Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 520/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. novembra

2011 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. K., K., zastúpeného obchodnou spoločnosťou

A., s. r. o., K., v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. P. R., vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.

48 ods. 2 postupom Okresného súdu Košice I v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. J. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. novembra

2011 doručená sťažnosť Ing. J. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa návrhom podaným 28. novembra

2008 na okresnom súde domáhal zníženia vyživovacej povinnosti voči svojej dcére z

dôvodu zmeny majetkových pomerov na jeho strane. Sťažovateľ opisujúc podstatné

skutočnosti o priebehu konania pred okresným súdom uviedol: „Sťažovateľ neskôr návrh

doplnil dňa 6. 4. 2009 a 9. 10. 2009 z dôvodu ďalšej závažnej zmeny na strane sťažovateľa.

Prvé pojednávanie bolo vytýčené na 29. 3. 2010 (tzn. 16 mesiacov od podania návrhu na

začatie konania!!!), to bolo odročené na 10. 5. 2010 z dôvodu neprítomnosti matky.

Pojednávanie vytýčené na 10. 5. 2010 bolo odročené na 21. 6. 2010 podobne z dôvodu

neprítomnosti matky. Pojednávanie vytýčené na 21. 6. 2010 pre ospravedlnenie otca

odročené na 21. 9. 2010. Dňa 21. 9. 2010 bolo pojednávanie znovu odročené z dôvodu

mimoriadnej situácie na súde až na 14. 12. 2010. Dňa 14. 12. 2010 pojednávanie znovu

odročené z dôvodu práceneschopnosti sudcu na 18. 1. 2011, ktoré bolo odročené z dôvodu

neprítomnosti právneho zástupcu otca na 8. 2. 2011. Dňa 8. 2. 2011 sa uskutočnil prvý

riadny výsluch účastníkov konania. Sudkyňa bola zjavne nepripravená, čomu nasvedčovali

ňou kladené otázky týkajúce sa základných otázok, ktoré tvorili obsah spisu ! Pojednávanie

bolo po ukončení výsluchu odročené na 26. 4. 2011 a to z dôvodu zisťovania príjmu matky

za rok 2010 prostredníctvom príslušného daňového úradu, hoci odporkyňa na pojednávaní

dňa 8. 2. 2010 vedela sudkyni uviesť aj zdokladovať svoje príjmy za celý rok 2010 nakoľko

už bol február roku 2011. Tento účelový postup vedený jediný cieľom - odročiť

pojednávanie bol zdôvodnený tým, že podľa pojednávajúcej sudkyne sa údaje týkajúce sa

príjmu môžu žiadať až po lehote na podanie daňového priznania (čím myslela dátum 31. 3.

2011). Uvedené však nemôže obstáť z dvoch dôvodov. Prvým je fakt, že žiadosť o

predloženie daňového priznania mohla byť zaslaná na daňový úrad už po 1. 1. 2011 resp. aj

pred tým, (tzn. po dátume od ktorého sú podnikatelia oprávnený podávať daňové priznanie)

s výzvou, aby daňový úrad po podaní daňového priznania odporkyňou toto bezodkladne

zaslal súdu. Dátum 31. 3. je až posledný možný deň na jeho podanie, čo však vôbec

neznamená, že daňové priznanie nebolo podané odporkyňou skôr. Druhým je fakt, že v

prípade predloženia dokladov o príjmoch, ktoré sú relevantné a druhou stranou

nespochybnené nie je na dožadovanie daňového priznania od daňového úradu právny

dôvod. Dňa 26. 4. 2011 bolo pojednávanie opäť odročené z dôvodu práceneschopnosti

sudkyne na 20. 6. 2011. Po informovaní sa sťažovateľa... či termín pojednávania dňa 20. 6.

2011 platí sa sťažovateľ dozvedel o jeho opätovnom odročení z dôvodu hospitalizácie

sudkyne. Od toho dátumu k dnešnému dňu nebol vo veci vykonaný žiaden úkon a teda

nečinnosť pretrváva opäť a už 9 mesiacov pričom už došlo k zmene sudcu! Aj z uvedeného

možno vyvodiť, že prieťahy sú zapríčinené aj subjektívnym prvkom na strane súdu (nie len

chorobou sudkyne alebo mimoriadnymi situáciami na súde).“

Sťažovateľ sa sťažoval na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu sťažnosťou

podanou 20. júna 2011. Podpredsedníčka okresného súdu poverená zastupovaním predsedu

súdu (ďalej len „predsedníčka okresného súdu“), v odpovedi z 22. júla 2011 vzhľadom na

dĺžku konania 32 mesiacov skonštatovala dôvodnosť ním podanej sťažnosti a za vzniknuté

prieťahy sa sťažovateľovi ospravedlnila. Súčasne oznámila, že vec bude z jej pozície ako

orgánu riadenia súdu sledovaná do jej právoplatného skončenia.

Z dôvodu nespokojnosti s vybavením sťažnosti podpredsedníčkou okresného súdu

podal sťažovateľ sťažnosť aj predsedovi Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský

súd“), ktorý vo svojej odpovedi z 5. septembra 2011 čiastočne konštatoval nesprávny postup

orgánu riadenia okresného súdu pri vybavení sťažnosti podľa § 62 a nasl. zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“). Ku konkrétnym výhradám sťažovateľa však

predseda krajského súdu uviedol, že orgánu riadenia súdu neprislúcha posudzovať

správnosť postupu konajúcej sudkyne pri aplikácii procesných predpisov a dôvodov, či je

vec zrelá na rozhodnutie, a súčasne sťažovateľa informoval, že vec bude sledovať v

pravidelných intervaloch až do jej právoplatného skončenia v nadväznosti na nariadenie

správovej povinnosti zo strany okresného súdu.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vydal

takéto rozhodnutie:

„1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom

pod sp. zn. porušené bolo.

2. Okresnému súdu Košice I prikazuje vo veci vedenej pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume 12.000,- Eur... ktoré mu je

Okresný súd Košice I povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice I je povinný uhradiť trovy konania vo výške 261,81 Eur na

účet právneho zástupcu A., s. r. o... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o

ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o

ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo

slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných

predpisov.

Podľa § 63 zákona o súdoch sťažnosti vybavuje predseda príslušného súdu, ak

osobitný zákon neustanovuje inak. Sťažnosti na predsedu súdu vybavuje predseda súdu

vyššieho stupňa.

Podľa § 67 ods. 1 písm. a) zákona o súdoch ak je sťažovateľ toho názoru, že

sťažnosť, ktorú podal na príslušnom orgáne súdu, nebola ním riadne vybavená, môže

požiadať do 30 dní od doručenia odpovede, s ktorou nie je spokojný, predsedu krajského

súdu o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom okresného súdu alebo podľa písm. b)

tohto ustanovenia ministerstvo o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom krajského

súdu...

Z okolností prípadu predovšetkým vyplýva, že sťažovateľ podal ústavnému súdu

sťažnosť štyri a pol mesiace po podaní sťažnosti podpredsedníčke okresného súdu podľa

§ 62 a nasl. zákona o súdoch a necelé tri mesiace po podaní sťažnosti predsedovi krajského

súdu podľa § 67 ods. 1 písm. a) zákona o súdoch. Obidvaja súdni funkcionári, u ktorých sa

sťažovateľ na zbytočné prieťahy v jeho veci sťažoval, mu oznámili, že namietané konanie

budú z hľadiska ďalšieho postupu sledovať, a to až do jeho právoplatného skončenia.

Takéto využitie právneho prostriedku nápravy podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom

súde sťažovateľom nepredstavuje dostatočný časový priestor na poskytnutie možnosti

napadnutému všeobecnému súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený jeho

nečinnosťou.

Ústavný súd pri prešetrovaní podmienok na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie zistil,

že po podaní sťažnosti bola namietaná právna vec vedená na okresnom súde pridelená na

konanie inej sudkyni okresného súdu (JUDr. N.) z dôvodu dlhodobej neprítomnosti

pôvodnej zákonnej sudkyne Mgr. K. Vo veci bol novou zákonnou sudkyňou nariadený

termín pojednávania na 31. január 2012.

Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť bola ústavnému súdu podaná v danom prípade

predčasne, a to v čase, keď ešte nebolo možné dospieť k záveru, že by vyčerpanie právneho

prostriedku, ktorý zákon sťažovateľovi na ochranu jeho práv účinne poskytuje a na použitie

ktorého je oprávnený podľa osobitných predpisov, bolo bezúspešné a neprinieslo ním

sledovaný cieľ.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľ v sťažnosti

nepreukázal skutočné využitie všetkých účinných právnych prostriedkov nápravy, a z tohto

pohľadu je dôvodné považovať ním predloženú sťažnosť podľa za

neprípustnú podľa .

Z obsahu sťažnosti taktiež vyplýva, že možnosť existencie prieťahov v súdnom

konaní signalizuje predovšetkým obdobie prvých 16 mesiacov od podania návrhu, počas

ktorých vo veci nebolo vykonané žiadne pojednávanie.

K tejto skutočnosti však ústavný súd v zhode so svojou doterajšou judikatúrou

poznamenáva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 [i práva podľa dohovoru (, ,

, , , , )]. Ak ústavný súd

dospeje k záveru, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými

prieťahmi, ktoré by bolo možné posúdiť ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2

(i práva podľa dohovoru), nevysloví porušenie základného práva

zaručeného v tomto článku (napr. , , ) alebo sťažnosť

odmietne ako zjavne neopodstatnenú (napr. , , ,

, , ).

Ústavný súd s prihliadnutím na obsah písomných oznámení orgánov riadenia súdov,

ktoré sťažovateľ doložil k sťažnosti, dospel k záveru, že v období po podaní návrhu až do

termínu prvého pojednávania zrejme existovali kratšie obdobia nečinnosti okresného súdu.

Súčasne však považuje za potrebné prihliadnuť aj na čas potrebný pre prípravu podkladov

na rozhodnutie, ktoré v konaniach o určenie výživného maloletému dieťaťu všeobecný súd

zabezpečuje z úradnej povinnosti ešte pred pojednávaním vo veci. Je tiež potrebné vziať na

zreteľ aj skutočnosť, že pre rozhodovanie všeobecného súdu vo veciach úpravy vyživovacej

povinnosti k maloletým deťom musia konajúce súdy vychádzať z aktuálneho stavu

majetkových a osobných pomerov rodičov maloletého dieťaťa, čo spravidla vedie

k opakovanému doplňovaniu vyžiadavaných podkladov a správ nevyhnutných na vydanie

rozhodnutia vo veci.

S prihliadnutím na uvedené ústavný súd bez ďalšieho skúmania hodnotí označený

časový úsek od podania návrhu do termínu prvého pojednávania ako ojedinelý prieťah,

ktorý svojou intenzitou relevantne nezasiahol do označených základných práv sťažovateľa.

Na základe uvedených dôvodov ústavný súd preto podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde sťažnosť odmietol posudzujúc ju vzhľadom na nevyčerpané právne

prostriedky nápravy podľa § 53 ods. 1 za neprípustnú, súčasne prihliadajúc na skutočnosti

svedčiace o jej zjavnej neopodstatnenosti.

Ústavný súd však pripomína, že prípadne dlhšie obdobie nečinnosti všeobecného

súdu, respektíve iné jeho konanie (neefektívny, nesústredený postup súdu), ktoré by boli

v príčinnej súvislosti s porušovaním základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov

podľa , by nemuseli byť prekážkou prípustnosti opätovného konania

a rozhodovania vo veci samej podľa . Dlhšie obdobie (táto

otázka závisí od povahy veci) by totiž mohlo založiť inú kvalitu posudzovania zbytočných

prieťahov v súdnom konaní.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. novembra 2011