Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)Uznesenie_2Tos-88-2015.pdf
PDF · 127.57 KB
Case nature
Area
Subarea
2Tos/88/2015
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Libantovej Medveckej, PhD. a sudkýň JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Lenky Kováčovej, v trestnej veci obvineného I. F. a spol., pre pokračovací obzvlášť závažný zločin poisťovacieho podvodu podľa § 223 ods.1, ods.3 písm. c/, ods.5 písm. a/ tr. zák., v časti dokonaný a v časti štádiu pokusu podľa § 14 ods.1 Tr. zák., o sťažnostiach obvineného I. F., obvinenej I. F., obvinenej I. C. - F. a obvineného J. C. proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 30.10.2015 sp. zn. 33Tk/2/2015 a o žiadosti obvineného I. F. na nahradenie väzby zárukou záujmového združenia, písomným sľubom a dohľadom probačného a mediačného úradníka, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 11.11.2015 takto
rozhodol:
I.
Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sa sťažnosti obvinených I. F., I. F., I. C. - F. a J. C. z a m i e t a j ú. II. Podľa § 80 odsek 1 písmeno a/, odsek 2 Trestného poriadku súd n e p r i j í m a návrh na nahradenie väzby zárukou záujmového združenia občanov LIONS CLUB NITRA za ďalšie správanie sa obvineného I. F., narodeného XX.XX.XXXX v T., trvale bytom G. č. XX, t.č. v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Nitra Podľa § 80 odsek 1 písmeno b/, odsek 2 Trestného poriadku súd n e p r i j í m a písomný sľub obvineného I. F.. Podľa § 80 odsek 1 písmeno c/, odsek 2 Trestného poriadku súd väzbu obvineného I. F. n e n a h r á d z a dohľadom probačného a mediačného úradníka. Podľa § 81 odsek 1 Trestného poriadku súd n e p r i j í m a peňažnú záruku obvineného I.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením Okresný súd Nitra (ďalej len súd I. stupňa): I. Podľa § 238 ods.3 Tr. por. ponechal obvinených I. F., I. F., I. C. - F. a J. C. vo väzbe a vyslovil, že ju budú vykonávať v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Nitra. II. Podľa § 79 ods.3 Tr. por. zamietol žiadosť obvinenej I. C. - F. a o prepustenie z väzby na slobodu a zároveň podľa § 80 ods.1 písm. b/ Tr. por. neprijal písomný sľub obvinenej, § 80 ods.1 písm. c/ Tr. por. nenahradil účel väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvinenou a podľa § 81 ods.1 Tr. por. neprijal peňažnú záruku obvinenej. III. Podľa § 79 ods.3 Tr. por. zamietol žiadosť obvineného J. C. o prepustenie z väzby na slobodu a podľa § 80 ods.1 písm. b/ Tr. por. neprijal písomný sľub obvinenej, § 80 ods.1 písm. c/ Tr. por. nenahradil účel väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným a podľa § 81 ods.1 Tr. por. neprijal peňažnú záruku obvineného.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že u všetkých štyroch obvinených sú stále dané dôvody väzby podľa§ 71 ods.1 písm. c/ Tr. por. a u obvineného I. F. aj podľa § 71 ods.1 písm. a/ Tr. por., nakoľko v čase rozhodovania súdu o väzbe obvinených bolo aj naďalej zistené pretrvávanie takých konkrétnych
skutočností, ktoré odôvodňovali obavu z toho, že by obvinení vzhľadom na ich osoby, zistené osobné pomery a najmä tiež okolnosti prípadu, mohli v prípade, že by boli prepustení na slobodu pokračovať v trestnej činnosti. Súd I. stupňa bral do úvahy predovšetkým rozsiahlosť žalovaného skutku, dobu po ktorú mal byť skutok obvinenými páchaný ako aj spôsob, akým mal byť skutok vykonávaný a prihliadol aj na skutočnosť, že sa obvinení mali skutku dopúšťať ako členovia organizovanej skupiny. Okrem toho prihliadol aj na to, že obvinení v niektorých prípadoch jednotlivo ale aj spoločne konali rovnakým spôsobom v rozpore s Trestným zákonom, pričom si mali počas dlhšieho obdobia zadovažovať finančné prostriedky v neštandardne veľkom rozsahu, čomu nasvedčujú nielen počty čiastkových útokov ale aj výška škody, ktorá mala byť spôsobená. Súd I. stupňa z týchto skutočností ustálil motív konania obvinených, ktorým mala byť predovšetkým zištnosť, pričom trestnej činnosti sa mali dopúšťať až do zadržania v tejto trestnej veci. Pri posudzovaní postoja jednotlivých obvinených žalovanému trestnému činu a hodnotení ich osobných pomerov súd I. stupňa prihliadal aj na to, že títo sú aktuálne stíhaní vo veciach vedených na Okresnom súde Nitra, ako aj na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku. V nadväznosti na skúmanie dôvodov väzby a konštatovanie, že dôvodná obava, že obvinení budú pokračovať v páchaní trestnej činnosti pre prípad, že by boli z väzby prepustení, prihliadal aj na skutočnosť, že väzba bola týmto obvineným v trestnej veci, ktorá je toho času už na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku, nahradená dohľadom probačného a mediačného úradníka, všetkým boli uložené primerané obmedzenia a povinnosti a obvinená I. C. - F. bola na slobodu prepustená po prijatí peňažnej záruky. K ich prepusteniu a nahradeniu väzby prišlo v priebehu roku 2012, pričom začatie obdobia páchania žalovanej trestnej činnosti je v obžalobe označené dňom 05.11.2012. Na základe toho súd I. stupňa považoval dôvod väzby podľa § 71 ods.1 písm. c/ Tr. por. za plne zachovaný a náležite preukázaný. Vo vzťahu k obvinenému I. F. súd I. stupňa zistil, že tento sa mal dlhší čas obávať odhalenia trestnej činnosti a bol pripravený kedykoľvek opustiť trvalé bydlisko k čomu minimálne v jednom prípade malo dôjsť, čo malo vyplynúť zo zaznamenaných telefonických hovorov. Uvedený obvinený bol neustále v strehu v dôsledku očakávania odhalenia, mal tendenciu utekať z miesta trvalého bydliska v situáciách, kedy sa cítil byť ohrozený, pravidelne mal obmieňať telefónne čísla, ktorá používal. Táto skutočnosť sa podľa názoru súdu I. stupňa nemala zmeniť a tak dôvodná obava, že v prípade prepustenia na slobodu by mohol ujsť alebo sa skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu a vysokému trestu, je daná aj v tomto štádiu trestného konania. Súd I. stupňa ďalej uviedol, že nemôže vylúčiť ani tú skutočnosť, že obvinený môže disponovať finančnými prostriedkami, ktorých použitie by mu skrývanie alebo útek pred trestným stíhaním výrazne uľahčilo. Na základe týchto skutočností súd I. stupňa dospel k záveru, že väzba u obvinených, po podaní obžaloby, naďalej trvá a ponechal ich vo väzbe z dôvodov uvedených § 71 ods.1 písm. c/ Tr. por. a u obvineného I. F. aj z dôvodov uvedených v § 71 ods.1 písm. a/ Tr. por. Z rovnakých dôvodov súd I. stupňa zamietol aj žiadosti obvinených I. C. - F. a J. C. o prepustenie z väzby na slobodu a ani neprijal ponúkané písomné sľuby obvinených, či peňažné záruky a ani nenahradil ich väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka, pretože nezistil žiadne výnimočné okolnosti, ktoré by umožňovali nahradiť ich väzbu. Súd I. stupňa poukázal na to, že v prípade týchto obvinených nejde vo vzťahu k trestnému stíhaniu o nejaký exces a svojim doterajším životom neposkytovali podklad pre záver, že ich aktuálna situácia je len výnimočná. Výnimočné okolnosti súd I. stupňa v oboch prípadoch nevzhliadol ani s poukazom na okolnosti žalovaného prípadu, pretože rozsiahlosť, sofistikovaný spôsob spáchania, dĺžka času a forma, akou mal byť skutok spáchaný, neumožňujú prijať záver, že sa jedná o trestnú činnosť, ktorá vykazuje znaky výnimočného vybočenia z iných alebo obdobných druhov trestných činov. Súd I. stupňa poukázal aj na skutočnosť, že za výnimočnú okolnosť nepovažoval ani to, že syn obvinenej I. C. - F. je odlúčený od matky a v nadväznosti na to je vystavený rôznym problémom, pretože na základe rozhodnutia súdu bol zverený do starostlivosti jeho biologického otca, avšak bezprostredne nie je ohrozený ani na živote, ani na zdraví. Z obsahu spisového materiálu súd I. stupňa zistil, že sa nejedná o novú skutočnosť, o ktorej bolo minimálne dvakrát už pri rozhodovaní o väzbe rozhodnuté, a na ktorú už bolo prihliadnuté. Za výnimočnú okolnosť nepovažoval súd I. stupňa ani tú skutočnosť, že obaja obvinení sa priznali k spáchania skutkov kladených im za vinu, ich spáchanie aj oľutovali, pričom uviedol, že väzba nie je a nemôže byť použitá ako prostriedok na donútenie obvineného k priznaniu.
Uvedené uznesenie sťažnosťou napadli všetci štyria obvinení.
Obvinený I. F. požiadal, aby bolo neverejné zasadnutie pred súdom I. stupňa vykonané v jeho neprítomnosti, avšak jeho obhajca, ihneď po vyhlásení napadnutého uznesenia, zahlásil sťažnosť.
V písomných dôvodoch sťažnosti, ktorú zdôvodnil prostredníctvom obhajcu, uviedol argumenty k oprávneniu podať sťažnosť obhajcom obvineného vzhľadom na protokoláciu uvedenú v zápisnicu o neverejnom zasadnutí. Keďže sa neverejného zasadnutia, vzhľadom na svoju žiadosť, nezúčastnil, jeho obhajca má podľa § 44 ods.2 Tr. por. právo zúčastniť sa na úkone a podať v jeho mene sťažnosť proti rozhodnutiu o väzbe ihneď po vyhlásení uznesenia v súlade s § 83 ods.2 Tr. por. Pri rozhodovaní o väzbe, po podaní obžaloby, by mali byť dôvody väzby zosilnené oproti predchádzajúcemu štádiu trestného konania, kde uviedol, že v jeho prípade to tak nie je. Pri rozhodovaní o návrhu na vzatie obvineného do väzby, teda v momente, kedy je trestné stíhanie na samom začiatku, je možné pri organizovanej činnosti viacerých obvinených argumentovať dôvodmi všeobecne sa vzťahujúcimi na obvinené osoby, avšak rozhodne nie je možné všeobecným spôsobom tak argumentovať v ďalšom štádiu trestného konania, najmä nie vtedy ak sa má konať o väzbe po podaní obžaloby. Uviedol, že má zato, že neexistuje dôvodná obava, či dôkazy odôvodňujúce že ujde a bude sa skrývať, aby sa vyhol trestnému stíhaniu. Má svoju rodinu, zázemie, dlhoročnú priateľku a neplánuje opustiť svoje trvalé bydlisko. Poukazovanie na telefonický rozhovor zaznamenaný v rámci trestného stíhania (ktorý mu doposiaľ nebol prehratý) nemôže postačovať na preukázanie dôvodnej obavy. Nesúhlasí s domnienkami, konšpiračnými teóriami a subjektívnymi názormi o tom, že celkové okolnosti tohto prípadu, poznanie charakterov a postojov obvinených k ich nezákonnému správaniu, vo veľkej miere svedčí o smere ich ďalšieho konania v prípade ich pobytu na slobode. Podľa jeho názoru postupom súdu I. stupňa došlo k porušeniu základného práva obvineného na slobodu podľa článku 17 odsek 1, odsek 2 a odsek 5 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jeho právo na slobodu podľa článku 5 odsek 1, odsek 3 a odsek 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Pokračujúce zadržanie (väzba) môže byť opodstatnené len za predpokladu, že sú konkrétne okolnosti, ktoré naznačujú reálnu existenciu dôvodov verejného záujmu, ktoré prevážia nad pravidlom rešpektu k ľudskej slobode. Vyslovil názor, že súd I. stupňa tiež pochybil, keď nerozhodol aj podľa § 80 ods.1 písm. c/ Tr. por. o nahradení resp. nenahradení väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka. Navrhol, aby krajský súd sťažnosti vyhovel a napadnuté uznesenie súdu I. stupňa zrušil. Sám obvinený I. F. zaslal súd písomné zdôvodnenie sťažnosti. Poukázal na to, že pri rozhodovaní o väzbe po podaní obžaloby by mali byť dôvody väzby zosilnené oproti predchádzajúcemu štádiu trestného konania, pričom v tomto prípade to nie je. Tak z Ústavy ako aj z Trestného poriadku vyplýva, že väzba môže trvať len nevyhnutnú dobu. Má za to, že neexistuje dôvodná obava, ako ani dôkazy odôvodňujúce, že by ušiel. Opakovane poukázal na to, že má svoju rodinu, zázemie, dlhoročnú priateľku a neplánuje opustiť svoje trvalé bydlisko. Vyslovil nesúhlas s domnienkami a konšpiračnými teóriami a subjektívnymi názormi o tom, že celkové okolnosti prípadu, poznanie charakterov obvinených k ich nezákonnému správaniu sa vo veľkej miere svedčí o smere ich ďalšieho konania v prípade ich pobytu na slobode. Uvedeným postupom došlo k porušeniu základného práva na osobnú slobodu. Pokračujúce zadržanie (väzba) môže byť opodstatnené len za predpokladu, že sú konkrétne okolnosti, ktoré naznačujú reálnu existenciu dôvodov verejného záujmu, ktoré prevážia nad pravidlom rešpektu ľudskej slobody. Poukázal, tak ako obv. I. F., na to, že súd I. stupňa nepravdivo uviedol, že na Špecializovanom trestnom súde je aktuálne podaná obžaloba vyšetrovaná na Prezídiu PZ, NKA NJFP pod ČVS: PPZ-711/NKA- FP-ZA-2012. Navrhol, aby Krajský súd v Nitre sťažnosti vyhovel a zrušil napadnuté uznesenie súdu I. stupňa. Do termínu konania neverejného zasadnutia obvinený I. F., prostredníctvom svojho obhajcu, doručil nadriadenému súdu návrh na nahradenie väzby zárukou záujmového združenia občanov, peňažnou zárukou, sľubom a dohľadom. Poukázal na to, že jeho väzba začala plynúť dňom zadržania t.j. 13.05.2014, kedy bol vzatý do väzby z dôvodu § 71 ods.1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. por. Dňa 25.09.2015 bola zamietnutá sudkyňou pre prípravné konanie jeho žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu, nebol prijatý ním daný písomný sľub a zároveň došlo k zmene dôvodov väzby, keď bolo konštatované, že v danom štádiu sú dané dôvody väzby uvedené v § 71 ods.1 písm. a/, písm. c/ Tr. por. Uviedol, že v jeho prípade je možné účel väzby dosiahnuť prostredníctvom prijatia písomného sľubu, ktorý priložil ako aj prostredníctvom nariadenia dohľadu probačného a mediačného úradníka a prijatím záruky záujmového združenia občanov LIONS CLUB NITRA a peňažnej záruky, a to do skončenia trestného konania. Taktiež účel väzby je možné dosiahnuť aj prostredníctvom uložených povinností a obmedzení, ich dôslednou kontrolou, pričom týmito môže byť viazaný až do skončenia trestného stíhania, a to pod hrozbou opätovného vzatia do väzby pre prípad ich porušenia. Ak je možné nahradiť väzobné stíhanie alternatívnymi spôsobmi, má zato, že je povinnosťou súdu rozhodnúť prioritne o takýchto spôsoboch. Väzba je len krajným prostriedkom
obmedzenia základných ľudských práv a slobôd a prioritu by mali mať iné obmedzenia. Za záujmové združenie občanov LIONS CLUB NITRA je možné vyrozumieť kontaktnú osobu JUDr. Róberta Hippa. Čo sa týka výnimočných okolností prípadu uviedol, že ich možno vidieť v tom, že obvinení (už bývalí zamestnanci poisťovne), ktorých ingerencia bola nevyhnutná pre trestnú činnosť kladenú im za vinu, už nemajú žiadny vplyv u poškodených inštitúcií, keď tieto vyvodili voči nim vlastné oprávnenia a bol s nimi ukončený pracovný pomer. Kľúčoví svedkovia zotrvali na svojich výpovediach, ktoré orgány činné v trestnom konaní zabezpečili ešte pred vznesením obvinenia proti jeho osobe, ba čo viac výpoveď niektorých svedkov bola spochybnená či už výpoveďami obvinených alebo ďalších svedkov. Pravé okolnosti daného prípadu (nejde o násilnú trestnú činnosť, spôsob akým bola trestná činnosť spáchaná, keď nie je možné vzhľadom na objektívne okolnosti aj ďalšie páchanie - absencia vlastníctva vozidiel, prepustenie osôb pracujúcich v poisťovniach z pracovného pomeru) umožňujú prijať písomný sľub, ponúkanú záruku občianskeho združenia, peňažnú záruku alebo uložiť dohľad probačného alebo mediačného úradníka. Na nahradenie jeho väzby ponúkol zloženie peňažnej záruky v sume podľa stanovenia súdu, pričom by ju skladal on sám z vlastných úspor a jej zložením by poveril niektorého zo svojich obhajcov. Strata finančných prostriedkov v podobe prepadnutia peňažnej kaucie by bola pre neho citeľnou ujmou, ktorá by sa dotkla jeho života, avšak je ochotný sa týchto finančných prostriedkov na istý čas vzdať zložením na účet súdu ale s plným vedomím, že akékoľvek vykročenie mimo zákon ho môže o tieto finančné prostriedky pripraviť. Navrhol, aby súd po zvážení uvedených argumentov rozhodol, že podľa § 80 ods.1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, ods.2 Tr. por. príjme návrh na nahradenie väzby písomným sľubom obvineného, príjme záruku občianskeho združenia LIONS CLUB NITRA, uloží mu dohľad probačného a mediačného úradníka a zároveň mu uloží splnenie primeraných povinností a dodržanie obmedzení a zároveň príjme podľa § 81 peňažnú záruku v sume stanovenej súdom a na základe toho ho prepustí z väzby na slobodu. K tomuto návrhu pripojil písomný sľub obvineného, v ktorom vlastným podpisom potvrdil, že sľubuje, že povedie riadny život najmä, že sa nedopustí trestnej činnosti a splní povinnosti a dodrží obmedzenia, ktoré mu budú súdom uložené, že na vyzvanie sa dostaví k policajtovi, prokurátorovi a na súd a že vždy vopred oznámi vzdialenie sa z miesta pobytu, bude si riadne preberať zásielky a dostavovať sa na pojednávanie, pretože je v jeho úmysle preukázať riadne a pravdivo všetky skutočnosti. Uviedol, že zdržiavať sa, bývať a preberať poštu bude na adrese G. XX a je pripravený sa pravidelne hlásiť probačnému úradníkovi a ihneď po jeho prípadnom prepustení poskytne aj telefónne číslo, na ktorom bude kedykoľvek zastihnuteľný. Pripojil aj vyjadrenie občianskeho združenia LIONS CLUB NITRA k prevzatiu záruky za ďalšie správanie obvineného, v ktorom uviedli, že obvinený predtým ako bol vzatý do väzby aktívne spolupracoval s ich združením, osobne sa zúčastňoval na verejno-prospešných aktivitách ich združenia a v prípade jeho prepustenia by sa pravidelne zúčastňoval na všetkých charitatívnych a verejno-prospešných aktivitách ich občianskeho združenia. Na správanie obvineného by pôsobili predovšetkým tým, že vykonávaním uvedených činností by mal zmysluplne vyplnený voľný čias, čím by sa podstatným spôsobom eliminovalo riziko pokračovania v trestnej činnosti.
Tento návrh na nahradenie väzby zárukou záujmového združenia občanov, peňažnou zárukou, sľubom a dohľadom doplnil prílohou zo dňa 11.11.2015, ktorú tvoria fotografie, ktoré sú dôkazom jeho účasti na verejnoprospešných aktivitách združenia.
Obvinená I. F., taktiež požiadala, aby sa neverejné zasadnutie pred súdom I. stupňa vykonalo v jej neprítomnosti. Po vyhlásení napadnutého uznesenia jej obhajca, ktorý bol prítomný na neverejnom zasadnutí, zahlásil v mene obvinenej sťažnosť. V písomných dôvodoch sťažnosti uviedla, že na neverejnom zasadnutí, po vyhlásení rozhodnutia, jej obhajca ihneď podal sťažnosť v jej mene, keďže nebola prítomná na neverejnom zasadnutí konanom dňa 30.10.2015, pretože požiadala o konanie v neprítomnosti. Uviedla, že sa nestotožňuje so skutočnosťami, uvedenými v odôvodnení napadnutého uznesenia, na základe ktorých ju súd I. stupňa ponechal vo väzbe z dôvodov uvedených v § 71 ods.1 písm. c/ Tr. por. Z ustanovenia § 71 ods.1 Tr. por. sú zrejmé podmienky, za splnenia ktorých môže byť obvinený vzatý do väzby. Je teda nevyhnutné, aby zistené skutočnosti nasvedčovali tomu, že inkriminovaný skutok bol spáchaný, má znaky trestného činu a sú dôvody na podozrenie, že skutok spáchal obvinený a z konania obvineného alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava z úteku, resp. skrývania sa, kolúzie alebo pokračovania v trestnej činnosti. Uviedla, že má zato, že neexistuje dôvodná obava či dôkazy odôvodňujúce, že by ušla alebo že sa bude skrývať, aby sa tak vyhla trestnému stíhaniu. Má svoju rodinu, priateľov, vytvorené zázemie a neplánuje opustiť svoje trvalé bydlisko. Pokračujúce
zadržanie (väzba) môže byť opodstatnená len za predpokladu, že sú tu konkrétne okolnosti, ktoré naznačujú reálnu existenciu dôvodov verejného záujmu, ktoré prevážia nad pravidlom rešpektu ľudskej slobode obsiahnutých v článku 5 Dohovoru. Súd I. stupňa sa vyjadril v napadnutom uznesení nepravdivo, keď na strane 46 tohto uznesenia tvrdí, že aktuálne je na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku aktuálne podaná obžaloba na obvinenú I. F. a spol. za daňovú trestnú činnosť. Uviedla, že na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku neevidujú žiadnu obžalobu podanú voči nej a Špecializovaný trestný súd v Pezinku potvrdil, že obžaloba je v súčasnosti na prokuratúre. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhla, aby krajský súd vyhovel jej sťažnosti a napadnuté uznesenie súdu I. stupňa zrušil.
Obvinená I. C. - F. napadla uznesenie súdu I. stupňa sťažnosťou ihneď po jeho vyhlásení s tým, že do zápisnice o neverejnom zasadnutí uviedla, že sťažnosť proti výroku v bode I. podáva a k opravnému prostriedku proti výroku v bode III. sa vyjadrí v zákonnej lehote. V písomných dôvodoch sťažnosti, ktorú zaslala prostredníctvom ustanoveného obhajcu, sa domáhala zrušenia napadnutého uznesenia súdu I. stupňa podľa § 194 ods.1 písm. a/ Tr. por. a navrhla, aby nadriadený súd vo veci rozhodol tak, že ju prepustí na slobodu. Uviedla, že sa nestotožňuje s právnym posúdením súdu I. stupňa ohľadne dôvodov väzby a ich pretrvávania. Je toho názoru, že z doposiaľ vykonaných dôkazov nevyplýva, že by sa mala alebo mohla dopúšťať ďalšej trestnej činnosti, alebo že by mohla pokračovať v jej páchaní. V zmysle vykonaného dokazovania takáto obava nemôže existovať ani hypoteticky nakoľko spôsob realizácie trestnej činnosti, ktorý sa jej kladie za vinu, je pre ňu, ako osobu, nevykonateľný. Charakter opatrenia preventívnej väzby má preventívno-bezpečnostnú povahu a platná právna úprava uvádza štyri varianty dôvodov preventívnej väzby: ak obvinený bude pokračovať v trestnej činnosti, ak dokoná trestný čin o ktorý sa pokúsil, ak vykoná trestný čin ktorý pripravoval alebo ak vykoná trestný čin, ktorým hrozil. Pri všetkých alternatívach preventívnej väzby musí reálne hroziť niektoré z uvedených nebezpečenstiev, pričom sa má zabrániť škodlivým následkom, ktoré by mohli nastať. Žiadne z týchto nebezpečenstiev však reálne nehrozí. Uviedla, že v prípade prepustenia na slobodu by sa riadne dostavovala na predvolania a bola by súčinná s orgánmi činnými v trestnom konaní. V písomných dôvodoch sťažnosti, ktoré zaslala prostredníctvom náhradného obhajcu uviedla, že v súčasnosti neexistuje dôvod väzby podľa § 71 ods.1 písm. c/ Tr. por., nakoľko v predmetnej trestnej veci boli vykonané všetky potrebné vyšetrovacie úkony a jej ponechanie o väzbe v tomto štádiu trestného konania už nie je nevyhnutné. Neexistuje u nej a ani nebola preukázaná dôvodná obava, že bude pokračovať v páchaní trestnej činnosti, aby si tak zadovažovala finančné prostriedky na živobytie. Jej ponechaním vo väzbe taktiež hrozí obzvlášť závažný následok vo vzťahu k jej synovi, nakoľko tento je vychovávaný u svojho biologického otca a na Okresnom súde Nitra je podaný návrh na jeho umiestnenie do ústavnej starostlivosti. Z dôvodov, že jej maloletý syn nie je ňou vychovávaný a vyrastá v nevhodnom prostredí zhoršil sa jeho prospech ako aj dochádzka do školy. V jej prípade boli porušené práva, nakoľko jej väzba v prípravnom konaní a v konaní pred súdom netrvá len nevyhnutný čas, nakoľko v súčasnom štádiu trestného konania po vykonaní všetkých potrebných vyšetrovacích úkonov už neexistuje dôvodná obava odôvodňujúca väzobný dôvod podľa § 71 ods.1 písm. c/ Tr. por. a v jej prípade existujú vážne dôvody osobitného zreteľa týkajúce sa jej maloletého syna, na základe ktorých jej ponechanie vo väzbe je neodôvodnené. Navrhla, aby nadriadený súd zrušil napadnuté uznesenie v bode I. a ihneď ju prepustil na slobodu.
Obvinený J. C., ihneď po vyhlásení napadnutého uznesenia, zahlásil proti výroku v bode I. sťažnosť, pričom k opravnému prostriedku proti výroku v bode III. uviedol, že sa vyjadrí v zákonnej lehote troch dní odo dňa oznámenia uznesenia. Posledným dňom tejto lehoty bol 02. november 2015. Proti tomuto výroku sťažnosť podaná nebola. Do termínu konania neverejného zasadnutia nadriadenému súdu nebolo doručené písomné zdôvodnenie sťažnosti obvineného ohľadom bodu I. napadnutého uznesenia.
Krajský súd v Nitre, ako nadriadený súd, na podklade riadne a včas podaných sťažností oprávnenými osobami podľa § 192 ods.1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým podali obvinení sťažnosti a konanie predchádzajúce týmto výrokom a dospel k záveru, že sťažnosti obvinených nie sú dôvodné.
V rámci prieskumnej povinnosti nadriadený súd zistil, že súd I. stupňa v konaní predchádzajúcim napadnutému uzneseniu postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku.
Obvinení boli vzatí do väzby uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 33Tp/38/2014 zo dňa 16.05.2014, v spojení s uznesením Krajského súdu v Nite sp. zn. 4Tpo/25/2014 zo dňa 26.05.2014: obvinený I. F. z dôvodu uvedenom v § 71 ods.1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. por. s tým, že lehota väzby začala obvinenému plynúť odo dňa 13.05.2014 od 05.00 hod., obvinená I. F. z dôvodu uvedenom v § 71 ods.1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. s tým, že lehota väzby začala plynúť odo dňa 13.05.2014 od 05.00 hod., obvinená I. C. - F. z dôvodu uvedenom v § 71 ods.1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. s tým, že lehota väzby začala plynúť odo dňa 13.05.2014 od 05.05 hod., obvinený J. C. z dôvodu uvedenom v § 71 ods.1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. s tým, že lehota väzby u tohto obvineného začala plynúť odo dňa 13.05.2014 od 05.05 hod.
Uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 33Tp/138/2015 zo dňa 25.08.2015 bol obvinenej I. C. - F. a obvinenému J. C. podľa § 79 ods.2 Tr. por. zmenený dôvod väzby tak, že u oboch bol daný dôvod väzby podľa § 71 ods.1 písm. c/ Tr. por.
Uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 33Tp/152/2015 zo dňa 25.09.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4Tpo/75/2015 zo dňa 29.10.2015 bol obvineným I. F. a I. F. podľa § 79 ods.2 Tr. por. zmenený dôvod väzby tak, že u oboch bol daný dôvod väzby podľa § 71 ods.1 písm. c/ Tr. por.
Uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 33Tp/126/2014 zo dňa 21.11.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4Tpo/78/2014 zo dňa 11.12.2014 bola obvineným predĺžená lehota trvania väzby do 13.07.2015 a uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 33Tp/107/2015 zo dňa 26.06.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4Tpo/52/2015 zo dňa 06.07.2015 bola obvineným predĺžená lehota trvania väzby do 13.11.2015.
Dňa 12.10.2015 bola na Okresný súd Nitra podaná na obvinených obžaloba pre pokračujúci obzvlášť závažný zločin poisťovacieho podvodu podľa § 223 ods.1, ods.3 písm. c/, ods.5 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/, písm. i/ Tr. zák. v časti dokonaný a v časti v štádiu pokusu podľa § 14 ods.1 Tr. zák. Podľa § 238 ods. 3 Tr. por. ak je obvinený vo väzbe, rozhodne súd o väzbe prednostne a urýchlene a ak to okolnosti prípadu umožňujú, tak súčasne aj s rozhodnutím podľa § 239 ods. 1, § 241, § 244 alebo § 331 ods. 1, najneskôr však tak, aby postupom podľa § 76 ods. 3 alebo ods. 4 Tr. por. došlo k právoplatnému rozhodnutiu o väzbe do uplynutia lehoty, ktorá bola základnou alebo predĺženou lehotou väzby v prípravnom konaní.
Podľa § 79 ods. 3 Tr. por. obvinený má právo kedykoľvek žiadať o prepustenie na slobodu. O takej žiadosti sa musí neodkladne rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, môže ju obvinený, ak v nej neuvedie iné dôvody, opakovať až po uplynutí tridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť.
Všetky tieto lehoty boli súdom I. stupňa zachované a súd I. stupňa správne prednostne rozhodol o ponechaní obvinenývh vo väzbe.
Podozrenie zo spáchania, už v súčasnosti žalovaných, skutkov pretrváva. Pokiaľ ide o väzobné dôvody u obvinených I. F., I. F., I. C.-F. a J. C. podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. a u obvineného I. F. aj podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por. bola konštatovaná obava z pokračovania v páchaní trestnej činnosti (§ 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ) a obava z vyhýbania sa trestnému stíhaniu (§ 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por.) právoplatnými rozhodnutiami o vzatí obvinených do väzby, v rozhodnutiach o ich žiadostiach o prepustenie na slobodu ako aj v rozhodnutiach o predĺžení lehoty trvania väzby v prípravnom konaní. Keďže konanie vstupuje do svojej vyššej fázy po podaní obžaloby s kvalifikáciou, aká je v nej obsiahnutá, obava z úteku, resp. vyhýbania sa trestnému stíhaniu nemá ako pominúť (naopak stáva sa reálnejšou) a taktiež obava z pokračovania v páchaní trestnej činnosti rovnakého charakteru (vzhľadom na skutočnosti, uvádzané súdom I. stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia) nezanikla. Podľa názoru nadriadeného súdu dôvody väzby u obvineného uvedené v § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. naďalej trvajú, pretože i po podaní obžaloby je zrejmé, že skutky, pre ktoré sú obvinení stíhaní, sa stali, obvinení sú z ich spáchania dôvodne podozriví.
Je pravdou, že väzba predstavuje najzávažnejší zásah do osobnej slobody obvineného, ktorý je prípustný podľa článku 17 Ústavy SR. Podstatou väzby je nevyhnutné pozbavenie osobnej slobody obvineného, zvyčajne v ústave na výkon väzby a obmedzenie ďalších práv a slobôd, ktorých výkon nie je zlučiteľný s výkonom väzby, ktoré umožňuje orgánom činným v trestnom konaní a súdu uskutočnenie a skončenie trestného konania. Pri rozhodovaní o väzbe treba dbať na zásadu primeranosti a zdržanlivosti, t.j. že vždy by mali byť využité opatrenia, ktoré najlepšie budú viesť k dosiahnutiu účelu trestného konania, ale nebudú neprimerane zasahovať do základných práv a slobôd osoby, voči ktorej sa uplatňujú v medziach daných povahou príslušného obmedzenia. Väzba nie je trestom, ale je výlučne len procesným opatrením, ktorého účelom je dočasne zaistiť osobu obvinenú z trestného činu pre potreby prebiehajúceho trestného konania obmedzením jej osobnej slobody, nemá sankčnú povahu, ani výchovné poslanie a nesmie byť prostriedkom na získanie priznania, ani na uľahčenie trestného stíhania.
Odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia súdu I. stupňa, v ktorom sa tento súd precízne vysporiadal s existenciou ďalšieho trvania väzby v zmysle ustanovenia § 238 ods.3 Tr. por. Pri posudzovaní a hodnotení konkrétnych skutočností odôvodňujúcich obavu z konania predpokladaného v § 71 ods.1 písm. c/ Tr. por. a u obvineného I. F. aj podľa § 71 ods.1 písm. a/ Tr. por. súd I. stupňa bral do úvahy predovšetkým rozsiahlosť žalovaného skutku, dobu po ktorú mal byť skutok obvinenými páchaný, ako aj spôsob akým mal byť vykonávaný a prihliadol aj na skutočnosť, že sa obvinení mali skutku dopúšťať ako členovia organizovanej skupiny. Súd I. stupňa správne prihliadol aj na jednotlivé osoby obvinených a pri zistení, že sa v ich prípadoch jednotlivo ale aj spoločne nejedná o prvý prípad kontaktu s Trestným zákonom, pretože obvinení sú trestne stíhaní aj pre iné trestné činy a v nadväznosti na to vyhodnotil, že obvinení si mali počas dlhšieho obdobia zadovažovať finančné prostriedky vo veľkom rozsahu, čomu nasvedčoval nielen počet žalovaných čiastkových útokov, ale aj výška spôsobenej škody. Súd I. stupňa správne poukázal na to, a nadriadený súd sa s tým aj stotožnil, že motívom konania obvinených mala byť predovšetkým zištnosť, v dôsledku čoho mali obvinení disponovať finančnými prostriedkami vo veľkom rozsahu a s ich ďalším rozširovaním mali pokračovať až do zadržania v tejto trestnej veci, pretože až obmedzenie ich osobnej slobody prerušilo ich trestnú činnosť. Tak ako súd I. stupňa, aj odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že obvinení sú aktuálne stíhaní v iných trestných veciach.
Obava z pokračovania v páchaní v trestnej činnosti vyplýva predovšetkým z toho, že v trestnej veci, ktorá by mala byť vedená na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku boli obvinení prepustení z väzby v priebehu roku 2012, pričom táto väzba bola nahradená dohľadom probačného a mediačného úradníka, všetkým im boli uložené primerané obmedzenia a povinnosti, obvinená I. C. - F. bola na slobodu prepustená po prijatí peňažnej záruky, pričom začatie obdobia páchania žalovanej trestnej činnosti je v obžalobe označené dňom 05.11.2012. Obvinená I. F. namietala tvrdenie súdu I. stupňa, že trestná vec vyšetrovaná na Prezídiu PZ, NKA NJFP pod ČVS: PPZ-711/NKA-FP-ZA-2012 by mala byť vedená na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku, pretože podľa jej poznatku, na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku neevidujú obžalobu, týkajúcu sa danej veci. Nadriadený súd zistil, že skutočne nebola v danej veci podaná obžaloba a vec sa stále nachádza v prípravnom konaní, nič to však nemení na tom, že obvinení nedodržali obmedzenia a povinnosti, ktoré im boli pri prepustení z väzby na slobodu v danej veci uložené. Čo sa týkalo obvineného I. F., súd I. stupňa správne ustálil, že u neho je daný aj dôvod väzby uvedený v § 71 ods.1 písm. a/ Tr. por. Vychádzal predovšetkým z toho, že tento sa mal dlhší čas obávať odhalenia jeho trestnej činnosti a bol pripravený kedykoľvek opustiť trvalé bydlisko, k čomu minimálne v jednom prípade na základe obsahu zaznamenaných telefonických hovorov aj prišlo, pričom z týchto tiež vyplynulo, že obvinený I. F. sa mal dlhší čas na pozore, mal pravidelne obmieňať telefónne čísla, ktoré používal a mal byť neustále v strehu v dôsledku očakávania odhalenia a tendenciu utekať z miesta trvalého bydliska v situáciách, kedy sa cítil byť ohrozený v dôsledku prenasledovania orgánmi činnými v trestnom konaní. Nadriadený súd v tejto súvislosti poukazuje nielen na prepisy telefónnych hovorov, z ktorých súdom konštatované skutočnosti vyplývajú, ale aj na výpovede svedkov Q. F. a N. D.. Uvedení svedkovia vo svojich výpovediach, okrem iného, vypovedali aj o skutočnostiach, že obvinený I. F. sa po informáciách od „podplatených policajtov“ zbalil a odišiel tak do Čiech, ako aj na „Kanáre“, pričom svedkyňa N. D. uviedla, že vo februári dostal I. F. „echo, že ho prídu zbaliť policajti“, na to mala ona zbaliť všetky veci, zaniesť ich do auta na pokyn pani F. a niekto tieto veci odniesol z firmy preč, pričom obvinený I. F. mal
byť preč. Uvedená svedkyňa vo svojej výpovedi dňa 12.05.2015 uviedla aj to, že obvinený I. F. chodil do firmy s malou cestovnou taškou a „chalani vo firme si z neho uťahovali, že chodí s tou taškou, že sa bojí, že ho zoberú policajti“. Obava z konania uvedeného v § 71 ods.1 písm. a/ Tr. por. sa nezmenila ani v tomto štádiu trestného konania a preto sa nadriadený súd plne stotožnil so závermi súdu I. stupňa uvádzanými ohľadne obvineného I. F. v odôvodnení napadnutého uznesenia.
Čo sa týka rozhodnutia súdu I. stupňa o žiadostiach obvinených I. C. - F. a J. C., súd I. stupňa sa pri rozhodovaní o nich vysporiadal so všetkými skutočnosťami. Poukázal na to, že u uvedených obvinených nie sú žiadne výnimočné okolnosti, na základe ktorých by bolo možné kladne rozhodnúť o ich žiadostiach o prepustenie z väzby na slobodu. V ich prípade vo vzťahu k prebiehajúcemu trestnému stíhaniu nejde o exces a svojim doterajším životom neposkytujú podklad pre záver, že ich aktuálna situácia je len výnimočná. K osobe obvinenej I. C. - F. súd I. stupňa uviedol aj to, že za výnimočnú okolnosť nie je možné považovať ani situáciu, v akej sa nachádza jej syn. Aj odvolací súd z ľudského hľadiska chápe strach obvinenej o svojho syna, avšak túto skutočnosť nie je možné považovať za takú skutočnosť, ktorá by viedla k zrušeniu napadnutého uznesenia a k prepusteniu uvedenej obvinenej z väzby na slobodu.
Pokiaľ obvinený I. F. podal návrh na nahradenie väzby zárukou, sľubom a dohľadom nadriadenému súdu, nadriadený súd preskúmal možnosti alternatívneho nahradenia väzby uvedeného obvineného. Aj nadriadený súd zastáva názor, že je potrebné v každom prípade skúmať možnosť nahradenia inštitútu väzby alternatívnymi inštitútmi uvedenými v § 80 ako aj § 81 Tr. por. Vzhľadom na skutočnosti, uvádzané tak v napadnutom uznesení súdu I. stupňa, ako aj nadriadeného súdu, ale predovšetkým s poukazom na skutočnosti vyplývajúce zo spisového materiálu, nadriadený súd zistil, že v prípade obvineného I. F. ani jeden z inštitútov alternatívneho nahradenia väzby uvedených tak v § 80 ods.1 Tr. por., ako ani v § 81 ods.1 Tr. por., nie je takým, ktorým by bolo možné väzbu nahradiť a bolo by možné konštatovať jeho dostatočným. Je potrebné uviesť, že obvinený I. F. aj v predchádzajúcich žiadostiach o prepustenie z väzby na slobodu žiadal, aby bola jeho väzba nahradená či už sľubom alebo dohľadom probačného a mediačného úradníka a týmto žiadostiam nebolo vyhovené. Ani v tomto štádiu trestného konania nie je možné nahradenie väzby tak písomným sľubom, ako aj dohľadom probačného a mediačného úradníka nad jeho osobou považovať za primerané. Pokiaľ obvinený navrhol nahradenie jeho väzby zárukou záujmového združenia občanov LIONS CLUB NITRA je potrebné uviesť, že niet pochýb, že uvedené združenie spĺňa predpoklady na to, aby mohlo byť dôveryhodnou osobou tak ako to má na mysli Trestný poriadok. Avšak vzhľadom na osobu obvineného, predovšetkým na charakter trestnej činnosti, ani takéto záujmové združenie nie je dostatočnou zárukou, že by obvinený nepokračoval v páchaní trestnej činnosti. Ohľadom ponúknutej peňažnej záruky je potrebné uviesť, že Trestný poriadok neurčuje hranice výšky peňažnej záruky, ale umožňuje súdu posúdiť okolnosti vo vzťahu ku konkrétnej trestnej veci a obvinenému. Základným hľadiskom, ktoré treba vziať do úvahy pri rozhodovaní o prijatí majetkovej záruky a pri určení jej výšky je otázka, či a aká peňažná záruka dostatočne odstráni odôvodnenú obavu, že by obvinený pokračoval v páchaní trestnej činnosti. Nahradenie väzby peňažnou zárukou vzhľadom na charakter páchanej trestnej činnosti a výšku spôsobenej škody obvineným, nepovažoval nadriadený súd za dostatočné. Vzhľadom na skutočnosť, že obvinený si po dlhší čas zadovažoval finančné prostriedky páchaním trestnej činnosti, nie je zrejmé ani aký pôvod majú jeho úspory. V tejto súvislosti nadriadený súd poukazuje aj na skutočnosť, že uvedený obvinený bol v trestnej veci obdobného charakteru taktiež vo väzbe a bol z nej uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 33Tp/13/2012 prepustený z väzby na slobodu, s tým že táto väzba bola nahradená dohľadom probačného a mediačného úradníka s uloženými primeranými obmedzeniami a povinnosťami a ani táto skutočnosť nezabránila obvinenému opätovne pokračovať v páchaní trestnej činnosti v podstate rovnakého charakteru (aj keď v druhom prípade ide o daňové trestné činy).
Orgány činné v trestnom konaní a súd musia väzobné trestné veci prejednávať čo najrýchlejšie, pričom musia dodržiavať občianske práva garantované ústavou. Táto požiadavka nadväzuje aj na Článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a na ustanovenie § 2 ods. 6 Trestného poriadku. V konaní, predchádzajúcom napadnutému rozhodnutiu, bola táto požiadavka plne rešpektovaná a to či už v prípravnom konaní ako aj pred samotným súdom I. stupňa v doterajšom konaní.
Súd I. stupňa správne rozhodol, keď obvinených po podaní obžaloby ponechal vo väzbe a žiadosti obvinených I. C. - F. a J. C. o prepustenie z väzby zamietol. Ani nadriadený súd nezistil žiadne dôvody
na zmenu napadnutého uznesenia a preto jeho sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.