Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 188/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. marca 2016

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti AQUA GLOBAL, s. r. o.,

Boženy Němcovej 4771/4, Nové Zámky, zastúpenej advokátom JUDr. Romanom Juríkom,

PhD., advokátska kancelária, Jazerná 19, Nové Zámky, pre namietané porušenie jej

základného práva na súdnu ochranu podľa a

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, základného práva na prerokovanie veci

v prítomnosti účastníka konania podľa a

ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu

Nové Zámky č. k. -21 z 8. apríla 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti AQUA GLOBAL, s. r. o., o d m i e t a pre

neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

prostredníctvom elektronickej podateľne 9. novembra 2015 doručená sťažnosť obchodnej

spoločnosti AQUA GLOBAL, s. r. o., Boženy Němcovej 4771/4, Nové Zámky (ďalej len

„sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „“) a Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), základného práva na prerokovanie veci

v prítomnosti účastníka konania podľa a listiny a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky (ďalej

len „okresný súd“) č. k. -21 z 8. apríla 2015 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“).

Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva, že návrhom doručeným okresnému

súdu 11. februára 2015 sa obchodná spoločnosť ,

(ďalej len „žalobkyňa“), domáhala proti sťažovateľke

ako žalovanej zaplatenia sumy 1 422,85 € s príslušenstvom z titulu neuhradenej kúpnej ceny

za tovar dodaný na základe faktúry č. 20141041. Keďže po podaní žaloby 10. marca 2015

sťažovateľka uhradila žalobkyni sumu 500 €, žalobkyňa 11. marca 2015 vzala žalobu v tejto

časti späť a navrhla konanie v tejto časti zastaviť.

Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že napriek tomu, že pokus okresného súdu

o doručenie predvolania na pojednávanie stanoveného na 8. apríl 2015 „na adresu sídla“

sťažovateľky nebol úspešný, keďže na tejto adrese si poštovú zásielku v odbernej lehote

neprevzala, napadnutým rozsudkom (okrem iného) uložil sťažovateľke povinnosť zaplatiť

žalobkyni sumu 922,85 € s príslušenstvom, ako aj sumu 61,70 € z titulu náhrady iných trov

konania a sumu 315,13 € z titulu náhrady trov právneho zastúpenia, pričom v odôvodnení

tohto rozhodnutia uviedol: „Keďže súdu nie je známa iná adresa žalovaného ako adresa

uvedená vo výpise z jeho OR, súd ju postupom podľa považoval

za riadne doručenú.“ Rovnaké problémy sa opakovali aj pri doručovaní napadnutého

rozsudku, ktorý okresný súd zaslal „na adresu sídla“ sťažovateľky, avšak ani túto poštovú

zásielku si v odbernej lehote neprevzala.

Na základe napadnutého rozsudku ako exekučného titulu následne okresný súd vydal

poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, ktorému sa upovedomenie o začatí

exekúcie podarilo osobne doručiť sťažovateľke 7. septembra 2015 na adresu jej

prevádzkarne – Komárňanská cesta 3, Nové Zámky.

Sťažovateľka argumentuje, že „informácia o prevádzkarni sťažovateľa je verejne

dostupná vo výpise zo živnostenského registra“, a ak okresný súd konštatuje, že mu nie je

známa iná adresa sídla sťažovateľky, „je zrejmé, že to zapríčinila nedbanlivosť súdu

v konaní“. Po doslovnom citovaní znenia a ,

a čl. 38 ods. 2 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru sťažovateľka svoju sťažnosť uzatvára tým,

že „sa o porušení práva dozvedel dňa 7. 9. 2015. V tento deň mu bolo doručené

upovedomenie o začatí exekúcie. So samotným rozsudkom sa sťažovateľ oboznámil neskôr.

Z hľadiska plynutia lehoty na podanie ústavnej sťažnosti však treba vychádzať z toho,

že rozhodujúcim dňom na začatie jej plynutia je 7. september 2015. Koniec lehoty pripadol

na víkend, posledným dňom lehoty na podanie ústavnej sťažnosti je teda pondelok 9. 11.

2015.“.

Na základe uvedeného sťažovateľka v petite žiada, aby ústavný súd nálezom

vyslovil, že rozsudkom okresného súdu č. k. -21 z 8. apríla 2015 boli

porušené jej základné práva podľa a a a

ods. 2 listiny a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec

vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a aby sťažovateľke priznal finančné

zadosťučinenie v sume 1 000 € a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 296,44 €.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd je

viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Podľa ústavný súd návrh predbežne prerokuje na

neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti

predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky

upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľky na súdnu

ochranu podľa a listiny, základného práva na prerokovanie

veci v prítomnosti účastníka konania podľa a listiny a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom okresného súdu

č. k. -21 z 8. apríla 2015.

Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že napriek tomu, že sťažnosť koncipoval

kvalifikovaný právny zástupca, táto ako celok pôsobí nedostatočne a neurčito, vytvára

priestor pre dohady a dedukcie, čo sa pri uplatnení námietky o porušení základných práv

v konaní pred ústavným súdom zásadne neakceptuje (m. m. ,

, , ).

Po oboznámení sa s odôvodnením sťažnosti ústavný súd zistil, že sa tu nenachádza

ani jediná dostatočne konkrétna a určitá ústavnoprávne relevantná námietka, ktorá by mala

svedčať v prospech záveru „o porušení práva“ sťažovateľky okresným súdom, a to najmä

so zreteľom na obsah jednotlivých práv, ktoré špecifikovala v petite.

V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných

náležitostí vyplývajúce z podaní sťažovateľov nie je povinný odstraňovať z úradnej

povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred

ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd

posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

(, , , a iné).

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne

prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti

advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný

vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie

konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené

predpoklady.

Sťažovateľka sťažnosťou napáda rozsudok súdu prvého stupňa, proti ktorému je

v zmysle (ďalej aj „OSP“) prípustný riadny

opravný prostriedok – odvolanie, čo napokon vyplýva aj z poučenia nachádzajúceho sa na

štvrtej strane napadnutého rozsudku. Okresnému súdu pritom vytýka, že jej uvedený

rozsudok riadne nedoručil a o jeho existencii sa dozvedela až po tom, ako jej súdny

exekútor osobne doručil upovedomenie o začatí exekúcie na základe tohto rozsudku ako

exekučného titulu na adresu jej prevádzkarne zapísanej v živnostenskom registri.

Sťažovateľka k sťažnosti pripojila výpis z Obchodného registra, z ktorého vyplýva,

že je právnickou osobou – obchodnou spoločnosťou (spoločnosťou s ručením obmedzeným)

– sídliacou na adrese „Boženy Němcovej 4771/4 Nové Zámky 940 75“, pričom na rovnakej

adrese býva aj jej jediná spoločníčka a konateľka . Predmetom jej

podnikania je osem rôznych činností. V tomto výpise sa nenachádza žiadne označenie

prevádzkarne.

Okrem toho sťažovateľka k sťažnosti pripojila aj výpis zo živnostenského registra,

z ktorého vyplýva, že sídli na totožnej adrese „940 75 Nové Zámky, Boženy Němcovej

4771/4“. Predmetom jej podnikania je desať rôznych činností, z ktorých tri vykonáva

v prevádzkarni „940 01 Nové Zámky, Komárňanská cesta 3“.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Iba za predpokladu, že sťažovatelia vyčerpajú všetky im dostupné právne prostriedky

súdnej a inej právnej ochrany svojho základného práva alebo slobody a pri ich uplatnení

nie sú úspešní, môžu sa uchádzať o ochranu tohto základného práva alebo slobody

sťažnosťou podanou ústavnému súdu podľa (m. m. ,

, ). K tomu treba dodať, že sťažovatelia nemajú podľa

, a stabilizovanej judikatúry ústavného súdu na výber, ktorý

z oboch ústavne existujúcich systémov súdnej ochrany využijú, ale sú povinní postupovať

od súdnej ochrany poskytovanej všeobecnými súdmi k súdnej ochrane, na ktorú je

kompetentný ústavný súd. Toto „poradie“ sa nedá sťažovateľmi ovplyvniť a jeho vnútorná

logika vychádza z toho, že aj všeobecné súdnictvo je zodpovedné za ochranu základných

práv a slobôd na úrovni jeho právomocí ( a a Občianskeho

súdneho poriadku).

Ak sťažovateľka namieta neúčinné doručenie rozsudku, mala možnosť napadnúť ho

riadnym opravným prostriedkom – odvolaním ( a nasl. ), prípadne aj v spojení so

žiadosťou o odpustenie zmeškania lehoty ( ).

Ak účastník konania pred všeobecnými súdmi namieta, že zákonom ustanovený

postup pri doručovaní toho-ktorého dokumentu nebol dodržaný, resp. spochybňuje

správnosť údajov uvedených na doručenke, je povinný o tom predložiť dôkazy a týmto

spôsobom preukázať svoje tvrdenie.

To však sťažovateľka v danom prípade neurobila.

Sťažovateľka v sťažnosti nielenže nespochybňuje oprávnenosť žalobkyňou

uplatneného nároku, ale ani netvrdí, že by proti napadnutému rozsudku chcela podať riadny

opravný prostriedok – odvolanie. Aj vo svetle tejto skutočnosti sa námietka sťažovateľky

„o porušení práva“ okresným súdom z dôvodu riadneho nedoručenia napadnutého

rozsudku javí ako zjavne neopodstatnená. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s právoplatným

a vykonateľným rozsudkom „oboznámila neskôr“, t. j. o niekoľko mesiacov, keď nazrela

do súdneho spisu, nemá v danom prípade žiadnu právnu relevanciu. Z uvedeného dôvodu

ústavný súd nesúhlasí ani s názorom sťažovateľky, že svoju sťažnosť mu podala včas, t. j.

v lehote vyplývajúcej z .

V danom prípade okresný súd doručoval napadnutý rozsudok účastníčke konania –

žalovanej (sťažovateľke) ako právnickej osobe – obchodnej spoločnosti (spoločnosti

s ručením obmedzeným), ktorá v predmetnom konaní nebola právne zastúpená, poštou na

adresu jej sídla zapísaného v obchodnom registri, pričom išlo o zásielku, ktorú bolo

potrebné doručiť do vlastných rúk ( a ).

Z piatej strany napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd ho „vypravil 15.

4.2015“ právnemu zástupcovi žalobkyne a žalovanej (sťažovateľke).

Pre účely overenia opodstatnenosti vznesenej námietky si ústavný súd vyžiadal

od okresného súdu doručenku, z ktorej zistil, že prvý neúspešný pokus o doručenie

napadnutého rozsudku sťažovateľke s výzvou o opakované doručenie bol vykonaný

16. apríla 2015. Opakované doručenie bolo vykonané 17. apríla 2015. Dňa 17. apríla 2015

bola poštová zásielka uložená. Keďže poštová zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote,

6. mája 2015 bola vrátená okresnému súdu, ktorý ju prevzal nasledujúci deň, t. j. 7. mája

2015. Podľa vyznačenej doložky právoplatnosti napadnutý rozsudok okresného súdu

nadobudol právoplatnosť 26. mája 2015 a vykonateľnosť 30. mája 2015.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade neboli

splnené podmienky na poskytnutie ústavnej ochrany sťažovateľke, a keďže nezistil, že by

v jej veci prichádzal do úvahy postup podľa , podľa

ktorého ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa

odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných

osobitného zreteľa, sťažnosť ako celok odmietol podľa

z dôvodu jej neprípustnosti.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti stratilo opodstatnenie zaoberať sa ďalšími

návrhmi sťažovateľky, pretože rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie porušenia

práva alebo slobody.

Napriek tomu ústavný súd k námietkam sťažovateľky týkajúcich sa nesprávneho

doručovania obiter dictum považuje za potrebné dať do pozornosti, že Občiansky súdny

poriadok pri doručovaní písomností účastníkom konania súdom precízne rozlišuje, či ide

o právnickú osobu alebo fyzickú osobu – podnikateľa, pričom práve fyzické osoby

oprávnené konať v mene právnickej osoby zapísanej v obchodnom registri sú zodpovedné

za úplnosť údajov, na základe ktorých možno túto právnickú osobu jednoznačne

identifikovať [. o obchodnom registri a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o obchodnom registri“)].

Okresný súd pri doručovaní napadnutého rozsudku aj vzhľadom na právnu formu

adresáta (sťažovateľky) neporušil postup stanovený ,

pričom v danom prípade vznikla fikcia doručenia podľa . Uvedený odsek

upravuje špecifickú formu náhradného doručenia písomností určených právnickým osobám.

Úprava náhradného doručenia písomnosti určenej právnickej osobe vychádza zo záväznosti

údajov uvedených v obchodnom či inom registri a spája s vrátením zásielky doručenej

na adresu právnickej osoby uvedenú v obchodnom alebo inom registri a s uplynutím

trojdňovej lehoty počítanej od vrátenia nedoručenej zásielky účinky riadneho doručenia

písomnosti právnickej osobe. „Zo znenia zákona nevyplýva, že by súd mal zisťovať inú

adresu právnickej osoby. Dôvodom je skutočnosť, že každá právnická osoba musí mať pri

svojom vzniku uvedené sídlo [§ 2 ods. 1 písm. a) zákona o obchodnom registri] a každú

jeho zmenu sú zodpovedné osoby povinné dať do súladu so zápisom v obchodnom registri

tak, že v zákonom ustanovenej lehote podajú na registrový súd návrh na zápis zmeny sídla

(§ 5 zákon o obchodnom registri). Nesplnenie tejto zákonnej povinnosti je pri doručovaní

dané na ťarchu právnickej osoby“ (Števček M., Ficová S. a kol. ,

I. diel. Komentár. 2. vydanie, Praha : C. H. BECK, 2012, s. 159).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. marca 2016