Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 429/2016
PDF · 106.42 KB
No categories available
III. ÚS 429/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. júna 2016 predbežne
prerokoval sťažnosť , , vo veci namietaného
porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2 Co
288/2012 zo 17. februára 2016 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. júna 2016
doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľka“),
vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu
v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 2 Co 288/2012 zo 17. februára 2016 (ďalej len
„napadnutý rozsudok“).
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa žalobou domáhala zverejnenia opráv
a zaplatenia peňažných náhrad od vydavateľa periodika . Bližšie
neidentifikovaný okresný súd jej žalobu zamietol rozsudkom sp. zn. 10 C 12/2011
z 30. júna 2012. Proti uvedenému rozsudku súdu prvého stupňa podala sťažovateľka
odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd napadnutým rozsudkom tak, že jej „odvolanie
zamietol“.
Sťažovateľka v sťažnosti argumentuje a polemizuje s jednotlivými čiastkovými
závermi vo veci konajúcich súdov v jej veci a namieta, že napadnutý rozsudok krajského
súdu je arbitrárny, nedostatočne odôvodnený, z čoho následne vyvodzuje porušenie jej
označených práv napadnutým rozsudkom krajského súdu.
V petite podanej sťažnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal nález,
v ktorom vysloví porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu, napadnutý rozsudok
krajského súdu zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Zároveň navrhla priznať jej
primerané finančné zadosťučinenie v sume 4 000 €, ako i úhradu trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti
o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov
ustanoví zákon.
Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje,
či nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
2
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ alebo jeho zástupca.
Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí
pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným
právnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že
sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.
Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného
rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.
Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť bola doručená bez akýchkoľvek príloh a je
zrejme podpísaná samotnou sťažovateľkou (nečitateľný podpis, pozn.). Sťažovateľka
v sťažnosti uvádza, že je právne zastúpená advokátom, avšak splnomocnenie pre advokáta
na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom k sťažnosti pripojené nebolo, rovnako ako
ani kópia napadnutého rozsudku. Ústavný súd pri ustaľovaní totožnosti osoby, ktorá
sťažnosť podpísala, vychádzal zo vzoru podpisu nachádzajúcich sa na predchádzajúcich
sťažnostiach sťažovateľky doručených ústavnému súdu, pričom konštatuje, že podpis
na prerokúvanej sťažnosti prima facie zodpovedá podpisu sťažovateľky. Ďalším
nedostatkom návrhu je skutočnosť, že sťažovateľka s návrhom nedoručila aj kópiu
napadnutého rozsudku krajského súdu. Predloženie rozhodnutí všeobecných súdov, proti
ktorým sťažnosť smeruje, je pritom v zmysle dikcie ustanovenia § 50 ods. 2 zákona
o ústavnom súde zákonom danou podmienkou konania pred ústavným súdom. Sťažnosť
3
sťažovateľky teda v predloženej podobe nespĺňa náležitosti ustanovené v § 20 ods. 2
a v § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
V nadväznosti na uvedené ústavný súd poznamenáva, že tak v ústave, ako aj
v zákone o ústavnom súde má ústavný súd presne definované právomoci, uplatnenie
ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu
na začatie konania.
V súvislosti s uvedenými nedostatkami ústavný súd pripomína, že tento nie je
povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho
zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne
vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní
účastníkov konania (IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010, IV. ÚS 322/2010, IV. ÚS 399/2010,
III. ÚS 357/2010, III. ÚS 267/2010, II. ÚS 309/2010, III. ÚS 262/2010, III. ÚS 210/2010,
I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010,
Ústavný súd ďalej poukazuje aj na to, že obdobná sťažnosť sťažovateľky bola už
v minulosti odmietnutá z rovnakého dôvodu, a to nesplnenia zákonom predpísaných
náležitostí v konaní vedenom pred ústavným súdom pod sp. zn. I. ÚS 26/2015, pretože
vykazovala podobné nedostatky ako posudzovaná sťažnosť.
Ústavný súd preto aj so zreteľom na tvrdené kvalifikované právne zastúpenie
sťažovateľky, ako aj opakujúce sa nedostatky sťažností sťažovateľky konštatuje, že
sťažnosť sťažovateľky v predloženej podobe vykazuje taký nedostatok náležitostí
predpísaných zákonom o ústavnom súde, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len
procesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu
odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. júna 2016
4