Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 4 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (9)II. ÚS 2/05
PDF · 229.91 KB
No categories available
II. ÚS 2/05
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
II. ÚS 2/05-23
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. marca 2005 v senáte
zloženom z predsedu Jána Mazáka a zo sudcov Ľudmily Gajdošíkovej a Alexandra Bröstla
prerokoval sťažnosť Petra Vetríka, bytom H., zastúpeného advokátom JUDr. J. U., P.,
ktorou namietal porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.
V-2 E 56/94, a takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo Petra Vetríka na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. V-2 E 56/94
p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Bratislava III p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom
pod sp. zn. V-2 E 56/94 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Petrovi Vetríkovi p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie 20 000 Sk
(slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Bratislava III
p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.
4. Okresný súd Bratislava III j e p o v i n n ý Petrovi Vetríkovi uhradiť trovy
právneho zastúpenia 9 342 Sk (slovom deväťtisíctristoštyridsaťdva slovenských korún)
na účet jeho právneho zástupcu JUDr. J. U., P., do dvoch mesiacov od doručenia tohto
nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. augusta 2004
doručená sťažnosť Petra Vetríka, bytom H. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného
advokátom JUDr. J. U., P., ktorou namietal porušenie jeho základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) „v konaní
vedenom pod sp. zn. E 56/94 a E 56/96“.
Zo spisu predloženého okresným súdom vyplýva, že len v dôsledku chyby v písaní sa
na viacerých listinách objavila spisová značka E 56/96, pod ktorou nie je vedené
posudzované konanie. Predmetné konanie je vedené len pod sp. zn. V-2 E 56/94.
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:
„Dňa 18. 2. 1993 Okresný súd v Trnave schválil zmier účastníkov t. j. sťažovateľa
a jeho bývalej manželky A. U., bytom M., o vysporiadaní BSM s tým, že zaviazal A. U.
vyplatiť Petrovi Vetríkovi sumu 21.835,- Sk z titulu vyporiadania zostatkovej hodnoty
družstevného bytu nachádzajúceho sa v H., a s tým, že predmetnú sumu bude odporkyňa
splácať v pravidelných mesačných sprátkach po 1 000,- Sk s účinnosťou od právoplatnosti
rozhodnutia. Rozhodnutie sa stalo právoplatným dňa 11. 3. 1993. (...)
a) Pani A. U. zaplatila sťažovateľovi podľa vyššie uvedeného rozhodnutia
5 (slovom: päť) splátok, každú vo výške 1 000,- Sk a to 24. 3. 1993, 28. 4. 1993, 2. 6. 1993,
13. 6. 1993 a 30. 7. 1993. Zaplatila teda spolu 5 000,- Sk a pohľadávka sťažovateľa vo
výške 16.835,- Sk zostala neuspokojená. (...)
b) Dňa 21. 1. 1994 vydal Okresný súd Bratislava vidiek Uznesenie o výkone
rozhodnutia pre 16.835,- Sk a trov návrhu na výkon rozhodnutia vo výške 336,- Sk + 560,-
Sk. Na základe tohto uznesenia boli sťažovateľovi uhradené dve splátky – zrážkou zo mzdy
pani A. U. každá vo výške 834,- Sk (...)
c) Dňa 2. 5. 1996 vydal Okresný súd Bratislava vidiek Uznesenie vo veci výkonu
rozhodnutia pre 14.867,- Sk a trov návrhu na výkon rozhodnutia vo výške 336,- Sk + 560,-
Sk nakoľko pri predchádzajúcich platiteľoch mzdy bolo sťažovateľovi uhradené 1.668,- Sk
(2 x 834,- Sk).
Na základe tohto Uznesenia boli sťažovateľovi uhradené tri splátky – zrážkou zo mzdy
pani A. U. každá vo výške 988,- Sk.
d) Ďalším Uznesením Okresného súdu Bratislava vidiek zo dňa 8. 7. 1996 súd
zastavil výkon rozhodnutia pre 21.835,- Sk. Toto Uznesenie má č. k. E 56/96 a je podľa
nášho názoru zmätočné, nakoľko Uznesenie o výkone rozhodnutia nebolo nikdy vydané na
čiastku vo výške 21.835,- Sk a pod týmto číslom konania taktiež nie. Napriek tomu
a z opatrnosti sa sťažovateľ proti tomuto Uzneseniu odvolal dňa 2. 9. 1996. (...)
Od vydania Uznesenia E 56/96 zo dňa 2. 5. 1996 resp. E 56/96 zo dňa 8. 7. 1996
a podania odvolania sťažovateľa sa vo veci nekonalo zrejme z toho dôvodu, že pani A. U.
podala proti Uzneseniu opravný prostriedok, avšak do súčasnej doby o ňom nebolo
rozhodnuté. O podaní údajného opravného prostriedku (zrejme ide o námietky proti výkonu
rozhodnutia) bol informovaný ústne právny zástupca sťažovateľa na spisovni OS Bratislava
III s tým, že sa spis na spisovni nenachádza a je u príslušného sudcu – toto ešte v roku
1999. (...)
Sťažovateľ sám viacerými listami žiadal o rozhodnutia a o to aby OS Bratislava III
konal vo veci, avšak bez akejkoľvek odozvy zo strany súdu a to až do roku 2003. (...)
Koncom roka 2003 Okresný súd Bratislava III upovedomil sťažovateľa o tom, že
v konaní E 56/94 sa nekonalo od roku 1997. (...)
Okresný súd Bratislava III do dňa spísania tejto sťažnosti (2. augusta 2004) teda
v období viac ako 7 rokov aj napriek urgenciám neuskutočnil ani jeden procesný alebo
meritórny úkon. Naviac súd ani raz ! neodpovedal na listy sťažovateľa, ktoré sú zrejme len
zakladané do spisu.
Vyššie uvedeným postupom Okresného súdu Bratislava III došlo a dochádza
k porušovaniu sťažovateľovho práva zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy SR a článkom 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov). Prieťahy v konaní Okresného súdu Bratislava III, ktoré majú za
následok nerešpektovanie požiadavky primeranosti, sú porušením čl. 6 ods. 1 Dohovoru
spočívajú v tom, že Okresný súd Bratislava III nekonal vo veci viac ako 7 rokov. (...)
Vzhľadom na vyššie uvedené, navrhuje sťažovateľ, aby Ústavný súd Slovenskej
republiky po predbežnom prerokovaní sťažnosti, zohľadniac aj nemajetkovú ujmu, ktorú
sťažovateľ utrpel, stav neistoty, nepríjemnosti a poníženia a stav úzkosti z pocitu
bezmocnosti a nemožnosti dovolania sa spravodlivosti, ktorý vyplýva z prieťahov
a neúmerného predlžovania výkonu rozhodnutia a uhradenia jej oprávnenej pohľadávky,
a to aj po tom čo orgány štátnej správy súdov uznali prieťahy v konaní a sťažovateľovi sa
ospravedlnili, zároveň si uvedomujúc že túto nemajetkovú ujmu nie je možné teraz
a dodatočne kompenzovať len konštatovaním, že došlo k porušeniu práva sťažovateľa...
vydal tento nález
I. Okresný súd Bratislava III svojím postupom v konaní vedenom pod sp. zn. E 56/94
a E 56/96 porušil základné právo Petra Vetríka na prerokovanie jeho veci bez zbytočných
prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a článku 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
II. Okresnému súdu Bratislava III sa zakazuje pokračovať v porušovaní práva Petra
Vetríka na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, vo veci vedenej pod sp. zn. E 56/94 a E 56/96 a prikazuje sa mu aby v tejto veci
konal.
III. Petrovi Vetríkovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie ako náhrada
nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch v čiastke 200.000,- Sk (slovom: dvestotisíc
slovenských korún).“
Okresný súd k sťažnosti uviedol:
„Tunajší súd eviduje výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy na základe exekučného
titulu, ktorým bol rozsudok Okresného súdu v Trnave sp. zn.: 18 C 89/92 zo dňa 18. 2. 1993
v prospech oprávneného: Petra Vetríka, zastúpeného advokátkou: JUDr. D. S. proti
povinnej: A. U. pre zaplatenie 21.835,- Sk s príslušenstvom pod sp. zn.: V-2 E 56/94 (býv.
spis zaniknutého Okresného súdu Bratislava vidiek).
Vec napadla dňa 17. 1. 1994, výkon rozhodnutia bol nariadený uznesením dňa 24. 1.
1994 právoplatným dňa 12. 2. 1994. Proti trovám konania dňa 4. 2. 1994 podala odvolanie
povinná. Dňa 1. 6. 1995 PZ oprávneného oznámil, že platiteľ mzdy prestal vykonávať
zrážky, nakoľko povinná prestala byť zamestnankyňou platiteľa mzdy. Dňa 8. 6. 1995 súd
obdržal oznámenie od platiteľa mzdy. Dňa 10. 7. 1995 bola vec odvolania voči trovám
konania predložená Krajskému súdu v Bratislave, ktorý dňa 19. 10. 1995 vrátil bez
meritórneho rozhodnutia s pokynom pre súd I. stupňa. Dňa 11. 12. 1995 oprávnený žiadal
pokračovať vo výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy. Dňa 20. 3. 1996 bol súdu oznámený
nový platiteľ mzdy. Na čo 10. 5. 1996 súd doručil uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia
novému platiteľovi mzdy. Povinná dňa 17. 5. 1996 súdu doručila žiadosť o zastavenie
výkonu rozhodnutia. Na čo 30. 5. 1996 požiadal o vyjadrenie oprávneného, totožného
dátumu podala povinná návrh na zastavenie výkonu rozhodnutia, z toho dôvodu, že sa
majetkovo vysporiadala so svojím bývalým manželom – oprávneným. 12. 6. 1996 sa
oprávnený vyjadril, že so zastavením exekúcie nesúhlasí. Súd dňa 18. 7. 1996 exekúciu
zastavil a uznesenie doručil účastníkom konania ako i platiteľovi mzdy dňa 2. a 3. 9. 1996.
Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie oprávnený. Dňa 4. 12. 1996 bola vec odvolania
proti uzneseniu o zastavení výkonu rozhodnutia predložená Krajskému súdu v Bratislave,
ktorý uznesenie súdu I. stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie dňa 4. 7. 1997.
Uznesenie odvolacieho súdu bolo doručené účastníkom konania a platiteľovi mzdy dňa
8. a 9. 1. 1998. Súd súčasne vyzval platiteľa mzdy či naďalej vykonáva zrážky zo mzdy. Dňa
10. 6. 1998 oprávnený upozorňuje súd, že mu neboli poukázané zrazené finančné
prostriedky. Dňa 13. 1. 1999 oprávnený podal žiadosť o pokračovanie plnenia, nakoľko mu
sumy poukázané neboli. Podania rovnakého obsahu doručil súdu i 19. 2. 2003. Dňa 16. 1.
2004 súd vyzval povinnú o zdôvodnenie svojho odvolania zo dňa 3. 2. 1994, zdôvodnenie
súdu doručila dňa 24. 2. 2004 kedy súčasne navrhla aby čiastka 11.867,- Sk bola
povinnému uhradená z depozitu jej zrážok zo mzdy. Súčasne doložila doklad mzdovej
učtárne svojho zamestnávateľa z ktorého vyplýva, že v mesiacoch máj, jún, júl 1996 bolo
oprávnenému poukázaných 3 000,- Sk a učtáreň deponuje 15.000,- Sk Dňa 22. 4. 2004
sudca vyzval povinnú k vyjadreniu či berie svoje odvolanie zo dňa 3. 2. 1994 späť, keďže
povinná nereagovala dňa 24. 3. 2004 bola vec predložená Krajskému súdu v Bratislave.
Krajský súd v Bratislave bez meritórneho rozhodnutia vec vrátil prípisom dňa 27. 7. 2004
tunajšiemu súdu. V prípise krajský súd udáva, že v prípade podania povinnej zo dňa 3. 2.
1994 nešlo o odvolanie ale o návrh na zastavenie výkonu rozhodnutia čo z ďalších úkonov
súdu nevyplýva a preto nebolo potrebné vec predkladať krajskému súdu. Uviedol, že pokiaľ
oznámenie o právoplatnosti nebolo doručené platiteľovi mzdy, čo je dôvodom pre
deponovanie ale nepoukázanie finančných prostriedkov, bude potrebné oznámiť platiteľovi
mzdy právoplatnosť uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia.
Zrejme základným problémom zostáva otázka posúdenia či platiteľovi mzdy, ktorý
vykonal zrážky v uznesení o nariadení výkonu rozhodnutia a uvedenej sumy bolo doručené
oznámenie o právoplatnosti uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia alebo nie. Zo spisu
je zrejmé, že vo veci bol bezodkladne nariadený výkon rozhodnutia, pričom v priebehu
odvolania povinná zmenila platiteľa mzdy. Po bezodkladnom zistení nového platiteľa mzdy
bolo tomuto doručené uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia... Z tohto uznesenia ide
o tlačivo vyplnené sudcom resp. súdnym tajomníkom sa nedá vyčítať či uznesenie
obsahovalo i doložku právoplatnosti, pričom súd vo veci konal v ďalších úkonoch ako by
šlo o právoplatné rozhodnutie a to až do roku 2004, kedy nová sudkyňa vo veci činila
úkony, ktorými spochybnila postoj súdu, tento názor je zrejmý i z prípisu Krajského súdu
v Bratislave zo dňa 20. 7. 2004 č. l. 60, ktorý v zásade zaujal postoj, že ak finančné
prostriedky sú deponované, len z dôvodu nedoručenia oznámenia o právoplatnosti, toto
oznámenie je urýchlene potrebné platiteľovi mzdy doručiť.
Podľa môjho názoru v predmetnej veci nejde o prieťah vo veci. Súd po nariadení
výkonu rozhodnutia a po nadobudnutí a oznámení právoplatnosti vec zakladá do živej
spisovne a k tomuto sa vracia len v prípadoch kvalifikovaných podaní účastníkov konania.
V tomto prípade ide o návrh na zastavenie výkonu rozhodnutia, zmena platiteľa mzdy.
Žiadosť oprávneného o pokračovanie vo výkone rozhodnutia nie je takýmto kvalifikovaným
dôvodom. V tomto konkrétnom prípade sudkyňa učinila oznámenie o právoplatnosti
platiteľovi mzdy v zmysle pokynu krajského súdu za účelom odstránenia pochybností vo
veci, čo neznamená, že vo veci nepochybil platiteľ mzdy.“
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od konania verejného ústneho
pojednávania.
II.
Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov...“
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každá má právo na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote, čo je zásadne to isté právo, ktoré pre účastníka konania zaručuje čl. 48
ods. 2 ústavy.
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa
ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu. Toto základné právo sa uplatňuje aj v nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí.
V takom druhu civilného procesu je účelom tohto základného práva to, aby sa po nariadení
núteného výkonu bez zbytočných prieťahov uskutočnil tento výkon (prípadne súdna
exekúcia) tak, aby vymáhaný nárok bol čo najskôr, ak tomu nebránia dôvody relatívnej
alebo absolútnej neprípustnosti núteného výkonu súdneho rozhodnutia, uspokojený.
Otázku existencie zbytočných prieťahov aj v nútenom výkone rozhodnutia
a porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva a podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru ústavný súd podľa svojej konštantnej judikatúry (napr. II. ÚS 813/00,
IV. ÚS 74/02) skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu podľa právnej
a faktickej zložitosti veci, správania účastníka konania a napokon aj spôsobu, akým
v konaní postupoval súd.
a) Sťažovateľ je oprávnený v súdnom výkone rozhodnutia podľa § 251
a nasl. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý navrhol výkon rozhodnutia
zrážkami zo mzdy a iných príjmov povinnej. K nariadeniu výkonu rozhodnutia došlo
21. januára 1994 a dosiaľ nebol nárok sťažovateľa v celom rozsahu uspokojený. Takýto
výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy a iných príjmov je skutkovo aj právne jednoduchá
súdna agenda a v danom prípade ústavný súd nezistil žiadnu skutkovú alebo právnu
komplikáciu, ktorá by objektívne so zreteľom na právnu povahu výkonu rozhodnutia bránila
v tom, aby od januára 1994 nebol výkon rozhodnutia ohľadne zaplatenia sumy 16 835 Sk
a trov konania uskutočnený.
b) Ústavný súd zo spisu okresného súdu a ani z vyjadrenia tohto súdu nezistil žiadne
skutočnosti, ktoré by boli v príčinnej súvislosti s úkonmi sťažovateľa a znamenali by
spomalenie postupu súdu pri výkone rozhodnutia alebo by vytvárali procesné prekážky
takého postupu, to znamená, že na namietanej dĺžke konania sa sťažovateľ svojimi úkonmi
nepodieľal.
c) Čo sa týka postupu okresného súdu pri výkone rozhodnutia, je potrebné uviesť
a zhodnotiť jeho podstatné úkony, najmä rozhodnutia súdu a na ne nadväzujúce postupy.
Okresný súd po nariadení výkonu rozhodnutia 18. júla 1996 zastavil výkon
rozhodnutia. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie oprávnený. Dňa 4. decembra 1996
bolo odvolanie proti uzneseniu o zastavení výkonu rozhodnutia predložené Krajskému súdu
v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), ktorý uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie 4. júla 1997. Uznesenie odvolacieho súdu bolo doručené
účastníkom konania a platiteľovi mzdy v dňoch 8. a 9. januára 1998. Odvtedy až do konca
roku 2003 okresný súd nevykonal žiadne úkony nevyhnutné na uskutočnenie a dokončenie
výkonu rozhodnutia, predovšetkým nedoručil platiteľovi mzdy rozhodnutie, ktoré by mu
umožnilo vyplatiť zrazené a nevyplatené peniaze oprávnenému (sťažovateľovi). Na taký
postup dostal usmernenie z krajského súdu až 27. júla 2004.
Okresný súd bránil svoj postup takto: „... v predmetnej veci nejde o prieťah vo veci.
Súd po nariadení výkonu rozhodnutia a po nadobudnutí a oznámení právoplatnosti vec
zakladá do živej spisovne a k tomuto sa vracia len v prípadoch kvalifikovaných podaní
účastníkov konania. V tomto prípade ide o návrh na zastavenie výkonu rozhodnutia, zmena
platiteľa mzdy. Žiadosť oprávneného o pokračovanie vo výkone rozhodnutia nie je takýmto
kvalifikovaným dôvodom. V tomto konkrétnom prípade sudkyňa učinila oznámenie
o právoplatnosti platiteľovi mzdy v zmysle pokynu krajského súdu za účelom odstránenia
pochybností vo veci, čo neznamená, že vo veci nepochybil platiteľ mzdy.“
Túto obranu okresného súdu nemožno prijať, pretože vo výkone rozhodnutia okresný
súd po jeho nariadení postupuje z úradnej povinnosti až do núteného splnenia vymáhanej
pohľadávky. Podľa § 265 ods. 1 OSP po nariadení výkonu rozhodnutia sa totiž sudca
postará o jeho uskutočnenie. Tomuto pravidlu nezodpovedá jeho postup od 18. júla 1996,
keď okresný súd zastavil výkon rozhodnutia, až do pokynu krajského súdu z 27. júla 2004,
ktorý je takým usmernením postupu okresného súdu, ktorý mal byť realizovaný už
v priebehu zrážania a nevyplácania súm povinnej, čo sťažovateľ požadoval od roku 1977 až
do konca roka 2003 a na čo neúspešne poukazoval.
Z uvedeného vyplýva, že okresný súd bol bez primeraného a zákonom uznaného
dôvodu nečinný pri uskutočňovaní výkonu rozhodnutia (§ 265 ods. 1 OSP) viac ako sedem
rokov, hoci na jeho uskutočnenie bolo potrebné urobiť jednoduchý úkon uvedený v pokyne
krajského súdu.
Preto ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu vo veci sp. zn. E 56/94
došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho práva na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
III.
Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že došlo k porušeniu základného práva
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 56 ods. 3
písm. a) zákona o ústavnom súde okresnému súdu, aby vo veci sp. zn. E 56/94 konal bez
zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 citovaného článku ústavy boli
porušené, primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal o priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia 200 000 Sk. Ústavný súd vychádzajúc zo svojej stabilizovanej judikatúry
dospel k záveru, že stav konania v jeho veci je taký, že sťažovateľ oprávnene mal po dlhý
čas pocit nielen právnej, ale aj faktickej neistoty, hoci viackrát žiadal okresný súd, aby vo
veci konal. Napriek tomu okresný súd bol od roku 1997 do konca roku 2003 prakticky
nečinný, čo uznal aj sám súd.
Zistená nečinnosť okresného súdu pri uskutočňovaní výkonu rozhodnutia zrážkami
zo mzdy a iných príjmov spôsobila dlhodobú právnu a faktickú neistotu sťažovateľa, preto
ústavný súd priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie 20 000 Sk, ktoré podľa jeho
názoru primerane vyjadruje dôsledky porušenia základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (§ 56
ods. 4 zákona o ústavnom súde). Pri určení tejto výšky ústavný súd vychádzal aj z toho, že
sťažovateľ vymáhal len 16 835 Sk a trovy konania.
Ústavný súd podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol aj o úhrade trov
konania, ktoré sťažovateľovi vznikli v súvislosti s jeho zastupovaním v konaní pred
ústavným súdom advokátom JUDr. J. U., a priznal sťažovateľovi úhradu trov konania v
hodnote 9 342 Sk za dva úkony právnej služby plus dvakrát po 136 Sk režijný paušál ku
každému úkonu právnej služby podľa § 20 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. marca 2005