Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 521/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. septembra 2015

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta

a Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom Mgr. Róbertom Liškom,

Štefánikova 882/39, Poprad, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 50

ods. 3 a Listiny základných práv a slobôd, práv

podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b), c) a d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, ako aj práv podľa čl. 14 ods. 1 a 3 písm. b), d) a e) Medzinárodného paktu

o občianskych a politických právach a čl. 47 a čl. 48 ods. 2 Charty základných práv

Európskej únie postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn.

, a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. mája 2015

doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“),

zastúpeného advokátom Mgr. Róbertom Liškom, Štefánikova 882/39, Poprad, ktorou

namieta porušenie svojich základných práv podľa

(ďalej len „ústava“) a čl. 40 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“),

práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b), c) a d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj práv podľa čl. 14 ods. 1 a 3 písm. b), d) a e)

Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (ďalej len „pakt“) a čl. 47

a čl. 48 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) postupom

Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol obžalovaný z prečinu ohrozenia pod

vplyvom návykovej látky podľa , pričom trestné konanie proti

jeho osobe je vedené okresným súdom pod sp. zn. .

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:

„Napriek tomu, že sťažovateľ sa už od vznesenia obvinenia v prípravnom konaní

a následne pred súdom dožadoval vykonania dôkazov aj v jeho prospech, toto bolo orgánmi

činnými v trestnom konaní ignorované a odignoroval to následne aj súd, ktorý na

pojednávaní dna 17. 3. 2015 definitívne zamietol uznesením návrh obvineného na doplnenie

dokazovania a vo veci rozhodol. Pritom tak spravil napriek viacerým námietkam voči jeho

zaujatosti.

V tomto konaní tak boli porušené závažným spôsobom procesné postupy orgánov

polície a prokuratúry, teda orgánov prípravného konania, a následne súdu, ktoré mali

zvlášť vplyv na uplatnenie obhajobných práv obvineného. V konaní sú závažné procesné

chyby, najmä však spočívajúce v porušení ustanovení zabezpečujúcich práva na obhajobu

a tak na spravodlivý proces.

Neboli vykonané všetky dôkazy, resp. žiadne dôkazy, ktoré obžalovaný žiadal

vykonať, takže celé dokazovanie neprebehlo v súlade s a obvinenému

boli odňaté práva na vyvrátenie dôkazov vyprodukovaných obžalobou proti nemu a na

navrhovanie nových dôkazov svedčiacich v jeho prospech.“

Podľa názoru sťažovateľa „spôsob, akým bolo postupované policajtmi pri samotnej

cestnej kontrole, zaistení a následnom zadržaní a orgánmi činnými v prípravnom konaní,

a to bez súhlasu prokurátora, odôvodnenie trestného stíhania a vyhodnotenie dôkazov,

nepreverenie obhajoby, nepribratie znalca na vyšetrenie duševného stavu obvineného na

dokázanie príčetnosti a porušovanie obhajobných práv ignoruje zásadu reálneho prístupu

k spravodlivosti a teda aj princípy zakotvené aj v medzinárodných dohovoroch, ktorými je

Slovenská republika viazaná. Ignorujúc túto zásadu muselo dôjsť už od začiatku

k nespravodlivému procesu. V tejto súvislosti poukazuje sťažovateľ aj na rozhodnutie

KS Prešov z 24. 7. 2012 v spojení s uznesením OS Prešov v obdobnom prípade.

Navrhované dôkazy by vyvrátili všetky tvrdenia obžaloby a jej svedkov, preukázali

nezákonnosť či nevieryhodnosť takmer všetkých dôkazov a jednoznačne by privodili

priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

V tomto konaní tak boli porušené závažným spôsobom procesné postupy orgánov

polície a prokuratúry, teda orgánov prípravného konania, a následne súdu, ktoré mali

zvlášť vplyv na uplatnenie obhajobných práv obvineného. V konaní sú závažné procesné

chyby, najmä však spočívajúce v porušení ustanovení zabezpečujúcich práva na obhajobu

a tak na spravodlivý proces.

Okresný súd v Prešove tak vo veci nezabezpečil v plnom rozsahu

uplatnenie práva obhajoby a spravodlivý proces. Neumožnil obvinenému adekvátne

reagovať na dôkazy protistrany, ktoré boli iba tieto zabezpečené, vyvrátiť ich a tým využiť

a naplniť v plnom rozsahu svoje práva.“.

Sťažovateľ ďalej uvádza, že si „uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie ako

náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch, ktoré odôvodňuje neprimeranými

prieťahmi v konaní, pričom poukazuje aj na tú skutočnosť, že ako advokátovi, mu nečinnosť

správneho orgánu spôsobuje nielen prekážky pri vykonávaní jeho povolania, ale znižuje aj

jeho dôstojnosť v očiach verejnosti a známych, a spôsobuje mu aj majetkovú ujmu“.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na

ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Základné práva sťažovateľa ... na spravodlivý proces a právo na

obhajobu v zmysle SR, Listiny základných práv a slobôd,

čl. 6 ods. 1, ods. 3, písm. b), c), d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

čl. 14 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, bod 1, bod 3 písm. b),

d), e), hlavy VI., čl. 47 , čl. 48, bod. 2) Charty základných práv európskej únie postupom

Okresného súdu v Prešove v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. porušené

bolo.

Zakazuje Okresnému súdu v Prešove pokračovať v porušovaní základných práv

a slobôd v tomto konaní voči sťažovateľovi a obnoviť stav pred porušením týchto práv.

Sťažovateľovi ... sa priznáva primerané finančné

zadosťučinenie v sume 1.000, EUR (slovom jedentisíc EUR), ktoré je Okresný súd

v Prešove povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresnému súdu v Prešove sa ukladá zaplatiť trovy právneho zastúpenia

ustanovenému právnemu zástupcovi Mgr. Róbertovi Liškovi za zastupovanie v konaní pred

Ústavným súdom SR, vo výške 248,58 EUR... do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto

nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa skúmajúc, či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa k návrhu na začatie konania sa musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným

právnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že

sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Ústavný súd konštatuje, že k sťažnosti nie je pripojené splnomocnenie na

zastupovanie v konaní pred ústavným súdom. Z dôvodov procesnej ekonómie ústavný súd

upustil od výzvy adresovanej sťažovateľovi na odstránenie nedostatkov sťažnosti, pretože

ani prípadné odstránenie jej nedostatkov by za žiadnych okolností nemohlo viesť k inému

rozhodnutiu.

Sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa a listiny a práv

podľa dohovoru, paktu a charty postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi

zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd

môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným

(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej

prerokovanie (m. m. ).

V konaní o sťažnosti podľa je ústavný súd oprávnený zaoberať

sa namietaným porušením základného práva alebo slobody, alebo ľudského práva

a základnej slobody vyplývajúcich z kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy len za

predpokladu, že právna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu

prostredníctvom opravného prostriedku alebo iného právneho prostriedku dostupného

fyzickej osobe alebo právnickej osobe (m. m. , ). Ústavný súd preto

nie je oprávnený konať o porušení základných práv sťažovateľa, ak mu ich ochranu môžu

zabezpečiť všeobecné súdy, či už v konaní pred súdom prvého stupňa, ale aj v odvolacom

konaní proti rozhodnutiu prvostupňového súdu (m. m. ).

V prípadoch, pri ktorých sťažovatelia namietajú porušenie svojich

garantovaných práv alebo slobôd v trestnom konaní, ústavný súd vo svojej judikatúre

opakovane zdôrazňuje, že trestné konanie je od svojho začiatku až po koniec procesom,

v rámci ktorého sa pri vykonávaní jednotlivých úkonov môžu zo strany orgánov činných

v trestnom konaní, ako aj v predmetnej veci konajúcich všeobecných súdov naprávať, resp.

korigovať jednotlivé pochybenia, ku ktorým došlo v predchádzajúcich štádiách trestného

konania. Preto spravidla až po právoplatnom skončení trestného konania možno na

ústavnom súde namietať také pochybenia príslušných orgánov verejnej moci, ktoré neboli

odstránené v jeho dovtedajšom priebehu a ktoré mohli vo svojich dôsledkoch spôsobiť

porušenie práv a slobôd označených v (, m. m. tiež

, , , ).

Zo sťažnosti sťažovateľa vyplýva, že okresný súd „vo veci rozhodol“, pričom z nej

nie je zrejmé, či proti rozhodnutiu vo veci podal sťažovateľ opravný prostriedok.

sťažovateľovi ako obžalovanému v rámci uplatnenia práva na

obhajobu poskytuje procesné práva, prostredníctvom ktorých môže právne účinným

spôsobom namietať porušenie svojich základných práv podľa a listiny, ako aj práv

podľa dohovoru, paktu a charty, ku ktorému malo dôjsť doterajším postupom okresného

súdu v jeho trestnej veci, ako aj spochybniť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť namietaného

postupu okresného súdu.

Pokiaľ sťažovateľ nevyčerpal opravný prostriedok, ktorý mu zákon poskytuje na

ochranu ním označených práv, ktorých porušenie namieta, táto skutočnosť zakladá

(v spojení s ) dôvod na odmietnutie sťažnosti pre

nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.

V prípade podania opravného prostriedku sťažovateľom je odvolací súd súdom

s plnou jurisdikciou, v ktorého právomoci je posúdenie všetkých relevantných skutkových,

ako aj právnych okolností jeho trestnej veci. Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd

nemá dôvod (a ani oprávnenie), aby vstupoval v tejto fáze prebiehajúceho trestného konania

vo veci sťažovateľa do právomoci všeobecných súdov. Sťažovateľ môže uplatniť v rámci

svojho práva na obhajobu argumentáciu týkajúcu sa namietaného porušenia jeho

označených základných práv podľa a listiny, ako aj práv podľa dohovoru, paktu

a charty v prebiehajúcom konaní pred všeobecnými súdmi vrátane využitia opravných

prostriedkov, ktoré mu priznáva (m. m. , ).

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľa podľa pre nedostatok svojej právomoci na

jej prerokovanie.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku ústavný súd o ďalších návrhoch

sťažovateľa nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. septembra 2015