Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 597/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. decembra

2012 predbežne prerokoval sťažnosť J. P., trvale bytom P., prechodne bytom L.,

zastúpeného advokátom JUDr. J. V., N., vo veci namietaného porušenia jeho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Liptovský Mikuláš v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. P. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. novembra

2012 doručená sťažnosť J. P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Liptovský

Mikuláš (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej

aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je v procesnom postavení odporcu účastníkom

konania o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, ktoré začalo pred okresným súdom 2. januára

2012. Sťažovateľ uvádza, že vo veci sa uskutočnili už tri pojednávania, avšak dosiaľ v ňom

nebolo vydané žiadne meritórne rozhodnutie, a konanie teda nie je právoplatne skončené.

Sťažovateľ uvádza, že listom zo 4. októbra 2012 adresovaným predsedníčke okresného súdu

sa sťažoval na prieťahy v predmetnom konaní sťažnosťou podľa

Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o súdoch“), avšak táto bola predsedníčkou okresného súdu vyhodnotená

ako nedôvodná.

Sťažovateľ ďalej uvádza, že v konaní okresného súdu nejde o zložitú vec, pretože ide

o konanie o určenie neplatnosti právneho úkonu, ku ktorému podľa jeho názoru existuje

rozsiahla judikatúra. Sťažovateľ sa za dĺžku konania necíti zodpovedný, pretože ju mala

zaviniť navrhovateľka tým, že okresnému súdu podala nesprávne vypracovanú žalobu,

ktorej petit nebol v súlade so stavom katastra nehnuteľností. V ďalšej časti sťažnosti

sťažovateľ poukazuje na judikatúru ústavného súdu vzťahujúcu sa na posudzovanie

zbytočných prieťahov v súdnych konaniach, ako aj na ustanovenia

v znení neskorších predpisov týkajúce sa procesného postupu

všeobecných súdov. Podľa názoru sťažovateľa mal okresný súd už na prvom pojednávaní

konanom 14. júna 2012 žalobu zamietnuť bez vykonávania ďalšieho dokazovania.

Na základe uvedeného sťažovateľ od ústavného súdu žiada vydať takéto rozhodnutie:

„Základné právo sťažovateľa J. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa článku 48 ods. 2 postupom Okresného súdu Liptovský

Mikuláš v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

Okresnému súdu Liptovský Mikuláš sa prikazuje, aby v konaní vedenom

na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov.

Sťažovateľovi... sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5.000,- EUR, ktoré je

Okresný súd Liptovský Mikuláš povinný zaplatiť sťažovateľovi... do 2 mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

Sťažovateľovi... sa priznávajú trovy tohto konania v sume 269,58 EUR, ktoré je

Okresný súd Liptovský Mikuláš povinný zaplatiť ... na účet advokáta JUDr. J. V... do 2

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

V zmysle ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 63 zákona o súdoch sťažnosti vybavuje predseda príslušného súdu, ak

osobitný zákon neustanovuje inak. Sťažnosti na predsedu súdu vybavuje predseda súdu

vyššieho stupňa.

Podľa § 67 ods. 1 písm. a) zákona o súdoch ak je sťažovateľ toho názoru, že

sťažnosť, ktorú podal na príslušnom orgáne súdu, nebola ním riadne vybavená, môže

požiadať do 30 dní od doručenia odpovede, s ktorou nie je spokojný, predsedu krajského

súdu o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom okresného súdu alebo podľa písm. b)

tohto ustanovenia Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky o prešetrenie vybavenia

sťažnosti predsedom krajského súdu...

Z okolností prípadu predovšetkým vyplýva, že sťažovateľ podal ústavnému súdu

sťažnosť jeden a pol mesiaca po podaní sťažnosti predsedníčke okresného súdu podľa § 62

a nasl. zákona o súdoch a niekoľko dní po doručení jej odpovede na jeho sťažnosť bez toho,

aby (vzhľadom na nespokojnosť s vybavením jeho sťažnosti) požiadal predsedu krajského

súdu o prešetrenie jej vybavenia.

Špecifickosť sťažnosti podľa spočíva okrem iného aj v tom,

že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity

vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou

ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci

predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných

do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Ústavný súd v prípadoch namietaného porušenia základných práv v dôsledku

zbytočných prieťahov v konaní zapríčinených všeobecným súdom skúma, či sťažovateľ

využil právne prostriedky, ktoré mu na ochranu jeho práv od 1. apríla 2005 poskytuje zákon

o súdoch v ustanoveniach § 3 ods. 7 a § 62 a nasl. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorej

predmetom je namietané porušenie základného práva podľa , koná iba

za predpokladu, že sťažovateľ preukáže, že účinne využil označené právne prostriedky

podľa zákona o súdoch, alebo že sa preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov

hodných osobitného zreteľa ( ); [obdobne napr.

, ].

Vzhľadom na nespokojnosť sťažovateľa so závermi predsedníčky okresného súdu

obsiahnutými v jej odpovedi z 2. novembra 2012 sťažovateľ nepreukázal využitie ďalšieho

právneho prostriedku nápravy, ktorým je podanie žiadosti predsedovi krajského súdu

o prešetrenie vybavenia sťažnosti podľa § 67 ods. 1 zákona o súdoch. Ústavný súd

konštatuje, že z tohto dôvodu bola v danom prípade sťažnosť podaná ústavnému súdu

predčasne, a to v čase, keď ešte bolo možné využiť ďalší právny prostriedok nápravy

porušenia ním označeného základného práva. Preto je namieste považovať sťažovateľom

predloženú sťažnosť podľa za neprípustnú podľa zákona

o ústavnom súde a bolo ju potrebné odmietnuť podľa .

Nad rámec už uvedeného ústavný súd konštatuje, že podľa sťažovateľom tvrdených

skutočností, ktoré v zásade potvrdzuje aj odpoveď predsedníčky okresného súdu

na sťažnosť podanú sťažovateľom podľa § 62 zákona o súdoch, možno dospieť aj k záveru

o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti. V tomto smere považuje ústavný súd za podstatné,

že v konaní, ktoré od podania žaloby trvá približne 11 mesiacov a od zaplatenia súdneho

poplatku 7 mesiacov, nariadil okresný súd celkovo 4 termíny pojednávania, z ktorých 2

termíny boli odročené so súhlasom účastníkov konania vzhľadom na to, že spoločne

prezentovali vôľu vysporiadať vec mimosúdne. Ako z odpovede predsedníčky okresného

súdu adresovanej sťažovateľovi z 2. novembra 2012 vyplýva, na pojednávaní vykonanom

4. októbra 2012 zákonná sudkyňa otvorila pojednávanie, vykonala dokazovanie, rozhodla

o pripustení zmeny návrhu a odročila vec pre účely ďalšieho dokazovania. Uvedené

skutočnosti nesvedčia o nečinnosti okresného súdu, resp. jeho neefektívnej činnosti, ktoré

by signalizovali porušovanie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov

v intenzite dosahujúcej mieru ústavnej relevancie.

Ústavný súd však pripomína, že prípadne dlhšie obdobie nečinnosti okresného súdu

alebo iné jeho konanie (neefektívny, nesústredený postup súdu), ktoré by boli v príčinnej

súvislosti s porušovaním základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa

, by nemuseli byť prekážkou prípustnosti opätovného konania

a rozhodovania vo veci samej podľa .

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa už ústavný súd ďalšími

požiadavkami sťažovateľa na ochranu ústavnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. decembra 2012