Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 14 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (19)I. ÚS 91/2016
PDF · 194.29 KB
No categories available
I. ÚS 91/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 91/2016 -16
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. februára 2016
predbežne prerokoval sťažnosť
, zastúpeného advokátom Mgr. Markom
Figurom, Žriedlová 3, Košice, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa
čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 4 Ncb 4/2015 z 9. júla 2015 a takto
rozhodol:
Sťažnosť JUDr.
, o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
30. septembra 2015 doručená sťažnosť
(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“), na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.
4 Ncb 4/2015 z 9. júla 2015 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“), ktorým krajský súd rozhodol,
že sudca Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“;
pozn.,) je vylúčený z prerokúvania a rozhodovania veci vedenej pred okresným súdom pod
sp. zn. 1 Cbi 70/2014 „o určenie popretej pohľadávky podľa § 32 ods. 9 zákona č. 7/2005
Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov“ (ďalej len „zákon
o konkurze“).
2. Sudca okresného súdu bol vylúčený preto, že v konkurznej veci vedenej na
majetok úpadcu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 K 31/2012
uznesením z 12. augusta 2014 nariadil správkyni konkurznej podstaty „zdržať sa
uzatvárania a realizácie akýchkoľvek právnych úkonov v mene úpadcu“, čím sa údajne mal
dopustiť závažného disciplinárneho previnenia a spôsobiť škodu značného rozsahu.
3. Pokračujúc vo svojej sťažnosti, sťažovateľ uviedol, že dôvodom vznesenia
námietky zaujatosti žalobcom , bolo „oznámenie Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky“ (ďalej len „ministerstvo“) o začatí disciplinárneho
konania „pre údajné svojvoľné rozhodnutie - predbežné opatrenie nariadené správkyni...“.
4. Ďalej sťažovateľ poukázal na to, že „podmienky pre vylúčenie sudcu neboli dané
resp. boli umelo vykonštruované žalobcom v záujme odňatia veci zákonnému sudcovi a jej
pridelenia inému sudcovi...“, a tiež na to, «že vylúčenie sudcu z prejednávania veci len na
základe podania návrhu na jeho disciplinárne stíhanie jedným z účastníkov konania,
predstavuje závažný zásah do práva na zákonného sudcu účastníkov konania. Takáto prax
by nesporne mohla viesť k jednoduchej možnosti pre účastníka konania, ako sa „zbaviť“
nepohodlného sudcu tým, že na neho podá návrh na disciplinárne stíhanie...
Okrem toho, sporné rozhodnutie (predbežné opatrenie) je datované zo dňa
12.08.2014..., pričom námietka zaujatosti bola podaná až o 10 mesiacov neskôr. Ak by teda
mal žalobca pochybnosti o zaujatosti sudcu v dôsledku nariadeného predbežného
opatrenia... mal námietku vzniesť v zákonnej lehote 15 dní po nariadení predbežného
opatrenia. Takto sa javí postup zo strany žalobcu skôr ako obštrukcia a snaha o marenie
riadneho priebehu incidenčného konania.».
5. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:
„Základné právo sťažovateľa
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jeho právo na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 4Ncb/4/2015-157 z 9. júla
2015 porušené boli.
Ústavný súd Uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. 4Ncb/4/2015-157 z 9. júla
2015 zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.
Krajský súd v Prešove je povinný uhradiť trovy konania sťažovateľovi v sume 296,44
EUR bez DPH, 355,73 EUR s DPH… do troch dní od právoplatnosti tohto nálezu.“
6. Na základe uvedeného sťažovateľ podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) tiež navrhuje, aby ústavný súd rozhodol o odložení „vykonateľnosti
uznesenia Krajského súdu v Prešove č. k. 4Ncb/4/2015-157 z 9. júla 2015 do právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej… keďže pripustením vykonateľnosti napádaného rozhodnutia
Krajského súdu v Prešove č. k. 4Ncb/4/2015-157 z 9. júla 2015, hrozí sťažovateľovi závažná
ujma, spočívajúca v tom, že v súdnom konaní dôjde k ustanoveniu iného sudcu ako
zákonného sudcu pre uvedené konanie, čo privodí prakticky nezvratný stav, resp. umožní
inému než doterajšiemu zákonnému sudcovi vo veci konať a rozhodovať.“.
II.
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
8. Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
neustanovuje inak. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
9. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
10. Predmetom sťažnosti sťažovateľa je namietané porušenie jeho základných práv
podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 dohovoru tým, že napadnutým
uznesením došlo k vylúčeniu sudcu okresného súdu z prerokúvania a rozhodovania veci
vedenej pred okresným súdom pod sp. zn. 1 Cbi 70/2014 (pozri bod 1).
11. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno
odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon. Podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej
lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne
o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého
je obvinený.
12. Pokiaľ ide o základné práva a slobody, ústava rozdeľuje ochranu ústavnosti
medzi všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe
subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany
základným právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 142 ods. 1
ústavy), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov,
ale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd (IV. ÚS 23/05). Judikatúra ústavného súdu
stabilne pripomína, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou
ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci
predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti
inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do
úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci (napr. I. ÚS 214/09). Podľa právneho názoru
ústavného súdu preto nemožno akceptovať, aby napĺňanie úsilia o spravodlivé súdne
konanie príslušným všeobecným súdom v danej veci nahradzoval ústavný súd svojím
vstupovaním a ingerenciou do tohto dosiaľ meritórne neskončeného konania. Ústavný súd
môže urobiť zásah na ochranu ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou
garantovaných práv sťažovateľov až vtedy, keď už ostatné orgány verejnej moci nie sú
schopné protiústavný stav napraviť (IV. ÚS 322/09).
13. Pridržiavajúc sa svojej stabilnej judikatúry, ústavný súd ďalej poukazuje na to, že
základné práva na súdnu ochranu (siedmy oddiel ústavy) „sú výsledkové“, to znamená,
musia im zodpovedať proces ako celok, a skutočnosť, či napadnuté konanie ako celok bude
spravodlivé, závisí od pokračujúceho konania a rozhodnutia všeobecných súdov (m. m.
III. ÚS 33/04, IV. ÚS 163/05, II. ÚS 307/06, II. ÚS 155/08). Aj z ďalšej judikatúry
ústavného súdu (napr. I. ÚS 79/03, I. ÚS 236/03), obdobne ako z judikatúry Európskeho
súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“; napr. Komanický c. Slovenská republika,
rozsudok zo 4. 6. 2002), vyplýva, že ústavný súd a ESĽP overujú, či konanie posudzované
ako celok bolo spravodlivé v zmysle čl. 46 až čl. 50 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru.
14. V naznačených súvislostiach ústavný súd dodáva, že napadnuté rozhodnutie
krajského súdu by mohlo zakladať porušenie označených práv sťažovateľa len v prípade, ak
by boli spojené s konkrétnym relevantným nepriaznivým dôsledkom pre sťažovateľa, ktorý
bol týmto uznesením spôsobený (čo sa zatiaľ v konaní nepreukázalo, pozn.), pričom by sa
tento negatívny dôsledok musel zároveň vzťahovať na výsledok konania a nebolo by ho
možné korigovať v ďalšom procesnom postupe, prípadne v opravných konaniach.
15. V tejto veci ústavný súd z vyžiadaného spisu krajského súdu sp. zn.
1 Cbi 70/2014 zistil, že námietku zaujatosti sudcu, aby bol sudca okresného súdu vylúčený
z prerokovávania a rozhodovania tejto veci, podala žalobkyňa 25. júna 2015 (č. l. 141 spisu)
z dôvodu, že sa na základe listu ministerstva 12. júna 2015 dozvedela o začatí
disciplinárneho konania proti konajúcemu zákonnému sudcovi. V tejto námietke žalobkyňa
konkrétne uviedla, že „horeuvedená právna vec o určenie popretej pohľadávky priamo
súvisí s konkurzným konaním vedeným Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 1 K/31/2012
a so zreteľom na pomer sudcu k veci a k účastníkom konania
- , máme pochybnosti o jeho nezaujatosti“.
16. Na č. l. 142 v spise okresného súdu sp. zn. 1 Cbi 70/2014 sa nachádza vyjadrenie
ministerstva adresovaného žalobkyni zo 4. júna 2015, v ktorom je okrem iného uvedené, že
„minister spravodlivosti dospel k záveru, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov
pod sp. zn. 1K/31/2012 ako zákonný sudca porušil povinnosti
sudcu v zmysle ustanovenia § 30 ods. 1 zákona č. 385/200 Z. z. o sudcoch a prísediacich...
... S poukazom na zistené skutočnosti sme toho názoru, že
sa svojím postupom v predmetnom konaní dopustil závažného disciplinárneho previnenia
podľa ustanovenia § 116 ods. 2 písm. f) zákona č. 385/200 Z. z..., preto sa minister
spravodlivosti rozhodol využiť svoje oprávnenie vyplývajúce mu z platnej právnej úpravy
a podal na základe Vášho podnetu proti menovanému sudcovi návrh na začatie
disciplinárneho konania.“.
17. Na č. l. 143 v uvedenom spise sa nachádza aj vyjadrenie zákonného sudcu
k námietke zaujatosti, v ktorej uviedol: „mám za to, že... predbežné opatrenie, ktoré som
vydal v konkurznom konaní 1K/31/2012 nie je v rozpore s právom. Odlišný názor
odvolacieho súdu je výrazom dvojinštančnosti súdneho konania a nemôže automaticky
zakladať disciplinárnu zodpovednosť konajúceho sudcu. Skôr než rozhodne disciplinárny
súd o návrhu na začatie disciplinárneho konania by došlo o odňatiu veci zákonnému
sudcovi...
Vzhľadom na vyššie uvedené t. j. právne posúdenie veci nezakladá dôvod pre
vylúčenie sudcu z prejednávania (§ 14 ods. 3 O. s. p.) ako ja na prezumpciu neviny sa
necítim byť vo veci, ani k účastníkom konania zaujatý.“
18. Krajský súd po vyjadrení sťažovateľa doručenom okresnému súdu 6. júla 2015
(č. l. 151 až 153) a doručení predmetného spisu 8. júla 2015 napadnutým uznesením vylúčil
sudcu okresného súdu z prerokovávania a rozhodovania tejto veci. V odôvodnení
napadnutého uznesenia krajský súd okrem iného uviedol:
„Ak návrh na začatie disciplinárneho konania podal účastník sporu a po
prehodnotení tohto podnetu minister dospel k záveru, že dáva návrh proti menovanému
sudcovi na začatie disciplinárneho konania, vytvára sa tu určitá prekážka na to, aby sa
ďalšie konanie sudcu vo veci nepovažovalo už za neovplyvnené takýmto začatím
disciplinárneho konania proti účastníkovi súdneho sporu, ak by sa aj sudca cítil v tejto veci
naďalej nezaujatý. Pre vylúčenie možných budúcich námietok je vhodné vylúčiť sudcu
z ďalšieho rozhodovania vo veci práve pre pomer medzi sudcom a účastníkom -
navrhovateľom.
Odvolací súd v tejto veci poukazuje na to, že neriešil otázku správnosti rozhodnutia
sudcu v doterajšom konaní, ale rieši dopad podnetu účastníka súdneho konania na začatie
disciplinárneho konania, ktoré dospelo až k štádiu, že minister spravodlivosti sa rozhodol
začať prešetrovať konanie sudcu a dal návrh na disciplinárne konanie. V tomto štádiu
konania už nie je možné opomenúť a prehliadnuť tento postup vytvárajúci novú úroveň
vzťahu medzi účastníkom a sudcom, ktorý dobudúcna nemusí uniesť výlučne znaky
objektívneho posudzovania veci. Krajský súd s poukazom na § 14 ods. 1 O.s.p. vylúčil
z ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci Okresného
súdu Prešov sp. zn. 1 Cbi/70/2014.“
19. Z už uvedeného vyplýva, že sťažovateľ v sťažnosti v podstate primárne napádal
a odôvodnil iba porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 1 ústavy takým
napadnutým uznesením krajského súdu, ktorým bol vylúčený sudca okresného súdu
z prerokúvania incidenčnej žaloby žalobkyne proti sťažovateľovi, ostatné práva, ktorých
porušenie namietal, bližšie neodôvodnil (§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde). Podľa
názoru ústavného súdu dôvody vylúčenia sudcu okresného súdu uvádzané krajským súdom
nie sú arbitrárne ani zjavne neodôvodnené, pretože v čase jeho rozhodovania „objektívne
vzaté“ existovali okolnosti (návrh ministra spravodlivosti na začatie disciplinárneho
konania voči dotknutému sudcovi v súvisiacej konkurznej veci, pozn.) vzbudzujúce
pochybnosti o nezaujatosti sudcu v danej (súvisiacej) veci. Navyše sťažovateľ svoje
námietky v spore, bude mať možnosť uplatniť aj pri využití prostriedkov právnej ochrany,
ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva voči meritórnemu rozhodnutiu. Ide jednak
o právo na riadne opravné prostriedky, ale aj právo využiť mimoriadne opravné prostriedky
proti právoplatnému rozhodnutiu vo veci samej.
20. V súvislosti s už citovaným čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd zvýrazňuje, že
rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého
zo základných práv alebo slobôd nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na
konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že
sťažovateľ sa ochrany základného práva alebo slobody môže domôcť využitím dostupných
a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť
z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (I. ÚS 103/02, IV. ÚS 115/07,
I. ÚS 311/2011), čo je aj prípad sťažovateľa.
21. Ústavný súd v tejto súvislosti odkazuje aj na svoju ustálenú judikatúru, podľa
ktorej o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným
postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu
základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok
vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu
a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných
dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom
prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo
slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (mutatis mutandis
I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09, IV. ÚS 35/02).
22. V nadväznosti na svoj právny názor vyslovený v bode 13 [... základné práva na
súdnu ochranu (siedmy oddiel ústavy) „sú výsledkové“...] ústavný súd v závere tiež
konštatuje, že v danom prípade nezistil žiadnu príčinnú súvislosť medzi napadnutým
uznesením krajského súdu a namietaným porušením základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy [v tomto prípade mal sťažovateľ, kvalifikovane zastúpený
advokátom, navyše správne označiť základné právo ako základné právo „na nestranný súd“
a tiež riadne odôvodniť (pozri bod 20), a povinnosťou krajského súdu bolo iba námietku
zaujatosti prerokovať a rozhodnúť o nej, čo bolo aj splnené (obdobne m. m. IV. ÚS 26/06)].
23. Takisto ústavný súd nezistil ani žiadnu súvislosť medzi napadnutým uznesením
krajského súdu a právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Z judikatúry ESĽP tiež vyplýva, že konanie o námietke zaujatosti nezávislé na konaní,
v ktorom bola námietka uplatnená, sa týka predovšetkým procesných práv účastníka
konania a netýka sa civilných práv a záväzkov podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Aj keď konanie
o námietke zaujatosti môže mať vplyv na konanie vo veci samej, ide o nedostatočné
spojenie a vzdialené následky, aby mohol čl. 6 ods. 1 dohovoru vstúpiť do hry, a preto čl. 6
ods. 1 dohovoru je na takéto konanie neaplikovateľný (pozri Schreiber and Boetsch v.
Francúzsko, č. 58751/00, rozhodnutie ESĽP o prijateľnosti z 11. 12. 2003; Mianowicz v.
Nemecko, č. 37111/04, 55440/07, 55443/07, rozhodnutie ESĽP o prijateľnosti z 19. 5. 2009,
oddiel 1a).
24. Z uvedeného dôvodu ústavný súd mohol sťažnosť sťažovateľa v tejto jej časti
odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde okrem nedostatku svojej právomoci
(bod 20), aj z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti (obdobne napr. II. ÚS 165/2015).
25. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa ďalšími návrhmi
sťažovateľa uvedenými v sťažnosti (pozri bod 6) už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. februára 2016