Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 261/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. apríla 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

JUDr. Petrom Rybárom, Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s. r. o.,

Kuzmányho 29, Košice, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46

ods. 1 a a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave

sp. zn. z 27. mája 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

24. augusta 2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva nebyť odňatý svojmu

zákonnému sudcovi podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 27. mája 2015 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ v procesnom postavení

navrhovateľa podal 17. septembra 2014 na Okresnom súde Košice-okolie žalobu

o zaplatenie sumy 7 530,56 € z titulu bezdôvodného obohatenia. Okresný súd Košice-okolie

listom z 1. decembra 2014 označeným ako „Upovedomenie o vyslovení nepríslušnosti

a postúpení veci“ vyslovil svoju miestnu nepríslušnosť podľa § 105 ods. 1 a 2 v nadväznosti

na (ďalej aj „OSP“) a spis postúpil na prerokovanie

Okresnému súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“). Sťažovateľ v odpovedi na toto

oznámenie z 8. decembra 2014 vyjadril nesúhlas s postúpením veci, pričom argumentoval,

že spor sa týka spotrebiteľskej zmluvy, a poukázal na , v zmysle ktorého

popri všeobecnom súde odporcu je na konanie miestne príslušný aj súd, v obvode ktorého

má spotrebiteľ bydlisko. O nesúhlase sťažovateľa s postúpením veci rozhodol krajský súd

napadnutým uznesením, ktorým určil, že na konanie vo veci vedenej na okresnom súde

pod sp. zn. je miestne príslušný okresný súd.

3. Podľa sťažovateľa napadnutým uznesením, ktorým došlo k určeniu miestnej

príslušnosti okresného súdu, boli porušené jeho označené práva, predovšetkým v dôsledku

nesprávneho právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti sťažovateľ bližšie uviedol:

„Základnou otázkou pre posúdenie navrhovateľom vznesenej námietky miestnej

príslušnosti Okresného súdu Bratislava I je posúdenie, či v predmetnom prípade ide

o spotrebiteľskú zmluvu alebo nie. Máme zato, že Krajský súd Bratislava posudzoval zmluvu

formalisticky, keď svoj záver, že nejde o spotrebiteľskú zmluvu vyvodil z označeného

políčka, ktoré malo prehlasovať, že navrhovateľ si berie úver na výkon zamestnania.

Je bežnou praxou spoločnosti vystupujúcej aj v tomto konaní,

pri uzatváraní obdobných úverových zmlúv snaha označiť povinného ako podnikateľský

subjekt, a ak to nie je možné (v prípade ak povinný nemé žiadne podnikateľské oprávnenie)

účelovo zaškrtnúť políčko určujúce účel použitia finančných prostriedkov za účelom

zamestnania resp. povolania, aby došlo k vylúčeniu aplikácie právnych predpisov určených

na ochranu spotrebiteľa. Vylúčiť taktiež nemožno, že pri vypĺňaní zmluvy zástupcom

odporcu došlo k začiarknutiu uvedenej kolónky bez absolútnej vedomosti navrhovateľa,

2

a to aj po podpise zmluvy v danej časti. Takéto konanie odporcu možno jednoznačne

označiť za obchádzanie zákona v zmysle a .

... je zrejmé, že každá zmluva bez ohľadu na to, či ide o zmluvu o úvere riadiacu sa

ustanoveniami , alebo zmluvu o pôžičke riadiacu sa ustanoveniami

... uzavretá medzi spotrebiteľom, ktorý nekoná

v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom, ktorý naopak koná

v rámci svojej podnikateľskej činnosti je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na ktorú je

nevyhnutné aplikovať špeciálnu právnu úpravu obsiahnutú v zákone o spotrebiteľských

úveroch. Máme zato, že žalovaný dostatočne nepreukázal použitie finančných prostriedkov

na účel zamestnania.

... Žalobca nemá a nikdy nemal podnikateľské oprávnenie a nie je ani nikdy nebol

samostatne zárobkovo činnou osobou, v čase uzatvárania zmluvy bol zamestnaný,

čo jednoznačne svedčí o tom, že pri uzatváraní úverovej zmluvy nemohol a nekonal v rámci

predmetu svojho podnikania ani povolania, ako i o tom, že finančné prostriedky neboli

poskytnuté za účelom zamestnania.

... pokiaľ ide o osobitný podpis navrhovateľa, ktorý má vyjadriť jeho súhlas

s odporcom uvedeným účelom použitia finančných prostriedkov, je potrebné povedať, že

spotrebiteľ absolútne nemá a ani nemôže mať vedomosť o tom, čo zaškrtnutie daného

políčka znamená a spôsobuje (resp. má spôsobiť). Teda nemôže ani predpokladať ako si

svoje postavenie môže zhoršiť, a preto je nevyhnutné účel použitia poskytnutých finančných

prostriedkov skúmať z objektívneho hľadiska.

... Nevyhnutnosť objektívneho posúdenia účelu použitia finančných prostriedkov

potvrdzuje taktiež rozhodovacia prax súdov Slovenskej republiky a Európskeho súdneho

dvora (pri konkrétne tých istých formulárových zmluvách o úvere odporcu) a judikatúra

súdov Českej republiky (pri obdobných zmluvách o úvere), ktoré pri posudzovaní týchto

zmlúv posúdili úverový vzťah ako spotrebiteľský a tak nevyhnutne aplikovali ustanovenia

právnych predpisov určených na ochranu spotrebiteľa...“.

4. Sťažovateľ tiež namieta, že krajský súd rozhoduje v skutkovo podobných veciach

rozdielne, pričom poukázal na jeho uznesenie sp. zn. , ktorým krajský súd

vo veci proti tomu istému odporcovi spoločnosti , a totožnej

spotrebiteľskej zmluvy určil miestnu príslušnosť v mieste bydliska spotrebiteľa. Preto podľa

sťažovateľa došlo k narušeniu právnej istoty v súdnom konaní.

5. Sťažovateľ na základe uvedenej argumentácie a citovaných rozhodnutí súdov je

toho názoru, že na predmetnú zmluvu o úvere je nevyhnutné aplikovať ustanovenia zákona

č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej

rady č. o Slovenskej obchodnej inšpekcii (ďalej len „zákon o spotrebiteľských

úveroch“) účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, ustanovenia Občianskeho súdneho

poriadku, , ako aj „ o ochrane

spotrebiteľa...“. Keďže krajský súd neaplikoval ustanovenie Občianskeho súdneho

poriadku, ktoré zakladá spotrebiteľovi právo vybrať si súd v mieste svojho trvalého

bydliska, napadnuté uznesenie je v rozpore s inými jeho rozhodnutiami v obdobných

prípadoch, dôsledkom čoho je narušenie právnej istoty rozhodovania a kontinuálnosti

rozhodovacej praxe.

6. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie vydal tento nález:

„1. Základné právo sťažovateľa... na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 práva

na právnu pomoc, práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi podľa

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd Uznesením Krajského súdu Bratislava zo dňa

27.05.2015 vydaným v konaní vedenom pod sp. zn. porušené boli.

2. Krajskému súdu Bratislava sa v konaní vedenom pod sp. zn.

prikazuje určiť miestnu príslušnosť Okresného súdu Košice- okolie

3. Krajský súd Bratislava je povinný uhradiť trovy konania vo výške 269,58 Eur

na účet právneho zástupcu Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o.,

Kuzmányho 29, 040 01 Košice do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

4

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú

sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného

orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré

označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom

alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , ).

10. Predmetom sťažnosti je sťažovateľom namietané porušenie základného práva

na súdnu ochranu podľa , základného práva nebyť odňatý svojmu

zákonnému sudcovi podľa a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením, ktorým krajský súd rozhodol

o miestnej príslušnosti okresného súdu.

11. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne.

Podľa nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...

Podľa popri všeobecnom súde odporcu

je na konanie príslušný aj súd, v obvode ktorého má bydlisko spotrebiteľ, ak ide o spor

zo spotrebiteľskej zmluvy.

Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba,

ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania

alebo podnikania.

12. Podstatou sťažnosti je nesúhlas sťažovateľa s právnym názorom krajského súdu,

ktorý v dôsledku formalistického posúdenia zmluvy o úvere vylúčil na jeho prípad aplikáciu

ustanovenia , ktoré zakladá spotrebiteľovi právo vybrať si súd v mieste

svojho trvalého bydliska. Podľa sťažovateľa je zrejmé, že predmetná zmluva je zmluvou

o spotrebiteľskom úvere, na ktorú mal krajský súd aplikovať normy spotrebiteľského práva.

6

Sťažovateľ tiež namieta porušenie princípu právnej istoty v dôsledku rozdielnej

rozhodovacej činnosti krajského súdu v skutkovo analogických veciach.

13. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi

bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (,

mutatis mutandis , , , ).

14. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také

rozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným

rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne

závery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené

závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného

práva alebo slobody (, mutatis mutandis , , ,

) a tiež by mali za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého

procesu, ktoré neboli napravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.

15. O zjavnú neodôvodnenosť alebo arbitrárnosť súdneho rozhodnutia v súvislosti

s právnym posúdením ide spravidla vtedy, ak ústavný súd zistí interpretáciu a aplikáciu

právnej normy zo strany súdu, ktorá zásadne popiera účel a význam aplikovanej právnej

normy, alebo ak dôvody, na ktorých je založené súdne rozhodnutie, absentujú, sú zjavne

protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, prípadne ak sú tieto dôvody

zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (,

, ).

16. Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia predovšetkým uviedol:

„V prejednávanej veci sa navrhovateľ domáha vydania bezdôvodného obohatenia

z titulu, že na základe zmluvy o úvere zo dňa 19.02.2009, uzavretej medzi účastníkmi

konania, uhradil odporcovi viac než na čo mal odporca nárok. Miestna príslušnosť sa preto

spravuje ustanovením , v zmysle ktorého je na konanie príslušný všeobecný súd

odporcu. Všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v obvode ktorého má právnická

osoba sídlo ( ), t. j. Okresný súd Bratislava I. Avšak v prípade, ak je

navrhovateľom spotrebiteľ, pri určovaní miestne príslušného súdu prichádza do úvahy aj

ustanovenie , tzv. miestna príslušnosť daná na výber. V zmysle tohto

ustanovenia je pri sporoch zo spotrebiteľskej zmluvy popri všeobecnom súde odporcu

na konanie príslušný aj súd, v obvode ktorého má bydlisko spotrebiteľ. Navrhovateľ mal

za to, že je v postavení spotrebiteľa, a preto podal žalobu na Okresnom súde Košice -

okolie, v obvode ktorého má bydlisko. V predmetnej veci tak vznikol spor o miestnu

príslušnosť spočívajúci v tom, či navrhovateľku možno považovať za spotrebiteľa, a teda,

či je na konanie miestne príslušný súd, v obvode ktorého má bydlisko.

Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (§ 52 ods. 1 Obč. zák.). Týmto ustanovením bola

implementovaná smernica č. 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách, ktorá za spotrebiteľskú zmluvu považuje takú zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemal

možnosť ovplyvniť jej obsah. Spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 Obč. zák. je fyzická osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej

obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Krajský súd má za to, že v tomto

štádiu konania v prejednávanej veci nemožno dospieť k záveru, že predmetom konania je

spor zo spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko pri uzatváraní predmetnej zmluvy o úvere

priloženej navrhovateľom k žalobe navrhovateľ prehlásil, že finančné prostriedky sú mu

poskytnuté na výkon zamestnania. Preto podľa názoru krajského súdu nie je možné v

prejednávanej veci pri určovaní miestne príslušného súdu aplikovať ustanovenie § 87 písm.

f/ , a teda voľbu miestnej príslušnosti navrhovateľom - spotrebiteľom. V

posudzovanej veci je totiž v konaní okrem iného spornou práve skutočnosť, či má

navrhovateľ postavenie spotrebiteľa, čo však bude predmetom dokazovania. Krajský súd v

Bratislave preto nemôže pri rozhodovaní o miestnej príslušnosti prejudikovať vyriešenie

8

predmetnej otázky, naviac, ak z listinných dôkazov jednoznačne nevyplýva, že navrhovateľ

uzavrel s odporcom zmluvu v postavení spotrebiteľa.

Vzhľadom na vyššie uvedené považoval Krajský súd v Bratislave ako nadriadený súd

námietku navrhovateľa s postúpením veci na Okresný súd Bratislava I za nedôvodnú...“

17. Ústavný súd po oboznámení sa s napadnutým uznesením krajského súdu

konštatuje, že v ňom nemožno ustáliť prvky arbitrárnosti, ktoré by nasvedčovali

nesprávnosti právnych záverov krajského súdu alebo ktoré by spočívali v ich

nedostatočnom odôvodnení. Z napadnutého uznesenia vyplýva, že krajský súd svoj záver

o nemožnosti aplikácie ustanovenia , teda voľby miestnej príslušnosti

sťažovateľom ako spotrebiteľom, založil na právnom názore, podľa ktorého v tomto štádiu

konania nemožno dospieť k záveru, že predmetom konania je spor zo spotrebiteľskej

zmluvy, keďže z listinných dôkazov jednoznačne nevyplýva, že sťažovateľ uzavrel

s odporcom zmluvu v postavení spotrebiteľa (vzhľadom na jeho vyhlásenie o poskytnutí

finančných prostriedkov na výkon zamestnania). V konaní je preto spornou práve

skutočnosť, či má sťažovateľ postavenie spotrebiteľa, pričom krajský súd nemôže

pri rozhodovaní o miestnej príslušnosti prejudikovať vyriešenie tejto spornej otázky, ktorá

bude predmetom dokazovania.

18. V súvislosti s argumentáciou sťažovateľa uvedenou v sťažnosti o účelovom

konaní odporcu pri uzatváraní úverovej zmluvy, ktoré je podľa sťažovateľa obchádzaním

zákona, ústavný súd uvádza, že táto argumentácia je len v rovine tvrdení, ktoré môžu, ale aj

nemusia, byť preukázané v konaní o veci samej. Ústavný súd preto konštatuje, že postup

krajského súdu, ktorý pri posudzovaní okolností rozhodných pre určenie miestnej

príslušnosti vychádzal z obsahu predložených listinných dôkazov (predovšetkým zo zmluvy

o úvere), nemožno považovať za formalistický či odporujúci zmyslu alebo účelu právnej

úpravy miestnej príslušnosti.

19. Vo vzťahu k v sťažnosti citovaným rozhodnutiam všeobecných súdov je potrebné

uviesť, že tieto sa priamo netýkajú prejednávanej veci (čoho si je vedomý aj samotný

sťažovateľ), keďže v označených veciach konajúce súdy posudzovali právne vzťahy

založené obdobnými zmluvami ako vzťahy spotrebiteľské, avšak až v konaní o veci samej,

teda nie v rámci rozhodovania o miestnej príslušnosti.

20. Napokon ústavný súd konštatuje, že nezistil v postupe krajského súdu ani

porušenie princípu právnej istoty v dôsledku sťažovateľom tvrdenej rozdielnej rozhodovacej

činnosti krajského súdu v obdobných prípadoch. Ústavný súd po oboznámení sa

s rozhodnutím krajského súdu sp. zn. z 2. júla 2014 zistil, že skutkové

okolnosti v ňom uvádzané nie sú totožné s prípadom sťažovateľa, keďže z jeho

odôvodnenia nevyplýva skutkové zistenie o poskytnutí finančných prostriedkov

navrhovateľke na výkon zamestnania. Je potrebné zdôrazniť, že predmetom konania

pred ústavným súdom bolo uznesenie krajského súdu sp. zn.

z 27. mája 2015, ktoré, resp. závery ktorého (pozri už uvedené) ústavný súd z hľadiska

dodržania zásad ústavnosti aj preskúmal. Skutočnosť, že krajský súd pri rozhodovaní

o miestnej príslušnosti v tejto inej sťažovateľom označenej veci zaujal odlišné právne

stanovisko, ešte nemá za následok automatický predpoklad o ústavnosti záverov

vyslovených krajským súdom v tejto inej veci, navyše, ak skutkové okolnosti v ňom

uvádzané nie sú totožné s prípadom sťažovateľa. Sťažovateľom označené iné rozhodnutie

krajského súdu preto nie je pre krajský súd, ako ani pre ústavný súd právne záväzné.

21. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že záver krajského súdu vo veci

sťažovateľa je ústavne udržateľný a podľa ústavného súdu mu nemožno vyčítať

neodôvodnenosť či nepreskúmateľnosť, ktoré by mali za následok arbitrárnosť napadnutého

uznesenia. Vychádzajúc z uvedeného a s poukazom na to, že obsahom označených práv nie

je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp.

právo na úspech v konaní (, resp. ), ústavný súd sťažnosť v časti

namietaného porušenia základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru pri jej predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

10

22. Podľa sťažovateľa nesprávnym napadnutým uznesením o určení miestnej

príslušnosti okresného súdu došlo aj k porušeniu jeho základného práva nebyť odňatý

zákonnému sudcovi podľa .

23. základné právo na zákonného sudcu upravuje v , podľa

ktorého nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi; príslušnosť súdu ustanoví zákon.

Zákonom, na ktorý sa v citovanom článku odkazuje, je .

ustanovuje, ktorý súd je vecne, miestne a funkčne príslušný

na prerokovanie veci, čo je prvým predpokladom na určenie zákonného sudcu, keďže

označené základné právo sa výslovne spája s osobou sudcu, nie so súdom. Postavenie

zákonného sudcu ako osoby, ktorá má o veci rozhodnúť, je späté so sústavou súdov, ktorú

upravuje o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov. So sústavou súdov je teda priamo spätá príslušnosť súdu

o veci rozhodnúť upravená , a tým aj osoba zákonného

sudcu, za ktorého treba pokladať sudcu určeného v súlade s rozvrhom práce vecne a miestne

príslušného súdu (, , ). Zákonom ustanovené pravidlá

miestnej príslušnosti vytvárajú rámec na určenie zákonného sudcu, a tým aj na realizáciu

základného práva podľa .

24. Ústavný súd už vyjadril názor, že ak sa účastník konania domnieva, že o jeho

veci koná miestne nepríslušný súd, a teda z tohto dôvodu by mal byť odňatý svojmu

zákonnému sudcovi, je na ňom, aby námietku porušenia ústavnej ochrany vyplývajúcu

z ústavnoprocesného princípu o zákonnom sudcovi ( ) uplatnil

na všeobecnom súde podaním mimoriadneho opravného prostriedku ̶dovolania

podľa (). V prípade nepodania dovolania by tak mohla

byť sťažnosť odmietnutá ako neprípustná. V súlade s rozhodovacou činnosťou ústavného

súdu, podľa ktorej je na posúdenie prípustnosti dovolania zásadne príslušný dovolací súd

(napr. , , , ), a vzhľadom

na judikatúru najvyššieho súdu o neprípustnosti dovolaní proti rozhodnutiam krajského

súdu o miestnej príslušnosti ako súdu nadriadeného podľa (napríklad

uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. z 23. novembra 2010), ako aj na

okolnosti daného prípadu nepristúpil ústavný súd k odmietnutiu sťažnosti z dôvodu jej

neprípustnosti, ale skúmal, či sú dôvody, ktoré by bránili jej prijatiu na ďalšie konanie.

25. Keďže ústavný súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie krajského súdu je

z ústavného hľadiska akceptovateľné a v okolnostiach danej veci ním nebolo porušené

základné právo sťažovateľa podľa ani právo podľa dohovoru

z dôvodu namietaného nesprávneho právneho posúdenia, v nadväznosti na to nemohlo dôjsť

ani k porušeniu základného práva na zákonného sudcu podľa . Podľa

názoru ústavného súdu nemôže ústavne konformná aplikácia pravidiel o miestnej

príslušnosti krajským súdom predstavovať porušenie základného práva na zákonného sudcu

podľa . Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní aj

túto časť sťažnosti sťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

26. V dôsledku odmietnutia sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu

zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa uplatnenými v sťažnosti, ako aj vyzývať

sťažovateľa na odstránenie nedostatkov predloženého splnomocnenia na zastupovanie

v konaní pred ústavným súdom, v ktorom označil iné ako sťažnosťou napadnuté

rozhodnutie krajského súdu (sp. zn. z 31. marca 2014).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. apríla 2016

12