Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 808/2014
PDF · 176.29 KB
No categories available
II. ÚS 808/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. novembra 2014
v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Sergeja Kohuta (sudca
spravodajca) a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť J. P., zastúpeného
advokátom JUDr. Jánom Vajdom, Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo, vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
Liptovský Mikuláš v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 4/2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. P. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. októbra 2014
doručená sťažnosť J. P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Liptovský
Mikuláš (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 4/2012 (ďalej aj
„namietané konanie“).
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že „Na Okresnom súde Liptovský Mikuláš
pod sp.zn. 10 C 4/2012 odo dňa 2.1.2012 do súčasnosti prebieha konanie v právnej veci
žalobkyne: K. S..., zast. JUDr. Peter Janči, advokát... proti žalovanému: J. P..., zast. JUDr.
Ján Vajda, advokát... o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy“.
Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol, že „Listom zo dňa 4.10.2012, ktorý bol
Okresnému súdu Liptovský Mikuláš osobne doručený dňa 4.10.2012 som JUDr. Ivete
Žiškovej, predsedníčke Okresného súdu Liptovský Mikuláš podal sťažnosť na prieťahy
v tomto konaní podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch...
Listom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. Spr 1153/12-3 zo dňa 2.11.2012 mi
bolo oznámené, že súd koná v primeraných lehotách a moja sťažnosť je nedôvodná...
Podaním tejto sťažnosti som splnil zákonnú podmienku uvedenú v § 53 ods. 1 zákona SNR
č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších zmien...
V konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp.zn. 10 C 4/2012
nejde o právne zložitú vec, ide o vec určenia neplatnosti právneho úkonu t.j. konanie
ku ktorému existuje rozsiahla súdna judikatúra. I napriek tomu konanie v tejto veci trvá 2
roky a 9 mesiacov a do dnešného dňa nebolo vo veci meritórne rozhodnuté.
... Z obsahu spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 10 C 4/2012 je zrejmé, že
ja, sťažovateľ som nezavinil predlžovanie tohto konania. Predlžovanie tohto konania
zavinila žalobkyňa tým, že podala na súd nesprávne vypracovanú žalobu, ktorej petit
nebol /a stále nie je/ v súlade so stavom katastra nehnuteľností. Túto svoju žalobu
opakovane zmenila. Okresný súd Liptovský Mikuláš takéto konanie žalobkyne toleruje s
ohľadom na jej vek, čím dochádza k porušovaniu zásady rovnosti účastníkov konania a k
neustálemu predlžovaniu konania...
V tejto veci som podaním zo dňa 14.11.2012 podal ústavnú sťažnosť pre porušenie
môjho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov... Uznesením
Ústavného súdu Slovenskej republiky v Košiciach sp.zn. III. ÚS 597/2012-10 zo dňa
11.12.2012 bola táto moja sťažnosť odmietnutá... Z obsahu spisu Okresného súdu Liptovský
Mikuláš pod sp.zn. 10 C 4/2012 je zrejmé, že po podaní tejto mojej ústavnej sťažnosti a po
vydaní uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky v Košiciach sp.zn. sp.zn.
III. ÚS 597/2012-10 zo dňa 11.12.2012 sa vo veci nič nezmenilo a v tomto konaní sú
naďalej prieťahy.“.
Podľa názoru sťažovateľa „V konaní sú neodôvodnené prieťahy, čím sa toto konanie
neúmerne predlžuje, hoci vo veci bolo možné rozhodnúť na prvom pojednávaní konanom
dňa 14.6.2012 a zamietnuť žalobu žalobkyne, čo by bolo v súlade s ustanovením § 114
ods. 1 OSP.
Už iba samotná skutočnosť, že konanie v tejto veci trvá 2 roky a 9 mesiacov a do
dnešného dňa nebolo vo veci vydané meritórne rozhodnutie je dôkazom porušenie môjho
ústavného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Takáto dĺžka konania
predlžuje stav mojej právnej neistoty do tej miery, že moje právo na súdnu ochranu sa stáva
iba iluzórnym právom.“.
Sťažovateľ žiada o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume
5 000 €, ktoré odôvodňuje pretrvávajúcim stavom právnej neistoty trvajúcim dva roky
a deväť mesiacov, ktorý mu spôsobuje nielen materiálnu ujmu, ale aj ujmu nemateriálnu.
Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol týmto
nálezom:
„Základné právo sťažovateľa J. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Liptovský
Mikuláš v konaní vedenom pod sp.zn. 10 C 4/2012 porušené bolo.
Okresnému súdu Liptovský Mikuláš sa prikazuje, aby v konaní vedenom na
Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp.zn. 10 C 4/2012 konal bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľovi J. P. sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5.000,-EUR, ktoré je
Okresný súd Liptovský Mikuláš povinný zaplatiť sťažovateľovi... do 2 mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
Sťažovateľovi J. P. sa priznávajú trovy tohto konania v sume 284,08 EUR, ktoré je
Okresný súd Liptovský Mikuláš povinný zaplatiť... na účet advokáta JUDr. Jána Vajdu č.ú...
do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 10 C 4/2012 došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom
prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,
reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný
súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez
najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. III. ÚS 199/02).
Zo spisu okresného súdu sp. zn. 10 C 4/2012, ktorý si ústavný súd pre účel
predbežného prerokovania sťažnosti vyžiadal, vyplýva, že namietané konanie, v ktorom
sťažovateľ vystupuje v procesnom postavení žalovaného, začalo 2. januára 2012 podaním
žaloby o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti.
Dňa 31. januára 2012 žalobkyňa zaplatila súdny poplatok za podanie žaloby. Dňa 3. mája
2012 okresný súd vyžiadal z Katastrálneho úradu v Žiline (ďalej len „katastrálny úrad“)
spisový materiál č... týkajúci sa sporných nehnuteľností. Dňa 14. júna 2012 sa uskutočnilo
pojednávanie, ktoré bolo odročené pre účel mimosúdneho riešenia sporu, resp. uzavretia
súdneho zmieru. Aj pojednávanie uskutočnené 12. júla 2012 bolo so súhlasom účastníkov
konania odročené pre účel mimosúdneho riešenia sporu. Na pojednávaní vykonanom
4. októbra 2012 zákonná sudkyňa vykonala dokazovanie, rozhodla o pripustení zmeny
návrhu a odročila vec pre účely ďalšieho dokazovania. Dňa 29. októbra 2012 okresný súd
požiadal katastrálny úrad o zaslanie správy týkajúcej sa zmien zápisu sporných
nehnuteľností, ku ktorým malo dôjsť na základe kombinatória. Pojednávanie nariadené
na 15. november 2012 sa neuskutočnilo z dôvodu náhleho ochorenia zákonnej sudkyne.
Dňa 18. januára 2013 okresný súd vyzval žalobkyňu na oznámenie jej návrhu ďalšieho
procesného postupu vo veci vzhľadom na predloženie darovacej zmluvy, ktorá bola
uzatvorená medzi účastníkmi sporu 18. decembra 2012 a predmetom ktorej sú aj sporné
nehnuteľnosti. Dňa 4. februára 2013 žalobkyňa oznámila, že sťažovateľ nesplnil svoju
povinnosť a nedoručil jej predmetnú darovaciu zmluvu s uznaným podpisom prevodcu
v potrebnom počte rovnopisov a z tohto dôvodu nedošlo k rozhodnutiu o povolení vkladu
vlastníckeho práva. Preto ďalší procesný postup vo veci oznámi do 28. februára 2013.
Dňa 6. marca 2013 okresný súd opätovne vyzval žalobkyňu na oznámenie, aký procesný
postup vo veci navrhuje. Dňa 11. marca 2013 právny zástupca žalobkyne požiadal
o predĺženie lehoty (do 31. marca 2013) na oznámenie požadovaných skutočností súdu
z dôvodu, že žalobkyňa je po ťažkej operácii. Dňa 9. apríla 2013 okresný súd urgoval
žalobkyňu na splnenie výzvy zo 6. marca 2013. Dňa 24. apríla 2013 žalobkyňa oznámila, že
aj napriek jej opakovaným výzvam nedošlo zo strany sťažovateľa k splneniu povinnosti
v súvislosti s uzatvorenou darovacou zmluvou, a požiadala okresný súd, aby vyzval odporcu
na oznámenie, či mieni splniť podmienky dohodnuté v darovacej zmluve. Dňa 4. júna 2013
okresný súd vyzval sťažovateľa, aby oznámil, či splnil povinnosť vyplývajúcu „z článku V,
ods. 3 darovacej zmluvy zo dňa 18. 12. 2012“ a či tak mieni urobiť. Dňa 26. júla 2013
sťažovateľ oznámil, že uvedenú povinnosť nesplnil „vzhľadom na neadekvátne správanie
žalobkyne k nemu po uzavretí tejto darovacej zmluvy“. Zároveň oznámil, že túto darovaciu
zmluvu nie je ochotný podpísať a že žalobkyni predložil iný návrh na mimosúdne
vyriešenie veci. Dňa 24. júla 2014 okresný súd vyzval žalobkyňu, aby sa vyjadrila k
sťažovateľom tvrdenej skutočnosti o inom návrhu na mimosúdne riešenie sporu a na
oznámenie ďalšieho procesného postupu. Dňa 2. septembra 2014 žalobkyňa oznámila, že
žiadny návrh na mimosúdne riešenie sporu jej nebol zo strany sťažovateľa predložený, a
požiadala okresný súd, aby vyzval sťažovateľa na preukázanie jeho tvrdenia.
Dňa 28. októbra 2014 okresný súd nariadil pojednávanie na 17. december 2014, súčasne
požiadal príslušný katastrálny odbor o zapožičanie súvisiaceho spisového materiálu.
Z uvedeného prehľadu procesných úkonov vyplýva, že namietané konanie trvá ku
dňu podania ústavnej sťažnosti 2 roky a 9 mesiacov. Okresný súd konal vo veci plynulo až
do 26. júla 2013, keď sťažovateľ ako žalovaný oznámil okresnému súdu, že predložil
žalobkyni „iný návrh na mimosúdne vyriešenie veci“. V období od 26. júla 2013 do 24. júla
2014, teda takmer jeden rok, bol okresný súd vo veci nečinný. V tejto súvislosti ústavný súd
pripomína, že jedným z atribútov činnosti súdu po podaní návrhu je požiadavka
na zmierlivé vyriešenie veci tam, kde je to možné (§ 100 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku). O zmier sa má súd vždy pokúsiť. Až vtedy, keď zlyhajú pokusy súdu o zmierlivé
vyriešenie veci, možno vec meritórne prejednať. Preto za situácie, keď sporové strany
opakovane deklarujú snahu o mimosúdne vyriešenie sporu, a konajúci súd poskytne
sporovým stranám pre tento účel časový priestor, nemožno nekonanie okresného súdu
v uvedenom období hodnotiť ako postup spôsobujúci zbytočné prieťahy v konaní.
Pre úplnosť ústavný súd konštatuje, že ani samotný sťažovateľ, resp. jeho právny
zástupca, neprispeli k urýchleniu konania tým, že nepreberali zásielky okresného súdu
(zásielka adresovaná právnemu zástupcovi sťažovateľa bola v dvoch prípadoch vrátená
okresnému súdu ako neprevzatá v odbernej lehote).
Z aktuálneho stavu konania vyplýva, že okresný súd vo veci opätovne koná.
Po vyjadrení žalobkyne, že nedošlo k zavŕšeniu pôvodnej mimosúdnej dohody a iný návrh
na mimosúdne riešenie sporu jej nebol zo strany sťažovateľa predložený (aj napriek jeho
tvrdeniu), okresný súd nariadil vo veci pojednávanie.
Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní
má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01,
I. ÚS 66/02). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem
autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. V prípade, ak
ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými
prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2
ústavy (a čl. 6 ods. 1 dohovoru), návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený (I. ÚS 38/04,
III. ÚS 24/04, III. ÚS 372/06).
Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že hoci doterajší postup okresného
súdu v namietanom konaní nebol celkom bez prieťahov, ich intenzita s prihliadnutím
na všetky okolnosti konania okresného súdu nedosiahla podľa názoru ústavného súdu taký
stupeň závažnosti, ktorý by mohol viesť k záveru o porušení základného práva sťažovateľa
na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (mutatis
mutandis III. ÚS 24/04, III. ÚS 67/04).
V nadväznosti na to ústavný súd sťažnosť sťažovateľa namietajúcu porušenie
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. 10 C 4/2012 podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre jej zjavnú
neopodstatnenosť.
Nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia ústavný súd uvádza, že do úvahy
prichádzalo odmietnutie sťažnosti aj z dôvodu jej neprípustnosti.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ v priebehu konania podal 4.
októbra 2012 predsedníčke okresného súdu sťažnosť na prieťahy v namietanom konaní.
Predsedníčka okresného súdu v odpovedi na uvedenú sťažnosť z 2. novembra 2012
konštatovala jej nedôvodnosť, pričom uviedla, že „súd vo veci konal v primeraných
lehotách“.
Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, I. ÚS 56/08), že účelom práva
účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je
poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený
porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Aj keď sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že podaním sťažnosti zo 4. októbra 2012
„splnil zákonnú podmienku uvedenú v § 53 ods. 1 zákona SNR č. 38/1993 Z. z.“, toto jeho
tvrdenie nemožno akceptovať. Sťažovateľ sa obrátil so svojou sťažnosťou na vedenie
okresného súdu len desať mesiacov po začatí konania, navyše v období, keď okresný súd
konal plynule a pojednávania ním nariadené boli odročené len z dôvodu prezentovanej vôle
účastníkov konania vyriešiť spor zmierne. Ústavný súd zastáva stanovisko, že predmetná
sťažnosť bola v okolnostiach prípadu zo strany sťažovateľa iba formálnym úkonom,
ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by bola
podaná práve v čase, keď okresný súd nekonal (už spomínané obdobie jedného roka).
Vzhľadom na uvedené ústavný súd zastáva názor, že hoci sťažovateľ podal v priebehu
namietaného konania sťažnosť podľa zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, takéto formálne využitie
právneho prostriedku nápravy podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažovateľom
nemožno považovať za efektívny postup, ktorý by predstavoval splnenie podmienky
prípustnosti sťažnosti podľa označeného ustanovenia zákona o ústavnom súde.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.
Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby
po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade
zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným
prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. novembra 2014