Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 808/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. novembra 2014

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Sergeja Kohuta (sudca

spravodajca) a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť J. P., zastúpeného

advokátom JUDr. Jánom Vajdom, Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo, vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Liptovský Mikuláš v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. P. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. októbra 2014

doručená sťažnosť J. P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Liptovský

Mikuláš (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj

„namietané konanie“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že „Na Okresnom súde Liptovský Mikuláš

pod sp.zn. odo dňa 2.1.2012 do súčasnosti prebieha konanie v právnej veci

žalobkyne: K. S..., zast. JUDr. Peter Janči, advokát... proti žalovanému: J. P..., zast. JUDr.

Ján Vajda, advokát... o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy“.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol, že „Listom zo dňa 4.10.2012, ktorý bol

Okresnému súdu Liptovský Mikuláš osobne doručený dňa 4.10.2012 som JUDr. Ivete

Žiškovej, predsedníčke Okresného súdu Liptovský Mikuláš podal sťažnosť na prieťahy

v tomto konaní podľa o súdoch...

Listom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. Spr 1153/12-3 zo dňa 2.11.2012 mi

bolo oznámené, že súd koná v primeraných lehotách a moja sťažnosť je nedôvodná...

Podaním tejto sťažnosti som splnil zákonnú podmienku uvedenú v § 53 ods. 1 zákona SNR

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších zmien...

V konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp.zn.

nejde o právne zložitú vec, ide o vec určenia neplatnosti právneho úkonu t.j. konanie

ku ktorému existuje rozsiahla súdna judikatúra. I napriek tomu konanie v tejto veci trvá 2

roky a 9 mesiacov a do dnešného dňa nebolo vo veci meritórne rozhodnuté.

... Z obsahu spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. je zrejmé, že

ja, sťažovateľ som nezavinil predlžovanie tohto konania. Predlžovanie tohto konania

zavinila žalobkyňa tým, že podala na súd nesprávne vypracovanú žalobu, ktorej petit

nebol /a stále nie je/ v súlade so stavom katastra nehnuteľností. Túto svoju žalobu

opakovane zmenila. Okresný súd Liptovský Mikuláš takéto konanie žalobkyne toleruje s

ohľadom na jej vek, čím dochádza k porušovaniu zásady rovnosti účastníkov konania a k

neustálemu predlžovaniu konania...

V tejto veci som podaním zo dňa 14.11.2012 podal ústavnú sťažnosť pre porušenie

môjho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov... Uznesením

Ústavného súdu Slovenskej republiky v Košiciach sp.zn. -10 zo dňa

11.12.2012 bola táto moja sťažnosť odmietnutá... Z obsahu spisu Okresného súdu Liptovský

Mikuláš pod sp.zn. je zrejmé, že po podaní tejto mojej ústavnej sťažnosti a po

vydaní uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky v Košiciach sp.zn. sp.zn.

-10 zo dňa 11.12.2012 sa vo veci nič nezmenilo a v tomto konaní sú

naďalej prieťahy.“.

Podľa názoru sťažovateľa „V konaní sú neodôvodnené prieťahy, čím sa toto konanie

neúmerne predlžuje, hoci vo veci bolo možné rozhodnúť na prvom pojednávaní konanom

dňa 14.6.2012 a zamietnuť žalobu žalobkyne, čo by bolo v súlade s ustanovením § 114

ods. 1 .

Už iba samotná skutočnosť, že konanie v tejto veci trvá 2 roky a 9 mesiacov a do

dnešného dňa nebolo vo veci vydané meritórne rozhodnutie je dôkazom porušenie môjho

ústavného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Takáto dĺžka konania

predlžuje stav mojej právnej neistoty do tej miery, že moje právo na súdnu ochranu sa stáva

iba iluzórnym právom.“.

Sťažovateľ žiada o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

5 000 €, ktoré odôvodňuje pretrvávajúcim stavom právnej neistoty trvajúcim dva roky

a deväť mesiacov, ktorý mu spôsobuje nielen materiálnu ujmu, ale aj ujmu nemateriálnu.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol týmto

nálezom:

„Základné právo sťažovateľa J. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa článku 48 ods. 2 postupom Okresného súdu Liptovský

Mikuláš v konaní vedenom pod sp.zn. porušené bolo.

Okresnému súdu Liptovský Mikuláš sa prikazuje, aby v konaní vedenom na

Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp.zn. konal bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi J. P. sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5.000,-EUR, ktoré je

Okresný súd Liptovský Mikuláš povinný zaplatiť sťažovateľovi... do 2 mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

Sťažovateľovi J. P. sa priznávajú trovy tohto konania v sume 284,08 EUR, ktoré je

Okresný súd Liptovský Mikuláš povinný zaplatiť... na účet advokáta JUDr. Jána Vajdu č.ú...

do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný

súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez

najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. ).

Zo spisu okresného súdu sp. zn. , ktorý si ústavný súd pre účel

predbežného prerokovania sťažnosti vyžiadal, vyplýva, že namietané konanie, v ktorom

sťažovateľ vystupuje v procesnom postavení žalovaného, začalo 2. januára 2012 podaním

žaloby o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti.

Dňa 31. januára 2012 žalobkyňa zaplatila súdny poplatok za podanie žaloby. Dňa 3. mája

2012 okresný súd vyžiadal z Katastrálneho úradu v Žiline (ďalej len „katastrálny úrad“)

spisový materiál č... týkajúci sa sporných nehnuteľností. Dňa 14. júna 2012 sa uskutočnilo

pojednávanie, ktoré bolo odročené pre účel mimosúdneho riešenia sporu, resp. uzavretia

súdneho zmieru. Aj pojednávanie uskutočnené 12. júla 2012 bolo so súhlasom účastníkov

konania odročené pre účel mimosúdneho riešenia sporu. Na pojednávaní vykonanom

4. októbra 2012 zákonná sudkyňa vykonala dokazovanie, rozhodla o pripustení zmeny

návrhu a odročila vec pre účely ďalšieho dokazovania. Dňa 29. októbra 2012 okresný súd

požiadal katastrálny úrad o zaslanie správy týkajúcej sa zmien zápisu sporných

nehnuteľností, ku ktorým malo dôjsť na základe kombinatória. Pojednávanie nariadené

na 15. november 2012 sa neuskutočnilo z dôvodu náhleho ochorenia zákonnej sudkyne.

Dňa 18. januára 2013 okresný súd vyzval žalobkyňu na oznámenie jej návrhu ďalšieho

procesného postupu vo veci vzhľadom na predloženie darovacej zmluvy, ktorá bola

uzatvorená medzi účastníkmi sporu 18. decembra 2012 a predmetom ktorej sú aj sporné

nehnuteľnosti. Dňa 4. februára 2013 žalobkyňa oznámila, že sťažovateľ nesplnil svoju

povinnosť a nedoručil jej predmetnú darovaciu zmluvu s uznaným podpisom prevodcu

v potrebnom počte rovnopisov a z tohto dôvodu nedošlo k rozhodnutiu o povolení vkladu

vlastníckeho práva. Preto ďalší procesný postup vo veci oznámi do 28. februára 2013.

Dňa 6. marca 2013 okresný súd opätovne vyzval žalobkyňu na oznámenie, aký procesný

postup vo veci navrhuje. Dňa 11. marca 2013 právny zástupca žalobkyne požiadal

o predĺženie lehoty (do 31. marca 2013) na oznámenie požadovaných skutočností súdu

z dôvodu, že žalobkyňa je po ťažkej operácii. Dňa 9. apríla 2013 okresný súd urgoval

žalobkyňu na splnenie výzvy zo 6. marca 2013. Dňa 24. apríla 2013 žalobkyňa oznámila, že

aj napriek jej opakovaným výzvam nedošlo zo strany sťažovateľa k splneniu povinnosti

v súvislosti s uzatvorenou darovacou zmluvou, a požiadala okresný súd, aby vyzval odporcu

na oznámenie, či mieni splniť podmienky dohodnuté v darovacej zmluve. Dňa 4. júna 2013

okresný súd vyzval sťažovateľa, aby oznámil, či splnil povinnosť vyplývajúcu „z článku V,

ods. 3 darovacej zmluvy zo dňa 18. 12. 2012“ a či tak mieni urobiť. Dňa 26. júla 2013

sťažovateľ oznámil, že uvedenú povinnosť nesplnil „vzhľadom na neadekvátne správanie

žalobkyne k nemu po uzavretí tejto darovacej zmluvy“. Zároveň oznámil, že túto darovaciu

zmluvu nie je ochotný podpísať a že žalobkyni predložil iný návrh na mimosúdne

vyriešenie veci. Dňa 24. júla 2014 okresný súd vyzval žalobkyňu, aby sa vyjadrila k

sťažovateľom tvrdenej skutočnosti o inom návrhu na mimosúdne riešenie sporu a na

oznámenie ďalšieho procesného postupu. Dňa 2. septembra 2014 žalobkyňa oznámila, že

žiadny návrh na mimosúdne riešenie sporu jej nebol zo strany sťažovateľa predložený, a

požiadala okresný súd, aby vyzval sťažovateľa na preukázanie jeho tvrdenia.

Dňa 28. októbra 2014 okresný súd nariadil pojednávanie na 17. december 2014, súčasne

požiadal príslušný katastrálny odbor o zapožičanie súvisiaceho spisového materiálu.

Z uvedeného prehľadu procesných úkonov vyplýva, že namietané konanie trvá ku

dňu podania ústavnej sťažnosti 2 roky a 9 mesiacov. Okresný súd konal vo veci plynulo až

do 26. júla 2013, keď sťažovateľ ako žalovaný oznámil okresnému súdu, že predložil

žalobkyni „iný návrh na mimosúdne vyriešenie veci“. V období od 26. júla 2013 do 24. júla

2014, teda takmer jeden rok, bol okresný súd vo veci nečinný. V tejto súvislosti ústavný súd

pripomína, že jedným z atribútov činnosti súdu po podaní návrhu je požiadavka

na zmierlivé vyriešenie veci tam, kde je to možné (§ 100 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku). O zmier sa má súd vždy pokúsiť. Až vtedy, keď zlyhajú pokusy súdu o zmierlivé

vyriešenie veci, možno vec meritórne prejednať. Preto za situácie, keď sporové strany

opakovane deklarujú snahu o mimosúdne vyriešenie sporu, a konajúci súd poskytne

sporovým stranám pre tento účel časový priestor, nemožno nekonanie okresného súdu

v uvedenom období hodnotiť ako postup spôsobujúci zbytočné prieťahy v konaní.

Pre úplnosť ústavný súd konštatuje, že ani samotný sťažovateľ, resp. jeho právny

zástupca, neprispeli k urýchleniu konania tým, že nepreberali zásielky okresného súdu

(zásielka adresovaná právnemu zástupcovi sťažovateľa bola v dvoch prípadoch vrátená

okresnému súdu ako neprevzatá v odbernej lehote).

Z aktuálneho stavu konania vyplýva, že okresný súd vo veci opätovne koná.

Po vyjadrení žalobkyne, že nedošlo k zavŕšeniu pôvodnej mimosúdnej dohody a iný návrh

na mimosúdne riešenie sporu jej nebol zo strany sťažovateľa predložený (aj napriek jeho

tvrdeniu), okresný súd nariadil vo veci pojednávanie.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v (, ,

). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem

autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. V prípade, ak

ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými

prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2

(a dohovoru), návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený (,

, ).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že hoci doterajší postup okresného

súdu v namietanom konaní nebol celkom bez prieťahov, ich intenzita s prihliadnutím

na všetky okolnosti konania okresného súdu nedosiahla podľa názoru ústavného súdu taký

stupeň závažnosti, ktorý by mohol viesť k záveru o porušení základného práva sťažovateľa

na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa (mutatis

mutandis , ).

V nadväznosti na to ústavný súd sťažnosť sťažovateľa namietajúcu porušenie

základného práva podľa postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. podľa odmietol pre jej zjavnú

neopodstatnenosť.

Nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia ústavný súd uvádza, že do úvahy

prichádzalo odmietnutie sťažnosti aj z dôvodu jej neprípustnosti.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ v priebehu konania podal 4.

októbra 2012 predsedníčke okresného súdu sťažnosť na prieťahy v namietanom konaní.

Predsedníčka okresného súdu v odpovedi na uvedenú sťažnosť z 2. novembra 2012

konštatovala jej nedôvodnosť, pričom uviedla, že „súd vo veci konal v primeraných

lehotách“.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , ), že účelom práva

účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je

poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený

porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Aj keď sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že podaním sťažnosti zo 4. októbra 2012

„splnil zákonnú podmienku uvedenú v “, toto jeho

tvrdenie nemožno akceptovať. Sťažovateľ sa obrátil so svojou sťažnosťou na vedenie

okresného súdu len desať mesiacov po začatí konania, navyše v období, keď okresný súd

konal plynule a pojednávania ním nariadené boli odročené len z dôvodu prezentovanej vôle

účastníkov konania vyriešiť spor zmierne. Ústavný súd zastáva stanovisko, že predmetná

sťažnosť bola v okolnostiach prípadu zo strany sťažovateľa iba formálnym úkonom,

ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by bola

podaná práve v čase, keď okresný súd nekonal (už spomínané obdobie jedného roka).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd zastáva názor, že hoci sťažovateľ podal v priebehu

namietaného konania sťažnosť podľa o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, takéto formálne využitie

právneho prostriedku nápravy podľa sťažovateľom

nemožno považovať za efektívny postup, ktorý by predstavoval splnenie podmienky

prípustnosti sťažnosti podľa označeného ustanovenia .

Vzhľadom na uvedené ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby

po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade

zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným

prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. novembra 2014