Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 430/2016
PDF · 268.93 KB
No categories available
I. ÚS 430/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. júla 2016
predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného
advokátom JUDr. Romanom Juríkom, PhD., Jazerná 19, Nové Zámky, vo veci namietaného
porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na
ochranu spotrebiteľa podľa čl. 38 Charty základných práv Európskej únie uznesením
Krajského súdu v Bratislave č. k. 18 CoE 203/2015-154 z 28. októbra 2015 a takto
rozhodol:
Sťažnosť odmieta pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. marca 2016
doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“),
vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv
a slobôd (ďalej len „listina“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na ochranu
spotrebiteľa podľa čl. 38 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“)
uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 18 CoE 203/2015-154 z 28. októbra 2015
(ďalej len „krajský súd“ a „uznesenie krajského súdu“ alebo „napadnuté uznesenie“).
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:
«Na Okresnom súde Bratislava I sa vedie exekučné konanie v exekučnej veci
oprávneného proti sťažovateľovi ako povinnému, sp. zn.
3 Er 929/2007. Okresný súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi
, ktorý vykonáva exekúciu pod sp. zn. EX 1902/07.
Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadenom pri
Slovenskej rozhodcovskej a. s. (Bratislava, Karloveské rameno 8; dnes Slovenská arbitrážna
a. s., Bratislava, Karloveské rameno 6), sp. zn. 1133/07 z 12. 3. 2007.
... Exekučný súd uznesením... sp. zn. 3 Er 929/2007-86 z 20. 2. 2013... vyhlásil
exekúciu za neprípustnú.
Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie. Krajský súd v Bratislave
uznesením so sp. zn. 18 CoE 234/2013-106 z 29. 1. 2014 napadnuté uznesenie
prvostupňového súdu... zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Okresný súd Bratislava I potom uznesením... sp. zn. 3 Er 929/2007-110 z 15. 6. 2015
exekúciu zastavil. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie. O odvolaní...
rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením... sp. zn. 18 CoE 203/2015-154 z 28. 10. 2015
tak, že napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Uznesenie Krajského súdu v Bratislave bolo povinnému doručené dňa 20.1.2016. ...
Uznesenie Krajského súdu v Bratislave so sp. zn. 18 CoE 203/2015 je rozhodnutím,
proti ktorému neexistuje opravný prostriedok. ... Uznesenie Krajského súdu so sp. zn.
18 CoE 203/2015... nie je konečným rozhodnutím vo veci. V súčasnosti o veci rozhoduje
opäť Okresný súd Bratislava 1. ... s ohľadom na rozhodovaciu činnosť senátu Krajského
súdu v Bratislave 18 CoE aj v iných exekučných veciach s obdobným skutkovým stavom sa
nedá očakávať odstránenie porušovania základných práv uvádzaných nižšie ďalším
podávaním opravných prostriedkov. Senát Krajského súdu v Bratislave 18 CoE má zjavne
problém konzistentne rozhodovať v exekučných veciach. Na jednej strane senát
18 CoE rozhodol v obdobnej veci ako je tato vec obdobne uznesením so sp. zn.
18 CoE 19/2015... pretože sa nestotožnil s právnym názorom prvostupňového súdu
o materiálnej nevykonateľnosti rozhodcovského rozsudku...
Na druhej strane ten istý senát v uzneseniach so sp. zn. 18 CoE 112/2015
a 18 CoE 126/2015 rozhodol presne opačne. ...
Z predložených rozhodnutí sa zdá, akoby jediným kritériom pre rozhodnutie senátu
18 CoE bolo to, kto vykonáva funkciu predsedu senátu.
... Krajský súd v Bratislave v odôvodnení uznesenia so sp. zn. 18 CoE 203/2015
(proti ktorému táto sťažnosť bezprostredne smeruje) uviedol: „Teda exekučný súd v rámci
nadelenej kompetencie nemá ďalšiu prieskumnú právomoc ako tú, ktorú predpokladá § 45
ZoRK (pozn. zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní), [netýka sa materiálneho
prieskumu rozhodcovskej zmluvy či doložky, ktorý je samostatne predmetom súdneho
šetrenia na základe žaloby podľa § 40 ods. 1 písm. c) ZoRK či žaloby ako takej viď § 106
ods. 1 OSP]. Pokiaľ Najvyšší súd SR vyslovil, že exekučný súd je povinný skúmať existenciu
alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť
spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona NR SR
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (napr. R 68/2013), nemohol mať na mysli iné,
ako to, že rozsah skúmania je daný exekučnému súdu len v intenciách formálneho
zisťovania, a to v rozsahu, či rozhodcovská zmluva ako taká existuje v akejkoľvek jej forme,
bola súdom ako výsledok sporového konania v právoplatnom rozsudku označená za
neplatnú resp. či existuje právoplatný rozsudok, ktorý vydal všeobecný súd v základnom
konaní (nie exekučnom) podľa § 153 ods. 3, 4 OSP. ktorý sa týkal sporu zo spotrebiteľskej
zmluvy [spotrebiteľ nie je kategóriou exekučného práva (do novely zákona č. 335/2014
Z. z.)], ktorým by bolo vyslovené, že rozhodcovská zmluva - doložka uzavretá veriteľom
(v tomto prípade ) použitá v spotrebiteľskej zmluve (v tomto prípade
v zmluve o úvere) je neprijateľná (§ 153 ods. 3, 4 OSP kladie presné materiálne požiadavky
na výkon takéhoto rozsudku). Je nutné uvedomiť si, že v tomto štádiu vymáhania dlhu
veriteľom ďalší rozsah šetrenia dôvodov (predstavujúcich materiálnu stránku titulu)
vyplývajúcich zo striktného znenia § 45 ods. 2 ZoRK exekučnému súdu nie sú zverené“
(Jazykové a pravopisné chyby sú následkom doslovného citovania uznesenia.)»
Sťažovateľ ďalej poukázal na odlišnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky v obdobných veciach, ako aj na odlišnú rozhodovaciu činnosť ústavného súdu
v obdobných veciach oproti právnym záverom vysloveným krajským súdom v napadnutom
rozhodnutí a uviedol:
„Krajský súd v Bratislave sa uznesením 18 CoE 203/2015 výrazne odklonil od
ustálenej judikatúry tak všeobecných súdov vrátane Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
ako aj od judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky.“
Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti takto rozhodol:
„I. Práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a článku 6 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a právo na ochranu spotrebiteľa podľa článku 38
Charty základných práv Európskej únie uznesením Krajského súdu v Bratislave so sp. zn. 18
CoE 203/2015-154 z 28. 10. 2015 porušené boli.
II. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave so sp. zn. 18 CoE 203/2015-154 z 28. 10.
2015 sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.
III. Krajskému súdu v Bratislave sa zakazuje pokračovanie v porušovaní základných
práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd.
IV. Krajský súd v Bratislave je povinný zaplatiť sťažovateľovi primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 1 000 eur do mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
V. Krajský súd v Bratislave je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania do
dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu k rukám jej právneho zástupcu.“
Ústavný súd v súvislosti s prípravou predbežného prerokovania zistil, že sťažnosť
v predloženom znení nespĺňa všetky náležitosti predpísané zákonom Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“), keďže k nej nie je pripojené splnomocnenie na zastupovanie
sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom (§ 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na
neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Skúma pritom tak všeobecné podľa ustanovenia § 20 zákona o ústavnom súde, ako aj
osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom
súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.
Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)
zástupca.
Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde sa k návrhu na začatie konania musí
pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon
neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie
pred ústavným súdom.
Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostí
uvedených v § 20 musí obsahovať označenie, a) ktoré základné práva alebo slobody sa
podľa tvrdenia sťažovateľa porušili, b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného
zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody, c) proti komu sťažnosť smeruje.
Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde
presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých
formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20
a § 50 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je
ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 4 zákona o ústavnom
súde).
Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ spolu s návrhom nedoručil ústavnému súdu aj
splnomocnenie na zastupovanie pred ústavným súdom napriek tomu, že z obsahu jeho
podania vyplýva, že bolo koncipované advokátom JUDr. Romanom Juríkom a v sťažnosti
oznámil, že „splnomocnenie (doložíme dodatočne)“. V tejto súvislosti ústavný súd
pripomína, že daný rozsah nedostatkov zákonom predpísaných náležitostí, aký vyplýva
z podania sťažovateľa, nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup
slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná
judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom
predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010,
IV. ÚS 322/2010, IV. ÚS 399/2010, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 267/2010, II. ÚS 309/2010,
III. ÚS 262/2010, III. ÚS 210/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010,
IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). Ústavný súd už vo svojom uznesení
sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z.
o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať
všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto
povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je
povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen
začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom
ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti
úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“ Aj v tomto ohľade naďalej zostáva
v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť,
ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).
Ústavný súd s poukazom na uvedené konštatuje, že sťažnosť vykazuje také
nedostatky náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len
procesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu
odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. júla 2016