Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 430/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. júla 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

advokátom JUDr. Romanom Juríkom, PhD., Jazerná 19, Nové Zámky, vo veci namietaného

porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na

ochranu spotrebiteľa podľa čl. 38 Charty základných práv Európskej únie uznesením

Krajského súdu v Bratislave č. k. -154 z 28. októbra 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť odmieta pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. marca 2016

doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“),

vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a Listiny základných práv

a slobôd (ďalej len „listina“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na ochranu

spotrebiteľa podľa čl. 38 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“)

uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. -154 z 28. októbra 2015

(ďalej len „krajský súd“ a „uznesenie krajského súdu“ alebo „napadnuté uznesenie“).

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

«Na Okresnom súde Bratislava I sa vedie exekučné konanie v exekučnej veci

oprávneného proti sťažovateľovi ako povinnému, sp. zn.

. Okresný súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi

, ktorý vykonáva exekúciu pod sp. zn. EX 1902/07.

Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadenom pri

Slovenskej rozhodcovskej a. s. (Bratislava, Karloveské rameno 8; dnes Slovenská arbitrážna

a. s., Bratislava, Karloveské rameno 6), sp. zn. 1133/07 z 12. 3. 2007.

... Exekučný súd uznesením... sp. zn. -86 z 20. 2. 2013... vyhlásil

exekúciu za neprípustnú.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie. Krajský súd v Bratislave

uznesením so sp. zn. -106 z 29. 1. 2014 napadnuté uznesenie

prvostupňového súdu... zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Okresný súd Bratislava I potom uznesením... sp. zn. -110 z 15. 6. 2015

exekúciu zastavil. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie. O odvolaní...

rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením... sp. zn. -154 z 28. 10. 2015

tak, že napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave bolo povinnému doručené dňa 20.1.2016. ...

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave so sp. zn. je rozhodnutím,

proti ktorému neexistuje opravný prostriedok. ... Uznesenie Krajského súdu so sp. zn.

... nie je konečným rozhodnutím vo veci. V súčasnosti o veci rozhoduje

opäť Okresný súd Bratislava 1. ... s ohľadom na rozhodovaciu činnosť senátu Krajského

súdu v Bratislave aj v iných exekučných veciach s obdobným skutkovým stavom sa

nedá očakávať odstránenie porušovania základných práv uvádzaných nižšie ďalším

podávaním opravných prostriedkov. Senát Krajského súdu v Bratislave 18 CoE má zjavne

problém konzistentne rozhodovať v exekučných veciach. Na jednej strane senát

18 CoE rozhodol v obdobnej veci ako je tato vec obdobne uznesením so sp. zn.

... pretože sa nestotožnil s právnym názorom prvostupňového súdu

o materiálnej nevykonateľnosti rozhodcovského rozsudku...

Na druhej strane ten istý senát v uzneseniach so sp. zn.

a rozhodol presne opačne. ...

Z predložených rozhodnutí sa zdá, akoby jediným kritériom pre rozhodnutie senátu

18 CoE bolo to, kto vykonáva funkciu predsedu senátu.

... Krajský súd v Bratislave v odôvodnení uznesenia so sp. zn.

(proti ktorému táto sťažnosť bezprostredne smeruje) uviedol: „Teda exekučný súd v rámci

nadelenej kompetencie nemá ďalšiu prieskumnú právomoc ako tú, ktorú predpokladá § 45

ZoRK (pozn. o rozhodcovskom konaní), [netýka sa materiálneho

prieskumu rozhodcovskej zmluvy či doložky, ktorý je samostatne predmetom súdneho

šetrenia na základe žaloby podľa § 40 ods. 1 písm. c) ZoRK či žaloby ako takej viď § 106

ods. 1 ]. Pokiaľ Najvyšší súd SR vyslovil, že exekučný súd je povinný skúmať existenciu

alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť

spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona NR SR

č. o rozhodcovskom konaní (napr. R 68/2013), nemohol mať na mysli iné,

ako to, že rozsah skúmania je daný exekučnému súdu len v intenciách formálneho

zisťovania, a to v rozsahu, či rozhodcovská zmluva ako taká existuje v akejkoľvek jej forme,

bola súdom ako výsledok sporového konania v právoplatnom rozsudku označená za

neplatnú resp. či existuje právoplatný rozsudok, ktorý vydal všeobecný súd v základnom

konaní (nie exekučnom) podľa , . ktorý sa týkal sporu zo spotrebiteľskej

zmluvy [spotrebiteľ nie je kategóriou exekučného práva (do novely

Z. z.)], ktorým by bolo vyslovené, že rozhodcovská zmluva - doložka uzavretá veriteľom

(v tomto prípade ) použitá v spotrebiteľskej zmluve (v tomto prípade

v zmluve o úvere) je neprijateľná (, kladie presné materiálne požiadavky

na výkon takéhoto rozsudku). Je nutné uvedomiť si, že v tomto štádiu vymáhania dlhu

veriteľom ďalší rozsah šetrenia dôvodov (predstavujúcich materiálnu stránku titulu)

vyplývajúcich zo striktného znenia § 45 ods. 2 ZoRK exekučnému súdu nie sú zverené“

(Jazykové a pravopisné chyby sú následkom doslovného citovania uznesenia.)»

Sťažovateľ ďalej poukázal na odlišnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky v obdobných veciach, ako aj na odlišnú rozhodovaciu činnosť ústavného súdu

v obdobných veciach oproti právnym záverom vysloveným krajským súdom v napadnutom

rozhodnutí a uviedol:

„Krajský súd v Bratislave sa uznesením výrazne odklonil od

ustálenej judikatúry tak všeobecných súdov vrátane Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

ako aj od judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky.“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti takto rozhodol:

„I. Práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a článku 6 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a právo na ochranu spotrebiteľa podľa článku 38

Charty základných práv Európskej únie uznesením Krajského súdu v Bratislave so sp. zn. 18

CoE 203/2015-154 z 28. 10. 2015 porušené boli.

II. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave so sp. zn. -154 z 28. 10.

2015 sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

III. Krajskému súdu v Bratislave sa zakazuje pokračovanie v porušovaní základných

práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd.

IV. Krajský súd v Bratislave je povinný zaplatiť sťažovateľovi primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 1 000 eur do mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

V. Krajský súd v Bratislave je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu k rukám jej právneho zástupcu.“

Ústavný súd v súvislosti s prípravou predbežného prerokovania zistil, že sťažnosť

v predloženom znení nespĺňa všetky náležitosti predpísané zákonom Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“), keďže k nej nie je pripojené splnomocnenie na zastupovanie

sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom ( ).

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa ústavný súd návrh predbežne prerokuje na

neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Skúma pritom tak všeobecné podľa ustanovenia , ako aj

osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom

súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

Podľa sa k návrhu na začatie konania musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon

neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie

pred ústavným súdom.

Podľa sťažnosť okrem všeobecných náležitostí

uvedených v § 20 musí obsahovať označenie, a) ktoré základné práva alebo slobody sa

podľa tvrdenia sťažovateľa porušili, b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného

zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody, c) proti komu sťažnosť smeruje.

Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v

presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých

formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania ( ,

a ). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je

ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 4 zákona o ústavnom

súde).

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ spolu s návrhom nedoručil ústavnému súdu aj

splnomocnenie na zastupovanie pred ústavným súdom napriek tomu, že z obsahu jeho

podania vyplýva, že bolo koncipované advokátom JUDr. Romanom Juríkom a v sťažnosti

oznámil, že „splnomocnenie (doložíme dodatočne)“. V tejto súvislosti ústavný súd

pripomína, že daný rozsah nedostatkov zákonom predpísaných náležitostí, aký vyplýva

z podania sťažovateľa, nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup

slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná

judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom

predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (, ,

, , , , ,

, , , , ,

, , ). Ústavný súd už vo svojom uznesení

sp. zn. z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa

o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní

(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať

všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto

povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je

povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen

začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom

ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti

úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“ Aj v tomto ohľade naďalej zostáva

v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť,

ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

Ústavný súd s poukazom na uvedené konštatuje, že sťažnosť vykazuje také

nedostatky náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len

procesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu

odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júla 2016