Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 254/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. mája 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária Beňová, s. r. o., Blumentálska 8,

Bratislava, v mene ktorej koná advokátka a konateľka Mgr. Martina Beňová, vo veci

namietaného porušenia jeho základného na ochranu pred neoprávneným zasahovaním

do súkromného a rodinného života podľa ,

na súdnu ochranu podľa , práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. februára

2016 doručená spoločná sťažnosť , (ďalej

spolu len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na ochranu

pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2

(ďalej len „“), na súdnu ochranu podľa

, práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na rešpektovanie

súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru postupom Krajského súdu

v Bratislave sp. zn. (ďalej len „napadnutý konanie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou doručenou okresnému

súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) domáhal ochrany osobnosti v súvislosti

s uverejnenou fotografiou a informáciami o jeho osobe žalovaným. Okresný súd žalobe

sťažovateľa čiastočne vyhovel, keď v konaní vedenom pod sp. zn. rozhodol

rozsudkom z 26. marca 2015, ktorým uložil žalovanému povinnosť uverejniť

ospravedlnenie, zdržať sa uverejňovania a rozširovania fotografie sťažovateľa a odstrániť

z webovej stránky žalovaného inkriminovaný článok. Vo zvyšku návrh sťažovateľa, ktorým

sa domáhal priznania náhrady nemajetkovej ujmy v sume 30 000 €, proti žalovanému

zamietol. Sťažovateľ podal proti uvedenému rozsudku prvostupňového súdu odvolanie,

o ktorom rozhodol krajský súd napadnutým rozsudkom tak, že odvolaním napadnutý

rozsudok vo veci samej potvrdil a vo výroku o trovách konania zmenil tak, že žiaden

z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

Sťažovateľ nespokojný s výsledkom označeného súdneho konania v sťažnosti

uvádza, že napadnutý rozsudok krajského súdu je arbitrárny, jeho odôvodnenie je

nedostačujúce a vnútorne rozporné, zároveň aj nepreskúmateľné. Z uvedených dôvodov

napadnutý rozsudok považuje za nezákonný a porušujúci jeho označené práva.

Sťažovateľ zároveň v sťažnosti uviedol, že z dôvodu nedostatočného odôvodnenia

a arbitrárnosti rozsudku v napadnutom konaní podal prostredníctvom právneho zástupcu

2

dovolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté. V súvislosti s prípustnosťou svojej sťažnosti

zároveň poukázal na rozhodnutie ústavného súdu vo veci vedenej pod sp. zn.

z 26. marca 2015 a bol toho názoru, že aj napriek skutočnosti, že

v súčasnosti prebieha dovolacie konanie, je jeho sťažnosť vo vzťahu k napadnutému

postupu krajského súdu prípustná.

Sťažovateľ preto v závere svojej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto

nálezom:

«1. Základné právo sťažovateľa , , bytom

, na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky a právo na spravodlivé súdne konanie upravené v čl. 6 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní

vedenom pod sp. zn. , porušené bolo.

2. Základné právo sťažovateľa , , bytom

, na ochranu pred neoprávneným zasahovaním

do súkromného a rodinného života podľa

a na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru postupom

Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. , porušené bolo.

3. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave

.k. -376 zo dňa 2.11.2015 v časti, v ktorej Krajský súd v Bratislave

potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. - 305 zo dňa 26.03.2015 v

Časti zamietnutia zvyšku žalobného návrhu sťažovateľa (IV.), týkajúceho sa návrhu na

uverejnenie ospravedlnenia za zásah do práva sťažovateľa na súkromie, návrhu sťažovateľa

na odstránenie článku s názvom „Študovaný“ z webovej stránky

http://pluska.sk/plus7dni/zaujalo-nas/studovany.html a nároku sťažovateľa na náhradu

nemajetkovej ujmy v peniazoch za neoprávnený zásah do práva na súkromie a práva na

podobizeň, zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

4. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. -376 zo dňa 2.11.2015

v Časti, v ktorej Krajský súd v Bratislave zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k.

- 305 zo dňa 26.03.2015 v Časti týkajúcej sa trov súdneho konania, zrušuje

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

3

5. Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť ,

. bytom , trovy právneho zastúpenia

vo výške 303,16 EUR na účet právneho zástupcu - Advokátskej kancelárie Beňová, s.r.o.,

so sídlom Blumentálska č. 8, 811 07 Bratislava, , do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.»

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd vychádzajúc z informácií uvádzaných sťažovateľom, že proti rozsudku

krajského súdu v napadnutom konaní podal dovolanie, ktorého prípustnosť založil

na dôvode odňatia možnosti konať pred súdom podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) z dôvodu

nedostatočného a arbitrárneho odôvodnenia rozsudku krajského súdu, ktoré okresnému súdu

4

doručil 15. januára 2016 a o ktorom ku dňu podania sťažnosti nebolo rozhodnuté, dospel

k záveru o neprípustnosti sťažnosti sťažovateľa.

Z princípu subsidiarity ako jedného zo základných pojmových znakov právomoci

ústavného súdu podľa vyplýva, že ochranu pred ústavným súdom

nemožno využiť súčasne alebo pred inými prostriedkami nápravy, ktoré má sťažovateľ

k dispozícii, ale že sťažnosť je prípustná iba vtedy, ak napriek vyčerpaniu všetkých

prípustných právnych možností nápravy naďalej dochádza k porušovaniu základných práv

alebo slobôd sťažovateľa (m. m. ).

Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor,

podľa ktorého vyčerpanie všetkých opravných prostriedkov alebo iných právnych

prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv alebo slobôd

účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných právnych

predpisov, neznamená samotné podanie oprávnenou osobou, ale až rozhodnutie o ňom

príslušným orgánom ().

Tvrdená skutočnosť podania dovolania sťažovateľom proti rozsudku krajského súdu

v napadnutom konaní vzhľadom na princíp subsidiarity vyplývajúci z

vylučuje právomoc ústavného súdu meritórne konať a rozhodovať o uplatnených

námietkach porušenia označených práv, ak je zrejmé, že sťažovateľ podal dovolanie, pričom

ústavný súd zistil, že v čase rozhodovania ústavného súdu nie je dovolacie konanie

skončené. Sťažnosť musela byť preto odmietnutá pre jej predčasnosť, pretože o ochrane

označených práv, ktorých porušenie namieta, bude vo vzťahu ku krajskému súdu

rozhodovať Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší súd“) ako súd dovolací.

Súbežné podanie dovolania a sťažnosti na ústavnom súde navodzuje situáciu,

keď uvedený princíp subsidiarity síce vylučuje právomoc ústavného súdu, ale iba v čase

do rozhodnutia najvyššieho súdu o dovolaní. Tejto situácii zodpovedá aplikácia § 53 ods. 1

, podľa ktorého je sťažnosť neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal

opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho

základných práv alebo slobôd účinne poskytuje...

5

Ústavný súd preto zaujal názor (podobne napr. , ,

), že v prípade podania mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania)

a súbežne podanej sťažnosti na ústavnom súde je sťažnosť považovaná za prípustnú

až po rozhodnutí o dovolaní.

Pokiaľ ide o právny názor vyslovený v rozhodnutí ústavného súdu sp. zn.

z 26. marca 2015, že nemožno považovať dovolanie za účinný prostriedok

nápravy v prípade dovolania založeného na dôvode prípustnosti podľa

z dôvodu nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia, pretože prax najvyššieho súdu

pri posudzovaní otázky prípustnosti takéhoto dovolania je nejednotná, III. senát ústavného

súdu konštatuje, že ide o ojedinelé rozhodnutie ústavného súdu, pričom zároveň konštatuje,

že stabilná judikatúra ostatných senátov ústavného súdu je v tejto otázke opačná (m. m.

, , , a iné).

Pre úplnosť dodáva, že argumentácia sťažovateľa o nejednotnosti rozhodovacej praxe

najvyššieho súdu je prekonaná aj zjednocovacím stanoviskom občianskoprávneho kolégia

najvyššieho súdu z 3. decembra 2015 k výkladu (uverejnené pod

č. 2 Zbierky stanovísk najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky 1/2016) ktoré znie:

„Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b)

. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia

neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť

o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho

súdneho poriadku.“

Aj z uvedeného dôvodu sú závery uvedené v označenom rozhodnutí II. senátu

neaplikovateľné na prípad sťažovateľa, pretože po prijatí označeného rozhodnutia

II. senátom ústavného súdu došlo k zjednoteniu rozhodovacej praxe najvyššieho súdu

citovaným stanoviskom.

6

Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou meritórne

nezaoberal, ale podľa zásady ratio temporis ju odmietol ako neprípustnú pre predčasnosť

podľa v spojení s .

O ďalších návrhoch sťažovateľa formulovaných v sťažnostnom petite (zrušenie

jednotlivých výrokov rozsudku krajského súdu v napadnutom konaní, náhrada trov konania)

z dôvodu odmietnutia sťažnosti nebolo potrebné rozhodnúť.

Ústavný súd sa však v daných okolnostiach musel zaoberať aj úvahou, aké dôsledky

bude mať pre sťažovateľa prípadné posúdenie jeho dovolania najvyšším súdom ako

dovolania neprípustného. Pre tento prípad ústavný súd majúc na zreteli účel základného

práva na súdnu ochranu zaručeného konštatuje, že v prípade procesného

rozhodnutia najvyššieho súdu o dovolaní bude sťažovateľovi lehota na podanie sťažnosti

ústavnému súdu považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu

právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu.

A contrario potom platí, že v prípade vecného posúdenia a rozhodnutia najvyšším

súdom o dovolaní bude mať sťažovateľ k dispozícii už iba podanie sťažnosti ústavnému

súdu týkajúcej sa tohto rozhodnutia za obvyklých podmienok.

Nad rámec odôvodnenia sťažnosti ústavný súd dodáva, že sťažovateľ petit svojej

sťažnosti formuloval nejednoznačne a nejasne, keď v bode 1 a 2 petitu žiadal vysloviť

porušenie označených práv výlučne postupom krajského súdu v napadnutom konaní (a nie

aj jeho rozhodnutím), pričom v ďalších dvoch bodoch petitu žiadal zrušiť jednotlivé výroky

rozsudku krajského súdu v napadnutom konaní. Z uvedených dôvodov mohol sťažnosť

odmietnuť aj z dôvodu nedostatku zákonom predpísaných náležitostí, pretože petit sťažnosti

v predostretom znení je nevykonateľný.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. mája 2016

7