Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 505/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. júna 2016 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,

zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Vajdom,

Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo, ktorou namieta porušenie svojho základného

práva podľa a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Liptovský

Mikuláš v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. mája 2016

doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“),

zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Vajdom, Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Liptovský Mikuláš

(ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

Zo sťažnosti, z jej príloh a zo zistení ústavného súdu pri príprave predbežného

prerokovania vyplýva, že sťažovateľ bol v procesnom postavení žalovaného účastníkom

konania o určenie neplatnosti právneho úkonu, ktoré sa začalo 2. januára 2012 a Okresným

súdom Liptovský Mikuláš bolo vedené pod sp. zn. .

Sťažovateľ v sťažnosti podanej ústavnému súdu okrem iného uvádza:

„I napriek skutočnosti, že odo dňa začatia tohto konania uplynuli už 4 roky

a 4 mesiace, do dnešného dňa nie je toto konanie právoplatne skončené. Do dnešného dňa

nebolo vo veci vydané žiadne meritórne rozhodnutie.

... Mojím listom zo dňa 22. 12. 2015... som... predsedníčke Okresného súdu Liptovský

Mikuláš podal sťažnosť na prieťahy v tomto konaní...

... Listom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. Spr 1763/15 zo dňa 5. 2. 2016 t. j. po

zákonnej lehote mi bolo oznámené, že súd vo veci konal pričom dĺžka lehôt medzi

jednotlivými úkonmi zodpovedá zaťaženosti sudcov a ostatných zamestnancov súdu, že

prieťahy v konaní neboli zistené a že moja sťažnosť je nedôvodná.

... V tejto veci som podal 3 ústavné sťažnosti na porušenie môjho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Slovenskej

republiky.

Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky v Košiciach sp. zn.

-10 zo dňa 11. 12. 2012 bola moja ústavná sťažnosť odmietnutá.

... Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky v Košiciach sp. zn.

-12 zo dňa 25. 11. 2014 bola moja ústavná sťažnosť odmietnutá.

... Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky v Košiciach sp. zn.

-17 zo dňa 4. 11. 2015 bola moja ústavná sťažnosť odmietnutá.“

Po opise priebehu napadnutého konania sťažovateľ ďalej uvádza, že „Posledné

pojednávanie vo veci sa uskutočnilo dňa 9. 9. 2015 a bolo odročené za účelom rozhodnutia

súdu o návrhu na schválenie súdneho zmieru. I napriek tomu, že odo dňa tohto

pojednávania už uplynulo 8 mesiacov, do dnešného dňa odporca (okresný súd, pozn.)

nerozhodol o návrhu na schválenie súdneho zmieru.“.

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd

po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

článku 48 ods. 2 a právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Liptovský Mikuláš v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

Okresnému súdu Liptovský Mikuláš prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3.000,- EUR...

Okresný súd Liptovský Mikuláš je povinný zaplatiť trovy konania...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ namieta, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

došlo k porušeniu jeho základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru,

pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv

nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ).

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, alebo aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci

vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval

uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne

nepripúšťajú (, , , , ). Za

zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež

napr. , , , ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. ,

) sa ochrana základnému právu podľa poskytuje v konaní

pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto

základného práva označenými orgánmi (v tomto prípade okresným súdom) ešte mohlo

trvať. Ak v čase, keď sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nemohlo dochádzať

k namietanému porušovaniu označeného základného práva postupom okresného súdu,

ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde). Tento právny názor ústavného súdu akceptuje vo svojej judikatúre aj

Európsky súd pre ľudské práva [pozri napr. rozhodnutie vo veci Miroslav Mazurek proti

Slovenskej republike, sťažnosť č. 16970/05 (, m. m. ,

atď.)].

V nadväznosti na uvedený právny názor ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že

jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to, že musí

smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv

sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva významnú

preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných

práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto

práv ďalej nepokračovalo (m. m. , , ).

Ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre viackrát vyslovil tiež právny názor,

v zmysle ktorého zjavná neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom

konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už tento súd meritórne rozhodol ešte pred

podaním sťažnosti ústavnému súdu podľa ().

Ústavný súd v súvislosti s prípravou predbežného prerokovania sťažnosti zistil, že

okresný súd v napadnutom konaní uznesením sp. zn. z 2. mája 2016 schválil

súdny zmier uzavretý medzi účastníkmi napadnutého konania. V čase doručenia sťažnosti

ústavnému súdu (9. mája 2016), ako aj v čase jej podania na poštovú prepravu (5. mája

2016) už teda bolo v napadnutom konaní meritórne rozhodnuté (o čom musel mať

sťažovateľ vedomosť), pričom v čase predbežného prerokovania sťažnosti je napadnuté

konanie už aj právoplatne skončené (uznesenie okresného súdu sp. zn.

z 2. mája 2016 o schválení súdneho zmieru nadobudlo právoplatnosť 11. mája 2016).

Zo zistení ústavného súdu teda vyplýva, že okresný súd v napadnutom konaní ešte

pred doručením sťažnosti ústavnému súdu vydal rozhodnutie smerujúce k odstráneniu stavu

právnej neistoty sťažovateľa, keď vo veci samej schválil zmier uzavretý medzi účastníkmi

konania, a preto v čase doručenia sťažnosti už nemohol porušovať základné právo

sťažovateľa podľa a právo podľa dohovoru, čo v súlade

s konštantnou judikatúrou ústavného súdu zakladá dôvod na odmietnutie sťažnosti pre

zjavnú neopodstatnenosť.

Na podklade uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľa po predbežnom

prerokovaní odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi

sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. júna 2016