Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 199/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. apríla 2016

predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpeného advokátom JUDr. Ivanom Pádejom, advokátska kancelária, Krížna

336/2, Považská Bystrica, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. z 23. apríla 2015

a uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. zo 16. decembra 2015

o náhrade trov konania, a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. marca 2016

doručená sťažnosť (ďalej

len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Považská Bystrica (ďalej len „okresný súd“)

sp. zn. z 23. apríla 2015 a uznesením Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. zo 16. decembra 2015 o náhrade trov konania (ďalej

len „napadnuté uznesenie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol účastníkom konania na strane navrhovateľa

v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. , ktorého predmetom malo byť

zrušenie výživného na plnoleté dieťa. Okresný súd mal v dôsledku späťvzatia návrhu

sťažovateľom rozhodnúť o zastavení konania a uznesením z 23. apríla 2015 mal sťažovateľa

zaviazať na náhradu trov konania v sume 1 912,50 €. Sťažovateľ podal odvolanie proti

označenému uzneseniu o trovách konania, o ktorom rozhodol krajský súd napadnutým

uznesením tak, že rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil a sťažovateľa zaviazal

na náhradu trov odvolacieho konania v sume 243,26 €.

Sťažovateľ v sťažnosti namietal, že došlo k porušeniu jeho označených práv

napadnutým uznesením okresného súdu sp. zn. z 23. apríla 2015, ako aj

napadnutým uznesením krajského súdu, pričom argumentoval tým, že návrh bol podaný

a následne bol vzatý späť v dôsledku nedostatočného informovania sťažovateľa ako otca

dieťaťa o všetkých náležitostiach súvisiacich s ďalším rozširovaním a pokračovaním

vzdelania dennou formou pomaturitného štúdia svojho dieťaťa. Sťažovateľ tvrdí, že nemal

byť zaviazaný na náhradu trov konania, a zároveň spochybňoval aj spôsob výpočtu náhrady

trov.

Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd

o sťažnosti sťažovateľa rozhodol nálezom, v ktorom vysloví porušenie označených práv

sťažovateľa označeným uznesením okresného súdu 23. apríla 2015 a napadnutým

uznesením krajského súdu, napadnuté uznesenie krajského súdu zruší a vec mu vráti

na ďalšie konanie a sťažovateľovi prizná finančné zadosťučinenie v sume 500 € a náhradu

trov právneho zastúpenia.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie ( tiež napr. ,

, , ). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať

záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp.

ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo

rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi

okolnosťami prípadu (, , m. m. ).

Sťažovateľ namietal porušenie svojich označených práv označeným uznesením

okresného súdu o náhrade trov konania z 23. apríla 2015 a napadnutým uznesením

krajského súdu, ktorým potvrdil označené uznesenie okresného súdu, pričom podstata jeho

argumentácie spočíva v tvrdení, že okresný súd, ako aj krajský súd nesprávne rozhodol

o trovách konania, keď protistrane priznal náhradu trov konania, ktoré podľa jeho názoru

nemal, pretože vznikli v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia otázky, kto zavinil

zastavenie konania, ktorú nenapravil ani krajský súd.

1. Pokiaľ ide o uznesenie okresného súdu 23. apríla 2015, ústavný súd poukazuje

na princíp subsidiarity podľa , z ktorého vyplýva, že právomoc

ústavného súdu je daná iba vtedy, ak o ochrane základných práv a slobôd nerozhoduje iný

súd. Ústavný súd preto konštatuje, že nemá právomoc preskúmať označené uznesenie

okresného súdu ani jeho predchádzajúci postup, keďže ho už meritórne preskúmal

na základe odvolania krajský súd, ktorý bol oprávnený a zároveň povinný poskytnúť

sťažovateľovi ochranu jeho právam.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto časti smerujúcej proti uzneseniu

súdu prvého stupňa odmietol podľa pre nedostatok

právomoci na jej prerokovanie (m. m. , , ,

).

2. Sťažovateľ tiež namietal, že krajský súd tým, že potvrdil uznesenie okresného

súdu o trovách konania napadnutým uznesením, neprípustným spôsobom zasiahol do jeho

označených práv.

V nadväznosti na obsah sťažnosti ústavný súd v prvom rade považuje za potrebné

zdôrazniť, že námietky sťažovateľa síce smerujú proti porušeniu princípov spravodlivého

súdneho konania, týkajú sa však len jeho časti, a to rozhodovania krajského súdu o trovách

konania, čo má v konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci na sťažovateľa nepochybne

negatívne dôsledky, avšak tieto nemožno z hľadiska kritérií spravodlivého procesu podľa

názoru ústavného súdu dávať na rovnakú úroveň a pripisovať im rovnakú relevanciu ako

námietkam proti procesnému postupu vedúcemu k rozhodnutiu vo veci samej, resp.

samotnému rozhodnutiu vo veci samej (m. m. , ).

Ústavný súd nespochybňuje, že za určitých okolností možno k záveru o porušení

základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru dôjsť aj v súvislosti s námietkami sťažovateľa

smerujúcimi proti právoplatnému rozhodnutiu všeobecného súdu o náhrade trov súdneho

konania. Vo všeobecnosti však platí, že rozhodnutie o náhrade trov konania nedosahuje

spravidla samo osebe intenzitu predstavujúcu možnosť vyslovenia porušenia základných

práv a slobôd bez ohľadu na to, akokoľvek sa môže účastníka konania citeľne dotknúť.

Ústavný súd pri posudzovaní problematiky trov konania, t. j. problematiky vo vzťahu

k predmetu konania pred všeobecnými súdmi akcesorickej, postupuje nanajvýš zdržanlivo

a k zrušeniu napadaného výroku o trovách konania sa uchyľuje iba výnimočne, napr. keď

zistí, že došlo k porušeniu práva na súdnu ochranu (spravodlivý proces) extrémnym

spôsobom alebo že bolo zasiahnuté aj iné základné právo (m. m. , ,

, , ).

Vychádzajúc z uvedených právnych názorov ústavný súd poukazuje na skutočnosť,

že vo svojej podstate sťažovateľ namieta, že krajský súd napadnutým uznesením, ktorým

potvrdil uznesenie okresného súdu o trovách konania, porušil jeho označené práva.

V danom prípade je nevyhnutné zohľadniť intenzitu namietaného porušenia zákona (jeho

ústavnoprávny rozmer), ktorá by odôvodňovala vyslovenie porušenia základného práva

sťažovateľa na súdnu ochranu podľa , práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ zastúpený kvalifikovaným právnym

zástupcom k sťažnosti nepripojil kópie sťažnosťou napadnutých uznesení okresného

a krajského súdu. Napriek uvedenému nedostatku ústavný súd vychádzajúc z opísaného

obsahu týchto uznesení, dospel k záveru, že posudzovaná vec takúto intenzitu zjavne

nedosahuje, keďže výrok o trovách konania bol v zmysle zákona odôvodnený, čo zakladá

dôvod na jej odmietnutie z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Skutočnosť namietaná sťažovateľom, že nebol dostatočne informovaný o forme

a dĺžke štúdia svojho syna, v dôsledku čoho vzal svoj návrh na zrušenie výživného na

plnoleté dieťa späť, nezakladá údajné nesprávne právne posúdenie veci a absentuje aj

ústavnoprávny rozmer prípadu.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru, že

sťažnosť sťažovateľa, ktorou namietal porušenie svojich označených práv napadnutým

uznesením krajského súdu, je zjavne neopodstatnená, a preto ju v tejto časti podľa § 25

ods. 2 odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Ústavný súd v súvislosti s nepredložením kópií napadnutých rozhodnutí všeobecných

súdov pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí vyplývajúce z podania

sťažovateľa nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút

povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra,

z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom

predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (, ,

, a iné).

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne

prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti

advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný

vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie

konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené

predpoklady.

Pretože predmetná sťažnosť v tejto časti neobsahovala náležitosť, ktoré na uplatnenie

právomoci ústavného súdu ustanovuje a , a síce kópiu

napadnutého uznesenia krajského súdu, ústavný súd aj so zreteľom na kvalifikované právne

zastúpenie sťažovateľa mohol jeho sťažnosť v tejto časti odmietnuť aj pre nesplnenie

zákonom predpísaných náležitostí.

Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní, bolo bez

právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uvedenými v petite sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. apríla 2016