Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 18 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (23)II. ÚS 855/2015
PDF · 120.37 KB
No categories available
II. ÚS 855/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. decembra 2015
v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta
a Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,
ktorou namieta porušenie svojich bližšie neoznačených základných práv
a slobôd postupom Okresného súdu Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 42/2014
a obžalobou Okresnej prokuratúry Lučenec sp. zn. 3 Pv 143/13 zo 7. novembra 2013,
a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu
Slovenskej republiky na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. júna 2015
doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta
porušenie svojich bližšie neoznačených základných práv a slobôd postupom Okresného
súdu Zvolen (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 42/2014 (ďalej len
„napadnuté konanie“) a obžalobou Okresnej prokuratúry Lučenec (ďalej len „okresná
prokuratúra“) sp. zn. 3 Pv 143/13 zo 7. novembra 2013 (ďalej len „obžaloba“).
Z obsahu sťažnosti a zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľ bol
obžalovaný z prečinu ohovárania, pričom trestné konanie proti jeho osobe je vedené
okresným súdom pod sp. zn. 1 T 42/2014. V napadnutom konaní okresný súd vydal trestný
rozkaz sp. zn. 1 T 42/2014 zo 14. mája 2014, ktorý sťažovateľ napadol odporom.
Podľa názoru sťažovateľa došlo k porušeniu jeho práva „na obhajobu“ tým, že
„... starosta obce diskriminoval osobu a krivo obvinil, krivým
svedectvom na okr. súde Zvolen sp. zn. 3 Pv 143/13-44 sp. zn. 1 T 42/2014 zo dňa
13. 5. 2015 – konaného, tiež nie je v zhode výpoveďou – obvineného,
zápisnica OS Zvolen 1 T 42/2014...“, a ďalej uviedol, že zápisnica okresného súdu „nie je
v zhode a značne sa táto zápisnica odkláňa s elektronickým záznamom zo dňa
13. 5. 2015...“.
Sťažovateľ okrem iného v sťažnosti uvádza, že „poverený vyšetrovateľ OR PZ
Lučenec npor. – odmietol spísať zápisnicu od slova do slova zo dňa 28. 3. 2013
v miestnosti vyšetrovateľa OR PZ Lučenec odmietal nahliadnuť a oboznámiť sa so spisom
ČVS: ORP -91/OVK-LC-2013 a robiť opravné prostriedky v prospech ...“.
Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ navrhuje „... zrušiť
obžalobu sp. zn. 3 Pv 143/13-44 OP Lučenec a zastaviť konanie okr. súdu Zvolen sp. zn.
1 T 42/2014 – v časti dokazovania konaného dňa 13. 5. 2015 –
– Nálezom Ústavného súdu SR, zrušiť konanie sp. zn. 1 T 42/2014 pre
hmotnoprávne a procesnoprávne pochybenia a vady, s ktorými sa obžaloba nezákonná
sp. zn. 3 Pv 143/13-44 včas nevyporiadala...“.
Sťažovateľ taktiež žiada, aby mu ústavný súd ustanovil advokáta na zastupovanie
v konaní pred ústavným súdom.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa skúmajúc, či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Z už citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany
základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom
právomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv
a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.
Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu
základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd
nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi
zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.
Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná
právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom
prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd
môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným
(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na
jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).
Sťažovateľ namieta porušenie svojich bližšie neoznačených základných práv
obžalobou okresnej prokuratúry zo 7. novembra 2013, o ktorej je oprávnený a aj povinný
rozhodnúť okresný súd. Právomoc okresného súdu rozhodnúť o obžalobe vylučuje
právomoc ústavného súdu.
Sťažovateľ namieta porušenie svojich bližšie neoznačených základných práv aj
postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 42/2014. V tejto súvislosti
ústavný súd konštatuje, že proti postupu, ako aj meritórnemu rozhodnutiu okresného súdu
o obžalobe má sťažovateľ v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku
k dispozícii riadny opravný prostriedok (odvolanie), o ktorom je oprávnený a aj povinný
rozhodnúť miestne príslušný krajský súd ako odvolací súd. Právomoc odvolacieho súdu
rozhodnúť o odvolaní sťažovateľa smerujúcemu proti postupu okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 1 T 42/2014, resp. jeho meritórnemu rozhodnutiu v trestnej veci
sťažovateľa vylučuje právomoc ústavného súdu.
Okresný súd konajúci v trestnej veci sťažovateľa, prípadne aj odvolací súd sú súdmi
s plnou jurisdikciou, v ktorých právomoci je posúdenie všetkých relevantných skutkových
aj právnych okolností jeho trestnej veci. Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd nemá
dôvod (a ani oprávnenie), aby vstupoval v tejto fáze prebiehajúceho trestného konania
vo veci sťažovateľa do právomoci všeobecných súdov. Sťažovateľ mohol (sťažovateľ už
podal odpor proti trestnému rozkazu, pozn.) a naďalej môže uplatniť v rámci svojho práva
na obhajobu argumentáciu týkajúcu sa namietaného porušenia jeho základných práv
a slobôd v prebiehajúcom konaní pred všeobecnými súdmi vrátane využitia opravných
prostriedkov (odvolanie a následne príp. aj dovolanie), ktoré mu priznáva Trestný poriadok
(m. m. III. ÚS 3/02, III. ÚS 18/04).
Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť
sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde i pre nedostatok svojej právomoci na
jej prerokovanie.
Nad rámec tohto rozhodnutia ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľa by
mohol odmietnuť aj z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. decembra 2015