Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 4/07

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. augusta 2007

v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu

Ladislava Orosza v konaní o sťažnosti Ing. J. M., B., zastúpenej advokátkou Mgr. A. S., B.,

vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v postupom Okresného

súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. Er 1018/02 a takto

rozhodol:

1. Základné právo Ing. J. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní

vedenom pod sp. zn. Er 1018/02 p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava II p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

Er 1018/02 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. J. M. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 10 000 Sk (slovom

desaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý zaplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý uhradiť Ing. J. M. trovy právneho

zastúpenia v sume 5 788 Sk (slovom päťtisícsedemstoosemdesiatosem slovenských korún)

na účet jej právnej zástupkyne Mgr. A. S., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

z 10. januára 2007 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. J. M., B. (ďalej len „sťažovateľka“),

zastúpenej advokátkou Mgr. A. S., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. Er 1018/02.

Sťažovateľka žiadala rozhodnúť nálezom, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie

okresným súdom v konaní vedenom pod sp. zn. Er 1018/02, nariadil

okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov, priznal jej primerané finančné

zadosťučinenie v sume 100 000 Sk a náhradu trov konania.

Zo sťažnosti vyplýva, že proti sťažovateľke ako povinnej sa vedie exekučné konanie

na základe návrhu oprávnenej, a to M. (ďalej len „oprávnená“), podaného 28. januára 2002

súdnemu exekútorovi. Sťažovateľka podala 16. júla 2002 námietky proti exekúcii, ktorým

okresný súd 2. decembra 2002 nevyhovel. Sťažovateľka 6. februára 2003 požiadala

o zastavenie exekučného konania a podľa jej tvrdenia okresný súd dosiaľ o tomto návrhu

nerozhodol. Sťažovateľka 30. apríla 2003 uhradila časť vymáhanej sumy. Na zvyšnú sumu

podľa tvrdenia sťažovateľky jej bolo „opäť doručené upovedomenie o začatí exekúcie

zo dňa 21. 1. 2005“. Sťažovateľka opäť podala „návrh na zastavenie exekúcie zo dňa

14. 2. 2005“, podala tiež „námietky proti upovedomeniu o začatí exekúcie zriadením

exekučného záložného práva zo dňa 21. 1. 2005“. Postup okresného súdu považuje

sťažovateľka za porušenie .

Sťažovateľka ďalej uviedla, že:

„Príslušný súd sa napriek vážnym dôvodom návrhom sťažovateľky na zastavenie

exekúcie zo dňa 14. 2. 2005 a námietkami sťažovateľky zo dňa 15. 2. 2005 nezaoberal,

o čom svedčí skutočnosť, že o nich k dnešnému dňu nerozhodol.

So zreteľom na to, že od podaného návrhu na zastavenie exekúcie uplynul značný

čas, dňa 20. 7. 2006 bola právnou zástupkyňou sťažovateľky podaná konajúcemu súdu

žiadosť o konanie vo veci – Er 1018/02, v ktorom právna zástupkyňa naliehala,

aby o návrhu na zastavenie exekúcie bolo rozhodnuté – aby sa vo veci konalo bez

zbytočného odkladu. Na túto žiadosť konajúci súd vôbec nereagoval, v dôsledku čoho

právna zástupkyňa sťažovateľky bola nútená reagovať už sťažnosťou na prieťahy v konaní

zo dňa 20. 9. 2006. (...)

Od dátumu 2. 12. 2002 – od vykonania posledného úkonu súdu vo veci uplynuli

takmer 4 roky a súd vo veci prakticky nekonal a to aj napriek podanej žiadosti sťažovateľky

o konanie vo veci (urgencia zo dňa 20. 7. 2006). (...)

V odpovedi na sťažnosť zo dňa 11. 10. 2006 podpredsedníčka okresného súdu

konštatovala, že vo veci skutočne zistila prieťahy v konaní a sťažovateľke oznámila,

že zákonný sudca bol na zistené prieťahy v konaní ako aj na potrebu vo veci konať

bez zbytočných prieťahov písomne upozornený. Rovnako prisľúbila, že vec bude ďalej

sledovať.

Avšak aj napriek tejto odpovedi súd vo veci nekonal a toho času stále nekoná.

Od 6. 2. 2003 (kedy sťažovateľka podala prvú žiadosť o zastavenie exekučného

konania súd bol povinný vo veci konať) – t. j. za takmer 3 roky a 10 mesiacov nebol vo veci

konajúcim súdom už urobený žiadny úkon vo veci samej bez ohľadu na urgenciu

sťažovateľky zo dňa 20. 7. 2006 a tiež bez ohľadu na sťažnosť sťažovateľky zo dňa

20. 9. 2006.

K dnešnému dňu súd nerozhodol o žiadosti sťažovateľky o zastavenie exekúcie zo dňa

6. 2. 2003, o návrhu sťažovateľky na zastavenie exekúcie zo dňa 14. 2. 2005 ani

o námietkach povinnej zo dňa 15. 2. 2005.“

Ústavnému súdu bolo na základe výzvy doručené 30. januára 2007 vyjadrenie

okresného súdu k sťažnosti sťažovateľky, v ktorom sa uvádza:

„(...) navrhujem, aby ústavný súd:

I. nevyhovel návrhu sťažovateľa a rozhodol, že právo sťažovateľa na súdnu ochranu

a spravodlivý proces v konaní porušené nebolo.

II. nepriznal sťažovateľovi náhradu trov konania.

Tunajší súd nemá k dispozícii pôvodný spis Okresného súdu Bratislava II

() obsahom ktorého sú skutočnosti potrebné na rozhodnutie o návrhu

sťažovateľky.“

Sťažnosť v tejto veci pôvodne prijal 3. novembra 2006 na ďalšie konanie I. senát

ústavného súdu. Dňa 22. januára 2007 skončilo funkčné obdobie sudcovi spravodajcovi,

ktorému bola vec ústavným súdom pridelená. Po schválení Rozvrhu práce Ústavného súdu

Slovenskej republiky na rok 2007 a prerozdelení vecí novovymenovaným sudcom

sa sudkyňou spravodajkyňou v tejto veci stala členka IV. senátu. Z uvedeného dôvodu vec

prerokoval a vo veci samej rozhodol IV. senát ústavného súdu v zložení, ktoré je uvedené

v záhlaví tohto nálezu.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde vo veci sťažnosti sťažovateľky upustil od ústneho pojednávania, pretože

po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru,

že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. V dôsledku toho senát

predmetnú sťažnosť prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov,

ich zástupcov a verejnosti len na základe písomne podaných stanovísk účastníkov a obsahu

na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania,

ako aj z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh

a stav konania v predmetnej veci:

- 27. marca 2002 bola okresnému súdu doručená žiadosť súdneho exekútora Ing. Š.

M. (ďalej len „súdny exekútor“) o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie smerujúci

proti sťažovateľke;

- 11. apríla 2002 okresný súd poveril súdneho exekútora vykonaním predmetnej

exekúcie (súdnemu exekútorovi doručené 11. júna 2002);

- 24. júla 2002 boli okresnému súdu postúpené súdnym exekútorom námietky

sťažovateľky proti exekúcii (doručené mu 18. júla 2002);

- 29. októbra 2002 okresný súd zaslal súdnemu exekútorovi výzvu, aby mu predložil

kópiu obálky, v ktorej mu sťažovateľka zaslala svoje námietky proti exekúcii (doručené

27. novembra 2002);

- 29. októbra 2002 okresný súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku

za konanie o námietkach;

- 2. decembra 2002 bola okresnému súdu doručená odpoveď súdneho exekútora

na jeho výzvu z 29. októbra 2002;

- 2. decembra 2002 okresný súd uznesením námietkam sťažovateľky proti exekúcii

vedenej pod sp. zn. Er 1018/02 nevyhovel (riadne doručené všetkým účastníkom konania

11. - 12. decembra 2002);

- 20. decembra 2002 sťažovateľka podala proti uzneseniu okresného súdu

z 2. decembra 2002 odvolanie;

- 7. februára 2003 sťažovateľka doručila okresnému súdu žiadosť o zastavenie

exekúcie zo 6. februára 2003;

- 15. februára 2005 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľky podaný

prostredníctvom jej právnej zástupkyne na zastavenie exekúcie sp. zn. Er 1018/02

zo 14. februára 2005;

- 30. júna 2005 bol daný chybný pokyn zákonného sudcu na zaslanie doručeného

návrhu na zastavenie exekúcie zo 14. februára 2005 sťažovateľke na vyjadrenie v lehote

15 dní;

- 24. februára 2006 bola okresnému súdu doručená žiadosť sťažovateľky o konanie

v tejto veci;

- 6. marca 2007 bol daný opakovaný pokyn zákonného sudcu na doručenie návrhu

sťažovateľky na zastavenie konania zo 14. februára 2005 oprávnenej (doručený 15. marca

2007), pretože podľa úradného záznamu pri realizácii pokynu z 30. júna 2005 bol tento

omylom doručený sťažovateľke;

- 27. júna 2007 bol spísaný úradný záznam, podľa ktorého sa spis okresného súdu

sp. zn. t. č. nachádza na Krajskom súde v Bratislave;

- 27. júna 2007 okresný súd uznesením č. k. -44, 41 EX 36/02 exekúciu

zastavil a uznesenie bolo následne expedované účastníkom konania;

- 18. júla 2007 bolo okresnému súdu doručené odvolanie oprávnenej proti uzneseniu

z 27. júna 2007.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov“ (napr. ), pričom „tento účel možno dosiahnuť

zásadne až právoplatným rozhodnutím. Nepostačuje, že štátny orgán vo veci koná“

(, ). K vytvoreniu „stavu právnej istoty preto dochádza

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ (napr. ).

Toto základné právo sa uplatňuje aj v nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí.

V takom druhu civilného procesu je účelom tohto základného práva to, aby sa po vydaní

upovedomenia o začatí exekúcie bez zbytočných prieťahov uskutočnila exekúcia podľa

o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) tak, aby vymáhaný nárok

bol čo najskôr, ak tomu nebránia dôvody relatívnej alebo absolútnej neprípustnosti

exekúcie, uspokojený.

Otázku existencie zbytočných prieťahov aj v exekučnom konaní a porušenie

základného práva podľa ústavný súd podľa svojej konštantnej

judikatúry (, , , ) skúma vždy

s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu podľa právnej a faktickej zložitosti veci,

správania účastníka konania a napokon aj spôsobu, akým v konaní postupoval súd.

1. Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom vedeného pod sp. zn.

Er 1018/02 je rozhodovanie o návrhoch sťažovateľky na zastavenie exekúcie. Procesný

postup okresného súdu v tomto konaní v rámci právomocí zverených mu Exekučným

poriadkom je celkovo jednoduchý a nevyžaduje ani obligatórne procesné úkony súdu

(napr. nariadenie pojednávania, vypočutie povinného a pod.). Podľa názoru ústavného súdu

dobu trvania rozhodovania okresného súdu o návrhoch sťažovateľky na zastavenie exekúcie

zo 6. februára 2003 a zo 14. februára 2005, v súvislosti s ktorými sťažovateľka namietala

porušenie v sťažnosti označeného základného práva, nemožno odôvodniť skutkovou

zložitosťou veci. Z právneho hľadiska sa v konaní taktiež nevyskytli také otázky, ktoré

by boli dôvodom kvalifikovať vec ako osobitne právne zložitú.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria - správania sťažovateľky - v posudzovanom

konaní ústavný súd nezistil žiadne také okolnosti, v dôsledku ktorých by mohlo dôjsť

k spomaleniu postupu súdu.

3. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v posudzovanom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu.

Sťažovateľka namieta porušenie označeného základného práva zo strany okresného

súdu v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. Er 1018/02 v súvislosti s jeho

rozhodovaním o jej návrhoch na zastavenie konania zo 6. februára 2003 a zo 14. februára

2005.

Podľa zistenia ústavného súdu okresný súd o návrhu sťažovateľky na zastavenie

konania zo 6. februára 2003 nerozhodol.

Ďalší návrh sťažovateľky na zastavenie konania zo 14. februára 2005 bol okresnému

súdu doručený 15. februára 2005 a pokyn na realizáciu prvotných úkonov smerujúcich

k rozhodnutiu (zaslanie výzvy oprávnenej na vyjadrenie sa k podanému návrhu a pokyn

na predloženie spisu okresného súdu sp. zn. ) bol zákonným sudcom daný

30. júna 2005. Z úradného záznamu spísaného 6. marca 2007 však vyplýva, že pri realizácii

tohto pokynu došlo k omylu, v dôsledku ktorého bol návrh na zastavenie exekúcie doručený

sťažovateľke. K samotnej realizácii prvotných úkonov v tejto veci napokon došlo

až 6. marca 2007, t. j. po viac ako dvoch rokoch. Okresný súd návrhu sťažovateľky

na zastavenie exekúcie doručenom mu 15. februára 2005 rozhodol uznesením po viac ako

dvoch rokoch a troch mesiacoch od jeho doručenia 27. júna 2007 tak, že predmetnú

exekúciu zastavil.

Vo vzťahu k porušeniu sťažovateľkou označeného základného práva postupom

okresného súdu v konaní o námietkach z 15. februára 2005 ústavný súd konštatuje,

že podanie sťažovateľky, ktorým malo byť toto konanie iniciované, sa v spise okresného

súdu nenachádza, ani ona sama ho v rámci listinných dôkazov k sťažnosti nepredložila,

a preto sa ústavný súd touto námietkou nemohol zaoberať.

Za daných skutkových okolností, s prihliadnutím na charakter a účel exekučného

konania, skutočnosť, že posúdenie otázky oprávnenosti podaných návrhov na zastavenie

exekúcie v rámci exekučného konania je v zásade otázkou právnou, ako aj vzhľadom

na uvedenú nečinnosť okresného súdu je potrebné konštatovať, že v konaní došlo

k zbytočným prieťahom, ktoré neboli spôsobené zložitosťou veci ani správaním účastníkov

konania, ale postupom okresného súdu.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. Er 1018/02 došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa .

III.

Ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa okresným súdom, a preto mu prikázal,

aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej

sa nachádza sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu v namietanom exekučnom

konaní (predovšetkým pri vykonávaní procesných úkonov súvisiacich so zákonnou

povinnosťou okresného súdu predložiť spis v predmetnej veci odvolaciemu súdu s ohľadom

na podané odvolanie oprávnenej proti uzneseniu o zastavení konania z 27. júna 2007,

ako aj pri vykonávaní ďalších úkonov, ktoré preň z ďalšieho postupu vo veci vyplynú).

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov

sa ho domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo

slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka žiadala aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

100 000 Sk z dôvodov uvedených v jej sťažnosti.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri určení jeho výšky ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných

Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa

čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný súd vzal do úvahy všetky skutočnosti prebiehajúceho exekučného konania,

ako aj postavenie sťažovateľky (ako povinnej) v tomto konaní, pričom dospel

k názoru, že deklarovanie porušenia jej základného práva a príkaz súdu konať bez prieťahov

predstavujú nedostatočný prostriedok nápravy porušenia jej základného práva v danej veci.

Preto ústavný súd priznal sťažovateľke finančné zadosťučinenie v sume 10 000 Sk.

Ústavný súd považuje priznanú sumu 10 000 Sk za primeranú. Táto suma zohľadňuje

tak dĺžku zbytočných prieťahov v konaní a postavenie sťažovateľky v ňom,

ako aj skutočnosť, že v predmetnom konaní aktívne využívala prostriedky na ochranu

svojho základného práva.

Ústavný súd napokon rozhodol podľa

aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia

pred ústavným súdom advokátkou JUDr. A. S. Ústavný súd pri priznaní trov konania

vychádzal z výšky priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej

republiky za I. polrok 2005, ktorá bola 16 381 Sk. Úhradu priznal za dva úkony právnej

služby vykonané v roku 2006 (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti),

a to v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a s § 14 ods. 1 písm. a) a c) a nasl. vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“), a to za každý úkon po 2 730 Sk, t. j. spolu 5 460 Sk, čo spolu s režijným

paušálom 2 x 164 Sk (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 5 788 Sk. Trovy právneho

zastúpenia vrátane započítania režijného paušálu boli priznané v celkovej sume 5 788 Sk.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právnej zástupkyne sťažovateľky ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. augusta 2007