Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 149/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. marca 2016

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti SP-SK plus, s. r. o., Karpatské

námestie 10, Bratislava, zastúpenej obchodnou spoločnosťou Advokátska kancelária

Kováčik Legal s. r. o., Radlinského 1729, Dolný Kubín, v menej ktorej koná konateľ

a advokát JUDr. Martin Kováčik, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa

rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 19. novembra 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti SP-SK plus, s. r. o., o d m i e t a pre nesplnenie

zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. februára

2016 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti SP-SK plus, s. r. o. (ďalej len

„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 19. novembra 2015.

2. Z obsahu podanej ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci v jej prítomnosti a základného práva vyjadriť

sa ku všetkým vykonávaným dôkazom v správnom konaní vo veci preskúmania zákonnosti

rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1100308/1/60835/2013

zo 7. februára 2013, ktorému predchádzalo vydanie rozhodnutia Daňového úradu Žilina

č. 9512401/5/2914957/2012/Bel z 11. októbra 2012 o vyrubení rozdielu dane z pridanej

hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2010 v sume 45 883,94 eur.

3. Sťažovateľka v sťažnosti ďalej uvádza, že „... Najvyšší súd Slovenskej republiky

porušil uvedené právo sťažovateľa na prerokovanie jeho veci v jeho prítomnosti

a na vyjadrenie sa ku všetkým vykonávaným dôkazom tým, že vyslovil názor, že žalobca

nesplnil formálne podmienky vzniku nároku na odpočítanie danie z pridanej hodnoty a že

ani zákonné vykonanie dôkazu (výsluchu svedka ) by neviedlo k inému

záveru správcu dane...

Takáto úvaha najvyššieho súdu je len hypotetická a nemá oporu v ústave ani

v zákone.“.

4. S poukazom na skutkové a právne okolnosti prípadu následne sťažovateľka

navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa

19.11.2015 bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci v prítomnosti účastníka

konania a právo vyjadriť sa k všetkým vykonávaným dôkazom podľa článku 48 ods. 2

.

Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa

19.11.2015 sa zrušuje a vec sa vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie

konanie.“

II.

2

5. Ústavný súd v súvislosti s prípravou predbežného prerokovania zistil, že podaná

sťažnosť v predloženom znení nespĺňa všetky náležitosti predpísané zákonom Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“), keďže k nej nie je pripojené splnomocnenie na zastupovanie

sťažovateľky v konaní pred ústavným súdom ( ).

III.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

8. Podľa ústavný súd návrh predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Skúma pritom tak všeobecné podľa ustanovenia , ako aj

osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom

súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

9. Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

Podľa sa k návrhu na začatie konania musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon

neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie

pred ústavným súdom.

10. Podľa sťažnosť okrem všeobecných

náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie, a) ktoré základné práva alebo

slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili, b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia

alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody, c) proti komu

sťažnosť smeruje.

11. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v

presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých

formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania ( ,

a ). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je

ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 4 zákona o ústavnom

súde).

12. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka spolu s návrhom nedoručila ústavnému

súdu aj splnomocnenie na zastupovanie pred ústavným súdom napriek tomu, že z obsahu jej

podania vyplýva, že bolo koncipované advokátom JUDr. Martinom Kováčikom.

13. V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že daný rozsah nedostatkov zákonom

predpísaných náležitostí, aký vyplýva z podania sťažovateľky, nie je povinný odstraňovať

z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní

pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný

súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

(, , , , ,

, , , , ,

, , , , ).

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

4

predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť

a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd

nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony

boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie

konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky

zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.

Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“,

t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

14. Ústavný súd s poukazom na uvedené konštatuje, že sťažnosť vykazuje také

nedostatky náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len

procesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu

odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. marca 2016