Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 261/2016
PDF · 236.03 KB
No categories available
I. ÚS 261/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. apríla 2016
predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného
JUDr. Petrom Rybárom, Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s. r. o.,
Kuzmányho 29, Košice, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46
ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 4 NcC 28/2015 z 27. mája 2015 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
24. augusta 2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva nebyť odňatý svojmu
zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 4 NcC 28/2015
z 27. mája 2015 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ v procesnom postavení
navrhovateľa podal 17. septembra 2014 na Okresnom súde Košice-okolie žalobu
o zaplatenie sumy 7 530,56 € z titulu bezdôvodného obohatenia. Okresný súd Košice-okolie
listom z 1. decembra 2014 označeným ako „Upovedomenie o vyslovení nepríslušnosti
a postúpení veci“ vyslovil svoju miestnu nepríslušnosť podľa § 105 ods. 1 a 2 v nadväznosti
na § 84 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) a spis postúpil na prerokovanie
Okresnému súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“). Sťažovateľ v odpovedi na toto
oznámenie z 8. decembra 2014 vyjadril nesúhlas s postúpením veci, pričom argumentoval,
že spor sa týka spotrebiteľskej zmluvy, a poukázal na § 87 písm. f) OSP, v zmysle ktorého
popri všeobecnom súde odporcu je na konanie miestne príslušný aj súd, v obvode ktorého
má spotrebiteľ bydlisko. O nesúhlase sťažovateľa s postúpením veci rozhodol krajský súd
napadnutým uznesením, ktorým určil, že na konanie vo veci vedenej na okresnom súde
pod sp. zn. 18 C 15/2015 je miestne príslušný okresný súd.
3. Podľa sťažovateľa napadnutým uznesením, ktorým došlo k určeniu miestnej
príslušnosti okresného súdu, boli porušené jeho označené práva, predovšetkým v dôsledku
nesprávneho právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti sťažovateľ bližšie uviedol:
„Základnou otázkou pre posúdenie navrhovateľom vznesenej námietky miestnej
príslušnosti Okresného súdu Bratislava I je posúdenie, či v predmetnom prípade ide
o spotrebiteľskú zmluvu alebo nie. Máme zato, že Krajský súd Bratislava posudzoval zmluvu
formalisticky, keď svoj záver, že nejde o spotrebiteľskú zmluvu vyvodil z označeného
políčka, ktoré malo prehlasovať, že navrhovateľ si berie úver na výkon zamestnania.
Je bežnou praxou spoločnosti vystupujúcej aj v tomto konaní,
pri uzatváraní obdobných úverových zmlúv snaha označiť povinného ako podnikateľský
subjekt, a ak to nie je možné (v prípade ak povinný nemé žiadne podnikateľské oprávnenie)
účelovo zaškrtnúť políčko určujúce účel použitia finančných prostriedkov za účelom
zamestnania resp. povolania, aby došlo k vylúčeniu aplikácie právnych predpisov určených
na ochranu spotrebiteľa. Vylúčiť taktiež nemožno, že pri vypĺňaní zmluvy zástupcom
odporcu došlo k začiarknutiu uvedenej kolónky bez absolútnej vedomosti navrhovateľa,
2
a to aj po podpise zmluvy v danej časti. Takéto konanie odporcu možno jednoznačne
označiť za obchádzanie zákona v zmysle §39 a §52 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
... je zrejmé, že každá zmluva bez ohľadu na to, či ide o zmluvu o úvere riadiacu sa
ustanoveniami Obchodného zákonníka, alebo zmluvu o pôžičke riadiacu sa ustanoveniami
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník... uzavretá medzi spotrebiteľom, ktorý nekoná
v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom, ktorý naopak koná
v rámci svojej podnikateľskej činnosti je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na ktorú je
nevyhnutné aplikovať špeciálnu právnu úpravu obsiahnutú v zákone o spotrebiteľských
úveroch. Máme zato, že žalovaný dostatočne nepreukázal použitie finančných prostriedkov
na účel zamestnania.
... Žalobca nemá a nikdy nemal podnikateľské oprávnenie a nie je ani nikdy nebol
samostatne zárobkovo činnou osobou, v čase uzatvárania zmluvy bol zamestnaný,
čo jednoznačne svedčí o tom, že pri uzatváraní úverovej zmluvy nemohol a nekonal v rámci
predmetu svojho podnikania ani povolania, ako i o tom, že finančné prostriedky neboli
poskytnuté za účelom zamestnania.
... pokiaľ ide o osobitný podpis navrhovateľa, ktorý má vyjadriť jeho súhlas
s odporcom uvedeným účelom použitia finančných prostriedkov, je potrebné povedať, že
spotrebiteľ absolútne nemá a ani nemôže mať vedomosť o tom, čo zaškrtnutie daného
políčka znamená a spôsobuje (resp. má spôsobiť). Teda nemôže ani predpokladať ako si
svoje postavenie môže zhoršiť, a preto je nevyhnutné účel použitia poskytnutých finančných
prostriedkov skúmať z objektívneho hľadiska.
... Nevyhnutnosť objektívneho posúdenia účelu použitia finančných prostriedkov
potvrdzuje taktiež rozhodovacia prax súdov Slovenskej republiky a Európskeho súdneho
dvora (pri konkrétne tých istých formulárových zmluvách o úvere odporcu) a judikatúra
súdov Českej republiky (pri obdobných zmluvách o úvere), ktoré pri posudzovaní týchto
zmlúv posúdili úverový vzťah ako spotrebiteľský a tak nevyhnutne aplikovali ustanovenia
právnych predpisov určených na ochranu spotrebiteľa...“.
4. Sťažovateľ tiež namieta, že krajský súd rozhoduje v skutkovo podobných veciach
rozdielne, pričom poukázal na jeho uznesenie sp. zn. 3 NcC 60/2014, ktorým krajský súd
vo veci proti tomu istému odporcovi spoločnosti , a totožnej
spotrebiteľskej zmluvy určil miestnu príslušnosť v mieste bydliska spotrebiteľa. Preto podľa
sťažovateľa došlo k narušeniu právnej istoty v súdnom konaní.
5. Sťažovateľ na základe uvedenej argumentácie a citovaných rozhodnutí súdov je
toho názoru, že na predmetnú zmluvu o úvere je nevyhnutné aplikovať ustanovenia zákona
č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej
rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii (ďalej len „zákon o spotrebiteľských
úveroch“) účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, ustanovenia Občianskeho súdneho
poriadku, Občianskeho zákonníka, ako aj „zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa...“. Keďže krajský súd neaplikoval ustanovenie Občianskeho súdneho
poriadku, ktoré zakladá spotrebiteľovi právo vybrať si súd v mieste svojho trvalého
bydliska, napadnuté uznesenie je v rozpore s inými jeho rozhodnutiami v obdobných
prípadoch, dôsledkom čoho je narušenie právnej istoty rozhodovania a kontinuálnosti
rozhodovacej praxe.
6. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti
na ďalšie konanie vydal tento nález:
„1. Základné právo sťažovateľa... na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 práva
na právnu pomoc, práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods.1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd Uznesením Krajského súdu Bratislava zo dňa
27.05.2015 vydaným v konaní vedenom pod sp. zn. 4 NcC /28/2015 porušené boli.
2. Krajskému súdu Bratislava sa v konaní vedenom pod sp. zn. 4 NcC /28/2015
prikazuje určiť miestnu príslušnosť Okresného súdu Košice- okolie
3. Krajský súd Bratislava je povinný uhradiť trovy konania vo výške 269,58 Eur
na účet právneho zástupcu Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o.,
Kuzmányho 29, 040 01 Košice do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
4
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
9. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú
sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného
orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré
označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom
alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú
sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd
nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť
ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,
II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).
10. Predmetom sťažnosti je sťažovateľom namietané porušenie základného práva
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva nebyť odňatý svojmu
zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením, ktorým krajský súd rozhodol
o miestnej príslušnosti okresného súdu.
11. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne.
Podľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.
Príslušnosť súdu ustanoví zákon.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...
Podľa § 87 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku popri všeobecnom súde odporcu
je na konanie príslušný aj súd, v obvode ktorého má bydlisko spotrebiteľ, ak ide o spor
zo spotrebiteľskej zmluvy.
Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba,
ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania.
12. Podstatou sťažnosti je nesúhlas sťažovateľa s právnym názorom krajského súdu,
ktorý v dôsledku formalistického posúdenia zmluvy o úvere vylúčil na jeho prípad aplikáciu
ustanovenia § 87 písm. f) OSP, ktoré zakladá spotrebiteľovi právo vybrať si súd v mieste
svojho trvalého bydliska. Podľa sťažovateľa je zrejmé, že predmetná zmluva je zmluvou
o spotrebiteľskom úvere, na ktorú mal krajský súd aplikovať normy spotrebiteľského práva.
6
Sťažovateľ tiež namieta porušenie princípu právnej istoty v dôsledku rozdielnej
rozhodovacej činnosti krajského súdu v skutkovo analogických veciach.
13. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať
a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov
viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi
bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery
zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje
na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne
s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 13/00,
mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).
14. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také
rozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným
rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne
závery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené
závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska
neospravedlniteľné a neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného
práva alebo slobody (I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00,
I. ÚS 17/00) a tiež by mali za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého
procesu, ktoré neboli napravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.
15. O zjavnú neodôvodnenosť alebo arbitrárnosť súdneho rozhodnutia v súvislosti
s právnym posúdením ide spravidla vtedy, ak ústavný súd zistí interpretáciu a aplikáciu
právnej normy zo strany súdu, ktorá zásadne popiera účel a význam aplikovanej právnej
normy, alebo ak dôvody, na ktorých je založené súdne rozhodnutie, absentujú, sú zjavne
protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, prípadne ak sú tieto dôvody
zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (III. ÚS 305/08,
16. Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia predovšetkým uviedol:
„V prejednávanej veci sa navrhovateľ domáha vydania bezdôvodného obohatenia
z titulu, že na základe zmluvy o úvere zo dňa 19.02.2009, uzavretej medzi účastníkmi
konania, uhradil odporcovi viac než na čo mal odporca nárok. Miestna príslušnosť sa preto
spravuje ustanovením § 84 O. s. p., v zmysle ktorého je na konanie príslušný všeobecný súd
odporcu. Všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v obvode ktorého má právnická
osoba sídlo (§ 85 ods. 2 O. s. p.), t. j. Okresný súd Bratislava I. Avšak v prípade, ak je
navrhovateľom spotrebiteľ, pri určovaní miestne príslušného súdu prichádza do úvahy aj
ustanovenie § 87 písm. f/ O. s. p., tzv. miestna príslušnosť daná na výber. V zmysle tohto
ustanovenia je pri sporoch zo spotrebiteľskej zmluvy popri všeobecnom súde odporcu
na konanie príslušný aj súd, v obvode ktorého má bydlisko spotrebiteľ. Navrhovateľ mal
za to, že je v postavení spotrebiteľa, a preto podal žalobu na Okresnom súde Košice -
okolie, v obvode ktorého má bydlisko. V predmetnej veci tak vznikol spor o miestnu
príslušnosť spočívajúci v tom, či navrhovateľku možno považovať za spotrebiteľa, a teda,
či je na konanie miestne príslušný súd, v obvode ktorého má bydlisko.
Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (§ 52 ods. 1 Obč. zák.). Týmto ustanovením bola
implementovaná smernica č. 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, ktorá za spotrebiteľskú zmluvu považuje takú zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemal
možnosť ovplyvniť jej obsah. Spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 Obč. zák. je fyzická osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Krajský súd má za to, že v tomto
štádiu konania v prejednávanej veci nemožno dospieť k záveru, že predmetom konania je
spor zo spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko pri uzatváraní predmetnej zmluvy o úvere
priloženej navrhovateľom k žalobe navrhovateľ prehlásil, že finančné prostriedky sú mu
poskytnuté na výkon zamestnania. Preto podľa názoru krajského súdu nie je možné v
prejednávanej veci pri určovaní miestne príslušného súdu aplikovať ustanovenie § 87 písm.
f/ O. s. p., a teda voľbu miestnej príslušnosti navrhovateľom - spotrebiteľom. V
posudzovanej veci je totiž v konaní okrem iného spornou práve skutočnosť, či má
navrhovateľ postavenie spotrebiteľa, čo však bude predmetom dokazovania. Krajský súd v
Bratislave preto nemôže pri rozhodovaní o miestnej príslušnosti prejudikovať vyriešenie
8
predmetnej otázky, naviac, ak z listinných dôkazov jednoznačne nevyplýva, že navrhovateľ
uzavrel s odporcom zmluvu v postavení spotrebiteľa.
Vzhľadom na vyššie uvedené považoval Krajský súd v Bratislave ako nadriadený súd
námietku navrhovateľa s postúpením veci na Okresný súd Bratislava I za nedôvodnú...“
17. Ústavný súd po oboznámení sa s napadnutým uznesením krajského súdu
konštatuje, že v ňom nemožno ustáliť prvky arbitrárnosti, ktoré by nasvedčovali
nesprávnosti právnych záverov krajského súdu alebo ktoré by spočívali v ich
nedostatočnom odôvodnení. Z napadnutého uznesenia vyplýva, že krajský súd svoj záver
o nemožnosti aplikácie ustanovenia § 87 písm. f) OSP, teda voľby miestnej príslušnosti
sťažovateľom ako spotrebiteľom, založil na právnom názore, podľa ktorého v tomto štádiu
konania nemožno dospieť k záveru, že predmetom konania je spor zo spotrebiteľskej
zmluvy, keďže z listinných dôkazov jednoznačne nevyplýva, že sťažovateľ uzavrel
s odporcom zmluvu v postavení spotrebiteľa (vzhľadom na jeho vyhlásenie o poskytnutí
finančných prostriedkov na výkon zamestnania). V konaní je preto spornou práve
skutočnosť, či má sťažovateľ postavenie spotrebiteľa, pričom krajský súd nemôže
pri rozhodovaní o miestnej príslušnosti prejudikovať vyriešenie tejto spornej otázky, ktorá
bude predmetom dokazovania.
18. V súvislosti s argumentáciou sťažovateľa uvedenou v sťažnosti o účelovom
konaní odporcu pri uzatváraní úverovej zmluvy, ktoré je podľa sťažovateľa obchádzaním
zákona, ústavný súd uvádza, že táto argumentácia je len v rovine tvrdení, ktoré môžu, ale aj
nemusia, byť preukázané v konaní o veci samej. Ústavný súd preto konštatuje, že postup
krajského súdu, ktorý pri posudzovaní okolností rozhodných pre určenie miestnej
príslušnosti vychádzal z obsahu predložených listinných dôkazov (predovšetkým zo zmluvy
o úvere), nemožno považovať za formalistický či odporujúci zmyslu alebo účelu právnej
úpravy miestnej príslušnosti.
19. Vo vzťahu k v sťažnosti citovaným rozhodnutiam všeobecných súdov je potrebné
uviesť, že tieto sa priamo netýkajú prejednávanej veci (čoho si je vedomý aj samotný
sťažovateľ), keďže v označených veciach konajúce súdy posudzovali právne vzťahy
založené obdobnými zmluvami ako vzťahy spotrebiteľské, avšak až v konaní o veci samej,
teda nie v rámci rozhodovania o miestnej príslušnosti.
20. Napokon ústavný súd konštatuje, že nezistil v postupe krajského súdu ani
porušenie princípu právnej istoty v dôsledku sťažovateľom tvrdenej rozdielnej rozhodovacej
činnosti krajského súdu v obdobných prípadoch. Ústavný súd po oboznámení sa
s rozhodnutím krajského súdu sp. zn. 3 NcC 60/2014 z 2. júla 2014 zistil, že skutkové
okolnosti v ňom uvádzané nie sú totožné s prípadom sťažovateľa, keďže z jeho
odôvodnenia nevyplýva skutkové zistenie o poskytnutí finančných prostriedkov
navrhovateľke na výkon zamestnania. Je potrebné zdôrazniť, že predmetom konania
pred ústavným súdom bolo uznesenie krajského súdu sp. zn. 4 NcC 28/2015
z 27. mája 2015, ktoré, resp. závery ktorého (pozri už uvedené) ústavný súd z hľadiska
dodržania zásad ústavnosti aj preskúmal. Skutočnosť, že krajský súd pri rozhodovaní
o miestnej príslušnosti v tejto inej sťažovateľom označenej veci zaujal odlišné právne
stanovisko, ešte nemá za následok automatický predpoklad o ústavnosti záverov
vyslovených krajským súdom v tejto inej veci, navyše, ak skutkové okolnosti v ňom
uvádzané nie sú totožné s prípadom sťažovateľa. Sťažovateľom označené iné rozhodnutie
krajského súdu preto nie je pre krajský súd, ako ani pre ústavný súd právne záväzné.
21. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že záver krajského súdu vo veci
sťažovateľa je ústavne udržateľný a podľa ústavného súdu mu nemožno vyčítať
neodôvodnenosť či nepreskúmateľnosť, ktoré by mali za následok arbitrárnosť napadnutého
uznesenia. Vychádzajúc z uvedeného a s poukazom na to, že obsahom označených práv nie
je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp.
právo na úspech v konaní (II. ÚS 218/02, resp. I. ÚS 3/97), ústavný súd sťažnosť v časti
namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru pri jej predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
10
22. Podľa sťažovateľa nesprávnym napadnutým uznesením o určení miestnej
príslušnosti okresného súdu došlo aj k porušeniu jeho základného práva nebyť odňatý
zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 ústavy.
23. Ústava základné právo na zákonného sudcu upravuje v čl. 48 ods. 1, podľa
ktorého nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi; príslušnosť súdu ustanoví zákon.
Zákonom, na ktorý sa v citovanom článku ústavy odkazuje, je Občiansky súdny poriadok.
Občiansky súdny poriadok ustanovuje, ktorý súd je vecne, miestne a funkčne príslušný
na prerokovanie veci, čo je prvým predpokladom na určenie zákonného sudcu, keďže
označené základné právo sa výslovne spája s osobou sudcu, nie so súdom. Postavenie
zákonného sudcu ako osoby, ktorá má o veci rozhodnúť, je späté so sústavou súdov, ktorú
upravuje zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov. So sústavou súdov je teda priamo spätá príslušnosť súdu
o veci rozhodnúť upravená Občianskym súdnym poriadkom, a tým aj osoba zákonného
sudcu, za ktorého treba pokladať sudcu určeného v súlade s rozvrhom práce vecne a miestne
príslušného súdu (I. ÚS 52/97, II. ÚS 87/01, III. ÚS 116/06). Zákonom ustanovené pravidlá
miestnej príslušnosti vytvárajú rámec na určenie zákonného sudcu, a tým aj na realizáciu
základného práva podľa čl. 48 ods. 1 ústavy.
24. Ústavný súd už vyjadril názor, že ak sa účastník konania domnieva, že o jeho
veci koná miestne nepríslušný súd, a teda z tohto dôvodu by mal byť odňatý svojmu
zákonnému sudcovi, je na ňom, aby námietku porušenia ústavnej ochrany vyplývajúcu
z ústavnoprocesného princípu o zákonnom sudcovi (čl. 48 ods. 1 ústavy) uplatnil
na všeobecnom súde podaním mimoriadneho opravného prostriedku ̶dovolania
podľa § 237 písm. g) OSP (IV. ÚS 161/08). V prípade nepodania dovolania by tak mohla
byť sťažnosť odmietnutá ako neprípustná. V súlade s rozhodovacou činnosťou ústavného
súdu, podľa ktorej je na posúdenie prípustnosti dovolania zásadne príslušný dovolací súd
(napr. IV. ÚS 238/07, II. ÚS 60/09, I. ÚS 481/2010, IV. ÚS 499/2011), a vzhľadom
na judikatúru najvyššieho súdu o neprípustnosti dovolaní proti rozhodnutiam krajského
súdu o miestnej príslušnosti ako súdu nadriadeného podľa § 105 ods. 3 OSP (napríklad
uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo 243/2010 z 23. novembra 2010), ako aj na
okolnosti daného prípadu nepristúpil ústavný súd k odmietnutiu sťažnosti z dôvodu jej
neprípustnosti, ale skúmal, či sú dôvody, ktoré by bránili jej prijatiu na ďalšie konanie.
25. Keďže ústavný súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie krajského súdu je
z ústavného hľadiska akceptovateľné a v okolnostiach danej veci ním nebolo porušené
základné právo sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy ani právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
z dôvodu namietaného nesprávneho právneho posúdenia, v nadväznosti na to nemohlo dôjsť
ani k porušeniu základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy. Podľa
názoru ústavného súdu nemôže ústavne konformná aplikácia pravidiel o miestnej
príslušnosti krajským súdom predstavovať porušenie základného práva na zákonného sudcu
podľa čl. 48 ods. 1 ústavy. Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní aj
túto časť sťažnosti sťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde).
26. V dôsledku odmietnutia sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu
zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa uplatnenými v sťažnosti, ako aj vyzývať
sťažovateľa na odstránenie nedostatkov predloženého splnomocnenia na zastupovanie
v konaní pred ústavným súdom, v ktorom označil iné ako sťažnosťou napadnuté
rozhodnutie krajského súdu (sp. zn. 8 Co 437/2013 z 31. marca 2014).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. apríla 2016
12