Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 6/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. januára 2016

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,

Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej obchodnou spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o.,

Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav

Fridrich, PhD., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1

a , práva podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva podľa čl. 47 Charty základných práv

Európskej únie, ako aj namietaného porušenia

a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Zvolen a jeho uzneseniami sp. zn. z 11. mája 2012 (),

sp. zn. z 27. februára 2012 (), sp. zn.

z 19. decembra 2011 (), sp. zn. z 9. mája 2011

(), sp. zn. z 27. novembra 2012 (),

sp. zn. z 29. októbra 2012 (), sp. zn.

z 29. októbra 2012 (), sp. zn. z 2. septembra 2013

(), sp. zn. z 28. januára 2014 (),

sp. zn. z 13. februára 2013 (), sp. zn.

z 11. mája 2012 (), sp. zn. z 23. mája 2011 (),

sp. zn. z 3. júna 2014 (), sp. zn.

z 29. októbra 2012 (), sp. zn. zo 4. decembra 2012

(), sp. zn. z 29. októbra 2012 (),

sp. zn. z 8. februára 2011 (), sp. zn.

z 30. apríla 2012 (), sp. zn. zo 14. novembra 2012

(), sp. zn. z 9. septembra 2013 (),

sp. zn. z 10. mája 2011 (), sp. zn.

zo 6. novembra 2012 (), sp. zn. z 24. novembra 2011

(), sp. zn. z 29. októbra 2012 (),

sp. zn. z 15. februára 2011 (), sp. zn.

z 26. apríla 2012 (), sp. zn. z 9. septembra 2013

(), sp. zn. z 22. októbra 2010 (),

sp. zn. z 15. februára 2011 (), sp. zn.

zo 4. júna 2014 (), sp. zn. z 23. júla 2012 (),

sp. zn. z 25. apríla 2012 (), sp. zn.

z 20. septembra 2010 () a sp. zn. zo 4. mája 2012

() a postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici a jeho uzneseniami

sp. zn. z 22. októbra 2014 (), sp. zn.

z 15. októbra 2014 (), sp. zn. z 30. septembra 2014

(), sp. zn. z 30. septembra 2014 (),

sp. zn. z 22. októbra 2014 (), sp. zn.

z 29. októbra 2014 (), sp. zn. z 12. novembra 2014

(), sp. zn. z 28. októbra 2014 (),

sp. zn. z 18. novembra 2014 (), sp. zn.

z 22. októbra 2014 (), sp. zn. z 5. novembra 2014

(), sp. zn. z 28. októbra 2014 (),

sp. zn. z 26. novembra 2014 (), sp. zn.

z 12. novembra 2014 (), sp. zn. z 26. novembra 2014

(), sp. zn. z 26. novembra 2014 (),

sp. zn. z 25. novembra 2014 (), sp. zn.

z 10. decembra 2014 (), sp. zn. z 29. apríla 2014

(), sp. zn. z 2. decembra 2014 (),

sp. zn. z 20. novembra 2014 (), sp. zn.

z 25. novembra 2014 (), sp. zn. z 20. novembra 2014

(), sp. zn. z 2. decembra 2014 (),

sp. zn. z 11. decembra 2014 (), sp. zn.

z 2. apríla 2014 (), sp. zn. z 18. decembra 2014

(), sp. zn. z 25. novembra 2014 (),

sp. zn. z 18. decembra 2014 (), sp. zn.

z 20. novembra 2014 (), sp. zn. z 20. novembra 2014

(), sp. zn. z 21. januára 2015 (),

sp. zn. z 15. januára 2015 () a sp. zn.

zo 16. decembra 2014 () a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn.

, , , , , ,

, , , , , ,

Rvp 1629/2015, , , , ,

Rvp 3215/2015, , , , ,

Rvp 3220/2015, , , , ,

Rvp 4034/2015, , , , ,

Rvp 4039/2015 a sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej

vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 13. januára

2015, 20. januára 2015, 26. januára 2015, 12. februára 2015, 4. marca 2015, 19. marca 2015

a 27. marca 2015 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,

Pribinova 25, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej

základných práv podľa a (ďalej len

„ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“), práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), práva podľa čl. 47

Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“), ako aj namietaného porušenia

a dohovoru označeným postupom a uzneseniami Okresného súdu

Zvolen (ďalej len „postup a uznesenia okresného súdu“) a označeným postupom

a uzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „postup a uznesenia krajského

súdu“).

Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti

zaoberá inter alia poskytovaním úverov z vlastných zdrojov a že v rámci tejto činnosti

poskytla na základe zmlúv o úvere uzavretých s fyzickými osobami – dlžníkmi úvery, ktoré

boli títo povinní vrátiť podľa podmienok dojednaných v úverových zmluvách. Vzhľadom

na skutočnosť, že dlžníci dobrovoľne nepristúpili k úhrade svojich záväzkov, stali

sa pohľadávky sťažovateľky splatnými. Na základe exekučných titulov (rozhodcovských

rozsudkov, resp. notárskych zápisníc) boli v prospech sťažovateľky začaté exekučné

konania, v priebehu ktorých okresné súdy uzneseniami rozhodli o vyhlásení exekúcií

za neprípustné a o ich zastavení. Po podaní odvolaní sťažovateľkou krajský súd svojimi

uzneseniami potvrdil uznesenia okresných súdov ako vecne správne.

Sťažovateľka v predostretej argumentácii atakuje právne závery vyplývajúce

z rozhodovacej činnosti okresných súdov a krajského súdu, ktorým vytýka ich nesprávnosť

z hľadiska právneho posúdenia relevantných hmotnoprávnych ustanovení príslušných

právnych predpisov na predmetnú právnu vec sa vzťahujúcich a zároveň poskytuje

ústavnému súdu ich vlastnú interpretáciu.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal rozhodnutie,

ktorým vysloví porušenie jej základných práv podľa a ,

práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu, práva podľa

charty, ako aj a dohovoru postupom a uzneseniami

okresného súdu a postupom a uzneseniami krajského súdu, zruší uznesenia okresného súdu

a uznesenia krajského súdu, veci vráti okresnému súdu na ďalšie konanie a sťažovateľke

prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd je

viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Podľa ústavný súd návrh predbežne prerokuje na

neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa

na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

1. K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak

a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane

ustanovenia .

Podľa môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade

s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

ods. 1 použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn. a z toho

obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc

na totožnosť v osobe sťažovateľky a všeobecných súdov rozhodol ústavný súd uplatniac

citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

2.1 K namietanému porušeniu označených práv postupom a uzneseniami

okresného súdu

V je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný súd

môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami

iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.

Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda automaticky

nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí,

že ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ

môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy,

prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym

orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej

prerokovanie (napr. m. m. , , , ,

, ). Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných

orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53

ods. 1 (, ).

Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov

ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní

o sťažnosti preskúmavané ().

Pokiaľ ide o napadnutý postup okresného súdu a ním vydané uznesenia o zastavení

exekúcií, ústavný súd vzhľadom na už uvedené poukazuje na skutočnosť, že proti týmto

uzneseniam bolo možné podať odvolania ako riadny opravný prostriedok, čo sťažovateľka

aj využila. Označené uznesenia okresného súdu, ako aj sťažovateľkou namietaný postup,

ktorý vydaniu rozhodnutí predchádzal, bol teda predmetom súdneho prieskumu krajským

súdom. S prihliadnutím na to bolo preto potrebné túto časť sťažností odmietnuť

pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa .

2.2 K namietanému porušeniu označených práv postupom a uzneseniami

krajského súdu

Ústavný súd konštatuje, že už vo viacerých svojich rozhodnutiach

(napr. sp. zn. z 31. mája 2011, sp. zn. z 20. októbra 2011,

sp. zn. z 24. augusta 2012, sp. zn. z 27. septembra 2011,

sp. zn. zo 16. mája 2012, sp. zn. z 22. augusta 2012,

sp. zn. z 22. augusta 2012, sp. zn. z 15. januára 2013,

sp. zn. z 26. júna 2013, sp. zn. z 26. septembra 2013,

sp. zn. z 24. júla 2014 a iných) podrobne analyzoval dôvody zjavnej

neopodstatnenosti sťažností sťažovateľky, ktorými napádala rozhodnutia všeobecných

súdov o vyhlásení exekúcií za neprípustné a o ich zastavení, pretože rozhodcovské rozsudky

alebo notárske zápisnice, na podklade ktorých boli exekúcie vedené (resp. navrhnuté),

neboli z rôznych dôvodov spôsobilými exekučnými titulmi na vedenie exekúcií.

S týmito dôvodmi odmietnutia sťažností sťažovateľky sa ústavný súd naďalej plne

stotožňuje, a preto ani napadnutý postup a uznesenia krajského súdu nepovažuje za zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne, resp. za také, ktoré by boli spôsobilé reálne zasiahnuť

do sťažovateľkou označených práv, porušenie ktorých v predložených sťažnostiach

namietala.

Vzhľadom na to, že sťažovateľke sú známe aj iné dôvody odmietnutia jej sťažností

vyplývajúce z , ústavný súd prihliadajúc na zásadu

procesnej hospodárnosti konania predložené sťažnosti v tejto časti odmietol z dôvodu ich

zjavnej neopodstatnenosti bez bližšieho odôvodnenia podľa poslednej vety § 25 ods. 2

.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. januára 2016