Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 444/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. júla 2016 predbežne

prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného Advokátskou kanceláriou

PUCHALLA, SLÁVIK & partners s. r. o., Kmeťova 24, Košice, v mene ktorej koná

JUDr. Martin Puchalla, PhD., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46

ods. 1 a a 3 a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach

sp. zn. z 11. apríla 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. júna 2016

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie svojich základných práv podľa a a 3 Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej

len „krajský súd“) sp. zn. z 11. apríla 2016 (ďalej aj ,,uznesenie krajského

súdu“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol právoplatne uznaný

vinným rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný súd“) č. k.

-1400 z 3. júna 2015 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) v spojení

s uznesením krajského súdu sp. zn. z 11. apríla 2016, ktorým zamietol

odvolanie sťažovateľa voči rozsudku okresného súdu, ktorým bol odsúdený za prečin

sprenevery podľa a a

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), za ktorý mu okresný súd uložil

trest odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov, ktorý podmienečne odložil na skúšobnú dobu

24 mesiacov. Zároveň mu uložil trest zákazu činnosti vykonávať funkciu, zamestnanie alebo

povolanie hmotne zodpovedného pracovníka prichádzajúceho do styku s finančnou

hotovosťou po dobu troch rokov.

3. Podľa sťažovateľa k porušeniu označených práv podľa a dohovoru došlo

tým, že bol odsúdený v konaní, v ktorom súdy nerešpektovali základné zásady trestného

konania (demonštratívne uvádza zásadu kontradiktórnosti, prezumpcie neviny a rovnosti

strán v trestnom konaní). Sťažovateľ ďalej poukazuje na dôkaznú núdzu na strane obžaloby,

pričom okresný súd pri jeho odsúdení za uvedený trestný čin vychádzal iba z nepriamych

dôkazov. Podľa jeho názoru krajský súd bez bližšieho skúmania formálnym posúdením

zamietol odvolanie sťažovateľa a nedoručil mu vyjadrenie prokurátora k odvolaniu, čím

nebola zachovaná päťdňová lehota na prípravu pred verejným zasadnutím.

4. Taktiež poukazuje na vyjadrenie znalca, ktorý na otázku okresného súdu uviedol,

že nie je možné jednoznačne určiť osobu zodpovednú za schodok, teda osobu, ktorá

prevzala a neodviedla finančné prostriedky na účty spoločností (

) vedené v bankách. Ďalším pochybením zo strany okresného súdu

mala byť skutočnosť, že „napriek a v rozpore s výsostne odborným záverom znalca, ktorý

súdu neumožňoval určiť základný znak skutkovej podstaty trestného činu - škodu - súd bez

tohto určenia sťažovateľa odsúdil“. Okresný súd si jednotlivé znaky skutkovej podstaty

domýšľal a dotvoril v neprospech sťažovateľa. Zásada kontradiktórnosti mala byť porušená

tým, že okresný súd sám ustanovil znalca, čím pomohol usvedčovať sťažovateľa. Závery

znalca, ktoré boli v prospech sťažovateľa, mali súdy vyhodnotiť v jeho neprospech.

5. Arbitrárnosť uznesenia krajského súdu vidí sťažovateľ v tom, že krajský súd mu

nedal odpoveď na v odvolaní uvedené zásadné námietky týkajúce sa skutkových okolností

prípadu, ktoré spochybňujú závery napadnutého uznesenia krajského súdu.

6. Sťažovateľ na základe uvedenej argumentácie navrhuje, aby ústavný súd rozhodol,

že jeho základné právo „na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a SR a základné právo

sťažovateľa vyplývajúce z a 3 SR uznesením Krajského súdu

v Košiciach zo dňa 11. 4. 2016, č. k. -1451 porušené bolo“. Súčasne navrhuje,

aby ústavný súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec krajskému súdu na ďalšie konanie

a zaviazal ho na náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

7. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa

o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Z citovaného vyplýva, že systém ústavnej ochrany

základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom

právomoc všeobecných súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv

a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

10. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi

zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124 a čl. 142

ods. 1) vyplýva, že ústavný súd nie je alternatívou ani mimoriadnou opravnou inštanciou

vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov, ktorých sústavu završuje Najvyšší

súd Slovenskej republiky (mutatis mutandis , , ).

Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (podobne aj , ,

).

11. Podľa sťažovateľa k porušeniu ním označených základných práv malo dôjsť

nesprávnym rozhodnutím krajského súdu, ktoré sa opiera o nesprávne právne posúdenie

veci, čo malo za následok, že uznesením odmietol jeho odvolanie voči rozsudku okresného

súdu vydanému v jeho neprospech.

12. Ústavný súd skúmal, či sťažovateľ mal, resp. stále má k dispozícii účinný

opravný prostriedok alebo iný právny prostriedok, ktorý mu zákon účinne poskytuje na

ochranu základných práv podľa a a 3 a práva podľa

ods. 1 dohovoru a na použitie ktorého je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavného súdu je takýmto účinným opravným prostriedkom v danom prípade

dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok v súlade s

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Ústavný súd

dospel k uvedenému záveru na základe príslušných ustanovení

upravujúcich tento mimoriadny opravný prostriedok, a to najmä so zreteľom na okruh osôb

oprávnených na jeho podanie, dôvody, prípustnosť a iné atribúty upravujúce podanie

dovolania a rozhodovania o ňom ( a nasl. ).

13. Podľa ustanovenia dovolanie možno podať proti

právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené

ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania

podľa § 371.

14. Podľa ustanovenia právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu môže dovolaním napadnúť z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1

a) generálny prokurátor proti ktorémukoľvek výroku, b) obvinený vo svoj prospech proti

výroku, ktorý sa ho priamo týka.

15. Podľa ustanovenia v prospech obvineného,

s jeho výslovným písomným súhlasom, môže dovolanie podať aj príbuzný obvineného

v priamom pokolení, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel alebo druh. Ak je

obvinený mladistvý, osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo osoba, ktorej

spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, môže i proti vôli obvineného za neho v jeho

prospech podať dovolanie aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca.

16. Podľa ustanovenia ak sa dovolanie podáva

v neprospech obvineného, možno ho podať do šiestich mesiacov od doručenia rozhodnutia

súdu prokurátorovi. Ak sa dovolanie podáva v prospech obvineného, možno ho podať do

troch rokov od doručenia rozhodnutia obvinenému; ak sa rozhodnutie doručuje obvinenému

aj jeho obhajcovi alebo zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo

vykonané najneskôr.

17. Podľa ustanovenia , , a dovolanie

možno podať, ak sú splnené zákonom stanovené podmienky (zásadným spôsobom bolo

porušené právo na obhajobu; rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom

vykonané zákonným spôsobom; rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení

zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia,

správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť).

18. Ústavný súd na základe uvedeného uzavrel, že podľa platnej právnej úpravy

trestného konania pred všeobecnými súdmi sú ich závažné procesné pochybenia (vrátane

porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) dôvodom na podanie dovolania

podľa a nasl. . Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľ túto

zákonnú možnosť dosiaľ nevyužil.

19. V danej veci je potrebné uviesť, že označený mimoriadny opravný prostriedok

umožňuje sťažovateľovi účinne namietať všetky závažné procesné pochybenia, a tým aj

porušenie jeho základných práv podľa a a 3 a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru. Z toho vyplýva, že je to v prvom rade všeobecný súd, ktorý je

oprávnený aj povinný poskytnúť ochranu základnému právu sťažovateľa na súdnu a inú

právnu ochranu vrátane ostatných práv, ktorých porušenie namieta, a nie ústavný súd

v konaní o sťažnosti. Právomoc ústavného súdu je pri ochrane týchto základných práv

každého účastníka konania pred všeobecným súdom iba subsidiárna a nastupuje až vtedy,

ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (obdobne napr. , ,

). Uplatnenie právomoci ústavného súdu pri ochrane základných práv podľa

a a 3 a práva podľa dohovoru zároveň

predpokladá, že všeobecné súdy neposkytnú ochranu základným právam v súlade

s ústavnoprocesnými princípmi, ktoré upravujú výkon ich právomoci ako opravných súdov.

20. Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.

Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť

tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán

verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu (,

, ).

21. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti neuviedol, že dovolanie nepodal z dôvodov

hodných osobitného zreteľa, preto neprichádzal do úvahy ani prípadný postup ústavného

súdu podľa .

22. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou meritórne

nezaoberal, ale podľa zásady ratio temporis ju odmietol ako neprípustnú pre predčasnosť

podľa v spojení s .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júla 2016