Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Sp/11/2013

Potvrdené rozhodnutím 2Sžo/43/2013, 2Sžo/45/2013
„Identifikačné číslo spisu: 7013200332 Dátum vydania rozhodnutia: 29.10.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Alena Poláčková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:7013200332.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Jozefa Milučkého, v právnej veci navrhovateľa: A. M., Z. X., E., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, Kancelária Košice, Moyzesova 18, Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. 2932/2013, ev.č. 8973/2013 zo 4. marca 2013, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 7Sp/11/2013-17 zo 17. mája 2013, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 7Sp/11/2013-17 zo 17. mája 2013 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."
„Identifikačné číslo spisu: 7013200332 Dátum vydania rozhodnutia: 29.10.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Alena Poláčková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:7013200332.2 UZNESENIE Najvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci navrhovateľa: A. M., Z. X, E., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, Kancelária Košice, Moyzesova 18, Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. 2932/2013, ev.č. 8973/2013 zo 4. marca 2013, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č.k. 7Sp/11/2013-34 z 8. júla 2013, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k. 7Sp/11/2013-34 z 8. júla 2013 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudca JUDr. Pavol Naď v právnej veci navrhovateľa A. M., H.. X.XX.XXXX, C. Z. X, E., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, kancelária Košice, Moyzesova 18, Košice, o preskúmanie rozhodnutia odporcu č.2932/2013, evidenčné číslo teda 8973/2013 zo dňa 4.3.2013, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. 2932/2013, ev. č. 8973/2013 zo dňa 4.3.2013.

Navrhovateľovi nepriznáva právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Odporca - Centrum právnej pomoci, kancelária Košice, ako príslušný správny orgán podľa , o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov a podľa ustanovenia o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci navrhovateľovi A. M., nar. X.XX.XXXX, bytom Z. X, E..

V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia zo 4.3.2013 odporca uviedol, že navrhovateľ žiadosťou, doručenou centru 30.7.2012, požiadal o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci týkajúcej sa vyplatenia mzdy a odstupného, pričom počas prebiehajúceho konania ďalším podaním z 27.8.2012 požiadal o zastupovanie v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. Poukázal na ustanovenia , , , a a konštatoval, že vzhľadom na skutočnosť, že vo veci, s ktorou sa navrhovateľ - žiadateľ obrátil na centrum, nebola vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu, čím navrhovateľ nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc (, ), má centrum za to, že nie je nevyhnutne potrebné zaujať stanovisko k tomu, či žiadateľ spĺňa podmienku stavu materiálnej núdze. Odporca ďalej poukázal na obsah dokladov predložených navrhovateľom v prílohe žiadosti o poskytnutie právnej pomoci, ako aj na opis okolností sporu, v rámci ktorého navrhovateľ v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci uviedol:

„Okresný súd Košice II v právnej veci navrhovateľa - žalobcu: A. M., H.. XX.XX.XXXX, C. Z. X, E., proti odporcovi - žalovanému: Alion, s.r.o., IČO: 44 070 829, so sídlom Klariská 7, Bratislava, v konaní o vyplatenie mzdy, zo dňa 28.02.2011 v čase prijatia návrhu na začatie konania v právnej veci, nebolo vytýčené hlavné pojednávanie, preto som namietal „sťažnosť na prieťahy v konaní“ Ústavnému súdu Slovenskej republiky, Hlavná 110, 042 65 Košice 1/zo dňa 07.03.2012 vedenú pod spisovou značkou:

Rvp -3. Vo veci právneho sporu, s ktorým sa ako žiadateľ obraciam na centrum, je daná pôsobnosť centra právnej pomoci, keďže ide o konanie pred súdom v správnom súdnictve, a v konaní pred ústavným súdom Slovenskej republiky. Podľa paragrafu 3. Ods.1 “.

Ako to ďalej vyplýva z obsahu žiadosti navrhovateľa o poskytnutie právnej pomoci, navrhovateľ označil konanie vedené na Okresnom súde Košice II. pod č.k.: , v ktorom namietal prieťahy v konaní.

Nepriznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci v odôvodnení rozhodnutia zo 4.3.2013 odporca ďalej odôvodnil nasledovne:

„Po preskúmaní podanej žiadosti zo dňa 30.07.2012, zhromaždeného spisového materiálu a vyššie vymenovaných predložených dokladov žalobcu, centrum výzvou sp.zn. zo dňa 16.08.2012 vyzvalo žalobcu na doplnenie podkladov k príjmovej stránke a k právnej stránke veci.

K právnej stránke veci centrum vyzvalo žiadateľa, aby uviedol, v ktorom súdnom konaní žiada o právnu pomoc a čoho sa mieni v danom konaní domáhať, ďalej aby uviedol hodnotu sporu a ako ju vyčíslil, aby predložil listiny alebo označil svedkov, ktorí by preukázali jeho tvrdenia a napokon, ak žiada o právnu pomoc v konaní sp.zn. , vedenom na OS Košice II, aby predložil žalobu s prílohami a vyjadrenie protistrany vo veci.

Na výzvu odpovedal žiadateľ podaním zo dňa 27.08.2012, v ktorom vyslovene uviedol, že žiada o právnu pomoc a určenie advokáta na jeho zastupovanie „v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky v právnej veci nečinnosti všeobecného súdu I. stupňa zo dňa 28.02.2011. Vedenej na okresnom súde v Košiciach II. pod sp. značkou: .“

Ďalej doložil svoj list ÚS SR tiež zo dňa 27.08.2012, v ktorom oznámil, že požiadal o právnu pomoc Centrum právnej pomoci.

Z dôvodu, že žiadateľ uvedeným podaním požiadal centrum o právne zastúpenie v konaní pred ÚS SR, a to konkrétne vo veci prieťahov v konaní, centrum na doplnenie podkladov vyzvalo opätovne.

Výzvou zo dňa 26.09.2012 bolo od žiadateľa požadované, aby uviedol, v čom spočívajú ním namietané prieťahy v predmetnom súdnom konaní. Súčasne bol vyzvaný, aby centru predložil výpis jednotlivých procesných úkonov v konaní vedenom pod sp.zn. pred Okresným súdom Košice II, a to spolu s ich dátumami v poradí, ako za sebou časovo nasledovali. Centrum ho upozornilo, že pôjde o úkony súdu (predvolania, výzvy, rozhodnutia) a úkony žiada žiadateľa (návrh na začatie konania, vyjadrenie vo veci a pod.). Tento výpis úkonov si centrum vyžiadalo z dôvodu, že žiadateľ chcel namietať prieťahy v súdnom konaní ústavnou sťažnosťou. Centrum je v správnom konaní povinné zistiť skutkový stav veci a posúdiť dôvodnosť žiadateľovej žiadosti.

Napokon v danej výzve bol žiadateľ vyzvaný, aby uviedol, či v jeho veci podal sťažnosť predsedovi Okresného súdu Košice II na postup konajúceho sudcu vo veci a na prípadné porušenie práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. Zároveň bol poučený centrom, že takáto sťažnosť na postup súdu môže smerovať proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo porušovaniu zásad dôstojnosti súdneho konania sudcami, súdnymi úradníkmi alebo zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva.

Podaním zo dňa 10.10.2012 žiadateľ požiadal o predĺženie lehoty na doloženie dokladov nad zákonom stanovenú lehotu, avšak potrebné doklady ani neskôr nedoložil, preto centrum rozhodnutím sp.zn. zo dňa 02.12.2012 zastavilo konanie.

Žiadateľ následne dňa 12.12.2012 v čase plynutia odvolacej lehoty proti uvedenému rozhodnutiu o zastavení konania, doručil podanie, ktoré možno podľa obsahu považovať za odvolanie. Zároveň sa vyjadril k bodom uvedeným vo výzve a predložil aj ftk. Vybavenia jeho sťažnosti na prieťahy zo strany predsedu Okresného súdu Košice II, sp.zn. Spr. 190/2012 zo dňa 15.11.2012. V uvedenej odpovedi predseda OS KE II konštatuje, že k prieťahu v konaní sp.zn. došlo v období od júna 2011 do 03.09.2012 a zároveň upozorňuje žiadateľa, že rozhodnutím zo dňa 28.03.2012 mu bol odňatý nárok na poskytnutie právnej pomoci. Predseda súdu napokon uviedol, že zákonného sudcu na prieťahy upozornil a priebežnosť daného konania bude ďalej sledovať.

Žiadateľ centru nedoručil výpis jednotlivých procesných úkonov, avšak v tomto prípade postačila na zistenie skutkového stavu veci aj uvedená odpoveď predsedu súdu zo dňa 15.11.2012.

Žiadateľovmu odvolaniu zo dňa 12.12.2012, s ktorým doručil aj požadovanú odpoveď predsedu súdu, centrum v plnom rozsahu vyhovelo, a preto v rámci autoremedúry zmenilo svoje rozhodnutie sp. zn. 2609/12 zo dňa 03.12.2012, ktoré zrušilo rozhodnutím zo dňa 09.01.2013 a v konaní pokračovalo. Uvedené rozhodnutie o pokračovaní v konaní nadobudlo právoplatnosť dňa 04.02.2013.

Podľa SR Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa SR Ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) Sťažnosť podľa nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje, a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných prepisov.

Podľa o súdoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) Sťažnosť môže podať účastník konania alebo strana v konaní. Sťažnosť na postup súdu môže smerovať proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo porušovaniu zásad dôstojnosti súdneho konania sudcami, súdnymi úradníkmi alebo zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva.

Podľa Ak je sťažovateľ toho názoru, že sťažnosť, ktorú podal na príslušnom orgáne súdu, nebola ním riadne vybavená, môže požiadať do 30 dní od doručenia odpovede, s ktorou nie je spokojný, predsedu krajského súdu o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom okresného súdu.

Právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov patrí medzi základné práva a ako také je garantované . Podstatou tohto práva je aj odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa v danom prípade nachádza osoba uplatňujúca si svoj právom chránený záujem na riešení svojho základného práva. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní je porušené v prípade, ak k prieťahom došlo zavinením orgánu štátu, v tomto prípade súdu.

Ústavný súd SR pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočných prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými

sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu (, , ).

V rámci prvého kritéria (právna a faktická zložitosť veci) ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povaha veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (obdobne a ).

K prvému kritériu treba uviesť, že konanie sp. zn. vedené na Okresnom súde Košice II sa týka odporcom nevyplatenej mzdy za žiadateľom uvádzané obdobie od 26.10.2009 do 13.11.2009, pričom žiadateľ vo svojom návrhu na začatie konania tvrdí, že mu „nebola uhradená ani čiastočná mzda a že nepodpisoval žiadnu výplatnú pásku.“

K druhému kritériu centrum uvádza, že žiadateľovi v inom konaní odňalo nárok na poskytovanie právnej pomoci v tejto veci z dôvodu, že centru neposkytoval súčinnosť a nebolo možné žiadateľa efektívne zastupovať.

K tretiemu krtériu postupu samotného súdu žiadateľ doložil centru odpoveď predsedu OS Košice II Spr. 190/2012 zo dňa 15.11.2012 na sťažnosť žiadateľa, v ktorej predseda súdu konštatuje, že k prieťahu v konaní sp. zn. došlo v období od júna 2011 do 03.09.2012 a zákonného sudcu na preťahy upozornil a priebežnosť daného konania bude ďalej sledovať.

Centrum pri posudzovaní prípadu vzalo do úvahy z predložených listín predovšetkým tie, ktoré sa týkajú konania vedeného na OS Košice II pod sp. zn. . Ostané listiny vzalo do úvahy len podporne, pretože aj iné konania sa týkajú nevyplatenia mzdy žiadateľovi, a to v sume napr. 86,20 Eur (OS KE II ) a nevyčíslené sumy v ďalších konaniach.

Ďalšou listinou, ktorú centrum vzalo do úvahy pri zisťovaní skutkového stavu, je predovšetkým odkladací list Ústavného súdu SR sp.zn. -3 zo dňa 15.03.2012, ktorým odložil podanie žiadateľa zo dňa 07.03.2012, pretože žiadateľ v podaní neoznačil číslo konania, ani označenie súdu, na ktorom má dochádzať k prieťahom v konaní a z uvedených dôvodov nebolo možné identifikovať ani príslušné konanie, ani dôvodnosť podania žiadateľa. Centrum tu konštatuje, že žiadateľ nevyužil ani prostriedok nápravy pri prieťahoch - sťažnosť predsedovi súdu.

Žiadateľ podal svoju žiadosť centru dňa 30.07.2012, špecifikoval ju dňa 27.08.2012 tak, že žiada o právnu pomoc a určenie advokáta na jeho zastupovanie v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky vo veci prieťahov, ktoré sa týkajú konania vedeného na OS Košice II pod sp.zn. . V ani jednom prípade ešte nebola podaná sťažnosť na prieťahy predsedovi súdu, túto si žiadateľ podal až 12.11.2012 po výzve centra č.2 zo dňa 26.09.2012. na doplnenie podkladov.

Dôležitou listinou pre vydanie rozhodnutia o nároku na právnu pomoc, ktorá bola centru doručená dňa 12.12.2012, je odpoveď predsedu OS Košice II Spr. 190/2012 zo dňa 15.11.2012, v ktorej je konštatovaný prieťah v období od júna 2011 do 03.09.2012 s tým, že predseda súdu zákonného sudcu na prieťahy upozornil a priebežnosť daného konania bude ďalej sledovať.

Z uvedeného vyplýva, že žiadateľ doručením tejto listiny centru dal predsedovi súdu len necelý kalendárny mesiac po konštatovaní prieťahov možnosť, aby ich odstránil. V čase vydania rozhodnutia to predstavuje obdobie 3 a pol mesiaca na nápravu.

Špecifickosť podania ústavnej sťažnosti podľa SR (ohľadne čoho požaduje žiadateľ o právnu pomoc) spočíva okrem iného aj v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci

nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Ústavný súd v prípadoch namietaného porušenia základných práv v dôsledku zbytočných prieťahov v konaní zapríčinených všeobecným súdom skúma, či sťažovateľ využil právne prostriedky, a preto o sťažnosti, ktorej predmetom je namietané porušenie základného práva podľa SR, koná iba za predpokladu, že sťažovateľ preukáže, že účinne využil označené právne prostriedky podľa , alebo že sa preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (, ).

Centrum poukazuje na viaceré rozhodnutia ústavného súdu, v ktorých tento uvádza, že neposkytnutie dostatočného časového priestoru napadnutému všeobecnému súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený jeho nečinnosťou nepredstavuje využitie právneho prostriedku nápravy podľa , ktorý je jednou z podmienok úspešnosti sťažnosti.

V svojich uzneseniach Ústavný súd SR skonštatoval: „Z okolností prípadu predovšetkým vyplýva, že sťažovateľ podal ústavnému súdu sťažnosť štyri a pol mesiaca po podaní sťažnosti podpredsedníčke okresného súdu podľa a nasl. a necelé tri mesiace po podaní sťažnosti predsedovi krajského súdu podľa . Obidvaja súdni funkcionári, u ktorých sa sťažovateľ na zbytočné prieťahy v jeho veci sťažoval, mu oznámili, že namietané konanie budú z hľadiska ďalšieho postupu sledovať, a to až do jeho právoplatného skončenia. Takéto využitie právneho prostriedku nápravy podľa sťažovateľom nepredstavuje dostatočný časový priestor na poskytnutie možnosti napadnutému všeobecnému súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený jeho nečinnosťou.“ ().

Obdobne v inom uvádza: „Z okolností prípadu predovšetkým vyplýva, že sťažovateľ podal ústavnému súdu sťažnosť jeden a pol mesiaca po podaní sťažnosti predsedníčke okresného súdu podľa a nasl. a niekoľko dní po doručení jej odpovede na jeho sťažnosť bez toho, aby (vzhľadom na nespokojnosť s vybavením jeho sťažnosti) požiadal predsedu krajského súdu o prešetrenie jej vybavenia.“ ().

Z uvedeného vyplýva, že žiadateľ v čase podania žiadosti dňa 30.7.2012 nepožiadal predsedu súdu o nápravu. Tento nedostatok však odstránil, keď centru doručil 12.12.2012 túto odpoveď predsedu súdu zo dňa 15.11.2012. To znamená, že žiadateľ neposkytol predsedovi súdu ani len mesiac na nápravu súdneho konania a odstránenie prieťahu.

Napokon v čase vydania tohto rozhodnutia centra, t.j. tri a pol mesiaca od odpovede predsedu súdu v zmysle uvedenej rozhodovacej praxe Ústavného súdu SR vyplýva, že žiadateľ neposkytol dostatočný časový priestor napadnutému všeobecnému súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený jeho nečinnosťou.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného i z citovaných zákonných ustanovení možno konštatovať, že v predmetnej právnej veci, s ktorou sa obrátil žiadateľ na centrum, nie je možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu v zmysle ustanovenia Skutočnosť, že nejde o zrejme bezúspešný spor, je jednou z podmienok na poskytnutie právnej pomoci.

Podľa ustanovenia v spojení s má žiadateľ právo na poskytnutie právnej pomoci, ak hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy (t.j. v súčasnosti 337,70 Eur), okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

Z dôvodu nutnosti kumulatívneho splnenia zákonom stanovených podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc sa centrum s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti splnením podmienky hodnoty sporu nezaoberalo.

Na základe priložených listinných dokladov má centrum za preukázané, že žiadateľ nespĺňa podmienku vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu, ktorá je nevyhnutným predpokladom na poskytnutie právnej pomoci v zmysle citovaných zákonných ustanovení. Nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc má za následok negatívne rozhodnutie o poskytnutí právnej pomoci.

Vzhľadom na to, že centrum má na základe údajov uvedených v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci a priložených listinných dôkazov preukázané, že žiadateľ nespĺňa podmienky na poskytnutie právnej pomoci v zmysle citovaných zákonných ustanovení, rozhodlo tak, ako je uvedené vo výroku a žiadateľovi nepriznalo nárok na poskytovanie právnej pomoci.“

Navrhovateľ vo včas podanom opravnom prostriedku z 13.3.2013 označil rozhodnutie odporcu, preskúmania ktorého sa domáha v konaní podľa tretej hlavy piatej časti , citoval ustanovenia a a uviedol, že opravný prostriedok - odvolanie podáva podľa . Neuviedol však žiadne konkrétne výhrady, resp. námietky proti preskúmavanému rozhodnutiu odporcu zo 4.3.2013.

Odporca v písomnom vyjadrení zo 17.4.2013 k opravnému prostriedku navrhovateľa predložil súdu nasledovné vyjadrenie:

„Centrum právnej pomoci je štátna rozpočtová organizácia zriadená Ministerstvom spravodlivosti SR na základe o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi (ďalej len „“).

Centrum právnej pomoci poskytuje právnu pomoc:

a) v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len „vnútroštátne spory“).

b) v cezhraničných sporoch v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach a v rodinnoprávnych veciach a

c) v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení a v týchto veciach aj v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky.

Jednou z podmienok poskytnutia právnej pomoci Centrom právnej pomoci je, že sa nejedná o zrejmú bezúspešnosť sporu. Pri rozhodovaní o nároku na právnu pomoc posudzuje centrum aj otázku materiálnej núdze žiadateľa a hodnoty sporu.

Úspešným žiadateľom v konaní o priznanie nároku na právnu pomoc môže byť len ten, kto súčasne preukáže splnenie všetkých troch podmienok: že sa nachádza v stave materiálnej núdze, že sa nejedná o zrejmú bezúspešnosť sporu, a že spor prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy, ak je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

Podľa ustanovenia pri posudzovaní bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.

Ustanovenie nepredstavuje taxatívny výpočet skutočností, na ktoré musí Centrum pri posudzovaní otázky zrejmej bezúspešnosti sporu prihliadať. Rozsah posúdenia zrejmej bezúspešnosti sporu je v kompetencii žalovaného a závisí od okolnosti konkrétneho prípadu.

Centrum, ako príslušný správny orgán, za účelom rozhodnutia o nároku fyzickej osoby na poskytnutie právnej pomoci sa musí otázkou zrejmej bezúspešnosti sporu zaoberať, pretože bez splnenia podmienky, že nejde o „zrejmú bezúspešnosť sporu“, nemožno požadovaný nárok na poskytnutie právnej pomoci priznať, aj keby žiadateľ splnil ďalšie dve podmienky (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 22.08.2012).

Ústavný súd SR pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , v súlade s jeho doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) ústavný súd prihliada v rámci prvého kritéria aj na predmet sporu (povaha veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (nález ÚS SR, č.k. -25 z 3. mája 2011).

Centrum pri posudzovaní otázky zrejmej bezúspešnosti sporu vychádzalo predovšetkým z doterajšej ustálenej rozhodovacej praxi Ústavného súdu SR, a to konkrétne z nálezov č.k. -9 zo dňa 22.11.2011 a č.k. -10 zo dňa 11.12.2012. Ústavný súd SR v skoršom z nich vyslovil, že ak sťažovateľ podá ústavnému súdu sťažnosť štyri a pol mesiaca po podaní sťažnosti podpredsedníčke okresného súdu podľa a nasl. a necelé tri mesiace po podaní sťažnosti predsedovi krajského súdu podľa , (pričom obidvaja súdni funkcionári, u ktorých sa sťažovateľ na zbytočné prieťahy v jeho veci sťažoval, mu oznámili, že namietané konanie budú z hľadiska ďalšieho postupu sledovať, a to až do jeho právoplatného skončenia), takéto využitie právneho prostriedku nápravy podľa sťažovateľom nepredstavuje dostatočný časový priestor na poskytnutie možnosti napadnutému všeobecnému súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený jeho nečinnosťou.

Uvedené je aj prípadom žiadateľa, ktorý žiadosť na Centrum podal predčasne, pričom ani po obdržaní odpovede predsedu súdu neposkytol tomuto dostatočný časový priestor na možnosť odstrániť prieťahy v konaní.

Preto na základe navrhovateľom predložených písomností, ktoré sú súčasťou spisu odporcu sp. zn. a boli podkladmi na vydanie napádaného rozhodnutia, bolo preukázané, že navrhovateľ nespĺňa zákonom stanovenú podmienku - že sa nejedná o zrejmú bezúspešnosť sporu.

Záverom k tejto veci ešte treba uviesť, že účelom odbremenenia súdov od tzv. šikanóznych a bagateľných návrhov v ust. zveril Centru právomoc eliminovať takéto návrhy v podobe vydávania negatívnych rozhodnutí o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci, a to z dôvodu nesplnenia čo i len jednej z kumulatívnych podmienok priznania tohto nároku (rozsudok NS SR sp.zn. zo dňa 22.08.2012).

Ide o porovnateľný inštitút, aký majú k dispozícii všeobecné súdy pri rozhodovaní o oslobodení účastníka konania od súdneho poplatku v (tzv. svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva).

Z vyššie uvedených dôvodov Centrum právnej pomoci, kancelária Košice, dňa 04.03.2013 svojim rozhodnutím sp. zn. navrhovateľovi nepriznalo nárok na poskytnutie právnej pomoci.

neumožňuje na základe svojich ustanovení Centru právnej pomoci priznať nárok na právnu pomoc pri nesplnení čo i len jednej z podmienok, a preto centrum považuje odvolanie navrhovateľa za nedôvodné.“

Obaja účastníci konania vyjadrili písomne súhlas s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania ( s použitím ).

Súd v konaní podľa tretej hlavy piatej časti ( a nasl. ) preskúmal obsah rozhodnutia odporcu napadnutého opravným prostriedkom, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu odporcu a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.

Ako to vyplýva z obsahu administratívneho spisu odporcu, súčasťou ktorého je aj podanie navrhovateľa z 27.8.2012, ktorým doplnil svoju pôvodnú žiadosť o priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci, navrhovateľ sa v administratívnom konaní pred odporcom domáhal priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci „v konaní pred Ústavným súdom SR v právnej veci nečinnosti všeobecného súdu I. stupňa zo dňa 28.2.2011 vedenej na Okresnom súde v Košiciach II pod sp.zn. “. Administratívny spis odporcu obsahuje aj podanie predsedu Okresného súdu Košice II z 15.11.2012, ktorým predseda OS Košice II reagujúc na podanie navrhovateľa z 12.11.2012 - sťažnosť na prieťahy v konaní v právnej veci vedenej na OS Košice II pod č.k. oznámil navrhovateľovi, že k prieťahu v danom konaní došlo a to v období od júna 2011 do 3.9.2012. Zároveň informoval navrhovateľa o prijatých opatreniach, smerujúcich k zabráneniu v ďalších prieťahoch v súdnom konaní. Preskúmavané rozhodnutie odporcu bolo vydané 4.3.2013 a doručené navrhovateľovi 12.3.2013.

Z judikatúry Ústavného súdu SR jednoznačne vyplýva dodržiavanie právneho princípu subsidiarity v rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR vo vzťahu k rozhodovaniu všeobecných súdov, predstavujúceho právnu zásadu, v zmysle ktorej právomoc Ústavného súdu je daná iba v prípade, ak boli účastníkom konania (sťažovateľom) vyčerpané všetky riadne právne prostriedky nápravy v konaní pred všeobecnými súdmi, resp. orgánmi verejnej správy, pričom použitie takýchto právnych prostriedkov neviedlo k odstráneniu porušovania ústavných práv sťažovateľa (napr. - uznesenie ÚS SR z 15.4.2011).

Zároveň Ústavný súd SR v súvislosti s konaniami na odstránenie nečinnosti všeobecných súdov a orgánov verejnej správy opakovane judikuje, že aj v prípade zistenia prieťahov v súdnom, resp. administratívnom konaní je pre meritórne rozhodnutie Ústavného súdu určujúcim skutkový a právny stav existujúci v čase vydania rozhodnutia Ústavného súdu o ústavnej sťažnosti.

K vydaniu nálezu Ústavného súdu SR, ktorým by bolo vyslovené porušenie ústavného práva účastníka konania na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a vyrieknutie ďalších výrokov v ústavnom náleze zamedzujúcim ďalšiemu trvaniu protiprávneho stavu nečinnosti všeobecného súdu, resp. orgánu verejnej správy dochádza iba v prípade dlhotrvajúcej a neodôvodnenej nečinnosti súdu. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa SR si pritom Ústavný súd SR osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k článku 6 ods. 1 Dohovoru (napr. , ). Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na konanie bez prieťahov podľa môže podľa štandardnej judikatúry Ústavného súdu SR vyplývať aj z toho, že porušenie tohto práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (napr. , , ).

Súčasťou administratívneho spisu odporcu je aj sťažnosť na prieťahy v konaní podaná navrhovateľom Ústavnému súdu SR 2.3.2012 a podanie Ústavného súdu SR č.k. Rdd -3 z 15.3.2012. Z dátumov predmetných podaní vyplýva, že navrhovateľ sa domáhal odstránenia prieťahov v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Košice II. pod č.k. skôr, než podal sťažnosť na

prieťahy v konaní predsedovi Okresného súdu Košice II. (podanie navrhovateľa z 12.11.2012, vybavené predsedom Okresného súdu Košice II. 15.11.2012).

V súlade s ust. predmet žiadosti o nároku navrhovateľa na poskytnutie právnej pomoci je v súlade s pôsobnosťou Centra právnej pomoci, zároveň je však v konaní podľa pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci nevyhnutne potrebné, aby žiadateľ o právnu pomoc splnil kumulatívnym právnym spôsobom všetky ďalšie podmienky pre priznanie takéhoto nároku, vyplývajúce predovšetkým z ustanovení , , a . Jednou z daných právnych podmienok je preukázanie skutočnosti, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu.

Podľa pri posudzovaní bezúspešnosti sporu Centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.

„Ustanovenie nepredstavuje taxatívny výpočet skutočností, na ktoré musí žalovaný pri posudzovaní otázky zrejmej bezúspešnosti sporu prihliadať, avšak na konkrétne skutočnosti, ktoré sú v citovanom ustanovení výslovne uvedené, má centrum prihliadať vždy. Rozsah posúdenia zrejmej bezúspešnosti sporu je v kompetencii odporcu a závisí od okolností konkrétneho prípadu“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. z 22.8.2012).

Súd vychádzajúc zo znenia ust. a judikatúry Najvyššieho súdu SR k danej právnej problematike konštatuje, že postup odporcu, ktorý posudzoval otázku zrejmej bezúspešnosti sporu aj z hľadiska posúdenia schopnosti navrhovateľa označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, týkajúcich sa nečinnosti Okresného súdu Košice II. v konaní vedenom pod č.k. a právnych dôsledkov z nej vyplývajúcich bol v súlade s citovaným ustanovením

Zhrnúc danú právnu argumentáciu pri posudzovaní skutkového a právneho stavu veci vyplývajúceho z obsahu administratívneho spisu odporcu súd zhodne s odporcom konštatoval nesplnenie jednej zo základných právnych podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, vyplývajúcu z ustanovenia a v právnej nadväznosti na ust. uvedeného zákona, t.j. nepreukázanie skutočnosti, že v konaní, v ktorom je požadovaná právna pomoc, nejde o zjavnú bezúspešnosť sporu, a preto sa súd v preskúmanej právnej veci stotožnil s výrokom a odôvodnením preskúmavaného rozhodnutia odporcu zo 4.3.2013, a to v celom rozsahu právnej argumentácie uvedenej v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia.

Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ v opravnom prostriedku neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, pre ktoré považuje preskúmavané rozhodnutie odporcu za nesprávne, resp. nezákonné. Súd preto pri preskúmavaní rozhodnutia napadnutého opravným prostriedkom navrhovateľa vychádzal z obsahu administratívneho spisu a odporcom formulované právne závery v odôvodnení preskúmaného rozhodnutia zo 4.3.2013 po skutkovej a právnej stránke konfrontoval s obsahom dokazovania v administratívnom konaní, vyplývajúceho z obsahu administratívneho spisu.

Vzhľadom na zistený skutkový a právny stav veci, súd procesným postupom podľa potvrdil preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. s použitím tak, že navrhovateľovi, ktorý v konaní nebol úspešný, nepriznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.