Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 104/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. februára 2016

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti SP – SK plus, s. r. o., Karpatské námestie 10,

Bratislava, zastúpenej advokátom JUDr. Martinom Kováčikom, Advokátska kancelária

Kováčik Legal s. r. o, Radlinského 1729, Dolný Kubín, vo veci namietaného porušenia

základného práva podľa rozsudkom Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 19. novembra 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti SP – SK plus, s. r. o., o d m i e t a pre nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. februára

2016 doručená sťažnosť spoločnosti SP – SK plus, s. r. o., Karpatské námestie 10,

Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva

podľa (ďalej len „“) rozsudkom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 19. novembra 2015.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie základného práva

na prerokovanie veci v jej prítomnosti a vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom

v správnom konaní vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva

Slovenskej republiky, ktorému predchádzalo vydanie rozhodnutia Daňového úradu Žilina

o vyrubení rozdielu DPH.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:

„Najvyšší súd Slovenskej republiky porušil uvedené právo sťažovateľa na

prerokovanie jeho veci v jeho prítomnosti a na vyjadrenie sa ku všetkým vykonávaným

dôkazom tým, že vyslovil názor, že žalobca nesplnil formálne podmienky vzniku nároku na

odpočítanie danie z pridanej hodnoty a že ani zákonné vykonanie dôkazu (výsluchu svedka

) by neviedlo k inému záveru správcu dane. ... Takáto úvaha najvyššieho

súdu je len hypotetická a nemá oporu v ústave ani v zákone.“

Sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd o jej sťažnosti takto rozhodol:

„Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa

19. 11. 2015 bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci v prítomnosti účastníka

konania a právo vyjadriť sa k všetkým vykonávaným dôkazom podľa článku 48 ods. 2

.

Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. sa zrušuje

a vec sa vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.“

Ústavný súd v súvislosti s prípravou predbežného prerokovania zistil, že sťažnosť

v predloženom znení nespĺňa všetky náležitosti predpísané zákonom Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“), keďže k nej nie je pripojené splnomocnenie na zastupovanie

sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom ( ).

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa ústavný súd návrh predbežne prerokuje na

neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Skúma pritom tak všeobecné podľa ustanovenia , ako aj

osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom

súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

Podľa sa k návrhu na začatie konania musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon

neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie

pred ústavným súdom.

Podľa sťažnosť okrem všeobecných náležitostí

uvedených v § 20 musí obsahovať označenie, a) ktoré základné práva alebo slobody sa

podľa tvrdenia sťažovateľa porušili, b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného

zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody, c) proti komu sťažnosť smeruje.

Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a presne

definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj

vecných náležitostí návrhu na začatie konania ( , a zákona o

ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd pritom

viazaný návrhom na začatie konania ( ).

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka spolu s návrhom nedoručila ústavnému

súdu aj splnomocnenie na zastupovanie pred ústavným súdom napriek tomu, že z obsahu

jeho podania vyplýva, že bolo koncipované advokátom JUDr. Martinom Kováčikom.

V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že daný rozsah nedostatkov zákonom

predpísaných náležitostí, aký vyplýva z podania sťažovateľky, nie je povinný odstraňovať

z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní

pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný

súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

(, , , , ,

, , , , ,

, , , , ).

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť

a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd

nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony

boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie

konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky

zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.

Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j.

bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

Ústavný súd s poukazom na uvedené konštatuje, že sťažnosť vykazuje také

nedostatky náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len

procesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu

odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. februára 2016