Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 191/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. apríla 2016

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti JAVELIN s. r. o., Priemyselná 720,

Strážske, zastúpenej advokátkou Mgr. Miroslavou Budinskou, VIVID LEGAL, s. r. o.,

Plynárenská 7/A, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46

ods. 1 a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

zo 14. septembra 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti JAVELIN s. r. o. o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. novembra

2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti JAVELIN s. r. o., Priemyselná 720,

Strážske (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva

podľa (ďalej len „“) a práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

zo 14. septembra 2015 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“).

Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva:

«... Okresný súd Košice I začal konkurzné konanie voči spoločnosti

..

... vec bola pridelená na rozhodnutie , sudcovi Okresného

súdu Košice I...

... Okresný súd Košice I vyhlásil konkurz na majetok Úpadcu... ustanovil za správcu

konkurznej podstaty... spoločnosť

... Sťažovateľ doručil Pôvodnému správcovi prihlášku pohľadávky..., ktorou si

prihlásil do Konkurzu svoju pohľadávku. ...

Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 25.09.2015, sp. zn. z dôvodu

rozhodnutia o zmene správcu konkurznej podstaty na opakovanej prvej schôdzi veriteľov

konanej dňa 27.07.2015 ustanovil v Konkurznom konaní nového správcu konkurznej

podstaty – spoločnosť ...

Dňa 03.08.2015 Sťažovateľ... doručil Okresnému súdu Košice I podanie označené

ako „Námietka zaujatosti voči sudcovi Okresného súdu Košice I “

zo dňa 03.08.2015...

Sťažovateľ sa Námietkou zaujatosti... domáhal vylúčenia Sudcu z prejednávania

a rozhodovania v Konkurznom konaní z dôvodu, že:

- Sudca má dlhodobý kolegiálny vzťah k , ktorý vykonáva

funkciu komplementára Pôvodného správcu...,

- Sudca napriek vedomosti o závažných porušeniach zákonných povinností

Pôvodného správcu, ktoré odôvodňovali odvolanie Pôvodného správcu, nepristúpil

k odvolaniu Pôvodného správcu...

Dňa 07.10.2015 Okresný súd Košice I doručil Sťažovateľovi Uznesenie, ktorým

Krajský súd v Košiciach rozhodol, že Sudca nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania

v Konkurznom konaní. ...

Sťažovateľ v Námietke zaujatosti poukázal na pomer Sudcu k

, ktorý vyplýva z dlhodobej spolupráce Sudcu a v rámci

agendy obchodnoprávneho úseku Okresného súdu Košice I. dlhodobo

pôsobil na obchodnoprávnom úseku Okresného súdu Košice I ako vyšší súdny úradník. ...

Sťažovateľ má za to, že základné právo Sťažovateľa podľa ust. článku 46 ods. 1

SR a právo Sťažovateľa podľa ust. článku 6 ods. 1 Dohovoru bolo porušené:

IV.1 porušením povinnosti súdu vykladať a používať ustanovenia na vec sa

vzťahujúcich zákonných predpisov v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu a

IV.2 porušením povinnosti súdu vysporiadať sa s právnou argumentáciou

Sťažovateľa jasným, zrozumiteľným a právne korektným spôsobom v spojení

s nerešpektovaním princípu právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí.

IV.1 Porušenie povinnosti súdu vykladať a používať ustanovenia na vec sa

vzťahujúcich zákonných predpisov v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu

... z odôvodnenia Uznesenia vyplýva, že Krajský súd v Košiciach je toho názoru, že

nakoľko Pôvodný správca nie je účastníkom konania, na Námietku zaujatosti, ktorá je

odôvodnená pomerom (kolegiálnym vzťahom) Sudcu a , nie je možné

prihliadať. ...

Sťažovateľ má za to, že Krajský súd v Košiciach formalistickým výkladom ust. § 14

ods. 1 , ktorý popiera princíp spravodlivosti ako aj požiadavku materiálnej ochrany

práv, ktoré sú podstatnými a neopomenuteľnými atribútmi právnej ochrany (predovšetkým

súdnej) v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu, porušil základné právo

Sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie...

Sťažovateľ je preto toho názoru, že pri aplikácii ust. v konkurznom

konaní je potrebné prihliadať na:

- špecifické postavenie správcu konkurznej podstaty. V konkurznom konaní správca

konkurznej podstaty zisťuje, zabezpečuje a spravuje majetok patriaci do konkurznej

podstaty a vykonáva speňažovanie majetku patriaceho do konkurznej podstaty. Správca

konkurznej podstaty má preto nepochybne zásadný vplyv na priebeh a výsledok

konkurzného konania. Správca konkurznej podstaty je pritom, s ohľadom na odmenu

správcu konkurznej podstaty počítanú v závislosti od výťažku zo speňaženia majetku

patriaceho do konkurznej podstaty, na priebehu a výsledku konkurzného konania

zainteresovaný aspoň tak, ako samotní účastníci konkurzného konania...

Uvedené konštatoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení... zo dňa

30.04.2008, sp. zn. ... „I keď zákon o konkurze a vyrovnaní nepriznáva

správcovi postavenie účastníka konania a správca nie je výslovne uvedený ani v ustanovení

, odvolací súd má zo to, že vzhľadom na jeho postavenie v konkurznom

konaní, ktorého priebeh výrazne ovplyvňuje a napokon v jeho určitých fázach (napr.

pri rozhodnutí o priznaní odmeny) aj účastníkom konania je a na celom konkurznom konaní

je zainteresovaný aspoň tak, ako účastníci tohto konania, aj pomer k správcovi môže by

i dôvodom na jeho vylúčenie.“.»

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 14.09.2015, sp. zn.

bolo porušené základné právo sťažovateľa domáhať sa zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa ust. článku 46 ods. 1

Slovenskej republiky a právo sťažovateľa na prejednanie jeho záležitosti nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom podľa ust. článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd.

Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 14.09.2015, sp. zn. sa

zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

Krajský súd v Košiciach je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania

pred Ústavným súdom Slovenskej republiky pozostávajúce z trov právneho zastúpenia

vo výške 177,86 EUR na účet právneho zástupcu sťažovateľa...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postup alebo

rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím tohto orgánu a základným právom, porušenie

ktorého sa namieta, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne

procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval označené

základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú

(napr. , , , ).

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom

základného práva podľa a práva podľa dohovoru sú obdobné

záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom

ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú

odlišnosť ().

Sťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46

a práva podľa dohovoru uznesením krajského súdu. Napadnutým

uznesením krajský súd rozhodol o námietke zaujatosti vznesenej sťažovateľkou vo veci

vedenej Okresným súdom Košice I (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.

(ďalej len „námietka zaujatosti“) tak, že zákonného sudcu nevylúčil

z jej prerokovávania a rozhodovania. Sťažovateľka odôvodnila námietku zaujatosti

pomerom zákonného sudcu ku komplementárovi správcu konkurznej podstaty

Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia okrem iného uviedol:

„Pokiaľ ide o pomer k účastníkom konania, resp. ich zástupcom vzhľadom

na skutočnosť, že správca nie je účastníkom konania na túto námietku nebolo možné

prihliadnuť.“

Podľa sťažovateľky krajský súd porušil ňou označené práva formalistickým

výkladom ustanovenia , pričom sťažovateľka je toho názoru, že pomer

sudcu ku správcovi konkurznej podstaty môže byť dôvodom na vylúčenie sudcu

z prerokovávania a rozhodovania veci vzhľadom na špecifické postavenie správcu

konkurznej podstaty.

Ústavný súd konštatuje, že jeho úlohou nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým

predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Ústavný súd je v súlade

so svojou všeobecnou právomocou vyjadrenou v súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Táto právomoc spolu s právomocou podľa mu umožňuje

preskúmať aj napadnuté rozhodnutia všeobecných súdov, avšak iba z hľadiska, či sú alebo

nie sú v súlade s ústavnoprocesnými zásadami upravenými v ústave. Ústavný súd nevykladá

iné ako ústavné zákony, a preto musí preskúmavať len to, či sa tieto zákony nevyložili

spôsobom, ktorý je svojvoľný (arbitrárny) alebo ústavne neudržateľný pre zjavné

pochybenia alebo omyly v posudzovaní obsahu takýchto právnych úprav. Inými slovami,

skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany

ústavného súdu iba vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali

za následok porušenie základného práva alebo slobody (, ,

). Ak nie sú splnené tieto predpoklady na preskúmanie rozhodnutí

všeobecných súdov, ústavný súd nemôže dospieť k záveru o vecnej spojitosti medzi

základnými právami alebo slobodami, ktorých porušenie sa namieta, a napádaným

rozhodnutím všeobecných súdov, prípadne postupom, ktorý im predchádzal.

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju stabilizovanú judikatúru, podľa

ktorej posudzuje spravodlivosť procesu ako celku (napr. m. m. ), preto

k vyhoveniu sťažnosti dochádza zásadne iba v prípadoch, ak dospeje k názoru, že namietané

a relevantné procesné pochybenia zo strany príslušného orgánu verejnej moci umožňujú

prijatie záveru, že proces ako celok bol nespravodlivý, a vzhľadom na to aj jeho výsledok

môže vyznievať ako nespravodlivý. Ústavný súd preto nepristupuje k vyhoveniu sťažnosti

v prípadoch, keď zo strany orgánov verejnej moci síce k určitému pochybeniu došlo, avšak

jeho intenzita a existujúca príčinná súvislosť medzi namietaným porušením

garantovaného práva a jeho dôsledkami na spravodlivosť procesu ako celku nemala

podstatný dosah (m. m. ). V tejto súvislosti ústavný súd zdôrazňuje, že nie

každé porušenie zákona zo strany orgánu verejnej moci má automaticky za následok

porušenie garantovaného základného práva, v danom prípade predovšetkým

základného práva na súdnu ochranu podľa , ako aj práva na spravodlivé

súdne konanie (napr. , , , ,

).

Ústavný súd ďalej poukazuje na svoju judikatúru, v rámci ktorej už vyslovil, že

kompetencie ústavného súdu nenahrádzajú postupy a rozhodnutia všeobecných súdov

a nepoužívajú sa na skúmanie namietanej vecnej nesprávnosti, pretože ústavný súd nie je

opravnou inštanciou vo vzťahu k všeobecným súdom. Kritériom na rozhodovanie ústavného

súdu musí byť najmä intenzita, akou malo byť zasiahnuté do alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou zaručených základných práv a slobôd, a v spojitosti s tým zistenie,

že v okolnostiach daného prípadu ide o zásah, ktorý zjavne viedol k porušeniu, resp.

odopretiu základných práv alebo slobôd ().

Ústavný súd po preskúmaní odôvodnenia napadnutého uznesenia konštatuje,

že v okolnostiach veci sťažovateľky skutočne možno mať pochybnosti o tom, či postupoval

krajský súd správne, keď na námietku zaujatosti odôvodnenú pomerom sudcu ku správcovi

konkurznej podstaty neprihliadal, čo by prima facie mohlo evokovať prijatie záveru

o porušení označených práv sťažovateľky.

Ústavný súd sa však zaoberal napadnutým uznesením aj z pohľadu, či prípadný

nesprávny postup krajského súdu mohol mať vplyv na priebeh konkurzného konania,

resp. na postavenie sťažovateľky ako veriteľa v konkurznom konaní.

Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh ústavný súd zistil, že schôdza veriteľov

rozhodla o zmene správcu ,

na schôdzi veriteľov konanej 27. júla 2015; námietku zaujatosti podala sťažovateľka

3. augusta 2015; nový správca konkurznej podstaty (

) bol ustanovený uznesením okresného súdu sp. zn.

z 25. septembra 2015 a sťažnosť sťažovateľky bola doručená ústavnému súdu 25. novembra

2015.

Sťažovateľka v sťažnosti neuvádza žiadne skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že

zákonný sudca v období od 3. augusta 2015, keď bola vznesená námietka

zaujatosti, do 25. septembra 2015, keď bol ustanovený nový správca konkurznej podstaty,

vo veci vykonával akékoľvek úkony, ktoré mohli byť ovplyvnené tvrdeným pomerom

ku správcovi konkurznej podstaty. V čase podania sťažnosti ústavnému súdu už nebol

správcom konkurznej podstaty

, ku ktorého komplementárovi mal mať zákonný sudca podľa sťažovateľky taký pomer,

ktorý by mal byť dôvodom na jeho vylúčenie z prerokovávania a rozhodovania veci.

S poukazom na uvedené ústavný súd nezistil zásah do označených práv sťažovateľky

z materiálneho hľadiska v takej intenzite, ktorý by mal neodstrániteľné a nenapraviteľné

následky a ktorý by odôvodňoval zásah zo strany ústavného súdu, čo viedlo ústavný súd

k záveru, že základné právo sťažovateľky na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1

ani právo na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru porušené

nebolo.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol ako zjavne

neopodstatnenú podľa ods. .

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd už ďalšími návrhmi sťažovateľky

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. apríla 2016