Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 188/2016
PDF · 179.3 KB
No categories available
III. ÚS 188/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. marca 2016
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti AQUA GLOBAL, s. r. o.,
Boženy Němcovej 4771/4, Nové Zámky, zastúpenej advokátom JUDr. Romanom Juríkom,
PhD., advokátska kancelária, Jazerná 19, Nové Zámky, pre namietané porušenie jej
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36
ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, základného práva na prerokovanie veci
v prítomnosti účastníka konania podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38
ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu
Nové Zámky č. k. 15 Cb 82/2015-21 z 8. apríla 2015 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti AQUA GLOBAL, s. r. o., o d m i e t a pre
neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
prostredníctvom elektronickej podateľne 9. novembra 2015 doručená sťažnosť obchodnej
spoločnosti AQUA GLOBAL, s. r. o., Boženy Němcovej 4771/4, Nové Zámky (ďalej len
„sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej základného práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), základného práva na prerokovanie veci
v prítomnosti účastníka konania podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky (ďalej
len „okresný súd“) č. k. 15 Cb 82/2015-21 z 8. apríla 2015 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“).
Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva, že návrhom doručeným okresnému
súdu 11. februára 2015 sa obchodná spoločnosť ,
(ďalej len „žalobkyňa“), domáhala proti sťažovateľke
ako žalovanej zaplatenia sumy 1 422,85 € s príslušenstvom z titulu neuhradenej kúpnej ceny
za tovar dodaný na základe faktúry č. 20141041. Keďže po podaní žaloby 10. marca 2015
sťažovateľka uhradila žalobkyni sumu 500 €, žalobkyňa 11. marca 2015 vzala žalobu v tejto
časti späť a navrhla konanie v tejto časti zastaviť.
Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že napriek tomu, že pokus okresného súdu
o doručenie predvolania na pojednávanie stanoveného na 8. apríl 2015 „na adresu sídla“
sťažovateľky nebol úspešný, keďže na tejto adrese si poštovú zásielku v odbernej lehote
neprevzala, napadnutým rozsudkom (okrem iného) uložil sťažovateľke povinnosť zaplatiť
žalobkyni sumu 922,85 € s príslušenstvom, ako aj sumu 61,70 € z titulu náhrady iných trov
konania a sumu 315,13 € z titulu náhrady trov právneho zastúpenia, pričom v odôvodnení
tohto rozhodnutia uviedol: „Keďže súdu nie je známa iná adresa žalovaného ako adresa
uvedená vo výpise z jeho OR, súd ju postupom podľa § 48 ods. 2 O. s. p. považoval
za riadne doručenú.“ Rovnaké problémy sa opakovali aj pri doručovaní napadnutého
rozsudku, ktorý okresný súd zaslal „na adresu sídla“ sťažovateľky, avšak ani túto poštovú
zásielku si v odbernej lehote neprevzala.
Na základe napadnutého rozsudku ako exekučného titulu následne okresný súd vydal
poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, ktorému sa upovedomenie o začatí
exekúcie podarilo osobne doručiť sťažovateľke 7. septembra 2015 na adresu jej
prevádzkarne – Komárňanská cesta 3, Nové Zámky.
Sťažovateľka argumentuje, že „informácia o prevádzkarni sťažovateľa je verejne
dostupná vo výpise zo živnostenského registra“, a ak okresný súd konštatuje, že mu nie je
známa iná adresa sídla sťažovateľky, „je zrejmé, že to zapríčinila nedbanlivosť súdu
v konaní“. Po doslovnom citovaní znenia čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 36 ods. 1
a čl. 38 ods. 2 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru sťažovateľka svoju sťažnosť uzatvára tým,
že „sa o porušení práva dozvedel dňa 7. 9. 2015. V tento deň mu bolo doručené
upovedomenie o začatí exekúcie. So samotným rozsudkom sa sťažovateľ oboznámil neskôr.
Z hľadiska plynutia lehoty na podanie ústavnej sťažnosti však treba vychádzať z toho,
že rozhodujúcim dňom na začatie jej plynutia je 7. september 2015. Koniec lehoty pripadol
na víkend, posledným dňom lehoty na podanie ústavnej sťažnosti je teda pondelok 9. 11.
2015.“.
Na základe uvedeného sťažovateľka v petite žiada, aby ústavný súd nálezom
vyslovil, že rozsudkom okresného súdu č. k. 15 Cb 82/2015-21 z 8. apríla 2015 boli
porušené jej základné práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 36 ods. 1 a čl. 38
ods. 2 listiny a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec
vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a aby sťažovateľke priznal finančné
zadosťučinenie v sume 1 000 € a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 296,44 €.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 20 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd je
viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.
Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na
neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti
predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky
upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľky na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, základného práva na prerokovanie
veci v prítomnosti účastníka konania podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom okresného súdu
č. k. 15 Cb 82/2015-21 z 8. apríla 2015.
Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že napriek tomu, že sťažnosť koncipoval
kvalifikovaný právny zástupca, táto ako celok pôsobí nedostatočne a neurčito, vytvára
priestor pre dohady a dedukcie, čo sa pri uplatnení námietky o porušení základných práv
v konaní pred ústavným súdom zásadne neakceptuje (m. m. III. ÚS 26/2012,
III. ÚS 241/2013, III. ÚS 244/2014, III. ÚS 349/2015).
Po oboznámení sa s odôvodnením sťažnosti ústavný súd zistil, že sa tu nenachádza
ani jediná dostatočne konkrétna a určitá ústavnoprávne relevantná námietka, ktorá by mala
svedčať v prospech záveru „o porušení práva“ sťažovateľky okresným súdom, a to najmä
so zreteľom na obsah jednotlivých práv, ktoré špecifikovala v petite.
V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných
náležitostí vyplývajúce z podaní sťažovateľov nie je povinný odstraňovať z úradnej
povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred
ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd
posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania
(IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 206/2010 a iné).
Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona
č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne
prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti
advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný
vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie
konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené
predpoklady.
Sťažovateľka sťažnosťou napáda rozsudok súdu prvého stupňa, proti ktorému je
v zmysle § 201 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) prípustný riadny
opravný prostriedok – odvolanie, čo napokon vyplýva aj z poučenia nachádzajúceho sa na
štvrtej strane napadnutého rozsudku. Okresnému súdu pritom vytýka, že jej uvedený
rozsudok riadne nedoručil a o jeho existencii sa dozvedela až po tom, ako jej súdny
exekútor osobne doručil upovedomenie o začatí exekúcie na základe tohto rozsudku ako
exekučného titulu na adresu jej prevádzkarne zapísanej v živnostenskom registri.
Sťažovateľka k sťažnosti pripojila výpis z Obchodného registra, z ktorého vyplýva,
že je právnickou osobou – obchodnou spoločnosťou (spoločnosťou s ručením obmedzeným)
– sídliacou na adrese „Boženy Němcovej 4771/4 Nové Zámky 940 75“, pričom na rovnakej
adrese býva aj jej jediná spoločníčka a konateľka . Predmetom jej
podnikania je osem rôznych činností. V tomto výpise sa nenachádza žiadne označenie
prevádzkarne.
Okrem toho sťažovateľka k sťažnosti pripojila aj výpis zo živnostenského registra,
z ktorého vyplýva, že sídli na totožnej adrese „940 75 Nové Zámky, Boženy Němcovej
4771/4“. Predmetom jej podnikania je desať rôznych činností, z ktorých tri vykonáva
v prevádzkarni „940 01 Nové Zámky, Komárňanská cesta 3“.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Iba za predpokladu, že sťažovatelia vyčerpajú všetky im dostupné právne prostriedky
súdnej a inej právnej ochrany svojho základného práva alebo slobody a pri ich uplatnení
nie sú úspešní, môžu sa uchádzať o ochranu tohto základného práva alebo slobody
sťažnosťou podanou ústavnému súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (m. m. IV. ÚS 193/2010,
I. ÚS 178/2011, IV. ÚS 453/2011). K tomu treba dodať, že sťažovatelia nemajú podľa
ústavy, zákona o ústavnom súde a stabilizovanej judikatúry ústavného súdu na výber, ktorý
z oboch ústavne existujúcich systémov súdnej ochrany využijú, ale sú povinní postupovať
od súdnej ochrany poskytovanej všeobecnými súdmi k súdnej ochrane, na ktorú je
kompetentný ústavný súd. Toto „poradie“ sa nedá sťažovateľmi ovplyvniť a jeho vnútorná
logika vychádza z toho, že aj všeobecné súdnictvo je zodpovedné za ochranu základných
práv a slobôd na úrovni jeho právomocí (čl. 142 ods. 1 ústavy a § 1 a § 7 Občianskeho
súdneho poriadku).
Ak sťažovateľka namieta neúčinné doručenie rozsudku, mala možnosť napadnúť ho
riadnym opravným prostriedkom – odvolaním (§ 201 a nasl. OSP), prípadne aj v spojení so
žiadosťou o odpustenie zmeškania lehoty (§ 58 OSP).
Ak účastník konania pred všeobecnými súdmi namieta, že zákonom ustanovený
postup pri doručovaní toho-ktorého dokumentu nebol dodržaný, resp. spochybňuje
správnosť údajov uvedených na doručenke, je povinný o tom predložiť dôkazy a týmto
spôsobom preukázať svoje tvrdenie.
To však sťažovateľka v danom prípade neurobila.
Sťažovateľka v sťažnosti nielenže nespochybňuje oprávnenosť žalobkyňou
uplatneného nároku, ale ani netvrdí, že by proti napadnutému rozsudku chcela podať riadny
opravný prostriedok – odvolanie. Aj vo svetle tejto skutočnosti sa námietka sťažovateľky
„o porušení práva“ okresným súdom z dôvodu riadneho nedoručenia napadnutého
rozsudku javí ako zjavne neopodstatnená. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s právoplatným
a vykonateľným rozsudkom „oboznámila neskôr“, t. j. o niekoľko mesiacov, keď nazrela
do súdneho spisu, nemá v danom prípade žiadnu právnu relevanciu. Z uvedeného dôvodu
ústavný súd nesúhlasí ani s názorom sťažovateľky, že svoju sťažnosť mu podala včas, t. j.
v lehote vyplývajúcej z § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
V danom prípade okresný súd doručoval napadnutý rozsudok účastníčke konania –
žalovanej (sťažovateľke) ako právnickej osobe – obchodnej spoločnosti (spoločnosti
s ručením obmedzeným), ktorá v predmetnom konaní nebola právne zastúpená, poštou na
adresu jej sídla zapísaného v obchodnom registri, pričom išlo o zásielku, ktorú bolo
potrebné doručiť do vlastných rúk (§ 48 ods. 1 a 2 OSP).
Z piatej strany napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd ho „vypravil 15.
4.2015“ právnemu zástupcovi žalobkyne a žalovanej (sťažovateľke).
Pre účely overenia opodstatnenosti vznesenej námietky si ústavný súd vyžiadal
od okresného súdu doručenku, z ktorej zistil, že prvý neúspešný pokus o doručenie
napadnutého rozsudku sťažovateľke s výzvou o opakované doručenie bol vykonaný
16. apríla 2015. Opakované doručenie bolo vykonané 17. apríla 2015. Dňa 17. apríla 2015
bola poštová zásielka uložená. Keďže poštová zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote,
6. mája 2015 bola vrátená okresnému súdu, ktorý ju prevzal nasledujúci deň, t. j. 7. mája
2015. Podľa vyznačenej doložky právoplatnosti napadnutý rozsudok okresného súdu
nadobudol právoplatnosť 26. mája 2015 a vykonateľnosť 30. mája 2015.
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade neboli
splnené podmienky na poskytnutie ústavnej ochrany sťažovateľke, a keďže nezistil, že by
v jej veci prichádzal do úvahy postup podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde, podľa
ktorého ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa
odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných
osobitného zreteľa, sťažnosť ako celok odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
z dôvodu jej neprípustnosti.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti stratilo opodstatnenie zaoberať sa ďalšími
návrhmi sťažovateľky, pretože rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie porušenia
práva alebo slobody.
Napriek tomu ústavný súd k námietkam sťažovateľky týkajúcich sa nesprávneho
doručovania obiter dictum považuje za potrebné dať do pozornosti, že Občiansky súdny
poriadok pri doručovaní písomností účastníkom konania súdom precízne rozlišuje, či ide
o právnickú osobu alebo fyzickú osobu – podnikateľa, pričom práve fyzické osoby
oprávnené konať v mene právnickej osoby zapísanej v obchodnom registri sú zodpovedné
za úplnosť údajov, na základe ktorých možno túto právnickú osobu jednoznačne
identifikovať [§ 5 ods. 6. zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o obchodnom registri“)].
Okresný súd pri doručovaní napadnutého rozsudku aj vzhľadom na právnu formu
adresáta (sťažovateľky) neporušil postup stanovený Občianskym súdnym poriadkom,
pričom v danom prípade vznikla fikcia doručenia podľa § 48 ods. 2 OSP. Uvedený odsek
upravuje špecifickú formu náhradného doručenia písomností určených právnickým osobám.
Úprava náhradného doručenia písomnosti určenej právnickej osobe vychádza zo záväznosti
údajov uvedených v obchodnom či inom registri a spája s vrátením zásielky doručenej
na adresu právnickej osoby uvedenú v obchodnom alebo inom registri a s uplynutím
trojdňovej lehoty počítanej od vrátenia nedoručenej zásielky účinky riadneho doručenia
písomnosti právnickej osobe. „Zo znenia zákona nevyplýva, že by súd mal zisťovať inú
adresu právnickej osoby. Dôvodom je skutočnosť, že každá právnická osoba musí mať pri
svojom vzniku uvedené sídlo [§ 2 ods. 1 písm. a) zákona o obchodnom registri] a každú
jeho zmenu sú zodpovedné osoby povinné dať do súladu so zápisom v obchodnom registri
tak, že v zákonom ustanovenej lehote podajú na registrový súd návrh na zápis zmeny sídla
(§ 5 zákon o obchodnom registri). Nesplnenie tejto zákonnej povinnosti je pri doručovaní
dané na ťarchu právnickej osoby“ (Števček M., Ficová S. a kol. Občiansky súdny poriadok,
I. diel. Komentár. 2. vydanie, Praha : C. H. BECK, 2012, s. 159).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. marca 2016