Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 232/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. apríla 2016

predbežne prerokoval sťažnosť ,

zastúpeného advokátom JUDr. Bohumilom Novákom, Horná 27, Banská Bystrica, vo veci

namietaného porušenia základných práv podľa čl. 1 ods. 1 a 2 a čl. 2 ods. 2 v spojení s čl. 12

ods. 2 a Charty základných práv Európskej únie

a základného práva podľa čl. 12 ods. 2 v spojení s čl. 30 ods. 4 a čl. 36 ods. 1 písm. b)

vyjadrením predsedníčky Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 30. októbra 2015 k činnosti , ktoré je súčasťou jeho

hodnotenia v súvislosti s výberovým konaním vedeným pod sp. zn. Spr 1131/2015 a jeho

výsledkami vyhlásenými 25. novembra 2015, a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. januára

2016 doručená sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základných práv podľa čl. 1 ods. 1 a 2 a čl. 2

ods. 2 v spojení s (ďalej len „“) a

Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) a základného práva podľa čl. 12

ods. 2 v spojení s a vyjadrením predsedníčky

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) z 30. októbra 2015

k činnosti sťažovateľa, ktoré je súčasťou jeho hodnotenia v súvislosti s výberovým konaním

vedeným pod sp. zn. Spr 1131/2015 a jeho výsledkami vyhlásenými 25. novembra 2015

(ďalej len „výberové konanie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že predsedníčka najvyššieho súdu vyhlásila

výberové konania na obsadenie dvoch voľných miest na funkcie predsedu trestnoprávneho

senátu najvyššieho súdu, ktoré sa malo uskutočniť 25. novembra 2015. Sťažovateľ podal

žiadosť o zaradenie do tohto výberového konania 9. októbra 2015.

Sťažovateľ uviedol:

«Prieskumná komisia zistila, že za obdobie od 1. marca 2011 do 19. októbra 2015

sťažovateľ vyhotovil 17 Ndt rozhodnutí, 30 Tdo rozhodnutí, 21 To rozhodnutí a 56 Tost

rozhodnutí (celkove 124 rozhodnutí) s tým, že okrem iných vyhotovil rozhodnutia vo veciach

, , . Pridelené veci naštudoval v primeraných lehotách

a v dostatočnom rozsahu. Rozhodnutia vyhotovil v zákonných lehotách a tieto po formálnej

aj obsahovej stránke zodpovedali zákonným požiadavkám. Prieťahy v pridelených veciach

sa nevyskytli. Pridelila mu plný počet 30 bodov.

Sudcovská rada Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v stanovisku k dodržiavaniu

zásad sudcovskej etiky uznesením č. 75/2015 z 13. októbra 2015 uviedla, že sťažovateľ

dodržiava zásady sudcovskej etiky.

Predseda trestného kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na základe

vlastných poznatkov o činnosti hodnoteného sudcu a stanoviska sudcovskej rady

k dodržiavaniu zásad sudcovskej etiky pridelil sťažovateľovi plný počet 35bodov.

Predsedníčka najvyššieho súdu vo vyjadrení z 30. októbra 2015 k činnosti

sťažovateľa uviedla, že podľa štatistických výkazov za roky 2011 až 2014 vyhotovil celkove

95 rozhodnutí a na základe vlastných poznatkov o činnosti hodnoteného sudcu pridelila mu

20z maximálneho počtu 35 bodov, bez toho, aby tento záver odôvodnila.

Na základe týchto vyjadrení, stanovísk a zistení predseda trestného kolégia hodnotil

činnosť sťažovateľa výrokom „dobrý“ v súlade s ustanovením § 27e ods. 1 písm. b/ zákona

č. o sudcoch a prísediacich a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov.

Sťažovateľ 3. až 5. novembra 2015 namietal vyjadrenie predsedníčky najvyššieho

súdu, ktorú považoval za zaujatú a jej hodnotiace vyjadrenie za neobjektívne. V hodnotení

totiž neboli zohľadnené všetky sťažovateľom prejednané a rozhodnuté veci podľa štatistiky,

z ktorých vychádzala aj prieskumná komisia a nezohľadnila ani účasť hodnoteného sudcu

ako člena revízneho oddelenia v hodnotenom období na dvoch revíziách a to, že

v hodnotenom období pôsobil v piatich senátoch.

Predsedníčka najvyššieho súdu a predseda trestného kolégia týmto námietkam

zaujatosti nevyhoveli, sťažovateľa nevypočuli a so svojím vyjadrením k sťažnosti

neoboznámili. Sudcovská rada najvyššieho súdu nepovažovala tieto námietky zaujatosti za

relevantné bez toho, aby ho k sťažnosti vypočula.

Dôvod zaujatosti sťažovateľ pritom vyvodzuje z celej rady riadiacich aktov

predsedníčky najvyššieho súdu iba kvôli rozhodovacej činnosti v senáte 1 T (riadiaci

predseda , členovia a ), teda pre

právne názory uvedené v rozhodnutiach z 23. februára 2015 (vec obv.

) a (vec obv. ) po medializácii názorov politikov na označené

rozsudky, na základe ktorých začala členov senátu 1 T najskôr kritizovať, a potom aj

postihovať tým, že rozpustila tento senát opatrením č. 11 k Rozvrhu práce na rok 2015

z 26. augusta 2015, Spr 956/2015 a súčasne sťažovateľa od 1. septembra 2015 zaradila

do senátu 6 T, v dôsledku čoho aj v súčasnosti je aktívnym členom piatich senátov - troch

trojčlenných a dvoch päťčlenných senátoch. V tejto spojitosti sťažovateľ podal ústavnú

sťažnosť 27. novembra 2015 a je vedená pod sp. zn. .

Okrem toho predsedníčka najvyššieho súdu pre uvedené súdne rozhodnutia podala

29. septembra 2015 pod č. KP 113/2015 návrh na začatie disciplinárneho konania proti

sťažovateľovi, vedené na Disciplinárnom súde od 1. októbra 2015 pod sp. zn. .

Predsedníčka najvyššieho súdu 19. októbra 2015, Spr 853/2015 sťažovateľovi zrušila

povolenie plniť funkčné povinnosti sudcu v domácom prostredí z 3. septembra 2014,

Spr 891/2014. Uvedené rozhodnutie nie je v súlade so zákonom a zásadami pre prácu

v domácom prostredí. Aj v tejto súvislosti sťažovateľ podal ústavnú sťažnosť 1. decembra

2015 a je vedená pod sp. zn. .

Pre úplnosť treba uviesť ešte aj to, čo tiež preukazuje zaujatosť predsedníčky

najvyššieho súdu, že pred výberovým konaní 20. novembra 2015 podala ďalší návrh na

začatie disciplinárneho konania vedený na Disciplinárnom súde pod sp. zn. aj

proti sťažovateľovi za právny názor vyjadrený v rozsudkoch Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 29. mája 2015, sp. zn. ( ) a z 22. júla 2015, sp. zn.

( ).

V námietke zaujatosti spracovateľa vyjadrenia k hodnoteniu sudcu prihláseného do

výberového konania adresovaného 3. až 5. novembra 2015 predsedovi trestného kolégia,

predsedníčke najvyššieho súdu a Sudcovskej rade najvyššieho súdu, sťažovateľ sa domáhal

vyhotovenia objektívneho hodnotenia zo strany predsedníčky, respektíve vypracovania

nového hodnotenia iným štatutárom najvyššieho súdu.

Vo vyjadrení predsedníčka opomenula hodnotiť účasť sťažovateľa v dvoch revíziách

na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku a na Krajskom súde v Prešove, pričom revízne

oddelenie patrí do jej pôsobnosti.

Pokiaľ ide o množstvo vybavenej trestnej agendy v senáte 4 T (riadiaci predseda

senátu a člen senátu ) v hodnotenom období sťažovateľ

podotýka, že vybavil všetky jemu pridelené veci, pričom išlo prevažne o náročné a rozsiahle

trestné veci. Ani v jednom prípade nedošlo, aby sťažovateľ veci nevybavil alebo vybavenie

veci odmietol. Výtka predsedníčky, že sťažovateľ vybavil menej vecí ako ostatní dvaja

uchádzači vo výberovom konaní nie je na mieste, pretože na tom nemal podiel.

Predseda trestného kolégia bez svojho stanoviska zaslal námietku zaujatosti

sudcovskej rade, ktorá jeho stanovisko k námietke urgovala a jeho dodatočné vyjadrenie na

vedomie sťažovateľovi nezastala. Predsedníčka stanovisko k námietkam zaujatosti

sťažovateľovi nezaslala, ani ho sním neoboznámila. Sudcovská rada po oboznámení sa

s uvedenými stanoviskami, uznesením č. 81/2015 z 18. novembra 2015 vyslovila, že

námietky sťažovateľa považuje za nedôvodné a vylúčenie predsedníčky najvyššieho súdu za

neopodstatnené, pričom k takémuto záveru dospela bez toho, aby sťažovateľa vypočula,

resp. mu umožnila zúčastniť sa na zasadnutí, na ktorom prerokovávala sťažnosť, hoci

predsedníčka bola na zasadnutí prítomná.

Sťažovateľ, ktorý legitímne vzniesol námietku zaujatosti spracovateľa vyjadrenia

k hodnoteniu do výberového konania, ktoré považoval za neobjektívne, neodôvodnené

a postup pri vybavovaní sťažností proti nemu, považuje kvalifikované ústavné posúdenie

krokov predsedníčky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konkrétnom prípade za vec

precedentného významu, pretože ak uvedený postup predsedníčky, ktorý je účelový,

diskriminačný a vykazuje známky zjavnej svojvôle, si ona osvojí ako pracovnú metódu aj do

budúcna, budú tým ohrozené základné ľudské práva a slobody sudcov a zamestnancov

najvyššieho súdu.»

Sťažovateľ ďalej uviedol, že «je obeťou porušenia svojho základného práva

na prístup k verejnej funkcii za rovnakých podmienok, na dobrú správu veci verejných,

na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky a na ochranu pred diskrimináciou

v zamestnaní za právne presvedčenie, zmýšľanie, resp. názor, predložil skutočnosti

dostatočne odôvodňujúce záver o tom, že nebol vypočutý predsedníčkou a ani Sudcovskou

radou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pred prijatím individuálneho správneho aktu

zaujatej, ktoré sa ho nepriaznivo dotýka. Predsedníčka svoje zaujaté vyjadrenie

k hodnoteniu sťažovateľa nielenže nedoplnila, ale najmä nepoverila jeho vypracovaním

iného nezaujatého štatutára najvyššieho súdu a napadnuté vyjadrenie zákonným spôsobom

neodôvodnila (musí preukázať prima facie zásah), v dôsledku čoho je oprávnene založená

domnienka, vo vzťahu ku ktorej leží povinnosť dokázať opak na strane vykonávajúcej

uvedený zásah.

Aj keď Charta základných práv EÚ v danom prípade nie je aplikovateľná, treba ju

uvádzať ako východisko na objasnenie obsahu základného práva na dobrú správu vecí

verejných vyvodeného z a 2 , do ktorého patrí

i právo na vypočutie pred prijatím nepriaznivého vyjadrenia k hodnoteniu, hoci v zmysle

čl. 17 odporúčania Výboru ministrov Rady Európy Rec (2007/7 z 20. júna 2007 o dobrej

správe musia byť správne rozhodnutia formulované v jednoduchej, jasnej a zrozumiteľnej

podobe a musia obsahovať primerané zdôvodnenie, zahrňujúce skutkové a právne dôvody,

pre ktoré bolo vydané.

Do tohto základného práva patria otázky, či predsedníčka najvyššieho súdu ako

orgán riadenia a správy súdu:

- mala alebo nemala kompetenciu prijať individuálne opatrenie týkajúce sa fyzickej

osoby – v danom prípade ako zaujatá nemala osobne vypracovať vyjadrenie k hodnoteniu,

- rozhodla v danom prípade arbitrárne a svojvoľne alebo nie – rozhodla zaujato,

- konala alebo nekonala v rozpore s právnym princípom legitímneho očakávania,

ktoré je súčasťou základného práva sťažovateľa na dobrú správu vecí verejných – v danom

prípade konala zaujato, v rozpore s povinnosťami ustanovenými jej pri riadení a správe

súdu, v rozpore s podmienkami, pre ktoré možno vo vyjadrení k hodnoteniu sudcu

vo výberovom konaní uvádzať nesprávne a neúplné údaje, ktoré sú v rozpore s hodnotením

prieskumnej komisie, predsedu trestného kolégia a Sudcovskej rady Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky a konala tak pod vplyvom politikov a masovokomunikačných médií, čo

sama priznala pred sudcovskou radou. Predsedníčka a zároveň sudkyňa, ktorá by si mala

vždy ctiť a rešpektovať zásadu nestrannosti a nezaujatosti vypracovala evidentne

neobjektívne vyjadrenie k hodnoteniu sťažovateľa do výberového konania zjavne pre jeho

právne názory vyjadrené v súdnych rozhodnutiach. Ide zreteľne o nepriaznivé rozhodnutie

pre sťažovateľa, ktoré je zjavne a bez najmenších pochybnosti v jeho neprospech.

- konala v súlade s medzinárodnými záväzkami členského štátu Rady Európy

a Európskej únie – v danom prípade nekonala v súlade s princípmi o dobrej správe

vo veciach verejných a o ochrane pred diskrimináciou v zamestnaní,

- porušila základné právo sťažovateľa na dobrú správu vecí verejných a mať

možnosť za rovnakých podmienok zúčastniť sa výberového konania na predsedu

trestnoprávneho senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

- dbala na zásady demokratického procesu, vládu práva, nediskrimináciu,

zodpovednosť a transparentnosť – nedbala,

- mala u sťažovateľa dôveru v to, že i predsedníčka súdu pozná a rešpektuje platný

právny poriadok a bude ho uplatňovať aj voči sťažovateľovi – nemala.

Uvedené bez akýchkoľvek pochybností preukazuje aj hodnotenie sťažovateľa

v súvislosti s výberovým konaním na funkciu predsedu trestnoprávneho senátu Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 2. novembra 2015 pod sp. zn. Spr 1131/2015 (strana 2-3

hodnotenia), kde predsedníčka súdu napriek zaujatosti a animozity proti osobe sťažovateľa

a navyše nepoznajúc ani jeho rozhodovaciu činnosť, hodnotenie vykonala. Vychádzala

pritom iba z neúplných štatistických údajov za obdobie od 1. marca 2011 do 31. októbra

2015 (namiesto 126 rozhodnutí iba z 95) a nevyhodnotila účasť na dvoch revíziách

Špecializovaného trestného súdu (rozhodovacia činnosť za obdobie od 1. júla 2006 do

30. júna 2011) a Krajskom súde v Prešove (rozhodovacia činnosť za obdobie od 1. januára

2007 do 31. decembra 2012) v období od 21. júna 2011 do 25. septembra 2012 a od

8. apríla 2013 do 31. decembra 2014 bez zníženia nápadu vecí v senáte 4 T. V dôsledku

tejto zaujatosti pridelila sťažovateľovi 20 z 35 možných bodov. Predseda trestného kolégia

a prieskumná komisia, všetko sudcovia, ktorí prácu sťažovateľa poznajú, pridelili

maximálny počet bodov. Predseda trestného kolégia 30 a prieskumná komisia 35 bodov.

Iba pre svojvôľu v hodnotení predsedníčky súdu sťažovateľ dosiahol len 85 bodov

(z maximálneho počtu 100 bodov), čo odôvodňovalo hodnotenie „dobrý“. Stalo sa tak

preto, aby vo výberovom konaní neuspel.

Výberová komisia na základe tohto neobjektívneho hodnotenia s vedomím, že

sťažovateľ proti nemu vzniesol námietku zaujatostí a neobjektívností pridelila sťažovateľovi

maximálny počet bodov 24, čím dosiahol celkový počet bodov 109 a umiestnil sa na treťom

mieste.

Označený zásah do práv na prístup k verejnej funkcii za rovnakých podmienok,

na dobrú správu veci verejných, na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky

a na ochranu pred diskrimináciou v zamestnaní za právne presvedčenie, zmýšľanie, resp.

názor, veľkou intenzitou zasiahol do súkromnej sféry sťažovateľa a do jeho profesionálnych,

sociálnych a rodinných vzťahov, preto žiada aj o primerané finančné zadosťučinenie v sume

10.000,- Eur, ktoré je úmerné danému zásahu do základných práv sťažovateľa aj v zmysle

rozhodnutia Ústavného súdu v kauze .».

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné práva sťažovateľa podľa čl. 1 ods. 1 a 2 a čl. 2

ods. 2 v spojení s a Charty základných práv

Európskej únie a základného práva podľa čl. 12 ods. 2 v spojení s čl. 30 ods. 4 a čl. 36

ods. 1 písm. b) vyjadrením k činnosti sťažovateľa

predsedníčkou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. októbra 2015, ktoré je súčasťou

Hodnotenia sťažovateľa v súvislosti s výberovým konaním z 2. novembra 2015,

Spr. 1131/2015 a výsledkami výberového konania z 25. novembra 2015 vyhlásené

predsedom výberovej komisie pod Spr 1131/2015 porušené

boli.

2. Vyjadrenie predsedníčky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k činnosti

hodnoteného sudcu z 30. októbra 2015, ktoré je súčasťou

hodnotenia sťažovateľa v súvislosti s výberovým konaním z 2. novembra 2015,

Spr 1131/2015, vo výberovom konaní 25. novembra 2015 a výsledky výberového konania

z 25. novembra 2015 vyhlásené predsedom výberovej komisie

pod Spr 1131/2015 sa zrušujú.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný zaplatiť sťažovateľovi nemajetkovú

ujmu v sume 10 000,- Eur... na účet sťažovateľa, na ktorý mu je zasielaný plat, do jedného

mesiaca od doručenia tohto nálezu.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov

konania v sume 363,79 eur... na účet jeho právneho zástupcu Bohumila Nováka do

1 mesiaca od doručenia tohto nálezu.“

Sťažovateľ zároveň ústavnému súdu navrhol vo veci rozhodnúť o dočasnom

opatrení podľa o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“), ktorým ústavný súd odloží vykonateľnosť „rozhodnutia

predsedníčky najvyššieho súdu“.

Súčasne sťažovateľ tvrdí, že v jeho prípade sú splnené predpoklady na postup podľa

, pretože táto sťažnosť súvisí so „sťažnosťami

z 27. októbra 2015, vedená pod sp. zn. , ktorá bola spojená na spoločné

prerokovanie a rozhodnutie uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky

z 18. novembra 2015 pod sp. zn. PLs. a naďalej bude vedená pod sp. zn.

a z 1. decembra 2015, vedená pod sp. zn. “.

Podaním doručeným ústavnému súdu 17. marca 2016 sťažovateľ predložil svoje

hodnotenie uskutočnené predsedom trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu, z ktorého

vyplýva, že výsledkom pravidelného hodnotenia sťažovateľa ako sudcu je výrok „výborný“

(100 bodov).

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah...

Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní

základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich

z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom

ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo

slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.

Podľa ústavný súd návrh predbežne prerokuje na

neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri

predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jeho prijatiu návrhu na ďalšie konanie.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného

orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo,

prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať

takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, tiež napr. , ).

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom na

začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného

súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti petitom, teda tou

časťou sťažnosti (v konaní podľa ), v ktorej sťažovateľ (v tomto prípade

zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom) špecifikuje, akého rozhodnutia sa

od ústavného súdu domáha ( ), čím zároveň vymedzí

predmet konania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej

ochrany. Vzhľadom na uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ

domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil

za porušovateľa svojich práv (m. m. , , ,

). Tvrdenie o porušení iných práv, resp. iným subjektom uvedeným

v odôvodnení sťažnosti mimo petit návrhu, ústavný súd považuje iba za súčasť

argumentácie.

Podstata námietok sťažovateľa spočíva v jeho tvrdení, že predsedníčka najvyššieho

súdu hodnotením činnosti sťažovateľa z 30. októbra 2015 predloženým výberovej komisii

zriadenej v súvislosti s výberovým konaním na obsadenie dvoch voľných miest predsedov

senátov najvyššieho súdu pre trestnoprávne kolégium, v rámci ktorého sťažovateľovi

pridelila 20 bodov z maximálneho počtu 35 bodov, podstatným spôsobom ovplyvnila

výsledky výberového konania oznámené 25. novembra 2015, z ktorých vyplýva, že

sťažovateľ bol v súlade s o sudcoch

a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „zákon o sudcoch“) hodnotený len výrokom „dobrý“. Uvedené hodnotenie vykonané

predsedníčkou najvyššieho súdu je podľa názoru sťažovateľa neobjektívne, svojvoľné,

arbitrárne a zaujaté a v príčinnej súvislosti s ním došlo k porušeniu jeho základného práva

na prístup k verejnej funkcii za rovnakých podmienok, na dobrú správu veci verejných,

na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky a na ochranu pred diskrimináciou

v zamestnaní pre právne presvedčenie, zmýšľanie, resp. názor.

Zaujatosť predsedníčky najvyššieho súdu pri hodnotení sťažovateľa vyplýva aj

zo skutočnosti, že podala proti sťažovateľovi návrh na začatie disciplinárneho konania kvôli

jeho rozhodovacej činnosti v senáte 1 T, teda za právne názory uvedené v rozhodnutiach

najvyššieho súdu sp. zn. z 23. februára 2015 (vec obv. ) a sp. zn.

(vec obv. ). Disciplinárne konanie je vedené pod sp. zn. .

Ďalší návrh na začatie disciplinárneho konania proti sťažovateľovi predsedníčka

najvyššieho súdu podala pred začatím výberového konania 20. novembra 2015, a to za

právny názor vyjadrený v rozhodnutiach sp. zn. z 29. mája 2015 (vec obv.

a sp. zn. z 22. júla 2015 (vec obv. ).

Podľa Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny

štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

Podľa Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá

medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie

medzinárodné záväzky.

Podľa štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej

medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej

republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo,

politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo

etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov

poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

Podľa občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným

a iným verejným funkciám.

Podľa zamestnanci majú právo na spravodlivé a uspokojujúce

pracovné podmienky. Zákon im zabezpečuje najmä...

b) ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania a diskriminácii

v zamestnaní...

Podľa čl. 41 ods. 1 charty základných práv každý má právo, aby inštitúcie, orgány,

úrady a agentúry Únie vybavovali jeho záležitosti nestranne, spravodlivo a v primeranej

lehote.

Podľa čl. 41 ods. 2 charty základných práv toto právo zahŕňa najmä:

a) právo každého na vypočutie pred prijatím akékohoľvek individuálneho opatrenia,

ktoré by sa ho mohlo nepriaznivo dotýkať;

b) právo každého na prístup k spisu, ktorý sa ho týka, za predpokladu rešpektovania

oprávnených záujmov dôvernosti a služobného a obchodného tajomstva;

c) povinnosť administratívy odôvodniť svoje rozhodnutia.

Podľa čl. 41 ods. 3 charty základných práv každý má právo na náhradu škody

spôsobenej inštitúciami alebo zamestnancami Únie pri výkone ich funkcií v súlade

so všeobecnými zásadami spoločnými pre právne poriadky členských štátov.

Podľa čl. 41 ods. 4 charty základných práv každý sa môže obrátiť na inštitúcie Únie

v jednom z jazykov zmlúv a musí dostať odpoveď v rovnakom jazyku.

Podľa § 27a ods. 1 písm. b) zákona o sudcoch hodnotenie sudcu sa uskutočňuje

v súvislosti s výberovým konaním; to neplatí, ak ide o postup na súd vyššieho stupňa, keď

postačuje predložiť výberovej komisii hodnotenie nie staršie ako jeden rok,

Podľa § 27b ods. 1 písm. b) zákona o sudcoch hodnotenie sudcu vykonáva predseda

kolégia, ktorého je hodnotený sudca členom, ak ide o sudcu krajského súdu a najvyššieho

súdu.

Podľa § 27c zákona o sudcoch pri hodnotení sudcu sa vychádza

a) z prieskumu rozhodovacej činnosti, plynulosti a dôstojnosti vedenia súdneho

konania v hodnotenom období,

b) zo stanovísk odvolacích senátov, prípadne dovolacích senátov,

c) z vyjadrenia predsedu súdu o činnosti hodnoteného sudcu,

d) z vlastných poznatkov osoby, ktorá vykonáva hodnotenie sudcu (§ 27b)

a zo stanoviska predsedu senátu,

e) zo stavu a príčin starších nevybavených vecí a prieťahov v konaní a z výkazov

podľa § 27,

f) zo stanoviska sudcovskej rady k dodržiavaniu zásad sudcovskej etiky.

Podľa § 27d ods. 1 zákona o sudcoch prieskum podľa § 27c ods. 1 písm. a) vykonáva

trojčlenná komisia určená zo sudcov sudcovskou radou súdu, na ktorom sudca vykonáva

svoju funkciu. Pri prieskume súdneho oddelenia sudcu vychádza zo správy o výsledku

vnútornej revízie vykonanej na súde, na ktorý bol sudca pridelený alebo preložený.

Ak správa o výsledku vnútornej revízie nepostačuje na účely hodnotenia sudcu, komisia sa

zameriava najmä na

a) dodržiavanie predpisov o konaní pred súdmi, náležitostí zápisníc a rozhodnutí,

dodržiavanie zákonných lehôt na konanie a rozhodnutie,

b) včasnosť vyhotovovania a presvedčivosť rozhodnutí,

c) úroveň prípravy súdnych pojednávaní a priebehu súdnych pojednávaní,

využívanie pojednávacích dní a príčiny odročovania pojednávaní; členovia komisie sa na

tento účel zúčastňujú náhodne vybraných pojednávaní hodnoteného sudcu.

Podľa odseku 4 tohto ustanovenia na základe vykonaného prieskumu pridelí komisia

hodnotenému sudcovi najviac 30 bodov, o čom podá písomnú správu osobe, ktorá vykonáva

hodnotenie sudcu (§ 27b).

Podľa odseku 5 tohto ustanovenia na základe stanovísk odvolacích senátov alebo

dovolacích senátov, stanoviska sudcovskej rady k dodržiavaniu zásad sudcovskej etiky

a vlastných poznatkov o činnosti hodnoteného sudcu pridelí hodnotenému sudcovi osoba,

ktorá vykonáva hodnotenie (§ 27b), najviac 35 bodov.

Podľa odseku 6 tohto ustanovenia na základe výkazov podľa § 27 a vlastných

poznatkov o činnosti hodnoteného sudcu pridelí predseda súdu hodnotenému sudcovi

najviac 35 bodov, o čom podá písomnú správu osobe, ktorá vykonáva hodnotenie sudcu

(§ 27b).

Podľa § 27e ods. 1 zákona o sudcoch výsledkom hodnotenia sudcu je výrok

a) „výborný“, ak súčet bodov pridelených podľa § 27d ods. 4 až 6 je 86 až 100,

b) „dobrý“, ak súčet bodov pridelených podľa § 27d ods. 4 až 6 je 60 až 85,

c) „nevyhovujúci“, ak súčet bodov pridelených podľa § 27d ods. 4 až 6 je 59

a menej.

Podľa odseku 3 tohto ustanovenia osoba, ktorá vykonáva hodnotenie sudcu,

vypracuje písomné hodnotenie sudcu do 15 dní od predloženia písomných správ podľa

§ 27d ods. 4 a 6 a oboznámi sudcu s hodnotením najneskôr do 15 dní od vypracovania

písomného hodnotenia sudcu.

Podľa odseku 4 tohto ustanovenia sudca je oprávnený žiadať doplnenie alebo

spresnenie hodnotenia v lehote 15 dní od jeho doručenia. Ak sudca nepožiada o doplnenie

alebo spresnenie hodnotenia v lehote podľa predchádzajúcej vety, je hodnotenie sudcu

konečné.

Podľa odseku 5 tohto ustanovenia ak osoba, ktorá vykonáva hodnotenie sudcu, jeho

námietkam úplne nevyhovie, sudcovská rada súdu, na ktorom sudca vykonáva svoju

funkciu, zaujme k sporným otázkam stanovisko, ktoré sa pripojí k hodnoteniu sudcu. Osoba,

ktorá vykonáva hodnotenie sudcu, môže na základe stanoviska sudcovskej rady zmeniť

hodnotenie sudcu; ak zmení hodnotenie sudcu, takto zmenené hodnotenie sudcu je konečné.

Hodnotenie sudcu nie je preskúmateľné súdom.

Zo sťažnosti sťažovateľa je evidentné, že namieta svoju diskrimináciu hodnotením

jeho činnosti ako sudcu vyhotoveným predsedníčkou najvyššieho súdu, ktorá je jedným

z troch subjektov, ktoré v zmysle § 27d zákona o sudcoch pridelili sťažovateľovi body

za jednotlivé zákonom ustanovené hodnotiace kritériá pre účely výberového konania.

Ku diskriminácii malo dôjsť podľa názoru sťažovateľa aj tým, že pred prijatím konečného

rozhodnutia o jeho hodnotení nebol vypočutý ani predsedníčkou najvyššieho súdu a ani

sudcovskou radou najvyššieho súdu.

Zo sťažnosti a z jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovateľ bol pre účely výberového

konania hodnotený predsedom trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu v zmysle § 27b

ods. 1 písm. b) zákona o sudcoch výsledkom „dobrý“, keďže dosiahol celkovo 85 bodov

(sp. zn. Spr 1131/2015 z 2. novembra 2015). Sťažovateľ využil zákonom o sudcoch

poskytnuté právne prostriedky a svoje námietky proti uvedenému hodnoteniu uplatnil

u predsedu trestnoprávneho kolégia, ktorý im nevyhovel. Sudcovská rada najvyššieho súdu

zaujala stanovisko k sporným otázkam hodnotenia sťažovateľa spočívajúcim v ním

namietaných nesprávnych údajoch o kvantitatívnych parametroch jeho rozhodovacej

činnosti na svojom mimoriadnom zasadnutí 18. novembra 2015 po oboznámení sa

s vyjadrením predsedu trestnoprávneho kolégia a vyjadrením predsedníčky najvyššieho

súdu. Sudcovská rada najvyššieho súdu jednohlasne prijala rozhodnutie – uznesenie sp. zn.

81/2015, ktorým námietky sťažovateľa vyhodnotila ako nedôvodné a námietky týkajúce sa

vylúčenia predsedníčky najvyššieho súdu pre zaujatosť ako neopodstatnené. Výsledky

výberového konania boli vyhlásené predsedom výberovej komisie 25. novembra 2015.

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľom uvádzané skutočnosti jednoznačne sledujú

kritiku konania predsedníčky najvyššieho súdu. Samotná sťažnosť smeruje proti vyjadreniu

k činnosti sťažovateľa predsedníčkou najvyššieho súdu, ktoré je súčasťou hodnotenia

sťažovateľa v súvislosti s výberovým konaním z 2. novembra 2015, a tiež proti výsledkom

výberového konania z 25. novembra 2015 (pozri navrhovaný petit sťažnosti, ktorým je

ústavný súd podľa viazaný).

V súvislosti s namietaným postupom predsedníčky najvyššieho súdu ústavný súd

konštatuje, že ako vyplýva z už uvedeného, sťažovateľ mal k dispozícii právne prostriedky

nápravy v zmysle zákona o sudcoch (námietky proti hodnoteniu), ktoré aj využil a tie boli

preskúmané sudcovskou radou najvyššieho súdu, ktorá ich vo svojom uznesení posúdila ako

neodôvodnené, keďže konštatovala, že štatistické výkazy sťažovateľa za príslušné obdobie

korešpondujú so stavom prezentovaným predsedníčkou najvyššieho súdu uvedeným

v hodnotení sťažovateľa. Vzhľadom na uvedené ústavný súd nedisponuje právomocou

preskúmať hodnotenie sťažovateľa predložené predsedníčkou najvyššieho súdu v súvislosti

s výberovým konaním, keďže uvedená právomoc v zmysle zákona o sudcoch prináleží

sudcovskej rade najvyššieho súdu, a preto ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa

v tejto časti pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie a rozhodnutie.

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej namieta najmä porušenie svojho základného práva mať

za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám (čl. 30 ods. 4

) v súvislosti s výsledkami výberového konania, ktoré boli ovplyvnené celkovým

hodnotením sťažovateľa ako sudcu. Vo vzťahu k obsahu tohto základného práva už ústavný

súd v rámci svojej judikatúry uviedol, že jeho súčasťou je, aby orgány verejnej moci majúce

právnu povinnosť spolupôsobiť pri uchádzaní sa o verejnú funkciu a pri ustanovovaní

do takejto funkcie si tieto povinnosti plnili, a tak zaručili možnosť prístupu k voleným

a iným verejným funkciám. Ak tieto orgány porušia svoje povinnosti, a tak sťažia, uľahčia

alebo znemožnia uchádzanie sa o funkciu alebo ustanovenie do funkcie niektorého

uchádzača, porušia tým jeho základné právo podľa (mutatis mutandis

).

Obsahom tohto základného práva je prístup k volenej a inej verejnej funkcii

a možnosť nediskriminačného uchádzania sa o takú funkciu. Článok 30 ods. 4 však

nezaručuje právo verejnú funkciu dostať, ale iba právo na prístup k nej, t. j. právo uchádzať

sa o verejnú funkciu za rovnakých podmienok, aké majú vytvorené iní uchádzači (mutatis

mutandis ).

Ústavný súd taktiež vyslovil, že k úlohám právneho štátu patrí vytvorenie právnych

a faktických garancií uplatňovania a ochrany základných práv a slobôd občanov. Ak je na

uplatnenie alebo ochranu základného práva alebo slobody potrebné uskutočniť konanie pred

orgánom verejnej moci, úloha štátu spočíva v zabezpečení právnej úpravy takýchto konaní

dostupných bez akejkoľvek diskriminácie každému z nositeľov základných práv a slobôd.

Koncepcia týchto konaní musí zabezpečovať reálny výkon a ochranu základných práv

a slobôd, a preto ich imanentnou súčasťou sú procesné záruky uplatňovania a ochrany

základných práv a slobôd. Existencia takýchto konaní však nevyčerpáva ústavné

požiadavky späté s uplatňovaním základných práv a slobôd. Ústavnosť týchto konaní

v jednotlivých prípadoch predpokladá aj to, že orgán verejnej moci, pred ktorým sa takéto

konania uskutočňujú, koná zásadne nestranne, nezávisle a s využitím všetkých zákonom

vytvorených prostriedkov na dosiahnutie účelu takýchto procesných postupov. Ústavný súd

v tomto smere osobitne pripomína objektivitu postupu orgánu verejnej moci. Len

objektívnym postupom sa v rozhodovacom procese vylučuje svojvôľa (mutatis mutandis

, , , ).

Ústavný príkaz konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom,

ktorý ustanoví zákon, ktorý je vyjadrený v , zaväzuje v súlade s princípom

právneho štátu ( prvej vety ) všetky orgány verejnej moci pri akejkoľvek

ich činnosti a zvlášť vtedy, ak sa výkon ich kompetencií týka základných práv a slobôd

fyzických osôb alebo právnických osôb.

K sťažovateľom namietanému možnému porušeniu ústavnej zásady rovnakého

zaobchádzania (nediskriminácie) v súvislosti so základným právom na prístup k verejnej

funkcii, ku ktorému malo dôjsť vyhlásením výsledkov výberového konania z 25. novembra

2015, ústavný súd poukazujúc na svoju judikatúru konštatuje, že k uvedenému porušeniu

môže dôjsť iba v okruhu osôb nachádzajúcich sa v rovnakej právnej a (alebo) faktickej

situácii, pričom s niektorými z nich sa zaobchádza odlišne bez rozumného a racionálneho

dôvodu ().

Vychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že sťažovateľ v sťažnosti

neuviedol žiaden argument, na základe ktorého by bolo možné konštatovať, že s jeho

osobou bolo pri výberovom konaní zaobchádzané inak ako s ostatnými uchádzačmi

o funkciu predsedu senátu trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu, teda s osobami

nachádzajúcimi sa v rovnakom postavení za rovnakých podmienok, a to spôsobom, ktorý by

nadobudol relevantný ústavný rozmer. Zo zápisnice z výberového konania vyplýva, že

všetci uchádzači prihlásení do výberového konania sa ho zúčastnili za rovnakých

podmienok, každý z piatich členov výberovej komisie hodnotil všetkých uchádzačov po

absolvovaní ústnej časti pridelením bodov v rozpätí od 0 do 24 (maximálny počet

dosiahnutých bodov predstavoval 120 bodov), na základe čoho sťažovateľ získal celkový

počet bodov 109 od všetkých členov komisie, čím sa umiestnil na treťom, neúspešnom

mieste v poradí. Úspešným uchádzačom, ktorí sa umiestnili na prvých dvoch miestach,

výberová komisia pridelila 120 a 116 bodov. Zápisnicu z výberového konania podpísali bez

akýchkoľvek výhrad všetci členovia výberovej komisie. Zvukový záznam z priebehu ústnej

časti výberového konania sa zverejnil spolu so zápisnicou o priebehu výberového konania

na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

Pokiaľ ide o sťažovateľom namietanú zaujatosť predsedníčky najvyššieho súdu,

ktorú sudcovská rada najvyššieho súdu nepovažovala za relevantnú, ústavný súd konštatuje,

že inštitút vylúčenia predsedu súdu pri hodnotení sudcu zákon o sudcoch nepozná, a preto

boli námietky sťažovateľa tohto charakteru podľa názoru ústavného súdu posúdené

sudcovskou radou ako neopodstatnené v súlade so zákonom o sudcoch.

K argumentácii sťažovateľa spočívajúcej v tvrdení, že nebol sudcovskou radou

najvyššieho súdu vypočutý v súvislosti s prerokovaním ním vznesených námietok proti

postupu predsedníčky najvyššieho súdu, dokonca nebol na jej zasadnutí ani prítomný,

ústavný súd dodáva, že z príslušnej zákonnej úpravy nevyplýva žiadna povinnosť prizvať na

zasadnutie sudcovskej rady (na ktorom prerokúva sporné otázky týkajúce sa hodnotenia)

sudcu, ktorý s predloženým hodnotením nesúhlasí. Preto uvedený postup sudcovskej rady

najvyššieho súdu ústavný súd hodnotí ako zákonný, ktorým žiadnym spôsobom nemohlo

dôjsť k porušeniu označených práv sťažovateľa.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že medzi namietaným porušením čl. 1

ods. 1 a 2 a v spojení s , porušením základného práva podľa

v spojení s a ods. ods. 1 písm. b) a výsledkami

výberového konania z 25. novembra 2015 absentuje akákoľvek príčinná súvislosť, preto

ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

Pokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie jeho práv podľa čl. 41 charty,

ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že ide o práva, ktoré nie sú na vec sťažovateľa

aplikovateľné, čo akceptuje aj sám sťažovateľ, keď v sťažnosti uvádza, že „aj keď Charta

základných práv EÚ nie je v danom prípade aplikovateľná...“.

Podľa čl. 51 ods. 1 charty ustanovenia tejto charty sú pri dodržaní zásady subsidiarity

určené pre inštitúcie, orgány, úrady a agentúry únie, a tiež pre členské štáty výlučne vtedy,

ak vykonávajú právo únie.

Zo znenia čl. 51 ods. 1 charty (upravujúceho rozsah pôsobnosti charty), ako aj

judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (napr. rozsudok z 13. 6. 1989 vo veci 5/88

Wachauf, Zb. 1989, s. 2609, alebo rozsudok z 18. 12. 1997 vo veci C-309/96 Annibaldi, Zb.

1997, s. I-7493) jednoznačne vyplýva, že povinnosť členských štátov rešpektovať práva

vymedzené v práve Európskej únie je pre členské štáty záväzná výlučne vtedy, ak ide

o konanie v rámci pôsobnosti Európskej únie (m. m. ).

Súdny dvor Európskej únie potvrdil túto judikatúru týmto spôsobom: „Navyše, je

potrebné si uvedomiť, že požiadavky vyplývajúce z ochrany základných práv v právnom

poriadku Spoločenstva sú rovnako záväzné pre členské štáty, pokiaľ vykonávajú právne akty

Spoločenstva...“ (rozsudok z 13. 4. 2000 vo veci C-292/97, Zb. 2000, s. I-2737, bod 37).

Podľa názoru ústavného súdu vo veci sťažovateľa došlo k aplikácii a interpretácii

právnych noriem výlučne vnútroštátneho práva, a teda práva, ktoré nepatrí do pôsobnosti

práva únie, teda nejde o žiaden z prípadov, v ktorých dochádza k implementácii právneho

aktu únie, alebo k tomu, že by sa Slovenská republika chcela odchýliť od práva únie

(rozsudok z 18. 6. 1991 vo veci ERT, Zb. 1991 s. I-2925) alebo že by tu existovalo

materiálne pravidlo práva únie, ktoré by sa malo v posudzovanom prípade aplikovať

(rozsudok z 25. 3. 2004, Karner, C-71/02, Zb. s. I-3025).

Keďže v danom prípade nešlo o takéto konanie, je vylúčené, aby ústavný súd

posudzoval prípadný zásah hodnotením sťažovateľa predsedníčkou najvyššieho súdu, ako aj

výsledkami výberového konania do práv zaručených v čl. 41 charty (obdobne

, , ).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd sťažnosť aj v tejto časti odmietol podľa § 25

ods. 2 z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd už ďalšími návrhmi sťažovateľa

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. apríla 2016