Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 294/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. mája 2016

predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom Mgr. Dávidom Štefankom, Kutlíkova 17,

Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu

podľa čl. 46 ods. 1, základného práva vyjadriť sa ku všetkým dôkazom podľa čl. 48 ods. 2

a práva na obhajobu podľa , práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 a práva na obhajobu podľa čl. 6 ods. 3 písm. c) Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. marca 2016

doručená sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu

a inú právnu ochranu zaručeného v (ďalej len

„ústava“), základného práva na obhajobu zaručeného v a práva na

spravodlivé súdne konanie podľa v čl. 6 ods. 1 a práva na obhajobu podľa čl. 6 ods. 3

písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol uznesením okresného súdu sp. zn.

zo 16. mája 2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len

„krajský súd“) z 26. mája 2014 sp. zn. vzatý do väzby podľa § 72 ods. 1,

ods. 2 z dôvodu , a , pričom

mu väzba začala plynúť dňom zadržania 13. mája 2014.

Dňa 16. októbra 2015 bola podaná na okresnom súde obžaloba na sťažovateľa (ako

i ďalšie osoby) pre obzvlášť závažný zločin poisťovacieho podvodu podľa § 223 ods. 1 a 3

písm. c) a ods. 5 písm. a) s poukazom na a Trestného

zákona.

Uznesením okresného súdu sp. zn. z 30. októbra 2015 v spojení

s uznesením krajského súdu sp. zn. (výrok I z 11. novembra 2015) bol

sťažovateľ ponechaný vo väzbe.

Sťažovateľ 20. novembra 2015 podal „Návrh na vydanie rozhodnutia pri

predbežnom prejednaní obžaloby“, ktorým navrhoval, aby všeobecný súd vec vedenú

na okresnom súde pod sp. zn. postúpil z dôvodu príslušnosti v zmysle § 244

ods. 1 písm. a) inému súdu alebo obžalobu odmietol a vrátil vec

prokurátorovi v dôsledku porušení ustanovení zabezpečujúcich práva obhajoby.

Uznesením okresného súdu z 24. novembra 2015 bola vec vedená pod sp. zn.

postúpená na Špecializovaný trestný súd v Pezinku.

Špecializovaný trestný súd v Pezinku uznesením č. k. -11248

zo 17. decembra 2015 rozhodol o svojej nepríslušnosti. Najvyšší súd Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“) uznesením sp. zn. z 11. januára 2016 rozhodol, že

príslušným súdom na vykonanie konania v prvom stupni v trestnej veci sťažovateľa je

okresný súd.

Spis v trestnej veci sťažovateľa bol potom na okresnom súde zaevidovaný pod sp. zn.

.

Dňa 26. februára 2016 sa začalo hlavné pojednávanie vo veci sťažovateľa vedenej

na okresnom súde pod sp. zn. , a to prednesom obžaloby, pričom obhajoba

sťažovateľa v zaujatí stanoviska namietala postup súdu, ktorý obžalobu pre závažné chyby

prípravného konania neodmietol.

Sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv na súdnu ochranu

a kontradiktórne konanie podľa a 3 a a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v súvislosti s jeho právami

vyjadriť sa, predniesť konečný návrh a mať posledné slovo pri rozhodovaní o predbežnom

prejednaní obžaloby, a základného práva mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej

obhajoby podľa a práva obhajovať sa osobne alebo pomocou obhajcu

podľa vlastného výberu podľa čl. 6 ods. 3 písm. c) dohovoru v súvislosti s právami

sťažovateľa vyjadriť sa, predniesť konečný návrh a mať posledné slovo pri rozhodovaní

o predbežnom prejednaní obžaloby postupom a rozhodnutím (opatrením) iným zásahom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. z 18. januára 2016, ktorým

okresný súd nariadil hlavné pojednávanie.

V sťažovateľovom prípade došlo týmito konkrétnymi spôsobmi v priebehu

prípravného konania v jeho trestnej veci k závažným porušeniam práva na obhajobu.

Je potrebné zdôrazniť, že v sťažovateľovom prípade ide o prejednávanie obzvlášť

závažného zločinu, v ktorom je nutná povinná obhajoba.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné práva podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 50

ods. 3 a práva podľa a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu v Nitre

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozhodnutím a/alebo opatrením a/alebo

iným zásahom zo dňa 18. januára 2016, ktorým nariadil hlavné pojednávanie, porušené

boli.

2. Rozhodnutie a/alebo opatrenie a/alebo iný zásah Okresného súdu v Nitre, sp. zn.

z 18. januára 2016, ktorým nariadil hlavné pojednávanie, zrušuje a vec mu

vracia na ďalšie konanie.

3. Okresnému súdu v Nitre. sp. zn. sa prikazuje obnoviť stav pred

porušením práva alebo slobody, a to opätovným preskúmaním a následným predbežným

prejednaním obžaloby.

4. Okresnému súdu v Nitre sa zakazuje pokračovať v porušovaní označených

základných práv sťažovateľa .

5. Sťažovateľovi Ústavný súd SR priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume

363,79 EUR, ktoré je Okresný súd Nitra povinný vyplatiť na účet Advokátskej kancelárie

Dávida Štefanku... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá

právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti,

alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene

môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný

súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

Sťažovateľ namietal „porušenie svojich základných práv na súdnu ochranu

a kontradiktórne konanie podľa čl.. 46 ods. 1 a ...

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd... v súvislosti s jeho právami vyjadriť sa, predniesť konečný návrh

a mať posledné slovo pri rozhodovaní o predbežnom prejednaní obžaloby a základného

práva mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby podľa

a práva obhajovať sa osobne alebo pomocou obhajcu podľa vlastného výberu podľa čl. 6

ods. 3 písm. c) dohovoru v súvislosti s právami sťažovateľa vyjadriť sa, predniesť konečný

návrh a mať posledné slovo pri rozhodovaní o predbežnom prejednaní obžaloby postupom

a rozhodnutím / opatrením / iným zásahom Okresného súdu v Nitre v konaní vedenom pod

sp. zn. zo dňa 18. januára 2016, ktorým okresný súd nariadil hlavné

pojednávanie...“.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu verejnej moci (súdu) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného

práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú možno preto považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej

ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (napr. rozhodnutia

sp. zn. , , , , ,

).

Podľa judikatúry ústavného súdu základné právo na súdnu ochranu a právo

na spravodlivé súdne konanie zaručuje každému právo na prístup k súdu, ako aj konkrétne

procesné garancie v konaní pred ním (). Základného práva na inú právnu

ochranu podľa (resp. práva podľa dohovoru) sa možno

domáhať v medziach a za podmienok ustanovených vykonávacími zákonmi

(napr. ). zaručené základné právo na súdnu ochranu vyplývajúce

z a taktiež aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru neznamená právo na úspech v konaní pred všeobecným súdom a nemožno ho

účelovo chápať tak, že jeho naplnením je len víťazstvo v súdnom spore (,

, ).

Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému

všeobecných súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci nie je úlohou ústavného súdu zastupovať

všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha

ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach

a základných slobodách (napr. , , ). Právomoc ústavného

súdu konať a rozhodovať podľa o namietaných porušeniach

alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv a slobôd je kvalifikovaná

už spomínaným princípom subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný súd o namietaných

zásahoch rozhoduje len v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo

v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci všeobecným súdom nie sú zlučiteľné

so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej zmluve.

V nadväznosti na to ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať

právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli

k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol

náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu

všeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom

kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(m. m. , , . ).

V danej veci ústavný súd nezistil, že by postup okresného súdu pri rozhodovaní

o predbežnom prejednaní obžaloby bol svojvoľný, arbitrárny alebo zjavne neopodstatnený,

v dôsledku čoho by zasahovali do základných práv sťažovateľa. Podľa názoru ústavného

súdu základné právo na súdnu ochranu v zmysle a právo podľa

ods. 1 dohovoru nemôže byť porušené iba tou skutočnosťou, že sa všeobecné súdy

nestotožnia vo svojich záveroch s požiadavkami účastníka konania. Ústavný súd konštatuje,

že okresný súd konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia podstatné pre

posúdenie veci interpretoval a aplikoval.

V súvislosti so sťažovateľovým prejavom nespokojnosti s napadnutým rozhodnutím

najvyššieho súdu ústavný súd konštatuje, že obsahom základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu podľa a práva podľa dohovoru nie je záruka,

že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je,

aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho

rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a nearbitrárne.

V opačnom prípade nemá ústavný súd dôvod zasahovať do postupu a rozhodnutí súdov,

a tak vyslovovať porušenia základných práv (obdobne napr. , ,

).

Ústavný súd považuje za potrebné poukázať aj na svoju ustálenú judikatúru, podľa

ktorej trestné konanie predstavuje od svojho začiatku až po koniec organický celok,

v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizáciou garancií na ochranu

práv a slobôd zo strany orgánov činných v trestnom konaní a súdov môžu a majú naprávať,

resp. korigovať prípadné predchádzajúce pochybenia týkajúce sa aj porušenia základných

práv a slobôd garantovaných v .

Keďže ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi napadnutým postupom

okresného súdu a namietaným porušením označených práv ( a

ods. 1 a 3 dohovoru), rozhodol podľa o odmietnutí

sťažnosti sťažovateľa z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Sťažovateľ v podanej sťažnosti namietal aj porušenie svojich ďalších práv podľa

a , za použitia rovnakej argumentačnej línie ako pri

namietaní práva na súdnu ochranu podľa a spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 a 3 dohovoru. Po ústavnom prieskume napadnutého postupu

okresného súdu nezistil ani porušenie ním udaných ďalších základných práv garantovaných

a , a preto jeho sťažnosť aj v tejto jej časti odmietol

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. mája 2016