Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 429/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. novembra 2015

predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpeného

advokátom JUDr. Jánom Vajdom, Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo, vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Liptovský Mikuláš v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

8. septembra 2015 doručená sťažnosť (ďalej

len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Liptovský Mikuláš (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „namietané konanie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je v procesnom postavení

žalovaného účastníkom konania o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, ktoré začalo

pred okresným súdom 2. januára 2012, t. j. trvá už viac ako 3 roky a 8 mesiacov

a do dnešného dňa nie je právoplatne skončené a nebolo v ňom vo veci vydané žiadne

meritórne rozhodnutie.

Sťažovateľ listom z 20. apríla 2011 adresovaným predsedníčke okresného súdu podal

sťažnosť na prieťahy v tomto konaní podľa o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

Predsedníčka okresného súdu v odpovedi na túto sťažnosť č. k. Spr 1153/12 3 z 2. novembra

2012 sťažovateľovi oznámila, že okresný súd v predmetnom konaní konal v primeraných

lehotách a že jeho sťažnosť je nedôvodná.

Sťažovateľ v tejto veci podal dve ústavné sťažnosti na porušenie jeho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Slovenskej republiky, ktoré boli uzneseniami ústavného súdu sp. zn.

z 11. decembra 2012 a sp. zn. z 25. novembra 2014 odmietnuté. Okresný

súd v predmetnej veci neodstránil nedostatky svojho postupu napriek tomu, že sťažovateľ

podal dve sťažnosti na prieťahy.

Sťažovateľ uvádza, že vo veci sa uskutočnili už tri pojednávania, avšak dosiaľ v ňom

nebolo vydané žiadne meritórne rozhodnutie, a konanie teda nie je právoplatne skončené.

Sťažovateľ uvádza, že listom zo 4. októbra 2012 adresovaným predsedníčke okresného súdu

sa sťažoval na prieťahy v predmetnom konaní sťažnosťou podľa § 62 zákona o súdoch, avšak

táto bola predsedníčkou okresného súdu vyhodnotená ako nedôvodná.

Vo vzťahu k otázke právnej a faktickej zložitosti veci sťažovateľ uviedol,

že predmetom uvedeného konania je určenie neplatnosti kúpnej zmluvy z 28. januára 2002.

Podľa sťažovateľa nejde o vec právne zložitú, pretože určenie neplatnosti zmlúv tvorí súčasť

rozhodovacej činnosti okresného súdu, pričom výklad a používanie právnej úpravy v tejto

oblasti sú stabilizované, a preto ich z právneho hľadiska nemožno považovať za zložité. V

tejto oblasti existuje rozsiahla súdna judikatúra, ktorá je stabilná.

Podľa sťažovateľa on sám svojím správaním prieťahy v predmetnom konaní

nespôsobil. Do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu sa nezúčastnil iba jedného

pojednávania konaného 26. januára 2015, ktoré sa uskutočnilo v jeho neprítomnosti.

Príčinou predĺženia uvedeného konania je podľa sťažovateľa žalobkyňa a jej advokát,

pretože podali na okresnom súde „nesprávne vypracovanú žalobu“, ktorej petit nebol

a do dnešného dňa podľa neho nie je v súlade so stavom zapísaným v katastri nehnuteľností.

Žalobkyňa navyše svoju žalobu neustále mení a okresný súd jej to umožňuje s ohľadom

na jej vek, neberúc pritom podľa sťažovateľa do úvahy jeho vek (69 rokov) a vážne

zdravotné problémy. Okresný súd v konaní žalobkyni poskytuje poučenie o hmotnom

a procesnom práve, hoci je od začiatku zastúpená advokátom.

Okresný súd podľa sťažovateľa v tomto konaní nariaďuje pojednávania, ktoré nevedú

k meritórnemu prerokovaniu a rozhodnutiu veci, a tým ho chce donútiť uzavrieť mimosúdnu

dohodu alebo súdny zmier, avšak ten v tomto konaní nemožno uzavrieť s ohľadom na podľa

neho neprimerané požiadavky žalobkyne. Predmetná žaloba mala byť okresným súdom

zamietnutá podľa sťažovateľa už na prvom pojednávaní konanom 14. júna 2012.

Podľa sťažovateľa neexistoval dôvod na to, aby sa nariadené pojednávania

na 23. február 2015 a 3. jún 2015 neuskutočnili, keďže jeho pobyt v zahraničí a ani

preukázané zdravotné problémy žalobkyne neboli podľa neho dôvodmi podľa § 119 ods. 2

a 3 (ďalej len „OSP“) na odročenie týchto pojednávaní.

V predmetnom konaní sú opakované prieťahy, čím dochádza k jeho neúmernému

predlžovaniu. V období od 31. januára 2012 do 14. júna 2012 sa v predmetnej veci podľa

sťažovateľa vôbec nekonalo, keďže za riadny úkon nie je podľa neho možné pokladať výzvu

zaslanú Katastrálnemu úradu v Žiline (ďalej len „katastrálny úrad“) 3. mája 2012, pretože

okresný súd mal žiadať od žalobkyne predloženie všetkých relevantných listinných

dokladov. Okresný súd nemal odročiť pojednávanie konané 12. júla 2012 bez meritórneho

prerokovania veci. V období od 12. júla 2012 do 4. októbra 2012 okresný súd v predmetnej

veci podľa sťažovateľa vôbec nekonal. Okresný súd v predmetnom konaní podľa sťažovateľa

nemal zaslať výzvu 29. októbra 2012 katastrálnemu úradu v súvislosti so správou o zápise

zmien nehnuteľností, pretože tieto podklady mala predložiť žalobkyňa. Sťažovateľ ďalej

poukázal na to, že pojednávanie konané 15. novembra 2012 bolo odročené z dôvodu

choroby dieťaťa zákonnej sudkyne.

V období od 15. novembra 2012 do 17. decembra 2014 sa v predmetnej veci

podľa sťažovateľa riadne nekonalo, pretože za riadny postup nemožno považovať zasielanie

výziev okresného súdu účastníkom konania a ich advokátom pre účely zistenia, či je možné

mimosúdne vyriešenie veci.

Ústavný súd v uznesení sp. zn. z 25. novembra 2014 dospel

k záveru, že okresný súd v období od 26. júla 2013 do 24. júla 2014 vôbec nekonal.

Sťažovateľ v konaní požiadal o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

v sume 5 000 € ako náhradu materiálnej a nemateriálnej ujmy, ktorá mu bola spôsobená,

čo odôvodnil takto:

„V dôsledku tohto dlhotrvajúceho občianskeho súdneho konania nemôžem riadne

užívať majetok, ktorý je predmetom tohto občianskeho súdneho konania a ani majetok, ktorý

je dedičstvom po mojej matke neb.

, posledne bytom , o ktorom prebieha dedičské konanie

na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. , D/not 218/2006.

Toto dedičské konanie je prerušené do skončenia konania vedeného na Okresnom súde

Liptovský Mikuláš pod sp. zn. . Bez právoplatného rozhodnutia o nadobudnutí

dedičstva už viac ako 9 rokov pretrváva stav mojej právnej neistoty o tom, čo som ako dedič

nadobudol po smrti neb. . Takýto stav je v právnom štáte

ústavne neakceptovateľný a hrubým spôsobom zasahuje do mojich vlastníckych práv.

Vzhľadom na môj vysoký vek mám 69 rokov a moje vážne zdravotné problémy,

odôvodnene predpokladám že sa nedožijem právoplatného skončenia dedičského konania

po neb. a právoplatného skončenia tohto občianskeho

súdneho konania. Bez právoplatného skončenia tohto občianskeho súdneho konania sa

nemôže skončiť dedičské konanie po mojej matke neb. ,

ktoré je prerušené a prebieha už 9 rokov.“

Na základe uvedeného sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby vydal nález, v ktorom

vysloví, že postupom okresného súdu bolo v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené jeho základné právo podľa a právo podľa

dohovoru, prikáže okresnému súdu konať v uvedenom konaní bez prieťahov, prizná mu

primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € a náhradu trov konania v sume 296,44 €.

II.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie.

Zo spisu ústavného súdu vedeného pod sp. zn. , ako aj z ďalších

zistení ústavného súdu vyplýva, že namietané konanie, v ktorom sťažovateľ vystupuje

v procesnom postavení žalovaného, začalo 2. januára 2012 podaním žaloby o určenie

neplatnosti kúpnej zmluvy, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti. Dňa 31. januára 2012

žalobkyňa zaplatila súdny poplatok za podanie žaloby. Dňa 3. mája 2012 okresný súd

vyžiadal z katastrálneho úradu spisový materiál č. V 285/2002 týkajúci sa sporných

nehnuteľností. Dňa 14. júna 2012 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené pre účel

mimosúdneho riešenia sporu, resp. uzavretia súdneho zmieru. Aj pojednávanie uskutočnené

12. júla 2012 bolo so súhlasom účastníkov konania odročené pre účel mimosúdneho

riešenia sporu. Na pojednávaní konanom 4. októbra 2012 zákonná sudkyňa vykonala

dokazovanie, rozhodla o pripustení zmeny návrhu a odročila vec pre účely ďalšieho

dokazovania. Dňa 29. októbra 2012 okresný súd požiadal katastrálny úrad o zaslanie správy

týkajúcej sa zmien zápisu sporných nehnuteľností, ku ktorým malo dôjsť na základe

kombinatória. Pojednávanie nariadené na 15. november 2012 sa neuskutočnilo z dôvodu

náhleho ochorenia zákonnej sudkyne. Dňa 18. januára 2013 okresný súd vyzval žalobkyňu

na oznámenie jej návrhu ďalšieho procesného postupu vo veci vzhľadom na predloženie

darovacej zmluvy, ktorá bola uzatvorená medzi účastníkmi sporu 18. decembra 2012

a predmetom ktorej sú aj sporné nehnuteľnosti. Dňa 4. februára 2013 žalobkyňa oznámila,

že sťažovateľ nesplnil svoju povinnosť a nedoručil jej predmetnú darovaciu zmluvu

s uznaným podpisom prevodcu v potrebnom počte rovnopisov a z tohto dôvodu nedošlo

k rozhodnutiu o povolení vkladu vlastníckeho práva. Preto ďalší procesný postup vo veci

oznámi do 28. februára 2013. Dňa 6. marca 2013 okresný súd opätovne vyzval žalobkyňu

na oznámenie, aký procesný postup vo veci navrhuje. Dňa 11. marca 2013 právny zástupca

žalobkyne požiadal o predĺženie lehoty (do 31. marca 2013) na oznámenie požadovaných

skutočností súdu z dôvodu, že žalobkyňa je po ťažkej operácii. Dňa 9. apríla 2013 okresný

súd urgoval žalobkyňu na splnenie výzvy zo 6. marca 2013. Dňa 24. apríla 2013 žalobkyňa

oznámila, že aj napriek jej opakovaným výzvam nedošlo zo strany sťažovateľa k splneniu

povinnosti v súvislosti s uzatvorenou darovacou zmluvou, a požiadala okresný súd,

aby vyzval sťažovateľa na oznámenie, či mieni splniť podmienky dohodnuté v darovacej

zmluve. Dňa 4. júna 2013 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby oznámil, či splnil povinnosť

vyplývajúcu „z článku V, ods. 3 darovacej zmluvy zo dňa 18. 12. 2012“ a či tak mieni

urobiť. Dňa 26. júla 2013 sťažovateľ oznámil, že uvedenú povinnosť nesplnil „vzhľadom

na neadekvátne správanie žalobkyne k nemu po uzavretí tejto darovacej zmluvy“. Zároveň

oznámil, že túto darovaciu zmluvu nie je ochotný podpísať a že žalobkyni predložil iný

návrh na mimosúdne vyriešenie veci. Dňa 24. júla 2014 okresný súd vyzval žalobkyňu, aby

sa vyjadrila k sťažovateľom tvrdenej skutočnosti o inom návrhu na mimosúdne riešenie

sporu a na oznámenie ďalšieho procesného postupu. Dňa 2. septembra 2014 žalobkyňa

oznámila, že žiadny návrh na mimosúdne riešenie sporu jej nebol zo strany sťažovateľa

predložený, a požiadala okresný súd, aby vyzval sťažovateľa na preukázanie jeho tvrdenia.

Dňa 28. októbra 2014 okresný súd nariadil pojednávanie na 17. december 2014, súčasne

požiadal príslušný katastrálny odbor o zapožičanie súvisiaceho spisového materiálu.

Okresný súd pojednávanie 17. decembra 2014 odročil bez prejednania veci samej

na 26. január 2015 z dôvodu nedostavenia sa právneho zástupcu žalovaného pre účasť

na inom súdnom pojednávaní, ktoré sa predĺžilo. Dňa 26. januára 2015 bolo okresnému

súdu doručené ospravedlnenie neúčasti na nariadenom pojednávaní žalovaného a jeho

právneho zástupcu spolu so súhlasom o jeho vykonanie v ich neprítomnosti. Pojednávanie

konané v tento deň bolo odročené na 23. február 2015 na základe návrhu žalobkyne

pre účely uzavretia mimosúdneho zmieru a vykonania ďalšieho dokazovania. Pojednávanie

nariadené na 23. február 2015 bolo na základe žiadosti sťažovateľky doručenej 16. februára

2015 zo zdravotných dôvodov na jej strane zrušené. Okresný súd zaslal 5. marca 2015

výzvu právnemu zástupcovi žalobkyne na oznámenie, či prekážka účasti žalobkyne

na súdnom pojednávaní trvá. Pokynom z 23. apríla 2015 bolo nariadené súdne pojednávanie

na 3. jún 2015. Sťažovateľ okresnému súdu 1. júna 2015 doručil žiadosť o odročenie

súdneho pojednávania nariadeného na 3. jún2015 z dôvodu jeho pobytu v zahraničí.

Okresný súd následne zmenil termín pojednávania na 9. september 2015. Pojednávanie

uskutočnené 9. septembra 2015 bolo okresným súdom odročené na neurčito pre účely

rozhodnutia o návrhu účastníkov na schválenie súdneho zmieru.

Z uvedeného prehľadu procesných úkonov vyplýva, že namietané konanie trvá

ku dňu podania ústavnej sťažnosti 3 roky a 8 mesiacov.

Ústavný súd už v uznesení sp. zn. z 25. novembra 2014 poukázal

na obdobie nečinnosti okresného súdu trvajúce od 26. júla 2013, keď sťažovateľ

ako žalovaný oznámil okresnému súdu, že predložil žalobkyni „iný návrh na mimosúdne

vyriešenie veci“, do 24. júla 2014, teda takmer jeden rok. V tejto súvislosti ústavný súd

pripomenul, že jedným z atribútov činnosti súdu po podaní návrhu je požiadavka

na zmierlivé vyriešenie veci tam, kde je to možné ( ). O zmier sa má súd

vždy pokúsiť. Až vtedy, keď zlyhajú pokusy súdu o zmierlivé vyriešenie veci, možno vec

meritórne prejednať. Preto za situácie, keď sporové strany opakovane deklarujú snahu

o mimosúdne vyriešenie sporu a konajúci súd poskytne sporovým stranám pre tento účel

časový priestor, nemožno nekonanie okresného súdu v uvedenom období hodnotiť

ako postup spôsobujúci zbytočné prieťahy v konaní.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v (, ,

). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem

autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. V prípade,

ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými

prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2

(a dohovoru), návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený (,

, ).

Samotný sťažovateľ a jeho právny zástupca pritom v značnej miere prispeli

k predĺženiu uvedeného konania či už tým, že nepreberali zásielky okresného súdu (zásielka

adresovaná právnemu zástupcovi sťažovateľa bola v dvoch prípadoch vrátená okresnému

súdu ako neprevzatá v odbernej lehote) alebo tým, že sa nezúčastnili na nariadených

pojednávaniach, resp. požiadali o ich odročenie (17. decembra 2014 sa na pojednávanie

nedostavil právny zástupca sťažovateľa, 26. januára 2015 sťažovateľ ospravedlnil svoju

neúčasť, avšak k návrhu žalobkyne na pojednávaní sa nemal kto za neho vyjadriť, podaním

doručeným 1. júna 2015 sťažovateľ požiadal o odročenie pojednávania nariadeného

na 3. jún 2015). Posledné konané pojednávanie bolo napokon odročené na neurčito

pre účely rozhodnutia o návrhu účastníkov na schválenie súdneho zmieru.

V tejto súvislosti je potrebné podľa ústavného súdu uviesť, že za neodstránenie stavu

právnej neistoty v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníka konania neznáša

zodpovednosť oprávnená osoba, ale zodpovednosť v takom prípade nemožno pripísať

ani štátnemu orgánu konajúcemu vo veci (m. m. ). S prihliadnutím na množstvo

a charakter sťažovateľom vykonaných procesných úkonov, resp. sťažovateľom využitých

procesných práv možno podľa názoru ústavného súdu konštatovať, že práve v dôsledku

uvedených úkonov došlo k podstatnému predĺženiu uvedeného konania, pričom čas

potrebný na novú realizáciu úkonov zmarených v dôsledku ospravedlnenia, resp. neúčasti

účastníka konania na procesných úkonoch, resp. návrhov na odročenie pojednávania pre

účely uzavretia súdneho zmieru a podobne nemožno v súlade s judikatúrou ústavného súdu

pripočítať na ťarchu okresného súdu, resp. do doby zbytočných prieťahov v konaní

okresného súdu.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že hoci doterajší postup okresného

súdu v namietanom konaní nebol celkom bez prieťahov, ich intenzita s prihliadnutím

na všetky okolnosti konania okresného súdu nedosiahla podľa názoru ústavného súdu taký

stupeň závažnosti, ktorý by mohol viesť k záveru o porušení základného práva sťažovateľa

na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa

(mutatis mutandis , ).

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa pri jej predbežnom

prerokovaní podľa odmietol ako zjavne

neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. novembra 2015