Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 429/2015
PDF · 405.49 KB
No categories available
I. ÚS 429/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. novembra 2015
predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpeného
advokátom JUDr. Jánom Vajdom, Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo, vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Liptovský Mikuláš v konaní vedenom pod sp. zn.
10 C 4/2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
8. septembra 2015 doručená sťažnosť (ďalej
len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Okresného súdu Liptovský Mikuláš (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 10 C 4/2012 (ďalej aj „namietané konanie“).
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je v procesnom postavení
žalovaného účastníkom konania o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, ktoré začalo
pred okresným súdom 2. januára 2012, t. j. trvá už viac ako 3 roky a 8 mesiacov
a do dnešného dňa nie je právoplatne skončené a nebolo v ňom vo veci vydané žiadne
meritórne rozhodnutie.
Sťažovateľ listom z 20. apríla 2011 adresovaným predsedníčke okresného súdu podal
sťažnosť na prieťahy v tomto konaní podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).
Predsedníčka okresného súdu v odpovedi na túto sťažnosť č. k. Spr 1153/12 3 z 2. novembra
2012 sťažovateľovi oznámila, že okresný súd v predmetnom konaní konal v primeraných
lehotách a že jeho sťažnosť je nedôvodná.
Sťažovateľ v tejto veci podal dve ústavné sťažnosti na porušenie jeho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky, ktoré boli uzneseniami ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 597/2012
z 11. decembra 2012 a sp. zn. II. ÚS 808/2014 z 25. novembra 2014 odmietnuté. Okresný
súd v predmetnej veci neodstránil nedostatky svojho postupu napriek tomu, že sťažovateľ
podal dve sťažnosti na prieťahy.
Sťažovateľ uvádza, že vo veci sa uskutočnili už tri pojednávania, avšak dosiaľ v ňom
nebolo vydané žiadne meritórne rozhodnutie, a konanie teda nie je právoplatne skončené.
Sťažovateľ uvádza, že listom zo 4. októbra 2012 adresovaným predsedníčke okresného súdu
sa sťažoval na prieťahy v predmetnom konaní sťažnosťou podľa § 62 zákona o súdoch, avšak
táto bola predsedníčkou okresného súdu vyhodnotená ako nedôvodná.
Vo vzťahu k otázke právnej a faktickej zložitosti veci sťažovateľ uviedol,
že predmetom uvedeného konania je určenie neplatnosti kúpnej zmluvy z 28. januára 2002.
Podľa sťažovateľa nejde o vec právne zložitú, pretože určenie neplatnosti zmlúv tvorí súčasť
rozhodovacej činnosti okresného súdu, pričom výklad a používanie právnej úpravy v tejto
oblasti sú stabilizované, a preto ich z právneho hľadiska nemožno považovať za zložité. V
tejto oblasti existuje rozsiahla súdna judikatúra, ktorá je stabilná.
Podľa sťažovateľa on sám svojím správaním prieťahy v predmetnom konaní
nespôsobil. Do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu sa nezúčastnil iba jedného
pojednávania konaného 26. januára 2015, ktoré sa uskutočnilo v jeho neprítomnosti.
Príčinou predĺženia uvedeného konania je podľa sťažovateľa žalobkyňa a jej advokát,
pretože podali na okresnom súde „nesprávne vypracovanú žalobu“, ktorej petit nebol
a do dnešného dňa podľa neho nie je v súlade so stavom zapísaným v katastri nehnuteľností.
Žalobkyňa navyše svoju žalobu neustále mení a okresný súd jej to umožňuje s ohľadom
na jej vek, neberúc pritom podľa sťažovateľa do úvahy jeho vek (69 rokov) a vážne
zdravotné problémy. Okresný súd v konaní žalobkyni poskytuje poučenie o hmotnom
a procesnom práve, hoci je od začiatku zastúpená advokátom.
Okresný súd podľa sťažovateľa v tomto konaní nariaďuje pojednávania, ktoré nevedú
k meritórnemu prerokovaniu a rozhodnutiu veci, a tým ho chce donútiť uzavrieť mimosúdnu
dohodu alebo súdny zmier, avšak ten v tomto konaní nemožno uzavrieť s ohľadom na podľa
neho neprimerané požiadavky žalobkyne. Predmetná žaloba mala byť okresným súdom
zamietnutá podľa sťažovateľa už na prvom pojednávaní konanom 14. júna 2012.
Podľa sťažovateľa neexistoval dôvod na to, aby sa nariadené pojednávania
na 23. február 2015 a 3. jún 2015 neuskutočnili, keďže jeho pobyt v zahraničí a ani
preukázané zdravotné problémy žalobkyne neboli podľa neho dôvodmi podľa § 119 ods. 2
a 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) na odročenie týchto pojednávaní.
V predmetnom konaní sú opakované prieťahy, čím dochádza k jeho neúmernému
predlžovaniu. V období od 31. januára 2012 do 14. júna 2012 sa v predmetnej veci podľa
sťažovateľa vôbec nekonalo, keďže za riadny úkon nie je podľa neho možné pokladať výzvu
zaslanú Katastrálnemu úradu v Žiline (ďalej len „katastrálny úrad“) 3. mája 2012, pretože
okresný súd mal žiadať od žalobkyne predloženie všetkých relevantných listinných
dokladov. Okresný súd nemal odročiť pojednávanie konané 12. júla 2012 bez meritórneho
prerokovania veci. V období od 12. júla 2012 do 4. októbra 2012 okresný súd v predmetnej
veci podľa sťažovateľa vôbec nekonal. Okresný súd v predmetnom konaní podľa sťažovateľa
nemal zaslať výzvu 29. októbra 2012 katastrálnemu úradu v súvislosti so správou o zápise
zmien nehnuteľností, pretože tieto podklady mala predložiť žalobkyňa. Sťažovateľ ďalej
poukázal na to, že pojednávanie konané 15. novembra 2012 bolo odročené z dôvodu
choroby dieťaťa zákonnej sudkyne.
V období od 15. novembra 2012 do 17. decembra 2014 sa v predmetnej veci
podľa sťažovateľa riadne nekonalo, pretože za riadny postup nemožno považovať zasielanie
výziev okresného súdu účastníkom konania a ich advokátom pre účely zistenia, či je možné
mimosúdne vyriešenie veci.
Ústavný súd v uznesení sp. zn. II. ÚS 808/2014 z 25. novembra 2014 dospel
k záveru, že okresný súd v období od 26. júla 2013 do 24. júla 2014 vôbec nekonal.
Sťažovateľ v konaní požiadal o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
v sume 5 000 € ako náhradu materiálnej a nemateriálnej ujmy, ktorá mu bola spôsobená,
čo odôvodnil takto:
„V dôsledku tohto dlhotrvajúceho občianskeho súdneho konania nemôžem riadne
užívať majetok, ktorý je predmetom tohto občianskeho súdneho konania a ani majetok, ktorý
je dedičstvom po mojej matke neb.
, posledne bytom , o ktorom prebieha dedičské konanie
na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 6 D 697/2006, D/not 218/2006.
Toto dedičské konanie je prerušené do skončenia konania vedeného na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 10 C 4/2012. Bez právoplatného rozhodnutia o nadobudnutí
dedičstva už viac ako 9 rokov pretrváva stav mojej právnej neistoty o tom, čo som ako dedič
nadobudol po smrti neb. . Takýto stav je v právnom štáte
ústavne neakceptovateľný a hrubým spôsobom zasahuje do mojich vlastníckych práv.
Vzhľadom na môj vysoký vek mám 69 rokov a moje vážne zdravotné problémy,
odôvodnene predpokladám že sa nedožijem právoplatného skončenia dedičského konania
po neb. a právoplatného skončenia tohto občianskeho
súdneho konania. Bez právoplatného skončenia tohto občianskeho súdneho konania sa
nemôže skončiť dedičské konanie po mojej matke neb. ,
ktoré je prerušené a prebieha už 9 rokov.“
Na základe uvedeného sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby vydal nález, v ktorom
vysloví, že postupom okresného súdu bolo v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 4/2012
porušené jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, prikáže okresnému súdu konať v uvedenom konaní bez prieťahov, prizná mu
primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € a náhradu trov konania v sume 296,44 €.
II.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
sťažovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie.
Zo spisu ústavného súdu vedeného pod sp. zn. II. ÚS 808/2014, ako aj z ďalších
zistení ústavného súdu vyplýva, že namietané konanie, v ktorom sťažovateľ vystupuje
v procesnom postavení žalovaného, začalo 2. januára 2012 podaním žaloby o určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti. Dňa 31. januára 2012
žalobkyňa zaplatila súdny poplatok za podanie žaloby. Dňa 3. mája 2012 okresný súd
vyžiadal z katastrálneho úradu spisový materiál č. V 285/2002 týkajúci sa sporných
nehnuteľností. Dňa 14. júna 2012 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené pre účel
mimosúdneho riešenia sporu, resp. uzavretia súdneho zmieru. Aj pojednávanie uskutočnené
12. júla 2012 bolo so súhlasom účastníkov konania odročené pre účel mimosúdneho
riešenia sporu. Na pojednávaní konanom 4. októbra 2012 zákonná sudkyňa vykonala
dokazovanie, rozhodla o pripustení zmeny návrhu a odročila vec pre účely ďalšieho
dokazovania. Dňa 29. októbra 2012 okresný súd požiadal katastrálny úrad o zaslanie správy
týkajúcej sa zmien zápisu sporných nehnuteľností, ku ktorým malo dôjsť na základe
kombinatória. Pojednávanie nariadené na 15. november 2012 sa neuskutočnilo z dôvodu
náhleho ochorenia zákonnej sudkyne. Dňa 18. januára 2013 okresný súd vyzval žalobkyňu
na oznámenie jej návrhu ďalšieho procesného postupu vo veci vzhľadom na predloženie
darovacej zmluvy, ktorá bola uzatvorená medzi účastníkmi sporu 18. decembra 2012
a predmetom ktorej sú aj sporné nehnuteľnosti. Dňa 4. februára 2013 žalobkyňa oznámila,
že sťažovateľ nesplnil svoju povinnosť a nedoručil jej predmetnú darovaciu zmluvu
s uznaným podpisom prevodcu v potrebnom počte rovnopisov a z tohto dôvodu nedošlo
k rozhodnutiu o povolení vkladu vlastníckeho práva. Preto ďalší procesný postup vo veci
oznámi do 28. februára 2013. Dňa 6. marca 2013 okresný súd opätovne vyzval žalobkyňu
na oznámenie, aký procesný postup vo veci navrhuje. Dňa 11. marca 2013 právny zástupca
žalobkyne požiadal o predĺženie lehoty (do 31. marca 2013) na oznámenie požadovaných
skutočností súdu z dôvodu, že žalobkyňa je po ťažkej operácii. Dňa 9. apríla 2013 okresný
súd urgoval žalobkyňu na splnenie výzvy zo 6. marca 2013. Dňa 24. apríla 2013 žalobkyňa
oznámila, že aj napriek jej opakovaným výzvam nedošlo zo strany sťažovateľa k splneniu
povinnosti v súvislosti s uzatvorenou darovacou zmluvou, a požiadala okresný súd,
aby vyzval sťažovateľa na oznámenie, či mieni splniť podmienky dohodnuté v darovacej
zmluve. Dňa 4. júna 2013 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby oznámil, či splnil povinnosť
vyplývajúcu „z článku V, ods. 3 darovacej zmluvy zo dňa 18. 12. 2012“ a či tak mieni
urobiť. Dňa 26. júla 2013 sťažovateľ oznámil, že uvedenú povinnosť nesplnil „vzhľadom
na neadekvátne správanie žalobkyne k nemu po uzavretí tejto darovacej zmluvy“. Zároveň
oznámil, že túto darovaciu zmluvu nie je ochotný podpísať a že žalobkyni predložil iný
návrh na mimosúdne vyriešenie veci. Dňa 24. júla 2014 okresný súd vyzval žalobkyňu, aby
sa vyjadrila k sťažovateľom tvrdenej skutočnosti o inom návrhu na mimosúdne riešenie
sporu a na oznámenie ďalšieho procesného postupu. Dňa 2. septembra 2014 žalobkyňa
oznámila, že žiadny návrh na mimosúdne riešenie sporu jej nebol zo strany sťažovateľa
predložený, a požiadala okresný súd, aby vyzval sťažovateľa na preukázanie jeho tvrdenia.
Dňa 28. októbra 2014 okresný súd nariadil pojednávanie na 17. december 2014, súčasne
požiadal príslušný katastrálny odbor o zapožičanie súvisiaceho spisového materiálu.
Okresný súd pojednávanie 17. decembra 2014 odročil bez prejednania veci samej
na 26. január 2015 z dôvodu nedostavenia sa právneho zástupcu žalovaného pre účasť
na inom súdnom pojednávaní, ktoré sa predĺžilo. Dňa 26. januára 2015 bolo okresnému
súdu doručené ospravedlnenie neúčasti na nariadenom pojednávaní žalovaného a jeho
právneho zástupcu spolu so súhlasom o jeho vykonanie v ich neprítomnosti. Pojednávanie
konané v tento deň bolo odročené na 23. február 2015 na základe návrhu žalobkyne
pre účely uzavretia mimosúdneho zmieru a vykonania ďalšieho dokazovania. Pojednávanie
nariadené na 23. február 2015 bolo na základe žiadosti sťažovateľky doručenej 16. februára
2015 zo zdravotných dôvodov na jej strane zrušené. Okresný súd zaslal 5. marca 2015
výzvu právnemu zástupcovi žalobkyne na oznámenie, či prekážka účasti žalobkyne
na súdnom pojednávaní trvá. Pokynom z 23. apríla 2015 bolo nariadené súdne pojednávanie
na 3. jún 2015. Sťažovateľ okresnému súdu 1. júna 2015 doručil žiadosť o odročenie
súdneho pojednávania nariadeného na 3. jún2015 z dôvodu jeho pobytu v zahraničí.
Okresný súd následne zmenil termín pojednávania na 9. september 2015. Pojednávanie
uskutočnené 9. septembra 2015 bolo okresným súdom odročené na neurčito pre účely
rozhodnutia o návrhu účastníkov na schválenie súdneho zmieru.
Z uvedeného prehľadu procesných úkonov vyplýva, že namietané konanie trvá
ku dňu podania ústavnej sťažnosti 3 roky a 8 mesiacov.
Ústavný súd už v uznesení sp. zn. II. ÚS 808/2014 z 25. novembra 2014 poukázal
na obdobie nečinnosti okresného súdu trvajúce od 26. júla 2013, keď sťažovateľ
ako žalovaný oznámil okresnému súdu, že predložil žalobkyni „iný návrh na mimosúdne
vyriešenie veci“, do 24. júla 2014, teda takmer jeden rok. V tejto súvislosti ústavný súd
pripomenul, že jedným z atribútov činnosti súdu po podaní návrhu je požiadavka
na zmierlivé vyriešenie veci tam, kde je to možné (§ 100 ods. 1 OSP). O zmier sa má súd
vždy pokúsiť. Až vtedy, keď zlyhajú pokusy súdu o zmierlivé vyriešenie veci, možno vec
meritórne prejednať. Preto za situácie, keď sporové strany opakovane deklarujú snahu
o mimosúdne vyriešenie sporu a konajúci súd poskytne sporovým stranám pre tento účel
časový priestor, nemožno nekonanie okresného súdu v uvedenom období hodnotiť
ako postup spôsobujúci zbytočné prieťahy v konaní.
Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní
má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01,
I. ÚS 66/02). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem
autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. V prípade,
ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými
prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2
ústavy (a čl. 6 ods. 1 dohovoru), návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený (I. ÚS 38/04,
III. ÚS 24/04, III. ÚS 372/06).
Samotný sťažovateľ a jeho právny zástupca pritom v značnej miere prispeli
k predĺženiu uvedeného konania či už tým, že nepreberali zásielky okresného súdu (zásielka
adresovaná právnemu zástupcovi sťažovateľa bola v dvoch prípadoch vrátená okresnému
súdu ako neprevzatá v odbernej lehote) alebo tým, že sa nezúčastnili na nariadených
pojednávaniach, resp. požiadali o ich odročenie (17. decembra 2014 sa na pojednávanie
nedostavil právny zástupca sťažovateľa, 26. januára 2015 sťažovateľ ospravedlnil svoju
neúčasť, avšak k návrhu žalobkyne na pojednávaní sa nemal kto za neho vyjadriť, podaním
doručeným 1. júna 2015 sťažovateľ požiadal o odročenie pojednávania nariadeného
na 3. jún 2015). Posledné konané pojednávanie bolo napokon odročené na neurčito
pre účely rozhodnutia o návrhu účastníkov na schválenie súdneho zmieru.
V tejto súvislosti je potrebné podľa ústavného súdu uviesť, že za neodstránenie stavu
právnej neistoty v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníka konania neznáša
zodpovednosť oprávnená osoba, ale zodpovednosť v takom prípade nemožno pripísať
ani štátnemu orgánu konajúcemu vo veci (m. m. II. ÚS 52/99). S prihliadnutím na množstvo
a charakter sťažovateľom vykonaných procesných úkonov, resp. sťažovateľom využitých
procesných práv možno podľa názoru ústavného súdu konštatovať, že práve v dôsledku
uvedených úkonov došlo k podstatnému predĺženiu uvedeného konania, pričom čas
potrebný na novú realizáciu úkonov zmarených v dôsledku ospravedlnenia, resp. neúčasti
účastníka konania na procesných úkonoch, resp. návrhov na odročenie pojednávania pre
účely uzavretia súdneho zmieru a podobne nemožno v súlade s judikatúrou ústavného súdu
pripočítať na ťarchu okresného súdu, resp. do doby zbytočných prieťahov v konaní
okresného súdu.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že hoci doterajší postup okresného
súdu v namietanom konaní nebol celkom bez prieťahov, ich intenzita s prihliadnutím
na všetky okolnosti konania okresného súdu nedosiahla podľa názoru ústavného súdu taký
stupeň závažnosti, ktorý by mohol viesť k záveru o porušení základného práva sťažovateľa
na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
(mutatis mutandis III. ÚS 24/04, III. ÚS 67/04).
Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa pri jej predbežnom
prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne
neopodstatnenú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. novembra 2015