Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 236/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. apríla 2016

predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpeného advokátom Mgr. Dávidom Štefankom, Kutlíkova 17, Bratislava,

vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 a čl. 50

ods. 3 a práv podľa a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Okresného súdu Nitra sp. zn.

z 30. októbra 2015 a 24. novembra 2015 a uznesením Krajského súdu v Nitre

sp. zn. z 11. novembra 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. decembra

2015 doručená sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základných práv sťažovateľa

podľa , 2 a 5 a (ďalej len „“)

a práv sťažovateľa podľa čl. 5 ods. 4 a čl. 6 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami Okresného súdu Nitra (ďalej len

„okresný súd“) sp. zn. z 30. októbra 2015 a 24. novembra 2015, ako

aj uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 11. novembra 2015.

V odôvodnení svojej sťažnosti sťažovateľ uviedol, že „Uznesením Okresného súdu

Nitra v konaní pod sp. zn. zo dňa 30.10.2015 ponechaný vo väzbe z dôvodu

podľa a Proti tomuto Uzneseniu Okresného súdu v Nitre sme

podali v zákonom stanovenej lehote sťažnosť. Uznesením Krajského súdu v Nitre v konaní

pod sp. zn. zo dňa 11.11. bola sťažnosť obvineného

zamietnutá. Proti výroku I. tohto uznesenia podal obvinený Ústavnú sťažnosť vedenú

pod sp. zn. .

Návrhom zo dňa 04.11.2015 označeným ako návrh na nahradenie väzby zárukou,

sľubom a dohľadom, adresovaným Okresnému súdu Nitra, navrhoval obvinený

prostredníctvom obhajcu nahradenie väzby zárukou záujmového združenia občanov

, peňažnou zárukou, sľubom a dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Tento návrh bol Okresným súdom Nitra bez toho aby o veci konal, priamo postúpený

na Krajský súd Nitra, ktorý rozhodol o návrhu vo výroku II., a to tak, že neprijal návrh

na nahradenie väzby zárukou záujmového združenia občanov ,

neprijal písomný sľub obvineného , väzbu obvineného nenahradil dohľadom

probačného a mediačného úradníka a neprijal peňažnú záruku obvineného

...

Okresný súd Nitra svojím nezákonným postupom, resp. tým že návrh sťažovateľa

označeným ako návrh na nahradenie väzby zárukou, sľubom a dohľadom, ktorým žiadal

o nahradenie väzby zárukou záujmového združenia občanov ,

peňažnou zárukou, sľubom a dohľadom probačného a mediačného úradníka priamo

postúpil Krajskému súdu Nitra, teda bez toho aby vo veci konal, ako súd príslušný konať

v prvom stupni.

Krajský súd Nitra vo svojom Uznesení rozhodol o návrhu sťažovateľa vo výroku II.

tak, že neprijal návrh na nahradenie väzby zárukou záujmového združenia občanov

, neprijal písomný sľub sťažovateľa, väzbu sťažovateľa nenahradil dohľadom

probačného a mediačného úradníka a neprijal peňažnú záruku sťažovateľa.

V poučení Uznesenia Krajského súdu Nitra je uvedené nasledovné: Proti tomuto

uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.

Týmto postupom Okresného a Krajského súdu Nitra bolo porušené sťažovateľovo

právo na dvojstupňové konanie.“.

Sťažovateľ napriek poučeniu o nemožnosti podať sťažnosť proti namietanému

uzneseniu krajského súdu túto podal, „a to z dôvodu, že sťažovateľ bol týmto konaním

pozbavený práva na dvojstupňové konanie. Na základe toho sťažovateľ žiadal, aby bolo

rozhodnuté (napriek nesprávnemu poučeniu) o jeho sťažnosti nadriadeným súdom,

t.j. Najvyšším súdom SR.“.

Sťažovateľ tvrdí, že uvedeným postupom konajúcich súdov mu „nebolo umožnené

sa v konaní vyjadriť k ponúkaným zárukám, a to ani k peňažnej zámke ponúkanej jeho

osobou, pričom je povinnosťou súdu obvineného k ponúkanej peňažnej záruke, ako aj k

ostatným okolnostiam návrhu na nahradenie väzby vypočuť“.

Krajský súd podľa názoru sťažovateľa „tým, že o návrhu na nahradenie väzby

rozhodoval na neverejnom zasadnutí, a teda obvinenému neposkytol možnosť zúčastniť sa

konania pred súdom a osobne sa vyjadriť k dôvodom daných návrhov a tiež tým, že

o návrhu na nahradenie väzby rozhodoval ako orgán druhého stupňa, pričom tým bola

sťažovateľovi odopretá možnosť dvojinštančnosti konania... porušil základné právo

obvineného garantované v . ods. 2 a ods. 5 SR, ako aj v

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v zmysle ktorého každý, kto je

zatknutý alebo inak pozbavený slobody, má právo podať návrh na začatie konania, v ktorom

súd urýchlene rozhodne o zákonnosti pozbavenia jeho slobody a nariadi prepustenie, ak je

pozbavenie slobody nezákonné a tiež právo na obhajobu podľa SR“.

K ďalšiemu postupu okresného súdu a krajského súdu sťažovateľ uviedol, že krajský

súd listom z 19. novembra 2015 odpovedal sťažovateľovi, že jeho sťažnosť odstúpil

na vybavenie okresnému súdu.

Dňa 20. novembra 2015 „bol prostredníctvom obhajcu zaslaný Najvyššiemu súdu SR

list, označený ako Informácia o podanej sťažnosti, žiadosť o výsluch obvineného ako aj

predstaviteľa záujmového združenia občanov a dňa 23.11.2015 bol zaslaný Najvyššiemu

súdu SR list označený ako Informácia o podanej sťažnosti samotným obvineným a reakcia

Krajského súdu v Nitre, v ktorom sme Najvyšší súd SR informovali o podanej sťažnosti,

ktorá mu nebola postúpená a navrhovali sme aby si Najvyšší súd SR vyžiadal spisový

materiál evidovaný pod sp. zn. na Krajskom súde Nitra.

Listom zo dňa 25.11.2015 a doručeným 30.11.2015, nás Najvyšší súd SR informoval,

že sa máme v tejto veci obrátiť na ministra spravodlivosti, ktorý ako jediná oprávnená

osoba môže podať dovolanie aj v prípade rozhodovania o väzbe.

Dňa 01.12.2015 sme podali podnet Ministrovi spravodlivosti SR na podanie

dovolania vo väzobnej veci zo dňa 30.11.2015.“.

V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľ namieta uznesenie okresného súdu

z 24. novembra 2014, ktorým bola trestná vec sťažovateľa postúpená na prejednanie

Špecializovanému trestnému súdu, pretože okresný súd „uvážil, že na jej prejednanie nie je

vecne príslušný“.

Z tohto postupu sťažovateľ odvodzuje záver, že „v celom trestnom konaní

rozhodoval nezákonný sudca, čim boli porušené základné práva sťažovateľa“, pričom

argumentuje najmä tvrdením, že okresný súd „mal vedomosť o svojej nepríslušnosti už

vo včasnejšom priebehu trestného konania, nakoľko bola jeho nepríslušnosť zo strany

obhajoby niekoľko krát namietaná (avšak z iného dôvodu), no napriek tomu vo veci

rozhodoval“.

V závere sťažovateľ navrhol vo veci rozhodnúť týmto nálezom:

,,1. Základné právo sťažovateľa na zákonné a preskúmateľné

väzobné rozhodnutie podľa , ods. 2 a ods. 5 a

ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v

Nitre sp. zn. zo dňa 11.11.2015 porušené bolo.

2. Základné právo sťažovateľa na vysporiadanie sa s argumentáciou

spochybňujúcou zákonnosť ďalšieho trvania väzby podľa čl. 17 ods. 1, ods. 2 a ods. 5

a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. zo dňa 11.11.2015 porušené

bolo.

3. Základné právo sťažovateľa na zákonného sudcu podľa čl. 17

ods. 1, ods. 2 a ods. 5 a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn.

zo dňa 11.11.2015 porušené bolo.

4. Základné právo sťažovateľa na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3

a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. zo dňa 11.11.2015 porušené

bolo.

5. Základné právo sťažovateľa na zákonného sudcu podľa čl. 17

ods. 1, ods. 2 a ods. 5 a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu v Nitre sp. zn.

zo dňa 30.10.2015 porušené bolo.

6. Základné právo sťažovateľa na zákonného sudcu podľa čl. 17

ods. 1, ods. 2 a ods. 5 Slovensky republiky a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu v Nitre sp. zn.

zo dňa 24.11.2015 porušené bolo.

7. Uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 11.11.2015, sp. zn.

sa zrušuje.

8. Uznesenie Okresného súdu v Nitre zo dňa 30.10.2015, sp. zn.

sa zrušuje.

9. Okresnému súdu v Nitre alternatívne Krajskému súdu v Nitre sa prikazuje, aby

sťažovateľa prepustil neodkladne z väzby na slobodu.

10. Sťažovateľovi Ústavný súd SR priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v

sume 355,72 EUR, ktoré je Okresný súd Nitra povinný vyplatiť na účet Advokátskej

kancelárie Dávida Štefanku, so sídlom Kutlíkova 17, 851 02 Bratislava

do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa podľa čl. 17 ods. 1, 2

a 5 a čl. 5 ods. 4 dohovoru uznesením okresného súdu sp. zn.

z 24. novembra 2015

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi

zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže

domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom,

musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m.

).

V prípadoch, pri ktorých sťažovateľ namieta porušenie svojho

garantovaného práva v trestnom konaní, ústavný súd vo svojej judikatúre opakovane

zdôrazňuje, že trestné konanie je od svojho začiatku až po koniec procesom, v rámci

ktorého sa pri vykonávaní jednotlivých úkonov môžu zo strany orgánov činných v trestnom

konaní, ako aj v predmetnej veci konajúcich všeobecných súdov naprávať, resp. korigovať

jednotlivé pochybenia, ku ktorým došlo v predchádzajúcich štádiách trestného konania.

Preto spravidla až po právoplatnom skončení trestného konania možno na ústavnom súde

namietať také pochybenia príslušných orgánov verejnej moci, ktoré neboli odstránené

v jeho dovtedajšom priebehu a ktoré mohli vo svojich dôsledkoch spôsobiť porušenie práv

a slobôd označených v (m. m. pozri napr. , ,

, ).

V záujme ochrany svojich práv mal sťažovateľ v súlade s § 185 a nasl. Trestného

poriadku možnosť predložiť uvedenú argumentáciu rozporujúcu správnosť uznesenia

okresného súdu z 24. novembra 2015 v konaní o sťažnosti proti tomuto uzneseniu, pričom

rozhodnutie o uvedenom opravnom prostriedku patrí do právomoci krajského súdu.

Právomoc krajského súdu rozhodnúť o takýchto sťažnostiach sťažovateľa v danom prípade

vylučuje právomoc ústavného súdu na ďalšie prerokovanie a rozhodnutie v tejto veci.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť

sťažovateľa v tejto časti odmietol podľa z dôvodu

nedostatku svojej právomoci.

2. K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa podľa čl. 17 ods. 1, 2

a 5 a dohovoru uznesením okresného súdu sp. zn.

z 30. októbra 2015 a uznesením krajského súdu sp. zn. z 11. novembra

2015

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sa týka

veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, resp. ak ústavný súd v tej istej veci koná.

Sťažovateľ 30. novembra 2015 ústavnému súdu doručil sťažnosť vedenú

pod sp. zn. , v ktorej namietal porušenie svojich základných práv podľa

, 2 a 5 a práv podľa a ods. 3 a 4 dohovoru totožnými

namietanými uzneseniami. Ústavný súd uznesením č. k. -14 z 13. januára 2016

sťažnosť sťažovateľa odmietol. Vo vzťahu k uzneseniu okresného súdu bol dôvodom

odmietnutia sťažnosti nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie (§ 25

ods. 2 ). Vo vzťahu k uzneseniu krajského súdu ústavný súd

sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú ( ).

Z vymedzenia predmetu konania ústavným súdom v súvisiacom konaní, ako aj

z obsahu odôvodnenia uznesenia ústavného súdu č. k. -14 z 13. januára 2016 je

nesporné, že ústavný súd z hľadiska možného porušenia označených článkov

a dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. z 11. novembra 2015

preskúmal toto uznesenie v rozsahu všetkých jeho výrokov, teda aj vo vzťahu k výroku II,

ktorý je predmetom sťažnosti sťažovateľa v tomto konaní.

Z uvedeného je zrejmé, že o námietke porušenia základných práv sťažovateľa podľa

, 2 a 5 a práv podľa a ods. 3 a 4 dohovoru vo vzťahu

k rozhodnutiam obidvoch súdov bolo už ústavným súdom rozhodnuté, a to zmieneným

uznesením č. k. -14 z 13. januára 2016.

Z tohto dôvodu ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť v tejto časti

odmietol ako neprípustnú podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 24 písm. a) zákona o ústavnom

súde.

3. K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa podľa čl. 50 ods. 3

a dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn.

z 11. novembra 2015

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

V súvislosti s touto časťou sťažnosti sťažovateľa ústavný súd poukazuje na svoju

ustálenú judikatúru, v ktorej už vyslovil, že procesnoprávne garancie vyplývajúce

z dohovoru, ako aj z sa týkajú tej časti trestného konania, ktorej

predmetom je rozhodovanie o samotnom trestnom obvinení (resp. o obžalobe) osoby a nie

sú priamo aplikovateľné na konanie týkajúce sa väzby (napr. ,

, , , , ,

). Rovnaký záver opakovane prijal ústavný súd aj vo vzťahu k namietanému

porušeniu čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 listiny (m. m. pozri napr. , ,

, , ).

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní konštatujúc, že na

vec sťažovateľa sú ratione materiae neaplikovateľné ustanovenia a

ods. 3 dohovoru, túto časť sťažnosti odmietol podľa

ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. apríla 2016