Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 577/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-37

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. marca 2016

v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Marianny Mochnáčovej a Petra

Brňáka prerokoval prijatú sťažnosť

, všetci zastúpení advokátskou kanceláriou AZARIOVÁ &

RUŽBAŠÁN Law Firm s. r. o., Kmeťova 26, Košice, v mene ktorej koná advokát a konateľ

JUDr. Lukáš Labaš, vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo a na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo na

prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Základné právo

na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. v období po právoplatnosti nálezu

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 20. januára 2005 p o r u š e n é

b o l i .

3. a p r i z n á v a finančné zadosťučinenie

každej po 3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý

vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4.

p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému po 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré j e

Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

5. Okresný súd Košice II j e p o v i n n ý uhradiť

trovy právneho zastúpenia v sume 1 221,61 € (slovom tisícdvestodvadsaťjeden eur

a šesťdesiatjeden centov), na účet advokátskej kancelárie AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law

Firm s. r. o., Kmeťova 26, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

6. Sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. augusta

2015 doručená sťažnosť

(ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že v napadnutom konaní pred okresným súdom

vystupujú v procesnom postavení odporcov v konaní o určenie vlastníckeho práva začatého

na návrh mesta (ďalej aj „žalobca“). Konanie je na okresnom súde vedené od roku

1997 bez toho, aby vo veci bolo meritórne rozhodnuté, a sťažovatelia ho označujú za

neefektívne, neprimerane dlhé a neodstraňujúce ich stav právnej neistoty. Poukazujú na

početné judikáty ústavného súdu, podľa ktorých je úlohou okresného súdu vec prerokovať

a rozhodnúť čo najrýchlejšie. Podľa názoru sťažovateľov okresný súd po celú dobu konania

nevyvíja potrebnú aktivitu a nevykonáva úkony na právoplatné skončenie veci.

3. Sťažovatelia uviedli, že vyčerpali všetky právne prostriedky, ktoré im zákon

na ochranu ich základných práv a slobôd poskytuje, t. j. podali sťažnosť na prieťahy

v konaní predsedovi okresného súdu podľa o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

4. Sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. bolo porušené ich základné právo podľa čl. 48

ods. 2 a právo podľa dohovoru, prikázal okresnému súdu konať vo veci

bez zbytočných prieťahov, priznal každému zo sťažovateľov finančné zadosťučinenie

v sume 8 000 € a náhradu trov konania.

5. Ústavný súd uznesením č. k. zo 16. decembra 2015 prijal sťažnosť

na ďalšie konanie podľa § 25 ods. 1 a 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“).

II.

6. Po prijatí sťažnosti sťažovateľov na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 19. januára

2016 právneho zástupcu sťažovateľov a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili k otázke

vhodnosti ústneho pojednávania. Predsedu okresného súdu zároveň vyzval, aby sa vyjadril

k sťažnosti s osobitným dôrazom na procesné úkony vykonané okresným súdom v období

po 1. máji 2014. Vzhľadom na to, že tak sťažovatelia, ako aj okresný súd ústavnému súdu

oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd

v súlade s upustil od ústneho pojednávania, pretože

dospel k záveru, že od neho nie je možné očakávať ďalšie objasnenie veci.

7. Ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že celkovo už rozhodol o 40 sťažnostiach

sťažovateľov (sťažnosti ktorých spojil na spoločné konanie pod sp. zn. ,

a sp. zn. ; medzi inými aj o sťažnostiach väčšiny

súčasných sťažovateľov), ktorí v rokoch 2004 až 2014 namietali prieťahy v konaní vo veci

vedenej na okresnom súde pod sp. zn. . Naposledy rozhodol vo veci sp. zn.

z 1. júla 2014.

7. Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti sp. zn.

z 22. januára 2016 v súlade s pokynmi ústavného súdu uviedol prehľad procesných úkonov

vykonaných vo veci sp. zn. v období od mája 2014 a poukázal na skutočnosť,

že od doručenia posledného nálezu ústavného súdu okresný súd vo veci koná. Zároveň

uviedol, že dĺžka predmetného konania bola ovplyvnená predovšetkým veľkým počtom

účastníkov konania, pričom v jeho priebehu došlo k viacerým úmrtiam, čo si vyžadovalo

zisťovanie ich právnych nástupcov. Samotná dĺžka konania bola ovplyvnená aj konaním

žalobcu, ktorý opakovane podal návrh na pristúpenie ďalších účastníkov do konania a bez

ujasnenia okruhu účastníkov na strane žalobcu i žalovaných nebolo možné vo veci

vytyčovať pojednávania. Predseda okresného súdu navrhol ústavnému súdu, aby zohľadnil

skutočnosť, že len zisťovanie okruhu účastníkov v spore si vyžadovalo mimoriadnu

pozornosť a časový priestor, pretože ani sám žalobca nemal ujasnený okruh žalovaných

a nedisponoval ich údajmi vyžadovanými zákonom. Okresný súd pripojil k svojmu

vyjadreniu uznesenie okresného súdu č. k. -1375 z 30. júna 2015, ktorým bolo

konanie voči vymenovaným žalovaným (medzi nimi aj voči všetkým sťažovateľom)

vylúčené na samostatné konanie.

8. Ústavný súd odkazuje na doterajší priebeh konania vedeného na okresnom súde

pod sp. zn. , ktorý je podrobne uvedený v náleze sp. zn.

z 1. júla 2014, s poukazom na skutočnosť, že v období po vydaní tohto nálezu okresný súd

vo veci konal, vykonávané však boli predovšetkým úkony spojené s ustaľovaním

účastníkov konania.

III.

9. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (napr. , , ).

11. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočnýchprieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

12. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

(, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú

právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho

konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha

prerokúvanej veci.

Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľov.

13.1 Predmetom napadnutého konania je rozhodovanie o žalobe o určenie vlastníctva

k nehnuteľnostiam, ktoré sa začalo na okresnom súdu 11. februára 1997, teda pred viac ako

19 rokmi, a nie je ku dňu rozhodovania ústavného súdu právoplatne skončené. Sťažovatelia

majú v namietanom konaní postavenie žalovaných, žalobcom je mesto

Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd ju hodnotil už vo svojich

predchádzajúcich nálezoch na základe sťažností podaných ďalšími účastníkmi konania

na strane žalovaných, naposledy v náleze sp. zn. z 1. júla 2014, v ktorom

sa čiastočne stotožnil s názorom okresného súdu, že predmetný spor možno hodnotiť ako

skutkovo náročný s poukazom na nutnosť vykonať rozsiahle dokazovanie pri potrebe

zabezpečenia procesných podmienok pre konanie vo veci vzhľadom na veľký počet

účastníkov konania. V posledných rokoch (čo platí aj po náleze ústavného súdu sp. zn.

) sa opakuje situácia, keď po úmrtí účastníka konania dochádza

k následnému zisťovaniu okruhu dedičov. Dĺžku konania ovplyvnil aj samotný žalobca,

ktorý niekoľkokrát podal procesný návrh na pristúpenie ďalších účastníkov konania,

o ktorých musel súd rozhodovať. Žiadna skutková náročnosť však podľa názoru ústavného

súdu nemôže ospravedlniť doterajšiu dĺžku tohto konania (viac ako 19 rokov), napriek

počtu a meniacemu sa okruhu účastníkov napadnutého konania.

13.2 Ďalším kritériom, použitím ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľov ako účastníkov súdneho

konania. Časť sťažovateľov sú pôvodnými žalovanými v napadnutom konaní, dve

sťažovateľky vstúpili do konania v dôsledku procesnoprávneho nástupníctva na základe

univerzálnej sukcesie. Ústavný súd v súvislosti so zmenou účastníkov konania na základe

univerzálnej sukcesie vychádza zo svojej judikatúry (napr. ), podľa ktorej

sťažovatelia môžu uplatňovať právo na konanie bez zbytočných prieťahov aj pre štádium

konania, ktoré tejto zmene predchádzalo. Ústavný súd nezistil žiadne zásadné okolnosti,

ktorými by sťažovatelia prispeli k zbytočným prieťahom v konaní. Sťažovatelia sú aj

v konaní pred okresným súdom kvalifikovane právne zastúpení.

13.3 Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v , resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, je postup samotného okresného súdu.

Ústavný súd konštatuje, že konanie vedené pod sp. zn. trvá od roku

1997. U sťažovateliek a ide o prvú vo veci podanú

sťažnosť, z čoho vyplýva, že napriek tomu, že ide o nástupníčky pôvodných žalovaných,

a s odkazom na bod 13.2 je potrebné posúdiť celú dĺžku doterajšieho konania a u ostatných

sťažovateľov obdobie po právoplatnosti nálezu sp. zn. z 20. januára 2005, t. j.

po 10. februári 2005. Ústavný súd odkazuje na svoj nález sp. zn. z 20. januára

2005, ktorým vyslovil, že k dátumu vydania nálezu v konaní došlo k porušeniu práv podľa

a dohovoru, prikázal okresnému súdu vo veci sp. zn.

konať a každému zo sťažovateľov priznal finančné zadosťučinenie v sume

20 000 Sk. Na základe sťažností iných sťažovateľov (žalovaných v predmetnom spore)

ústavný súd o prieťahoch v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn.

rozhodol nálezmi sp. zn. z 15. decembra 2004, sp. zn.

z 9. februára 2005, sp. zn. zo 16. februára 2005, sp. zn.

zo 6. apríla 2005, sp. zn. z 13. apríla 2005, sp. zn.

z 13. apríla 2005, sp. zn. zo 14. apríla 2005, sp. zn.

z 29. apríla 2005, sp. zn. z 22. júna 2005, sp. zn. z 29. júna 2005,

sp. zn. zo 4. júla 2005, sp. zn. z 21. septembra 2005, sp. zn.

z 28. septembra 2005, sp. zn. z 5. októbra 2005, sp. zn.

z 12. októbra 2005, sp. zn. z 9. novembra 2005, sp. zn.

z 15. novembra 2005, sp. zn. zo 16. novembra 2005, sp. zn.

z 23. novembra 2005, sp. zn. z 23. novembra 2005, sp. zn.

z 10. februára 2006 a o opakovaných sťažnostiach po právoplatnom náleze

nálezom sp. zn. z 9. novembra 2011 a naposledy nálezom sp. zn.

z 1. júla 2014.

Vo všetkých nálezoch vydaných po právoplatnosti nálezu sp. zn.

z 20. januára 2005, t. j. po 10. februári 2005 do 1. júla 2014, ústavný súd opakovane

vyslovil porušenie práv sťažovateľov i porušenie práv po právoplatnom náleze, prikázal

okresnému súdu konať a sťažovateľom priznal finančné zadosťučinenie. Ústavný súd preto

poukazuje na uvedené nálezy a uvádza, že pri posudzovaní predmetnej sťažnosti vychádzal

z doterajších zistení ústavného súdu a osobitnú pozornosť venoval obdobiu po náleze

z 1. júla 2014. Z prehľadu úkonov vykonaných okresným súdom vyplýva,

že konanie je po poslednom náleze ústavného súdu plynulé, okresný súd v záujme

urýchlenia konania voči vymenovaným žalovaným (medzi nimi aj voči všetkým

sťažovateľom) v časti uznesením č. k. -1375 z 30. júna 2015 vylúčil na

samostatné konanie.

Napriek uvedenému ústavný súd nemohol prehliadnuť skutočnosť, že konanie na

okresnom súde trvá už viac ako 19 rokov, po právoplatnosti nálezu sp. zn.

z 20. januára 2005, ktorým bolo rozhodnuté o sťažnostiach sťažovateľov, t. j. po

10. februári 2005 už uplynulo viac ako 11 rokov, pričom vo veci dosiaľ nebolo meritórne

rozhodnuté, a preto rozhodol, že konanie okresného súdu vedené pod sp. zn.

ako celok má charakter konania so zbytočnými prieťahmi a porušuje základné práva

sťažovateľov podľa a ich práva podľa dohovoru, tak ako to

je uvedené v bode 1 a 2 výroku tohto nálezu.

IV.

14. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej

osoby podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

V danom prípade ústavný súd nepovažoval za potrebné rozhodovať podľa čl. 127

ods. 2 a o príkaze okresnému súdu, aby

v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov, pretože tento

príkaz ústavný súd už okresnému súdu uložil, naposledy nálezom sp. zn.

z 9. novembra 2011. Ústavný súd preto tejto časti sťažnosti nevyhovel.

15. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovatelia žiadali o priznanie finančného zadosťučinenia v sume po 8 000 €

pre každého. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

, ktoré trvá už viac ako 19 rokov, berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného

prípadu, ako aj skutočnosť, že po poslednom náleze ústavného súdu

z 1. júla 2014 okresný súd prijal opatrenia na urýchlenie konania a vo veci plynulo koná,

a tiež skutočnosť, že jedenástim sťažovateľom bolo už nálezom sp. zn.

priznané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk, ústavný súd považoval za účelné

priznanie sumy po 2 000 € sťažovateľom

, pretože posudzoval namietané porušenie ich práv v období po

právoplatnosti nálezu sp. zn. z 20. januára 2005, a v sume po 3 000 €

, u ktorých posudzoval porušenie ich práv v namietanom

konaní bez časového obmedzenia.

16. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátskou kanceláriou

AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o., Košice. Podľa § 36 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania

uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014

a z návrhu predloženého právnym zástupcom sťažovateľov.

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia,

spísanie sťažnosti) v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to

za každý úkon po znížení základu tarifnej sadzby o 50 % (§ 13 ods. 2 vyhlášky), pretože

išlo o spoločné úkony pri zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“, čo spolu s režijným

paušálom a daňou z pridanej hodnoty predstavuje sumu 187,94 € a celkovo za všetkých

sťažovateľov sumu 2 443,22 €. Ústavný súd však vzhľadom na okolnosti danej veci

a v súlade so zásadou primeranosti priznal sťažovateľom náhradu trov právneho zastúpenia

iba vo výške rovnajúcej sa polovici vzniknutého nároku, t. j. v sume 1 221,61 €.

Z týchto dôvodov ústavný súd preto v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené

v bode 5 výroku tohto rozhodnutia.

17. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. marca 2016