Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 520/2011
PDF · 146.62 KB
No categories available
III. ÚS 520/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. novembra
2011 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. K., K., zastúpeného obchodnou spoločnosťou
A., s. r. o., K., v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. P. R., vo veci namietaného
porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.
48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice I v konaní
vedenom pod sp. zn. 22 P/185/2008 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. J. K. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. novembra
2011 doručená sťažnosť Ing. J. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej
len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 22 P/185/2008.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa návrhom podaným 28. novembra
2008 na okresnom súde domáhal zníženia vyživovacej povinnosti voči svojej dcére z
dôvodu zmeny majetkových pomerov na jeho strane. Sťažovateľ opisujúc podstatné
skutočnosti o priebehu konania pred okresným súdom uviedol: „Sťažovateľ neskôr návrh
doplnil dňa 6. 4. 2009 a 9. 10. 2009 z dôvodu ďalšej závažnej zmeny na strane sťažovateľa.
Prvé pojednávanie bolo vytýčené na 29. 3. 2010 (tzn. 16 mesiacov od podania návrhu na
začatie konania!!!), to bolo odročené na 10. 5. 2010 z dôvodu neprítomnosti matky.
Pojednávanie vytýčené na 10. 5. 2010 bolo odročené na 21. 6. 2010 podobne z dôvodu
neprítomnosti matky. Pojednávanie vytýčené na 21. 6. 2010 pre ospravedlnenie otca
odročené na 21. 9. 2010. Dňa 21. 9. 2010 bolo pojednávanie znovu odročené z dôvodu
mimoriadnej situácie na súde až na 14. 12. 2010. Dňa 14. 12. 2010 pojednávanie znovu
odročené z dôvodu práceneschopnosti sudcu na 18. 1. 2011, ktoré bolo odročené z dôvodu
neprítomnosti právneho zástupcu otca na 8. 2. 2011. Dňa 8. 2. 2011 sa uskutočnil prvý
riadny výsluch účastníkov konania. Sudkyňa bola zjavne nepripravená, čomu nasvedčovali
ňou kladené otázky týkajúce sa základných otázok, ktoré tvorili obsah spisu ! Pojednávanie
bolo po ukončení výsluchu odročené na 26. 4. 2011 a to z dôvodu zisťovania príjmu matky
za rok 2010 prostredníctvom príslušného daňového úradu, hoci odporkyňa na pojednávaní
dňa 8. 2. 2010 vedela sudkyni uviesť aj zdokladovať svoje príjmy za celý rok 2010 nakoľko
už bol február roku 2011. Tento účelový postup vedený jediný cieľom - odročiť
pojednávanie bol zdôvodnený tým, že podľa pojednávajúcej sudkyne sa údaje týkajúce sa
príjmu môžu žiadať až po lehote na podanie daňového priznania (čím myslela dátum 31. 3.
2011). Uvedené však nemôže obstáť z dvoch dôvodov. Prvým je fakt, že žiadosť o
predloženie daňového priznania mohla byť zaslaná na daňový úrad už po 1. 1. 2011 resp. aj
pred tým, (tzn. po dátume od ktorého sú podnikatelia oprávnený podávať daňové priznanie)
s výzvou, aby daňový úrad po podaní daňového priznania odporkyňou toto bezodkladne
zaslal súdu. Dátum 31. 3. je až posledný možný deň na jeho podanie, čo však vôbec
neznamená, že daňové priznanie nebolo podané odporkyňou skôr. Druhým je fakt, že v
prípade predloženia dokladov o príjmoch, ktoré sú relevantné a druhou stranou
nespochybnené nie je na dožadovanie daňového priznania od daňového úradu právny
dôvod. Dňa 26. 4. 2011 bolo pojednávanie opäť odročené z dôvodu práceneschopnosti
sudkyne na 20. 6. 2011. Po informovaní sa sťažovateľa... či termín pojednávania dňa 20. 6.
2011 platí sa sťažovateľ dozvedel o jeho opätovnom odročení z dôvodu hospitalizácie
sudkyne. Od toho dátumu k dnešnému dňu nebol vo veci vykonaný žiaden úkon a teda
nečinnosť pretrváva opäť a už 9 mesiacov pričom už došlo k zmene sudcu! Aj z uvedeného
možno vyvodiť, že prieťahy sú zapríčinené aj subjektívnym prvkom na strane súdu (nie len
chorobou sudkyne alebo mimoriadnymi situáciami na súde).“
Sťažovateľ sa sťažoval na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu sťažnosťou
podanou 20. júna 2011. Podpredsedníčka okresného súdu poverená zastupovaním predsedu
súdu (ďalej len „predsedníčka okresného súdu“), v odpovedi z 22. júla 2011 vzhľadom na
dĺžku konania 32 mesiacov skonštatovala dôvodnosť ním podanej sťažnosti a za vzniknuté
prieťahy sa sťažovateľovi ospravedlnila. Súčasne oznámila, že vec bude z jej pozície ako
orgánu riadenia súdu sledovaná do jej právoplatného skončenia.
Z dôvodu nespokojnosti s vybavením sťažnosti podpredsedníčkou okresného súdu
podal sťažovateľ sťažnosť aj predsedovi Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský
súd“), ktorý vo svojej odpovedi z 5. septembra 2011 čiastočne konštatoval nesprávny postup
orgánu riadenia okresného súdu pri vybavení sťažnosti podľa § 62 a nasl. zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“). Ku konkrétnym výhradám sťažovateľa však
predseda krajského súdu uviedol, že orgánu riadenia súdu neprislúcha posudzovať
správnosť postupu konajúcej sudkyne pri aplikácii procesných predpisov a dôvodov, či je
vec zrelá na rozhodnutie, a súčasne sťažovateľa informoval, že vec bude sledovať v
pravidelných intervaloch až do jej právoplatného skončenia v nadväznosti na nariadenie
správovej povinnosti zo strany okresného súdu.
Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vydal
takéto rozhodnutie:
„1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom
pod sp. zn. 22 P/185/2008 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Košice I prikazuje vo veci vedenej pod sp. zn. 22 P/185/2008
konať bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume 12.000,- Eur... ktoré mu je
Okresný súd Košice I povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Košice I je povinný uhradiť trovy konania vo výške 261,81 Eur na
účet právneho zástupcu A., s. r. o... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o
ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o
ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo
slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných
predpisov.
Podľa § 63 zákona o súdoch sťažnosti vybavuje predseda príslušného súdu, ak
osobitný zákon neustanovuje inak. Sťažnosti na predsedu súdu vybavuje predseda súdu
vyššieho stupňa.
Podľa § 67 ods. 1 písm. a) zákona o súdoch ak je sťažovateľ toho názoru, že
sťažnosť, ktorú podal na príslušnom orgáne súdu, nebola ním riadne vybavená, môže
požiadať do 30 dní od doručenia odpovede, s ktorou nie je spokojný, predsedu krajského
súdu o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom okresného súdu alebo podľa písm. b)
tohto ustanovenia ministerstvo o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom krajského
súdu...
Z okolností prípadu predovšetkým vyplýva, že sťažovateľ podal ústavnému súdu
sťažnosť štyri a pol mesiace po podaní sťažnosti podpredsedníčke okresného súdu podľa
§ 62 a nasl. zákona o súdoch a necelé tri mesiace po podaní sťažnosti predsedovi krajského
súdu podľa § 67 ods. 1 písm. a) zákona o súdoch. Obidvaja súdni funkcionári, u ktorých sa
sťažovateľ na zbytočné prieťahy v jeho veci sťažoval, mu oznámili, že namietané konanie
budú z hľadiska ďalšieho postupu sledovať, a to až do jeho právoplatného skončenia.
Takéto využitie právneho prostriedku nápravy podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom
súde sťažovateľom nepredstavuje dostatočný časový priestor na poskytnutie možnosti
napadnutému všeobecnému súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený jeho
nečinnosťou.
Ústavný súd pri prešetrovaní podmienok na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie zistil,
že po podaní sťažnosti bola namietaná právna vec vedená na okresnom súde pridelená na
konanie inej sudkyni okresného súdu (JUDr. N.) z dôvodu dlhodobej neprítomnosti
pôvodnej zákonnej sudkyne Mgr. K. Vo veci bol novou zákonnou sudkyňou nariadený
termín pojednávania na 31. január 2012.
Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť bola ústavnému súdu podaná v danom prípade
predčasne, a to v čase, keď ešte nebolo možné dospieť k záveru, že by vyčerpanie právneho
prostriedku, ktorý zákon sťažovateľovi na ochranu jeho práv účinne poskytuje a na použitie
ktorého je oprávnený podľa osobitných predpisov, bolo bezúspešné a neprinieslo ním
sledovaný cieľ.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľ v sťažnosti
nepreukázal skutočné využitie všetkých účinných právnych prostriedkov nápravy, a z tohto
pohľadu je dôvodné považovať ním predloženú sťažnosť podľa čl. 127 ústavy za
neprípustnú podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.
Z obsahu sťažnosti taktiež vyplýva, že možnosť existencie prieťahov v súdnom
konaní signalizuje predovšetkým obdobie prvých 16 mesiacov od podania návrhu, počas
ktorých vo veci nebolo vykonané žiadne pojednávanie.
K tejto skutočnosti však ústavný súd v zhode so svojou doterajšou judikatúrou
poznamenáva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy [i práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (II. ÚS 57/01, I. ÚS 27/02,
III. ÚS 199/02, I. ÚS 154/03, I. ÚS 197/03, I. ÚS 35/04, I. ÚS 38/04)]. Ak ústavný súd
dospeje k záveru, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými
prieťahmi, ktoré by bolo možné posúdiť ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2
ústavy (i práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), nevysloví porušenie základného práva
zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, III. ÚS 30/03, III. ÚS 52/05) alebo sťažnosť
odmietne ako zjavne neopodstatnenú (napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 27/02, III. ÚS 199/02,
I. ÚS 35/04, I. ÚS 38/04, III. ÚS 252/05).
Ústavný súd s prihliadnutím na obsah písomných oznámení orgánov riadenia súdov,
ktoré sťažovateľ doložil k sťažnosti, dospel k záveru, že v období po podaní návrhu až do
termínu prvého pojednávania zrejme existovali kratšie obdobia nečinnosti okresného súdu.
Súčasne však považuje za potrebné prihliadnuť aj na čas potrebný pre prípravu podkladov
na rozhodnutie, ktoré v konaniach o určenie výživného maloletému dieťaťu všeobecný súd
zabezpečuje z úradnej povinnosti ešte pred pojednávaním vo veci. Je tiež potrebné vziať na
zreteľ aj skutočnosť, že pre rozhodovanie všeobecného súdu vo veciach úpravy vyživovacej
povinnosti k maloletým deťom musia konajúce súdy vychádzať z aktuálneho stavu
majetkových a osobných pomerov rodičov maloletého dieťaťa, čo spravidla vedie
k opakovanému doplňovaniu vyžiadavaných podkladov a správ nevyhnutných na vydanie
rozhodnutia vo veci.
S prihliadnutím na uvedené ústavný súd bez ďalšieho skúmania hodnotí označený
časový úsek od podania návrhu do termínu prvého pojednávania ako ojedinelý prieťah,
ktorý svojou intenzitou relevantne nezasiahol do označených základných práv sťažovateľa.
Na základe uvedených dôvodov ústavný súd preto podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde sťažnosť odmietol posudzujúc ju vzhľadom na nevyčerpané právne
prostriedky nápravy podľa § 53 ods. 1 za neprípustnú, súčasne prihliadajúc na skutočnosti
svedčiace o jej zjavnej neopodstatnenosti.
Ústavný súd však pripomína, že prípadne dlhšie obdobie nečinnosti všeobecného
súdu, respektíve iné jeho konanie (neefektívny, nesústredený postup súdu), ktoré by boli
v príčinnej súvislosti s porušovaním základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, by nemuseli byť prekážkou prípustnosti opätovného konania
a rozhodovania vo veci samej podľa § 24 zákona o ústavnom súde. Dlhšie obdobie (táto
otázka závisí od povahy veci) by totiž mohlo založiť inú kvalitu posudzovania zbytočných
prieťahov v súdnom konaní.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. novembra 2011