Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 48/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. apríla 2005 v senáte

prerokoval sťažnosť RNDr. J. J., bytom M., zastúpenej advokátom JUDr. J. Č., K.,

namietajúcu porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a jej práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo RNDr. J. J. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jej veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Košice II p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod

sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. RNDr. J. J. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 20 000 Sk (slovom

dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť

do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice II j e p o v i n n ý uhradiť RNDr. J. J. trovy právneho

zastúpenia 5 302 Sk (slovom päťtisíctristodva slovenských korún) na účet jej právneho

zástupcu JUDr. J. Č., K., do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. februára

2005 doručená sťažnosť RNDr. J. J., bytom M. (ďalej len „sťažovateľka“), označená ako

„Sťažnosť proti porušovaniu základných práv a slobôd a ľudských práv a základných

slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy“. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že

sťažovateľka namieta zbytočné prieťahy v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II

(ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. vo veci určenia vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam, v ktorej je účastníčkou konania ako odporkyňa v 23. rade.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti okrem iného uviedla:

„Žalobca Mesto Košice (...) sa svojou pôvodnou žalobou o určenie vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam, doručenou na Okresný súd Košice II (...) dňa 11. 02. 1997

domáhal proti pôvodne žalovaným odporcom v 1. rade: Slovenská republika, zast.

Okresným úradom Košice IV, odbor katastrálny (...) a v 2. rade: I. K., bytom v K., určenia

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vedených v katastri nehnuteľností, kat. úz. Košice –

Juh ako parcely č. 2347, č. 2348, č. 2349 ako aj stavieb na týchto nehnuteľnostiach. (...)

Podaná žaloba a konanie ňou založené bolo a je aj toho času vedené (evidované) na

Okresnom súde Košice II pod spisovou značkou . (...)

Napokon žalobca podaním zo dňa 29. 09. 1998 rozšíril pôvodnú žalobu o ďalších

žalovaných označených ako žalovaní v 6. až 53. rade a okresný súd uznesením

sp. zn.: -77 zo dňa 08. 02. 1999 pripustil do konania na strane žalovaných

účastníkov konania aj týchto, a to ako žalovaných (...) Po nadobudnutí právoplatnosti tohto

uznesenia (od mesiaca február 1999) som sa stala účastníčkou predmetného súdneho

konania aj ja, a to ako žalovaná (odporkyňa) v 23. rade. (...)

Okresný súd na (...) pojednávaní (pozn. 8. marca 1999) rozhodol rozsudkom vo veci

samej tak, že žalobu zamieta a uznesením z ďalšieho pojednávania dňa 13. 07. 1999

rozhodol o návrhu na vydanie predbežného opatrenia tak, že návrh zamietol. (...)

V dôsledku žalobcom podaných odvolaní proti obom týmto rozhodnutiam sa spis zn:

v období od 18. 10. 1999 do 04. 05. 2001 nachádzal na Krajskom súde

v Košiciach (...), odkiaľ bol doručený okresnému súdu (...) s rozhodnutím, ktorým bol

rozsudok okresného súdu ako súdu prvého stupňa zrušený uznesením sp. zn.:

197 zo dňa 19. 02. 2001 a v rozsahu zrušenia vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie. (...)

Po doručení spisu (...) okresný súd ... bol nečinný a nekonal vo veci viac ako

11 mesiacov, keď prvý procesný úkon po vrátení spisu vo veci vykonal až dňa 08. 04. 2002

(...)

Dňa 27. 02. 2003 okresný súd (po takmer 7 mesiacoch od zaslania rozšíreného

návrhu a výzvy na vyjadrenie žalovaným, v čom vidí opätovnú nečinnosť okresného súdu),

vytýčil termín pojednávania vo veci na deň 09. 04. 2003. Po otvorení pojednávania

pracovník okresného súdu oznámil účastníkom konania, že dnešné pojednávanie sa

neuskutoční z dôvodu práceneschopnosti konajúcej sudkyne a pojednávanie bolo odročené

s tým, že nový termín pojednávania bude účastníkom konania oznámený písomne. Do dňa

podania tejto sťažnosti na ústavný súd sa tak nestalo. (...)

Obdobie od 04. 05. 2001, kedy bol spis odvolacím Krajským súdom v Košiciach

doručený okresnému súdu do 21. 10. 2004, t. j. takmer 42 mesiacov (ne)činnosti okresného

súdu v napádanej veci je tým hlavným časovým obdobím, na ktoré chcem predovšetkým

upriamiť pozornosť ústavného súdu. Napádané konanie na okresnom súde za mojej účasti

trvá už viac ako 53 mesiacov. Do podania tejto sťažnosti na ústavný súd konanie nie je

skončené právoplatným rozhodnutím.“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po

predbežnom prerokovaní prijal jej sťažnosť na ďalšie konanie a po vykonaní dokazovania

vydal tento nález:

„1/ Základné právo RNDr. J. J. na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov,

zaručené v a právo na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

2/ Okresnému súdu Košice II prikazuje, aby v konaní vedenom pod

sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3/ RNDr. J. J. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 40.000,- Sk, ktoré

jej je Okresný súd Košice II povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.“

Súčasne sťažovateľka uplatnila nárok na úhradu trov konania 5 302 Sk.

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení oznámil, že k veci vedenej pod

sp. zn. už podal stanovisko vo viacerých veciach (napríklad ), a preto

pripojil len prehľad úkonov a vyhodnotenie doterajšieho konania v tomto znení:

„- predmetný spor možno hodnotiť ako skutkovo náročný už s ohľadom na jeho

predmet a nutnosť vykonať rozsiahle dokazovanie pri potrebe zabezpečenia procesných

podmienok pre konanie vo veci vzhľadom na vysoký počet účastníkov daného konania.

- chronológia procesných úkonov:

- žaloba spolu s návrhom na vydanie predbežného opatrenia bola podaná dňa

11. 2. 1997.

- dňa 12. 2. 1997 bol žalobný návrh zaslaný žalovaným na vyjadrenie v lehote 3 dní.

- dňa 27. 2. 1997 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bolo vyhlásené uznesenie,

ktorým bol návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietnutý.

- dňa 7. 3. 1997 bolo vyššie uvedené uznesenie odoslané účastníkom konania;

právoplatnosť nadobudlo 1. 4. 1997.

- dňa 8. 4. 1997 bol určený termín pojednávania na 9. 6. 1997; na uvedenom

pojednávaní bolo navrhnuté pristúpenie ďalších účastníkov do konania na strane

žalovaných a pojednávanie bolo odročené na neurčito.

- dňa 16. 6. 1997 bol žalobca urgovaný na predloženie dvoch rovnopisov žaloby

a presné označenie žalovaného v 4. rade.

- dňa 13. 3. 1998 bol žalobca opäť vyzývaný na oznámenie adries žalovaných

v 3. a 4. rade.

- dňa 10. 7. 1998 bolo vydané uznesenie o pripustení do konania žalovaných v 3. až

5. rade.

- 5. 8. 1998 bol určený termín pojednávania na 5. 11. 1998. Na uvedenom

pojednávaní súd pripustil vstup do konania žalovaným v 6. až 62. rade. Pojednávanie bolo

odročené na 18. 3. 1999.

- dňa 8. 2. 1999 bolo pojednávanie, určené na 18. 3. 1999, preročené na 8. 3. 1999

a tiež bolo vypracované uznesenie o pripustení účastníkov do konania na strane žalovaných

v 6. až 53. rade.

- na pojednávaní, konanom dňa 8. 3. 1999, bol vyhlásený rozsudok.

- proti rozsudku podal odvolanie žalobca dňa 28. 4. 1999 a toto bolo dňa

12. 5. 1999 doručované na vyjadrenie žalovaným.

- dňa 14. 6. 1999 podal žalobca návrh proti dvom žalovaným na vydanie

predbežného opatrenia, o ktorom sudkyňa rozhodla dňa 13. 7. 1999. Aj proti tomuto

uzneseniu podal žalobca dňa 3. 8. 1999 odvolanie.

- v dôsledku podaných odvolaní bol spis dňa 18. 10. 1999 predložený na

rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach, odkiaľ bol vrátený tunajšiemu súdu dňa

4. 5. 2001 s rozhodnutím, ktorým bol rozsudok zrušený a v rozsahu zrušenia vec vrátená na

ďalšie konanie.

- dňa 4. 3. 2002 bol daný pokyn pre doručenie rozhodnutia Krajského súdu

v Košiciach účastníkom konania a zároveň bola vypracovaná výzva pre žalobcu v zmysle

zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Košiciach.

- dňa 10. 5. 2002 bolo doručené podanie žalobcu, ktoré bolo 30. 7. 2002

doručované žalovaným.

- dňa 10. 3. 2003 bol určený termín pojednávania na deň 9. 4. 2003; uvedené

pojednávanie bolo z dôvodu práceneschopnosti konajúcej sudkyne odročené na neurčito.

- dňa 3. 11. 2003 JUDr. V. K., ktorá vo veci konala, nastúpila na materskú

dovolenku, preto boli všetky nevybavené veci z jej súdneho oddelenia prevedené do súdneho

oddelenia sudkyne JUDr. J. M., ktorá dňa 21. 10. 2004 dala pokyn pre zisťovanie adries

trvalých pobytov tých účastníkov, u ktorých predchádzajúce doručovania boli bez

pozitívneho výsledku.

- keďže podľa správy poštového doručovateľa zo zásielok, nachádzajúcich sa v spise,

niektorí žalovaní zomreli, po overení tohto údaja Registrom obyvateľov v Banskej Bystrici

je pravdepodobné, že bude existovať dôvod na prerušenie konania podľa § 107

.

- zo spisu neboli zistené prieťahy spôsobené sťažovateľkou.

- vzhľadom na vyššie uvedenú chronológiu vo veci vykonaných úkonov je nutné

pripustiť, že v danom konaní k určitým prieťahom došlo.

- posúdenie zbytočnosti vzniknutých prieťahov ponechávam na zváženie ústavnému

súdu; z môjho pohľadu by bolo možné prieťahy považovať za zbytočné len v tom prípade, ak

by na tunajšom súde boli vytvorené také podmienky, ktoré by sudcom umožňovali aspoň pri

vynaložení maximálneho úsilia, ktoré od nich možno požadovať, konať a rozhodovať vo

všetkých pridelených veciach plynulo.“

Tieto skutočnosti ústavný súd zistil aj z obsahu spisu okresného súdu.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde v danej veci upustil od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich

vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu okresného súdu sp. zn. dospel

k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov...

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa

ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na

všeobecnom súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje.

K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným

zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako

právoplatným rozhodnutím súdu.

Rovnaký účel zabezpečuje aj právo účastníkov konania uvedené v čl. 6 ods. 1

dohovoru, podľa ktorého každý účastník má právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote.

Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní a porušenia základného práva podľa

a práva podľa dohovoru ústavný súd podľa svojej konštantnej

judikatúry (napr. , , , ) skúma vždy

s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu podľa a) právnej a faktickej zložitosti veci,

pričom zohľadňuje aj to, o čo ide sťažovateľovi pri uplatňovaní základného práva na súdnu

ochranu, b) správania účastníka konania a c) spôsobu, akým v konaní postupoval súd.

Po preskúmaní postupu okresného súdu vo veci sp. zn. podľa týchto

kritérií ústavný súd dospel k záverom, ktoré sú zásadne rovnaké ako vo veciach, o ktorých

už ústavný súd rozhodol napríklad , , :

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd sa čiastočne stotožňuje

s názorom okresného súdu, že predmetný spor možno hodnotiť ako skutkovo náročný

s poukazom na „nutnosť vykonať rozsiahle dokazovanie pri potrebe zabezpečenia

procesných podmienok pre konanie vo veci vzhľadom na vysoký počet účastníkov daného

konania“. Aj keď z právneho hľadiska spor „o určenie vlastníctva“ tvorí súčasť štandardnej

rozhodovacej agendy všeobecných súdov, z faktického hľadiska je potrebné akceptovať, že

na náročnosť konania vplývali od februára 1999 veľký počet žalovaných (pôvodne 53), ako

aj zmeny, ku ktorým došlo v dôsledku úmrtia niektorých žalovaných v priebehu konania.

Táto skutočnosť vyžadovala od okresného súdu, aby počas konania neustále upresňoval ich

okruh a zisťoval stav dedičských konaní, čo objektívne mohlo ovplyvňovať dĺžku konania.

Žiadna skutková náročnosť však podľa názoru ústavného súdu nemôže ospravedlniť

doterajšiu celkovú dĺžku tohto konania berúc do úvahy aj spôsob, akým okresný súd

postupoval v konaní (bod 3).

2. Správanie sťažovateľky ako účastníčky súdneho konania (odporkyňa v 23. rade

od februára 1999) bolo také, že ústavný súd môže konštatovať, že úkony sťažovateľky

(od tohto času) žiadnym spôsobom neprispeli k spomaleniu postupu súdu ani ho inak

nesťažili.

3. Tretím kritériom, ktorého použitím ústavný súd zisťoval, či došlo k zbytočným

prieťahom v súdnom konaní sp. zn. , bol postup okresného súdu. V postupe

okresného súdu (od februára 1999, keď sa sťažovateľka stala účastníčkou konania) boli

zistené, ako to vyplýva z prehľadu jeho úkonov a postupov, obdobia nečinnosti, napríklad

doručovanie uznesenia krajského súdu trvalo desať mesiacov, počas ktorých súd vôbec

neurobil iný úkon, od 9. apríla 2003, keď odročil pojednávanie na neurčito, do 21. októbra

2004 bol súd takisto nečinný, nesústredeného vedenia konania (odstraňovanie nedostatkov

žalobného návrhu podľa a )

a napokon treba uviesť, že celková dĺžka konania (šesť rokov) nie je akceptovateľná,

pretože v súčasnosti sa stále len identifikujú účastníci konania, a to avizuje, že konanie ešte

potrvá určitý nie nevýznamný čas.

Stanovisko okresného súdu, že „nemá vytvorené také podmienky, ktoré by sudcom

umožňovali aspoň pri vynaložení maximálneho úsilia, ktoré od nich možno požadovať,

konať a rozhodovať vo všetkých veciach plynulo“, ústavný súd neakceptoval.

V súlade s medzinárodným štandardom uplatňovania dohovoru platí, že nadmerné

množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť súdne konanie, nezbavuje štát zodpovednosti

za zbytočné prieťahy v súdnom konaní (). Pretrvávajúci vysoký nápad vecí

a v tejto súvislosti nedostatok sudcov pri vybavovaní agendy nemá povahu okolností, ktoré

by vylučovali alebo znižovali zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa

naň obrátil. Tieto okolnosti ústavný súd nemôže zohľadniť predovšetkým v súvislosti

s pozitívnym záväzkom štátu zabezpečiť právo občana na súdne konanie bez zbytočných

prieťahov.

Ústavný súd so zreteľom na všetky uvedené skutočnosti konštatoval, že doterajším

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným

prieťahom v konaní, čím bolo porušené základné právo sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právo na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

1. V nadväznosti na rozhodnutie o porušení základného práva sťažovateľky podľa

a práva podľa dohovoru v zmysle zákona

o ústavnom súde ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby vo veci sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

2. Keďže ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru, zaoberal sa aj jej žiadosťou o priznanie

finančného zadosťučinenia podľa .

Hoci ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v napadnutom konaní konal bez

zbytočných prieťahov, je toho názoru, že porušenie základného práva sťažovateľky podľa

a práva podľa dohovoru nemožno účinne odstrániť len

uplatnením tejto jeho právomoci. V dôsledku toho považoval za potrebné rozhodnúť aj

o priznaní finančného zadosťučinenia.

Sťažovateľka požadovala priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

40 000 Sk, pričom svoju žiadosť odôvodnila postupom okresného súdu a stavom „právnej

neistoty, v ktorej sa vyše 52 mesiacov“ nachádza. Pri určení sumy primeraného finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza

Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41

dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný súd vzhľadom na doterajší priebeh konania okresného súdu, ktorý vykazoval

aj znaky zbytočných prieťahov v konaní spôsobených nečinnosťou, a zohľadňujúc tiež

konkrétne okolnosti prípadu rozhodol, že sumu 20 000 Sk možno považovať za primerané

finančné zadosťučinenie podľa .

3. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade účelne vynaložených trov konania

5 302 Sk, ktoré sťažovateľke vznikli v súvislosti s jej zastupovaním v konaní pred ústavným

súdom advokátom, ktorý vykonal dva úkony právnej služby (vyhláška Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb).