Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 216/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. júla 2014

v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcu Jána Lubyho, prerokoval prijatú sťažnosť M. S., G. F.,

M. S., K. F. a S. S., zastúpených advokátkou JUDr. Kristínou Piovarčíovou, Štúrova 20,

Košice, ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom

pod sp. zn. v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 9. novembra 2011, za účasti Okresného súdu Košice II,

a takto

rozhodol:

1. Základné právo M. S., G. F., M. S. a K. F. na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie ich

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.

v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 9. novembra 2011 p o r u š e n é b o l i .

2. Základné právo S. S. na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

3. M. S., G. F., M. S. a K. F. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každej v sume

po 1 000 € (slovom tisíc eur) a S. S. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €

(slovom tisícpäťsto eur), ktoré im j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice II j e p o v i n n ý uhradiť M. S., G. F., M. S., K. F. a S. S.

trovy konania v sume 364,45 € (slovom tristošesťdesiatštyri eur a štyridsaťpäť centov)

na účet ich právnej zástupkyne JUDr. Kristíny Piovarčíovej, Štúrova 20, Košice, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. júla 2013

doručená sťažnosť M. S., G. F., M. S., K. F. a S. S. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených

advokátkou JUDr. Kristínou Piovarčíovou, Štúrova 20, Košice, ktorou namietajú porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn.

z 9. novembra 2011.

Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uvádzajú:

„K porušeniu nášho práva ako sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a článku 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd došlo a dochádza v doposiaľ právoplatne

neskončenom konaní vedenom pred Okresným súdom Košice II pod sp. zn. ,

v právnej veci žalobcu Mesto Košice, so sídlom v Košiciach, Trieda SNP č. 48/A o určenie

vlastníckeho práva, v ktorom my sťažovatelia vystupujeme ako žalovaní v rade 5/, 6/, 27/,

47/ a 51/ tým, že v uvedených časových úsekoch súd nevykonal žiadny úkon.

Okresný súd Košice II koná vo vyššie označenej právnej veci od roku 1997,

t. j. 16 rokov.

Postup súdu pri prejednávaní predmetnej veci, resp. jeho nečinnosť a zbytočné

prieťahy už boli viackrát namietané a Ústavný súd Slovenskej republiky vyniesol

vo veci zbytočných prieťahov do dnešného dňa 4 nálezy, a to sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. a naposledy sp. zn. . Vo všetkých troch

bolo pod bodom 2 prikázané súdu konať bez nich.

Po uvedených nálezoch sa spor po vecnej stránke nijako neposunul, čo viedlo

následne k podaniu ďalšej ústavnej sťažnosti. Od vydania posledného nálezu Ústavného

súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 09. 11. 2011 sa činnosť okresného súdu

prejavila iba v tom, že vydal uznesenie o ustanovení znalca z odboru geodézie a kartografie

v osobe D. B. Predmetné uznesenie bolo vydané dňa 14. 11. 2012, teda viac ako rok

po vydaní nálezu Ústavného súdu, ktorým bolo prikázané okresnému súdu konať bez

zbytočných prieťahov.

V zmysle označeného uznesenia okresného súdu bol ustanovený znalec povinný

podať znalecký posudok do 60 dní od doručenia spisového materiálu, čo sa však nestalo.

Súd napriek pokynu ústavného súdu nekonal bez zbytočných prieťahov a neučinil žiadne

opatrenia, aby znalec vypracoval znalecký posudok čo najskôr...

V označenom súdnom konaní sme podali viacero urgencií konania a sťažností

na prieťahy v konaní. Od posledného nálezu Ústavného súdu v roku 2011 sme dňa

20. 05. 2013 podali sťažnosť na prieťahy v konaní v zmysle ust. § 62 ods. 1 zákona

č. o súdoch v znení neskorších predpisov.

Na našu sťažnosť zo dňa 20. 05. 2013 odpovedal písomne predseda Okresného súdu

Košice II listom zo dňa 29. 05. 2013, v ktorom uviedol, že po oboznámení sa so zberným

spisom zistil, že kompletný spisový materiál bol za účelom vypracovania znaleckého

posudku odoslaný ustanovenému znalcovi dňa 14. 03. 2013.

Ďalej uviedol, že ustanovený znalec podaním zo dňa 14. 05. 2013 požiadal

o predĺženie lehoty na odovzdanie znaleckého posudku do 19. 08. 2013, čo odôvodnil tým,

že dňa 01. 05. 2013 nadobudla účinnosť , ktorou sa mení a dopĺňa

vyhláška Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. ,

ktorou sa vykonáva o katastri nehnuteľností

a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení

neskorších predpisov v znení vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej

republiky č. USM UGKK SR 9/2013, 10/2013, 11/2013, 12/2013 a 13/2013, ktorým sa mení

technológia merania a vyhotovovania elaborátu geometrického plánu a vektorových

geodetických podkladov na aktualizáciu súboru geodetických informácií katastra

nehnuteľností. Až 07. 05. 2013 Úrad geodézie, kartografie a katastra SR k predmetnej novej

vyhláške a k usmerneniam zorganizoval školenie pre geodetov košického a prešovského

kraja. S tým súvisí aj úprava programového vybavenia, na ktoré znalec čaká od dodávateľa

softvéru a potrebuje čas na prispôsobenie sa novým úpravám.“

Sťažovatelia na základe uvedeného navrhujú, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„1) Základné právo sťažovateľov v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa článku 48 ods. 2 a právo na prejednanie ich záležitosti

v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

2) Okresnému súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje

konať bez zbytočných prieťahov.

3) Sťažovateľom M. S., G. F., M. S., K. F. a S. S. priznáva primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 1 500 € pre každého sťažovateľa, ktoré je Okresný súd Košice II

povinný vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4) Okresný súd v Košiciach je povinný uhradiť sťažovateľom trovy konania na účet

jeho právnej zástupkyne, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Ústavný súd uznesením č. k. -14 z 3. apríla 2014 prijal

sťažnosť na ďalšie konanie [§ 25 ods. 1 a 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“)].

Po prijatí sťažnosti sťažovateľov na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 7. mája 2014

predsedu okresného súdu, aby sa vyjadril k otázke vhodnosti ústneho pojednávania,

a zároveň ho vyzval, aby sa vyjadril aj k sťažnosti.

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti z 20. mája 2014 okrem

iného uviedol:

«... Priebeh daného konania je ovplyvnený predovšetkým skutočnosťou veľkého počtu

účastníkov konania na strane žalovaných, ktorých je v súčasnosti 56, pričom v dôsledku

úmrtia viacerých účastníkov v priebehu prebiehajúceho konania sa ich počet ešte zvyšuje.

Nejde pritom len o mechanické skúmanie „kto za koho v konaní nastupuje“, ale o dodržanie

ustanovení zákona, kedy žiadnemu z účastníkov nemôže byť odňaté právo konať pred

súdom, čiže vytýčeného pojednávania majú právo zúčastniť sa všetci jeho účastníci. Až pri

zabezpečení týchto procesných podmienok pre všetkých „aktuálnych“ účastníkov je možné

riešiť otázky hmotnoprávne. Za účelom zistenia aktuálneho okruhu účastníkov vykonáva

zákonná sudkyňa vždy úkony bez zbytočného odkladu, avšak „urýchlenie konania“ v tomto

smere zabezpečiť nemôže a toto je závislé od prebiehajúcich dedičských konaní, teda

objektívnych skutočností, ktoré v tomto konaní zákonná sudkyňa ovplyvniť nemôže.

Podrobne sa o uvedenej skutočnosti zmieňuje na strane 3 svojho vyjadrenia.

To, že znalecké dokazovanie bolo nariadené až rok po doručení nálezu ústavného

súdu neznamená, že súd nevykonal vo veci žiadne úkony. Práve naopak, súd v uvedenom

období vykonával ďalšie úkony obsiahnuté vo vyjadrení zákonnej sudkyne, potrebné pre

ďalší priebeh konania, ako aj riešil procesné nástupníctvo v konaní.

Nahliadnutím do predmetného spisu sa mohli sťažovatelia presvedčiť,

že po nariadení znaleckého dokazovania súd vykonával úkony v súvislosti so zabezpečením

vyplatenia preddavku ustanovenému znalcovi, o ktorý požiadal listom zo dňa 10. 12. 2012,

v ktorom svoju požiadavku odôvodnil (č. l. 1047 spisu). Opäť sa teda nejednalo o svojvoľnú

nečinnosť súdu.

Dňa 14. 3. 2013 bol znalcovi odoslaný predmetný spis. Listom zo dňa 13. 5. 2013

znalec požiadal o predĺženie lehoty na vypracovanie a odovzdanie znaleckého posudku

(ako to napokon uvádzajú aj sťažovatelia v článku III svojej sťažnosti, teda o žiadosti znalca

boli informované). Tejto jeho žiadosti bolo vyhovené listom zo dňa 15. 5. 2013.

Znalecký posudok bol súdu doručený 24. 9. 2013. Bezprostredne po doručení tohto

posudku a ukončení dlhotrvajúcej práceneschopnosti zákonnej sudkyne táto začala vo veci

vykonávať ďalšie úkony.

Termín najbližšieho pojednávania je stanovený na 2. 6. 2014.

Od doručenia posledného nálezu ústavného súdu k ďalším prieťahom v konaní

nedošlo a jeho dĺžka je ovplyvnená výlučne vyššie uvedenými procesnými prekážkami,

na ktoré poukazuje i zákonná sudkyňa a ktoré okresný súd nemôže vylúčiť, ani žiadnym

spôsobom ovplyvniť.

Rozhodnutie ústavného súdu obsiahnuté v náleze zo dňa 9. 11. 2011 je rešpektované

a ako som uviedol, dĺžka konania je ovplyvnená objektívnymi okolnosťami bez zavinenia

súdu, preto navrhujem sťažovateľom finančné zadosťučinenie nepriznať.»

K svojmu stanovisku predseda okresného súdu priložil aj vyjadrenie zákonnej

sudkyne, ktorá v ňom okrem iného uviedla:

„Nález ÚS SR sp. zn. bol tunajšiemu súdu doručený dňa

21. 11. 2011 a po tomto termíne boli vykonané zo strany súdu nasledovné úkony v spise:

23. 11. 2011 – stanovený termín pojednávania na deň 26. 1. 2012

29. 11. 2011 – žiadané listinné dôkazy od tretích osôb

29. 12. 2011 – ustanovenie opatrovníka dedičom po žalovanej v 18. rade

26. 1. 2012 – pojednávanie, oboznámený obsah listinných dôkazov v spise, vypočutý

ďalší zo žalovaných a pojednávanie odročené na neurčito z dôvodu žiadosti žalobcu

na upresnenie okruhu žalovaných a petitu. Žalobcovi stanovená lehote najneskôr

do 29. 2. 2012.

26. 1. 2012 – Uznesením zastavené konanie vo vzťahu určenia vlastníckeho práva

k stavbám.

6. 3. 2012 – na žiadosť žalobcu predĺžená lehota na upresnenie okruhu žalovaných

do 15. 4. 2012

30. 3. 2012 – vykonanie dožiadania na kataster nehnuteľností

18. 4. 2012 – Uznesením uložená poriadková pokuta žalobcovi pre nesplnenie

povinnosti upresniť okruh žalovaných.

14. 5. 2012 – opätovne žiadaný kataster nehnuteľností o zodpovedanie otázok

v zmysle referátu zo dňa 30. 3. 2012, keďže zodpovedali iné otázky ako boli položené

5. 6. 2012 – žiadaný vyvlastňovací spis zo Štátneho archívu na základe odpovede

Katastrálneho úradu

11. 7. 2012 – vyžiadanie listinných dokladov z Okresného súdu Košice I na základe

návrhu žalobcu o doplnenie dokazovania

16. 7. 2012 – Uznesením pripustení do konania žalovaní v 52. a 53. rade na základe

návrhu žalobcu

7. 8. 2012 – žiadaný pobyt z CEPO u žalovaného v 52. rade /neznámy/ a listinných

dôkazov z katastra, nakoľko OS KE I 30. 7. 2012 oznámil, že tieto doklady sa nachádzajú

na katastri

5. 9. 2012 – po zistení pobytu žalovaného v 52. rade doručovanie listín, vyžiadanie

listín zo Štátneho archívu na základe oznámenia katastrálneho úradu, že tieto listiny

sa nachádzajú v Štátnom archíve

3. 10. 2012 – oznámenie žalobcovi, že listiny, ktoré žiadal vyžiadať od štátnych

orgánov, sa tam nenachádzajú

5. 11. 2012 – zisťovanie dátumov narodenia a bydliska u žalovaných, ktorí majú byť

pripustení do konania ako ďalší žalovaní, pretože boli žalobcom identifikovaní len menom

a priezviskom a rovnaké údaje o nich sa nachádzali aj na liste vlastníctva, dotaz na znalcov,

v akej lehote sú schopní vypracovať znalecký posudok

14. 11. 2012 – Uznesením nariadené znalecké dokazovanie

2. 1. 2013 – vydaný platobný rozkaz na vyplatenie preddavku znalcovi na základe

jeho žiadosti zo dňa 13. 12. 2012

2. 1. 2013 – Uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania pokynom sudcu dané

do učtárne na vymáhanie

4. 1. 2013 – úradný záznam o tom, že učtáreň vyplatí preddavok zo štátnych

prostriedkov až po 18. 1. 2013

7. 1. 2013 – mailom oznámené znalcovi kedy mu bude vyplatený preddavok

11. 1. 2013 – úradný záznam, že učtáreň neprevzala platobný poukaz zo dňa

2. 1. 2013 a Uznesenie dané na vymáhanie justičnej pokladnice z dôvodu, že záloha

na vypracovanie znaleckého posudku má byť vyplatená z preddavku

22. 1. 2013 – úradný záznam o tom, že vyšší súdny úradník odmietol opatriť

uznesenie pečiatkou predbežná kontrola

28. 1. 2013 – pokyn sudcu na zaslanie spisu znalcovi

5. 2. 2013 – záznam vyššieho súdneho úradníka o vykonaní predbežnej finančnej

kontroly

7. 2. 2013 – pokyn sudcu na preverenie úhrady preddavku a pokyn na urgovanie

Justičnej pokladnice

21. 2. 2013 – pokyn sudcu na preverenie úhrady preddavku

25. 2. 2013 – úradný záznam, že k úhrade preddavku nedošlo

27. 2. 2013 – žiadosť na znalca, či vyhotoví znalecký posudok aj bez zaplatenia

preddavku a či požaduje pôvodný preddavok, keďže došlo k zníženiu počtu podaných

posudkov

4. 3. 2013 – odpoveď znalca, že preddavok požaduje

6. 3. 2013 – úradný záznam, že k úhrade preddavku nedošlo

7. 3. 2013 – opätovne vydaný platobný rozkaz

13. 3. 2013 – pokyn sudcu na zaslanie spisu znalcovi

14. 5. 2013 – na žiadosť znalca súhlas súdu s predĺžením lehoty na vypracovanie

znaleckého posudku do 19. 8. 2013

2. 9. 2013 – súdom vyzvaná Správa katastra na úradné overenie znaleckého posudku,

keďže podľa oznámenia znalca jej bol zaslaný 5. 8. 2013

11. 9. 2013 – 15. 11. 2013 – PN sudkyne

24. 9. 2013 – zaslaný znalcom znalecký posudok

26. 9. 2013 – pokyn zastupujúceho sudcu pre vyššieho súdneho úradníka

na rozhodnutie o znalečnom

10. 10. 2013 – Uznesenie o priznaní znalečného

23. 10. 2013 – spis pridelený sudkyni JUDr. Mikovej

18. 11. 2013 – spis pridelený späť do súdneho oddelenia 29 C

19. 11. 2013 – uznesenie o ustanovení spoločných zástupcov pre ďalších žalovaných

20. 11. 2013 – pokyn sudcu na doručenie znaleckého posudku a výzva pre žalobcu

na upresnenie petitu žaloby a okruhu účastníkov na základe znaleckého posudku

15. 1. 2014 – stanovenie termínu pojednávania na deň 26. 3. 2014

10. 3. 2014 – pokyn sudcu na zistenie dátumu úmrtia a dedičov po žalovaných,

u ktorých sa vrátili doručenky s predvolaním na termín pojednávania s odôvodnením,

že na adrese sú neznámi

12. 3. 2014 – úradný záznam o zisteniach v dedičskej kancelárii Okresného súdu

Košice I a žiadaný okruh dedičov od notárky

26. 3. 2014 – pojednávanie odročené na 2. 6. 2014 bez prejednania veci z dôvodu

§ a 19 . – úmrtie žalovaných v 28. a 41. rade

26. 3. 2014 – vypočutí mimo pojednávania ďalší zo žalovaných

7. 4. 2014 – vyžiadanie súhlasu so späťvzatím od niektorých žalovaných na základe

späťvzatia žalobcu zo dňa 26. 3. 2014

14. 5. 2014 – uznesením po získaní súhlasu zastavené konanie proti 3 žalovaným,

pripustená zmena účastníka konania na strane žalovaných a pripustená do konania ďalšia

žalovaná v 54. rade

Predpokladaný termín rozhodnutia vôbec nie je známy a to z dôvodu veľkého

počtu účastníkov konania na strane žalovaných, pričom ani doposiaľ okruh žalovaných

nie je konečný, pretože po zistení bližších identifikačných údajov bude rozhodnuté

o pripustení do konania ďalších dvoch žalovaných a to na základe návrhu žalobcu zo dňa

26. 3. 2014. Rozhodnutiu vo veci bráni veľký počet účastníkov konania /a to aj napriek

tomu, že sú im podľa . ustanovení spoloční zástupcovia/, z ktorých už takmer dve

desiatky v priebehu konania zomreli a súd pokračoval v konaní s ich právnymi nástupcami

a to bez toho, že by kvôli prebiehajúcim dedičským konaniam konanie o určenie

vlastníckeho práva prerušoval a zároveň zisťoval pobyty neznámych účastníkov

a aj novonastupujúcich dedičov. Vzhľadom na predmet sporu, ktorým je určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam účastníkmi konania k termínu pojednávania a teda

aj rozhodnutia musia byť vždy aktuálni vlastníci podľa údajov na liste vlastníctva, pričom

dochádza k zmenám údajov na listoch vlastníctva, čo sa následne prejavuje návrhom

žalobcu na zmenu účastníkov konania na strane žalovaných či už z hľadiska dedenia alebo

z dôvodu prevodu nehnuteľností a takýchto nových účastníkov, s výnimkou dedičov,

je potrebné uznesením pripúšťať do konania resp. robiť zmeny v zmysle ust. .

na strane žalovaných a tieto uznesenia im doručovať. Bez toho, aby k termínu pojednávania

a prípadne aj rozhodnutia bolo vykázané doručenie u všetkých účastníkov konania a títo

aj mali spôsobilosť byť účastníkmi a zároveň nedošlo k zmenám vlastníckych vzťahov

k nehnuteľnostiam, ku ktorým sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva predmetný

súdny spor nie je možné zákonným spôsobom rozhodnúť.

Zároveň poukazujem na to, že prípadné ďalšie sťažnosti účastníkov konania

na prieťahy v súdnom konaní budú podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR

vyhodnotené opäť ako dôvodné a to bez ohľadu na to, či súd vo veci vykonáva úkony alebo

nie, vzhľadom na obdobie, ktoré uplynulo od podania žaloby až doposiaľ a konštatovanie

uvedené v Náleze ÚS SR sp. zn. zo dňa 9. 11. 2011, že... súd vlastne iba

sleduje a zaznamenáva, ktorý účastník za ktorého nastupuje... je v danom prípade pri tomto

druhu sporu jediným možným zákonným postupom súdu v zmysle platných právnych

predpisov a to a a to najmä

s prihliadnutím na § a 19 . Skúmanie podmienok konania vrátane spôsobilosti byť

účastníkom konania súd skúma v každom štádiu konania z úradnej povinnosti.“

Ústavný súd zo súdneho spisu ďalej zistil, že pojednávanie, ktoré okresný súd

nariadil na 26. marec 2014, bolo odročené na 2. jún 2014, keď bolo opätovne odročené

na neurčito, s tým, že

„1. žiadaný žalovaný v 52. rade pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty,

aby sa v lehote 7 dní vyjadril, či súhlasí so späťvzatím žaloby voči nemu,

2. ukladá sa právnemu zástupcovi žalobcu, aby v lehote do 30 dní od dnešného

pojednávania doplnil v súlade s ust. a nasl. údaje o žalovaných, ktorých

navrhuje pripustiť do konania a to B. M. (dcéra J.) a B. M., rod. B.

Po doplnení týchto údajov bude rozhodnuté o návrhu žalobcu na ich pristúpenie

do konania a po súhlase žalovaného v 52. rade bude voči nemu konanie zastavené.“.

Predseda okresného súdu súčasne oznámil ústavnému súdu, že súhlasí s tým,

aby ústavný súd upustil od ústneho prerokovania prijatej sťažnosti.

Ústavný súd vyzval 23. mája 2014 aj právnu zástupkyňu sťažovateľov,

aby sa vyjadrila k stanovisku okresného súdu, ako aj k otázke nariadenia verejného

pojednávania. Právna zástupkyňa sťažovateľov vo svojom podaní z 29. mája 2014

(doručenom ústavnému súdu 3. júna 2014) okrem iného uviedla:

„Vyjadrenie konajúceho OS Košice II aj konajúcej sudkyne považujem

za neobjektívne. Je pravdou, že v spore, ktorý trvá 17 rokov, je 56 účastníkov na strane

žalovaných, ale všeobecný súd s nimi koná neúčelne a nesústredene. Aj napriek tomu,

že účastníci si v zmysle ust. ., zvolili na zastupovanie štyroch spoločných

zástupcov, súd s týmito zástupcami riadne nekoná, sústavne predvoláva všetkých účastníkov

na strane žalovanej a to aj napriek tomu, že už v minulosti všetci žalovaní ako účastníci

konania vypočutí boli. Takýto postup je kontraproduktívny a nenapomáha rýchlemu

skončeniu veci.

Úkony sudcu v prehľade úkonov sú pre rozhodnutie vo veci samej nepodstatné alebo

sú takého charakteru, ktoré súd nemá vykonávať vôbec, napr. 15. 11. 2012 zisťovanie

dátumov narodenia a bydliska u žalovaných, ktorí majú byť pripustení do konania ako ďalší

žalovaní, pretože boli žalobcom identifikovaní len menom a priezviskom.

Povinnosť správne označiť žalovaných v žalobe je jednoznačne na strane žalobcu

a vyplýva mu z ust. a . Súd nemá nahradzovať činnosť žalobcu

a má dostatok procesných prostriedkov na to, aby o žalobe ktorá nemá náležitosti podľa

a . rozhodol inak.

Na vrub OS Košice II možno pričítať aj nesústredenú a nedôslednú činnosť

vo vzťahu k ustanovenému znalcovi, ktorý zavinením súdu neobdržal preddavok, ktorý

žiadal na znaleckú odmenu a ďalšie zbytočné procesné úkony namiesto toho, aby došlo

k vydaniu rozhodnutia.“

Sťažovatelia súčasne oznámili, že súhlasia s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho

pojednávania vo veci prijatej sťažnosti.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde a upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože dospel k názoru,

že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovatelia sa tiež domáhajú vyslovenia porušenia práva podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru, podľa ktorého každý má právo na prejednanie svojej záležitosti v primeranej

lehote.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa , resp. podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu i sudcu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov

tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia,

aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia

významná povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie

môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie

odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové

pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými

sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho

konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha

prerokúvanej veci.

1. Predmetom namietaného konania je rozhodovanie o žalobe o určenie vlastníctva

k nehnuteľnostiam, ktoré sa začalo 11. februára 1997, teda pred viac ako 17 rokmi, a nie

je ku dňu predbežného prerokovania právoplatne skončené. Sťažovatelia sú v namietanom

konaní v procesnom postavení žalovaných; žalobcom v namietanom konaní je mesto Košice

(ďalej len „žalobca“).

Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd sa čiastočne stotožňuje

s názorom okresného súdu, že predmetný spor možno hodnotiť ako skutkovo náročný

s poukazom na „... nutnosť vykonať rozsiahle dokazovanie pri potrebe zabezpečenia

procesných podmienok pre konanie vo veci vzhľadom na vysoký počet účastníkov daného

konania“. Aj keď z právneho hľadiska spor „o určenie vlastníctva“ tvorí súčasť štandardnej

rozhodovacej agendy všeobecných súdov, z faktického hľadiska je potrebné akceptovať,

že náročnosť konania od februára 1999 ovplyvnil veľký počet žalovaných (53, medzičasom

56), ako aj zmeny v osobách žalovaných, ku ktorým došlo v dôsledku úmrtia niektorých

pôvodne žalovaných v priebehu konania. Táto skutočnosť vyžadovala od okresného súdu,

aby počas konania spresňoval ich okruh a zisťoval stav dedičských konaní, čo objektívne

mohlo spomaliť priebeh konania. Pokiaľ ide o faktickú zložitosť, počas obdobia posledných

dvoch až troch rokov (od nálezu ústavného súdu sp. zn. z 9. novembra

2011) sa opakuje sa tá istá situácia – úmrtie účastníka a následné zisťovanie okruhu

dedičov, pričom v postupe a spôsobe zisťovania nedošlo zo strany okresného súdu

k výraznému posunu, pokiaľ ide o ich efektívnosť. Žiadna skutková náročnosť však podľa

názoru ústavného súdu nemôže ospravedlniť doterajšiu dĺžku tohto konania, napriek počtu

a meniacemu sa okruhu účastníkov namietaného konania.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľov (žalovaných)

v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu závažnú okolnosť, ktorá by mala byť

osobitne zohľadnená na ich ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo

v tomto konaní k zbytočným prieťahom, teda doterajšia dĺžka napadnutého konania nebola

vyvolaná správaním sťažovateľov.

3. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v označenom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, bol postup samotného okresného súdu.

Z predloženého spisu, zo sťažnosti, ako aj z vyjadrenia predsedu okresného

súdu ústavný súd zistil, že v období po nadobudnutí právoplatnosti nálezu ústavného súdu

sp. zn. z 9. novembra 2011, t. j. po 21. novembri 2011, okresný súd nariadil

tri pojednávania. Na pojednávaní nariadenom a uskutočnenom 26. januára 2012 okresný súd

uložil právnemu zástupcovi žalobcu povinnosť, aby do 29. februára 2012 „predložil presný

okruh účastníkov konania ako aj presne špecifikoval predmet konania“. Pretože žalobca

nedodržal lehotu na spresnenie petitu, okresný súd mu uznesením č. k. -978

z 18. apríla 2012 uložil poriadkovú pokutu za hrubé sťažovanie postupu súdu. Ústavný súd

využitie tohto poriadkového opatrenia okresného súdu hodnotí pozitívne.

Z úkonov, ktoré v relevantnom období okresný súd vykonal, vyplýva,

že sa predovšetkým zaoberal nariaďovaním znaleckého dokazovania (uznesenie o nariadení

znaleckého dokazovania zo 14. novembra 2012 znalcom z odboru geodézie a kartografie),

ktoré nariadil po viac ako roku od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

Napriek tomu, že okresný súd vo svojom stanovisku uvádza, že „k ďalším prieťahom

v konaní nedošlo a jeho dĺžka je ovplyvnená... procesnými prekážkami, ktoré okresný súd

nemôže vylúčiť“, ústavný súd konštatuje, že väčšina úkonov okresného súdu,

ktoré sú dokumentované v spisovom prehľade od novembra 2011 do mája 2014, nesmeruje

efektívne k skončeniu dokazovania a k rozhodnutiu vo veci samej.

Ústavný súd so zreteľom na všetky uvedené skutočnosti rozhodol, že neefektívnym

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným

prieťahom v konaní, čím bolo porušené aj základné právo sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a ich právo na prejednanie

ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené v bode

1 a 2 tohto nálezu.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie

alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127

ods. 3 ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať

tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

V danom prípade ústavný súd nepovažoval za potrebné rozhodovať podľa čl. 127

ods. 2 a o príkaze okresnému súdu,

aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov, pretože

tento príkaz ústavný súd už okresnému súdu uložil nálezom sp. zn.

z 9. novembra 2011. Ústavný súd preto tejto časti sťažnosti sťažovateľov nevyhovel.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov

sa ho domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o

priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo

slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovatelia žiadajú aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

po 1 500 € každému z nich, pričom uvádzajú:

„Hoci sa v otázke predmetu uvedeného súdneho konania nejedná v jednotlivostiach

o vysoké obnosy, práve vinou okresného súdu si ako účastníci konania nemôžeme

definitívne usporiadať naše majetkové pomery.

Uvedená nemožnosť usporiadania si vlastníckych práv k nehnuteľnostiam, v spojení

s recidívou súdu, ktorý aj napriek viacerým rozhodnutiam Ústavného súdu vo veci

nevykonáva úkony, ktoré majú smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej

sa účastníci konania počas jeho trvania nachádzajú, je jasným dôkazom neefektívnej

činnosti súdu, ktorá nie je ničím ospravedlniteľná.

Z uvedených dôvodov preto ako sťažovatelia považujeme za vhodné, aby nám bolo

taktiež priznané primerané finančné zadosťučinenie, a to v sume 1 500 Eur pre každého

sťažovateľa.“

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

poručovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

viac ako 17 rokov, berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu,

ako aj skutočnosť, že konanie vo veci sťažovateľov stále nebolo od rozhodnutia ústavného

súdu sp. zn. z 9. novembra 2011 právoplatne skončené, ústavný súd

považoval za účelné priznanie sumy po 1 000 € sťažovateľkám M. S., G. F., M. S. a K. F.,

pretože posudzoval namietané porušenie ich práv len v období po právoplatnosti nálezu

ústavného súdu sp. zn. z 9. novembra 2011, a sumu 1 500 € sťažovateľovi

S. S., t. j. sumu ním požadovanú, u ktorého posudzoval porušenie jeho práv v namietanom

konaní bez tohto časového obmedzenia.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré

im vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou

JUDr. Kristínou Piovarčíovou. Podľa ústavný súd môže

v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému

účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2013

a z predloženého návrhu právnej zástupkyne sťažovateľov.

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia,

spísanie sťažnosti) v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“),

a to za každý úkon po znížení základu tarifnej sadzby o 50 % (§ 13 ods. 2 vyhlášky),

pretože išlo o spoločné úkony pri zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“ po 65,08 €,

t. j. 325,40 €, čo spolu s režijným paušálom 5 x 7,81 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje

celkovú sumu 364,45 €.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľov ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júla 2014