Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 2/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. marca 2005 v senáte

zloženom z predsedu Jána Mazáka a zo sudcov Ľudmily Gajdošíkovej a Alexandra Bröstla

prerokoval sťažnosť Petra Vetríka, bytom H., zastúpeného advokátom JUDr. J. U., P.,

ktorou namietal porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.

V-2 E 56/94, a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Petra Vetríka na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. V-2 E 56/94

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava III p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom

pod sp. zn. V-2 E 56/94 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Petrovi Vetríkovi p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie 20 000 Sk

(slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Bratislava III

p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava III j e p o v i n n ý Petrovi Vetríkovi uhradiť trovy

právneho zastúpenia 9 342 Sk (slovom deväťtisíctristoštyridsaťdva slovenských korún)

na účet jeho právneho zástupcu JUDr. J. U., P., do dvoch mesiacov od doručenia tohto

nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. augusta 2004

doručená sťažnosť Petra Vetríka, bytom H. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

advokátom JUDr. J. U., P., ktorou namietal porušenie jeho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) „v konaní

vedenom pod sp. zn. E 56/94 a E 56/96“.

Zo spisu predloženého okresným súdom vyplýva, že len v dôsledku chyby v písaní sa

na viacerých listinách objavila spisová značka E 56/96, pod ktorou nie je vedené

posudzované konanie. Predmetné konanie je vedené len pod sp. zn. V-2 E 56/94.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

„Dňa 18. 2. 1993 Okresný súd v Trnave schválil zmier účastníkov t. j. sťažovateľa

a jeho bývalej manželky A. U., bytom M., o vysporiadaní BSM s tým, že zaviazal A. U.

vyplatiť Petrovi Vetríkovi sumu 21.835,- Sk z titulu vyporiadania zostatkovej hodnoty

družstevného bytu nachádzajúceho sa v H., a s tým, že predmetnú sumu bude odporkyňa

splácať v pravidelných mesačných sprátkach po 1 000,- Sk s účinnosťou od právoplatnosti

rozhodnutia. Rozhodnutie sa stalo právoplatným dňa 11. 3. 1993. (...)

a) Pani A. U. zaplatila sťažovateľovi podľa vyššie uvedeného rozhodnutia

5 (slovom: päť) splátok, každú vo výške 1 000,- Sk a to 24. 3. 1993, 28. 4. 1993, 2. 6. 1993,

13. 6. 1993 a 30. 7. 1993. Zaplatila teda spolu 5 000,- Sk a pohľadávka sťažovateľa vo

výške 16.835,- Sk zostala neuspokojená. (...)

b) Dňa 21. 1. 1994 vydal Okresný súd Bratislava vidiek Uznesenie o výkone

rozhodnutia pre 16.835,- Sk a trov návrhu na výkon rozhodnutia vo výške 336,- Sk + 560,-

Sk. Na základe tohto uznesenia boli sťažovateľovi uhradené dve splátky – zrážkou zo mzdy

pani A. U. každá vo výške 834,- Sk (...)

c) Dňa 2. 5. 1996 vydal Okresný súd Bratislava vidiek Uznesenie vo veci výkonu

rozhodnutia pre 14.867,- Sk a trov návrhu na výkon rozhodnutia vo výške 336,- Sk + 560,-

Sk nakoľko pri predchádzajúcich platiteľoch mzdy bolo sťažovateľovi uhradené 1.668,- Sk

(2 x 834,- Sk).

Na základe tohto Uznesenia boli sťažovateľovi uhradené tri splátky – zrážkou zo mzdy

pani A. U. každá vo výške 988,- Sk.

d) Ďalším Uznesením Okresného súdu Bratislava vidiek zo dňa 8. 7. 1996 súd

zastavil výkon rozhodnutia pre 21.835,- Sk. Toto Uznesenie má č. k. E 56/96 a je podľa

nášho názoru zmätočné, nakoľko Uznesenie o výkone rozhodnutia nebolo nikdy vydané na

čiastku vo výške 21.835,- Sk a pod týmto číslom konania taktiež nie. Napriek tomu

a z opatrnosti sa sťažovateľ proti tomuto Uzneseniu odvolal dňa 2. 9. 1996. (...)

Od vydania Uznesenia E 56/96 zo dňa 2. 5. 1996 resp. E 56/96 zo dňa 8. 7. 1996

a podania odvolania sťažovateľa sa vo veci nekonalo zrejme z toho dôvodu, že pani A. U.

podala proti Uzneseniu opravný prostriedok, avšak do súčasnej doby o ňom nebolo

rozhodnuté. O podaní údajného opravného prostriedku (zrejme ide o námietky proti výkonu

rozhodnutia) bol informovaný ústne právny zástupca sťažovateľa na spisovni OS Bratislava

III s tým, že sa spis na spisovni nenachádza a je u príslušného sudcu – toto ešte v roku

1999. (...)

Sťažovateľ sám viacerými listami žiadal o rozhodnutia a o to aby OS Bratislava III

konal vo veci, avšak bez akejkoľvek odozvy zo strany súdu a to až do roku 2003. (...)

Koncom roka 2003 Okresný súd Bratislava III upovedomil sťažovateľa o tom, že

v konaní E 56/94 sa nekonalo od roku 1997. (...)

Okresný súd Bratislava III do dňa spísania tejto sťažnosti (2. augusta 2004) teda

v období viac ako 7 rokov aj napriek urgenciám neuskutočnil ani jeden procesný alebo

meritórny úkon. Naviac súd ani raz ! neodpovedal na listy sťažovateľa, ktoré sú zrejme len

zakladané do spisu.

Vyššie uvedeným postupom Okresného súdu Bratislava III došlo a dochádza

k porušovaniu sťažovateľovho práva zaručeného článkom 48 ods. 2 SR a článkom 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov). Prieťahy v konaní Okresného súdu Bratislava III, ktoré majú za

následok nerešpektovanie požiadavky primeranosti, sú porušením čl. 6 ods. 1 Dohovoru

spočívajú v tom, že Okresný súd Bratislava III nekonal vo veci viac ako 7 rokov. (...)

Vzhľadom na vyššie uvedené, navrhuje sťažovateľ, aby Ústavný súd Slovenskej

republiky po predbežnom prerokovaní sťažnosti, zohľadniac aj nemajetkovú ujmu, ktorú

sťažovateľ utrpel, stav neistoty, nepríjemnosti a poníženia a stav úzkosti z pocitu

bezmocnosti a nemožnosti dovolania sa spravodlivosti, ktorý vyplýva z prieťahov

a neúmerného predlžovania výkonu rozhodnutia a uhradenia jej oprávnenej pohľadávky,

a to aj po tom čo orgány štátnej správy súdov uznali prieťahy v konaní a sťažovateľovi sa

ospravedlnili, zároveň si uvedomujúc že túto nemajetkovú ujmu nie je možné teraz

a dodatočne kompenzovať len konštatovaním, že došlo k porušeniu práva sťažovateľa...

vydal tento nález

I. Okresný súd Bratislava III svojím postupom v konaní vedenom pod sp. zn. E 56/94

a E 56/96 porušil základné právo Petra Vetríka na prerokovanie jeho veci bez zbytočných

prieťahov podľa článku 48 ods. 2 a článku 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

II. Okresnému súdu Bratislava III sa zakazuje pokračovať v porušovaní práva Petra

Vetríka na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2

Slovenskej republiky a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, vo veci vedenej pod sp. zn. E 56/94 a E 56/96 a prikazuje sa mu aby v tejto veci

konal.

III. Petrovi Vetríkovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie ako náhrada

nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch v čiastke 200.000,- Sk (slovom: dvestotisíc

slovenských korún).“

Okresný súd k sťažnosti uviedol:

„Tunajší súd eviduje výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy na základe exekučného

titulu, ktorým bol rozsudok Okresného súdu v Trnave sp. zn.: zo dňa 18. 2. 1993

v prospech oprávneného: Petra Vetríka, zastúpeného advokátkou: JUDr. D. S. proti

povinnej: A. U. pre zaplatenie 21.835,- Sk s príslušenstvom pod sp. zn.: V-2 E 56/94 (býv.

spis zaniknutého Okresného súdu Bratislava vidiek).

Vec napadla dňa 17. 1. 1994, výkon rozhodnutia bol nariadený uznesením dňa 24. 1.

1994 právoplatným dňa 12. 2. 1994. Proti trovám konania dňa 4. 2. 1994 podala odvolanie

povinná. Dňa 1. 6. 1995 PZ oprávneného oznámil, že platiteľ mzdy prestal vykonávať

zrážky, nakoľko povinná prestala byť zamestnankyňou platiteľa mzdy. Dňa 8. 6. 1995 súd

obdržal oznámenie od platiteľa mzdy. Dňa 10. 7. 1995 bola vec odvolania voči trovám

konania predložená Krajskému súdu v Bratislave, ktorý dňa 19. 10. 1995 vrátil bez

meritórneho rozhodnutia s pokynom pre súd I. stupňa. Dňa 11. 12. 1995 oprávnený žiadal

pokračovať vo výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy. Dňa 20. 3. 1996 bol súdu oznámený

nový platiteľ mzdy. Na čo 10. 5. 1996 súd doručil uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia

novému platiteľovi mzdy. Povinná dňa 17. 5. 1996 súdu doručila žiadosť o zastavenie

výkonu rozhodnutia. Na čo 30. 5. 1996 požiadal o vyjadrenie oprávneného, totožného

dátumu podala povinná návrh na zastavenie výkonu rozhodnutia, z toho dôvodu, že sa

majetkovo vysporiadala so svojím bývalým manželom – oprávneným. 12. 6. 1996 sa

oprávnený vyjadril, že so zastavením exekúcie nesúhlasí. Súd dňa 18. 7. 1996 exekúciu

zastavil a uznesenie doručil účastníkom konania ako i platiteľovi mzdy dňa 2. a 3. 9. 1996.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie oprávnený. Dňa 4. 12. 1996 bola vec odvolania

proti uzneseniu o zastavení výkonu rozhodnutia predložená Krajskému súdu v Bratislave,

ktorý uznesenie súdu I. stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie dňa 4. 7. 1997.

Uznesenie odvolacieho súdu bolo doručené účastníkom konania a platiteľovi mzdy dňa

8. a 9. 1. 1998. Súd súčasne vyzval platiteľa mzdy či naďalej vykonáva zrážky zo mzdy. Dňa

10. 6. 1998 oprávnený upozorňuje súd, že mu neboli poukázané zrazené finančné

prostriedky. Dňa 13. 1. 1999 oprávnený podal žiadosť o pokračovanie plnenia, nakoľko mu

sumy poukázané neboli. Podania rovnakého obsahu doručil súdu i 19. 2. 2003. Dňa 16. 1.

2004 súd vyzval povinnú o zdôvodnenie svojho odvolania zo dňa 3. 2. 1994, zdôvodnenie

súdu doručila dňa 24. 2. 2004 kedy súčasne navrhla aby čiastka 11.867,- Sk bola

povinnému uhradená z depozitu jej zrážok zo mzdy. Súčasne doložila doklad mzdovej

učtárne svojho zamestnávateľa z ktorého vyplýva, že v mesiacoch máj, jún, júl 1996 bolo

oprávnenému poukázaných 3 000,- Sk a učtáreň deponuje 15.000,- Sk Dňa 22. 4. 2004

sudca vyzval povinnú k vyjadreniu či berie svoje odvolanie zo dňa 3. 2. 1994 späť, keďže

povinná nereagovala dňa 24. 3. 2004 bola vec predložená Krajskému súdu v Bratislave.

Krajský súd v Bratislave bez meritórneho rozhodnutia vec vrátil prípisom dňa 27. 7. 2004

tunajšiemu súdu. V prípise krajský súd udáva, že v prípade podania povinnej zo dňa 3. 2.

1994 nešlo o odvolanie ale o návrh na zastavenie výkonu rozhodnutia čo z ďalších úkonov

súdu nevyplýva a preto nebolo potrebné vec predkladať krajskému súdu. Uviedol, že pokiaľ

oznámenie o právoplatnosti nebolo doručené platiteľovi mzdy, čo je dôvodom pre

deponovanie ale nepoukázanie finančných prostriedkov, bude potrebné oznámiť platiteľovi

mzdy právoplatnosť uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia.

Zrejme základným problémom zostáva otázka posúdenia či platiteľovi mzdy, ktorý

vykonal zrážky v uznesení o nariadení výkonu rozhodnutia a uvedenej sumy bolo doručené

oznámenie o právoplatnosti uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia alebo nie. Zo spisu

je zrejmé, že vo veci bol bezodkladne nariadený výkon rozhodnutia, pričom v priebehu

odvolania povinná zmenila platiteľa mzdy. Po bezodkladnom zistení nového platiteľa mzdy

bolo tomuto doručené uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia... Z tohto uznesenia ide

o tlačivo vyplnené sudcom resp. súdnym tajomníkom sa nedá vyčítať či uznesenie

obsahovalo i doložku právoplatnosti, pričom súd vo veci konal v ďalších úkonoch ako by

šlo o právoplatné rozhodnutie a to až do roku 2004, kedy nová sudkyňa vo veci činila

úkony, ktorými spochybnila postoj súdu, tento názor je zrejmý i z prípisu Krajského súdu

v Bratislave zo dňa 20. 7. 2004 č. l. 60, ktorý v zásade zaujal postoj, že ak finančné

prostriedky sú deponované, len z dôvodu nedoručenia oznámenia o právoplatnosti, toto

oznámenie je urýchlene potrebné platiteľovi mzdy doručiť.

Podľa môjho názoru v predmetnej veci nejde o prieťah vo veci. Súd po nariadení

výkonu rozhodnutia a po nadobudnutí a oznámení právoplatnosti vec zakladá do živej

spisovne a k tomuto sa vracia len v prípadoch kvalifikovaných podaní účastníkov konania.

V tomto prípade ide o návrh na zastavenie výkonu rozhodnutia, zmena platiteľa mzdy.

Žiadosť oprávneného o pokračovanie vo výkone rozhodnutia nie je takýmto kvalifikovaným

dôvodom. V tomto konkrétnom prípade sudkyňa učinila oznámenie o právoplatnosti

platiteľovi mzdy v zmysle pokynu krajského súdu za účelom odstránenia pochybností vo

veci, čo neznamená, že vo veci nepochybil platiteľ mzdy.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil v danej veci od konania verejného ústneho

pojednávania.

II.

Podľa prvej vety „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov...“

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každá má právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote, čo je zásadne to isté právo, ktoré pre účastníka konania zaručuje čl. 48

ods. 2 .

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa

ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu. Toto základné právo sa uplatňuje aj v nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí.

V takom druhu civilného procesu je účelom tohto základného práva to, aby sa po nariadení

núteného výkonu bez zbytočných prieťahov uskutočnil tento výkon (prípadne súdna

exekúcia) tak, aby vymáhaný nárok bol čo najskôr, ak tomu nebránia dôvody relatívnej

alebo absolútnej neprípustnosti núteného výkonu súdneho rozhodnutia, uspokojený.

Otázku existencie zbytočných prieťahov aj v nútenom výkone rozhodnutia

a porušenia základného práva podľa a práva a podľa

dohovoru ústavný súd podľa svojej konštantnej judikatúry (napr. ,

) skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu podľa právnej

a faktickej zložitosti veci, správania účastníka konania a napokon aj spôsobu, akým

v konaní postupoval súd.

a) Sťažovateľ je oprávnený v súdnom výkone rozhodnutia podľa § 251

a nasl. (ďalej len „OSP“), ktorý navrhol výkon rozhodnutia

zrážkami zo mzdy a iných príjmov povinnej. K nariadeniu výkonu rozhodnutia došlo

21. januára 1994 a dosiaľ nebol nárok sťažovateľa v celom rozsahu uspokojený. Takýto

výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy a iných príjmov je skutkovo aj právne jednoduchá

súdna agenda a v danom prípade ústavný súd nezistil žiadnu skutkovú alebo právnu

komplikáciu, ktorá by objektívne so zreteľom na právnu povahu výkonu rozhodnutia bránila

v tom, aby od januára 1994 nebol výkon rozhodnutia ohľadne zaplatenia sumy 16 835 Sk

a trov konania uskutočnený.

b) Ústavný súd zo spisu okresného súdu a ani z vyjadrenia tohto súdu nezistil žiadne

skutočnosti, ktoré by boli v príčinnej súvislosti s úkonmi sťažovateľa a znamenali by

spomalenie postupu súdu pri výkone rozhodnutia alebo by vytvárali procesné prekážky

takého postupu, to znamená, že na namietanej dĺžke konania sa sťažovateľ svojimi úkonmi

nepodieľal.

c) Čo sa týka postupu okresného súdu pri výkone rozhodnutia, je potrebné uviesť

a zhodnotiť jeho podstatné úkony, najmä rozhodnutia súdu a na ne nadväzujúce postupy.

Okresný súd po nariadení výkonu rozhodnutia 18. júla 1996 zastavil výkon

rozhodnutia. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie oprávnený. Dňa 4. decembra 1996

bolo odvolanie proti uzneseniu o zastavení výkonu rozhodnutia predložené Krajskému súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), ktorý uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie 4. júla 1997. Uznesenie odvolacieho súdu bolo doručené

účastníkom konania a platiteľovi mzdy v dňoch 8. a 9. januára 1998. Odvtedy až do konca

roku 2003 okresný súd nevykonal žiadne úkony nevyhnutné na uskutočnenie a dokončenie

výkonu rozhodnutia, predovšetkým nedoručil platiteľovi mzdy rozhodnutie, ktoré by mu

umožnilo vyplatiť zrazené a nevyplatené peniaze oprávnenému (sťažovateľovi). Na taký

postup dostal usmernenie z krajského súdu až 27. júla 2004.

Okresný súd bránil svoj postup takto: „... v predmetnej veci nejde o prieťah vo veci.

Súd po nariadení výkonu rozhodnutia a po nadobudnutí a oznámení právoplatnosti vec

zakladá do živej spisovne a k tomuto sa vracia len v prípadoch kvalifikovaných podaní

účastníkov konania. V tomto prípade ide o návrh na zastavenie výkonu rozhodnutia, zmena

platiteľa mzdy. Žiadosť oprávneného o pokračovanie vo výkone rozhodnutia nie je takýmto

kvalifikovaným dôvodom. V tomto konkrétnom prípade sudkyňa učinila oznámenie

o právoplatnosti platiteľovi mzdy v zmysle pokynu krajského súdu za účelom odstránenia

pochybností vo veci, čo neznamená, že vo veci nepochybil platiteľ mzdy.“

Túto obranu okresného súdu nemožno prijať, pretože vo výkone rozhodnutia okresný

súd po jeho nariadení postupuje z úradnej povinnosti až do núteného splnenia vymáhanej

pohľadávky. Podľa po nariadení výkonu rozhodnutia sa totiž sudca

postará o jeho uskutočnenie. Tomuto pravidlu nezodpovedá jeho postup od 18. júla 1996,

keď okresný súd zastavil výkon rozhodnutia, až do pokynu krajského súdu z 27. júla 2004,

ktorý je takým usmernením postupu okresného súdu, ktorý mal byť realizovaný už

v priebehu zrážania a nevyplácania súm povinnej, čo sťažovateľ požadoval od roku 1977 až

do konca roka 2003 a na čo neúspešne poukazoval.

Z uvedeného vyplýva, že okresný súd bol bez primeraného a zákonom uznaného

dôvodu nečinný pri uskutočňovaní výkonu rozhodnutia ( ) viac ako sedem

rokov, hoci na jeho uskutočnenie bolo potrebné urobiť jednoduchý úkon uvedený v pokyne

krajského súdu.

Preto ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu vo veci sp. zn. E 56/94

došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a jeho práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva podľa dohovoru, prikázal podľa a podľa

písm. a) okresnému súdu, aby vo veci sp. zn. E 56/94 konal bez

zbytočných prieťahov.

Podľa môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 citovaného článku boli

porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia 200 000 Sk. Ústavný súd vychádzajúc zo svojej stabilizovanej judikatúry

dospel k záveru, že stav konania v jeho veci je taký, že sťažovateľ oprávnene mal po dlhý

čas pocit nielen právnej, ale aj faktickej neistoty, hoci viackrát žiadal okresný súd, aby vo

veci konal. Napriek tomu okresný súd bol od roku 1997 do konca roku 2003 prakticky

nečinný, čo uznal aj sám súd.

Zistená nečinnosť okresného súdu pri uskutočňovaní výkonu rozhodnutia zrážkami

zo mzdy a iných príjmov spôsobila dlhodobú právnu a faktickú neistotu sťažovateľa, preto

ústavný súd priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie 20 000 Sk, ktoré podľa jeho

názoru primerane vyjadruje dôsledky porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva podľa dohovoru (

ods. 4 ). Pri určení tejto výšky ústavný súd vychádzal aj z toho, že

sťažovateľ vymáhal len 16 835 Sk a trovy konania.

Ústavný súd podľa rozhodol aj o úhrade trov

konania, ktoré sťažovateľovi vznikli v súvislosti s jeho zastupovaním v konaní pred

ústavným súdom advokátom JUDr. J. U., a priznal sťažovateľovi úhradu trov konania v

hodnote 9 342 Sk za dva úkony právnej služby plus dvakrát po 136 Sk režijný paušál ku

každému úkonu právnej služby podľa § 20 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. marca 2005