Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8To-21-2016.pdf
PDF · 89.1 KB
Case nature
Area
Subarea
8To/21/2016
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Kučeru a sudcov JUDr. Martina Michalanského a JUDr. Daniely Mitterpákovej v trestnej veci proti obžalovanému K. L., pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/, d/ Tr. zák. s použitím § 138 písm. b/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 3T/61/2011 zo dňa 3. 6. 2015 na verejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 11. apríla 2016 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného K. L..
odôvodnenie:
Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom sp. zn. 3T/61/2011 zo dňa 3. 6. 2015 uznal obžalovaného vinným z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/, d/ Tr. zák. s použitím § 138 písm. b/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že
v období pravdepodobne najskôr od 1. januára 2009 do 31. januára 2010 ako hmotne zodpovedný zamestnanec obchodnej spoločnosti Slov-Matic s. r. o. Bratislava vo funkcii obsluhy výherných prístrojov
- vedúci prevádzky na rôznych prevádzkach obchodných spoločností WIN s. r. o. a LATTA s. r. o. nachádzajúcich sa v Spišskej Novej Vsi a okolí, v rozpore s náplňou práce a povinnosťami vyplývajúcimi pre neho z pracovnej zmluvy a dohody o hmotnej zodpovednosti, a súčasne ako osoba oprávnená pre obchodnú spoločnosť Slov-Matic Lottery s. r. o. Bratislava preberať tržby, peniaze z tržby z výherných hracích automatov patriacich obchodným spoločnostiam Slov-Matic s. r. o. Bratislava a Slov-Matic Lottery s. r. o. Bratislava neodviedol za spoločnosť RATTA na bankové účty uvedených spoločností, ale si ju prisvojil, a ďalej s nimi nakladal nezisteným spôsobom, čím takto svojím konaním spôsobil poškodeným - obchodným spoločnostiam Slov-Matic s. r. o. Bratislava škodu vo výške 4.276,74 € a Slov-Matic Lottery s. r. o. Bratislava vo výške 3.676,70 €, spolu vo výške 7.953,44 €.
Súd mu za to uložil podľa § 213 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 24 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. výkon trestu mu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1 Tr. zák. uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti vykonávať funkciu, zamestnanie alebo povolanie hmotne zodpovedného pracovníka prichádzajúcemu do styku s finančnou hotovosťou a podľa § 61 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák. trest zákazu činnosti uložil v trvaní 3 rokov.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný, ktoré prostredníctvom svojho obhajcu podrobne odôvodnil.
V písomnom odôvodnení podaného odvolania obžalovaný považuje rozsudok súdu prvého stupňa za nesprávny a nezákonný, nakoľko súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci a navyše vec nesprávne právne posúdil. Krajský súd priamo poukazuje na podstatné obhajobné námietky obžalovaného v písomnom podanom odvolaní a to pre jeho rozsiahlosť.
Obžalovaný má zato, že vina za uvedený skutok nebola preukázaná a je toho názoru, že pravidlá aplikácie dôkazov neboli absolútne naplnené.
K samotnému schodku a zodpovednej osobe v písomnom odôvodnení poukazuje nato, že z vykonaného dokazovania bol zrejmý spôsob ako dochádzalo k odvodom peňažných prostriedkov z jednotlivých prevádzok na bankové účty spoločnosti.
Tento spôsob bol v konaní nepochybne preukázaný takmer všetkými vypočutými svedkami a fungoval tak, že peniaze z hracích automatov vyberali krupieri, títo ich držali kvázy v pokladni na jednotlivej prevádzke a keď sa peniaze v určitom množstve naakumulovali, tak prišiel obžalovaný, resp. iné osoby, prostriedky preberal oproti podpisu v knihách, ktoré sa viedli v jednotlivých prevádzkach a tieto potom odniesol buď do banky (na účty poškodených spoločností) alebo ich zaniesol na inú prevádzku, kde bolo napríklad nedostatok hotovosti, na ktorej dotovanej prevádzke sa donesené prostriedky zasa zapísali do knihy a ich prevzatie podpísal krupier, či iný pracovník danej prevádzky.
Podľa názoru obhajoby z toho je zrejmé a nepochybné, kedy obvinený mohol disponovať s verejnými finančnými prostriedkami a kedy tieto boli pre neho zverenou vecou. Podľa názoru obhajoby peniaze z tržieb sa pre obžalovaného stali zverenou vecou až vtedy, ak máme nepochybne preukázané, že tieto a práve v určitom množstve obžalovaný z prevádzky zobral a pre obžalovaného prestali byť zverenou vecou vtedy, keď tieto vložil na príslušný bankový účet, resp. oproti podpisu inej osoby (krupiera dotovanej prevádzky).
V ďalšej časti podrobne písomného odôvodnenia podaného odvolania poukazuje na postup okresného súdu vo vzťahu k záveru okresného súdu, že rozhodujúcim dôkazom pre súd prvého stupňa bola výpoveď svedka Gabriela D., ktorý mal uviesť, že obžalovaný zobral knihu prevádzky RATTA.
Presne totožný záver, že bez prevádzkových kníh nie je možné určiť zodpovednú osobu, pritom vyplynulo zo znaleckého posudku Ing. G. Z., ktorý nechal vypracovať súd prvého stupňa,
V ďalšej časti písomne podaného odvolania vyslovuje záver, že s ohľadom na neexistenciu jednotlivých kníh prevádzok nemožno bez pochybností vylúčiť, že peniaze na prevádzke RATTA v rozhodnom období preberali aj iné osoby. Zo všetkých skutočností je zrejmé, že bez kníh prevádzok nie je možné určiť osobu, ktorá prevzala finančné prostriedky a ustáliť tak presne zodpovednú osobu za spreneveru.
V písomnom podanom odvolaní ďalej poukazuje na skutočnosť, že súd prvého stupňa nemal vôbec dokázané a ani dokazované, akú sumu obžalovaný z jednotlivých prevádzok prevzal (nakoľko neboli k dispozícii prevádzkové knihy).
V ďalších podrobnostiach v rámci kontradiktórneho konania poukazuje krajský súd na podrobné zdôvodnenie odvolania.
Obžalovaný sa vyjadril k zásade kontradiktórnosti konania a rovnosti strán a podľa jeho názoru došlo konaním súdu prvého stupňa k porušeniu tejto zásady.
Poukázal na znalecký posudok Ing. L. a na znalecké dokazovanie Ing. Z. a podľa jeho názoru súd prvého stupňa evidentne napomáhal žalujúcej strane usvedčiť obžalovaného, keď to žalujúca strana sama nedokáže a ani len nenavrhne ďalší dôkaz (nový znalecký posudok, keďže ten prvý nič nedokazuje).
Obžalovaný v písomnom odôvodnení napadnutého rozsudku navrhol, aby krajský súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a obžalovaného spod obžaloby oslobodil.
Obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu na verejnom zasadnutí zotrval na podrobne podanom písomnom odôvodnení a navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a obžalovaného oslobodil.
Poškodený Mgr. E. na verejnom zasadnutí sa vyjadril vo vzťahu ku škode, že bol podaný návrh na občianskoprávne konanie.
Prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť, má zato, že okresný súd logicky, na základe nepriamych dôkazov sa vyjadril k vine, poukázal na znalecký posudok a postup okresného súdu, keď sám v zmysle § 146 Tr. por. pribral ďalšieho znalca, čo je podľa jeho názoru zákonný postup a neodporuje pravidlám kontradiktórnosti konania.
Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.
V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd jasne a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal aj obhajobou obžalovaného.
Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a keďže sa so závermi okresného súdu stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.
V prvom rade krajský súd poukazuje na platnú judikatúru, z ktorej vyplýva, že rozsudok okresného súdu spolu s uznesením odvolacieho súdu tvoria jeden celok (napríklad I. ÚS 141/04-37), preto krajský súd poukazuje na rozsiahle a podrobné zdôvodnenie napadnutého rozsudku a v podstatných častiach sa vyjadruje k obhajobným námietkam obžalovaného v napadnutom odvolaní. Po preskúmaní veci krajský súd zistil, že okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal rozsiahle dokazovanie a všetky vykonané dôkazy vykonal zákonným spôsobom v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku. Tu v prvom rade krajský súd poukazuje na obhajobnú námietku obžalovaného vo vzťahu k pribratej znalkyni Ing. G. Z. tak, ako ju obžalovaný podrobne namietal v podanom odvolaní so záverom krajského súdu, že okresný súd pribratím znalkyne Ing. G. Z. neporušil zásadu kontradiktórnosti konania, ktorú namietal obžalovaný.
Okresný súd na hlavnom pojednávaní vypočul znalca Ing. Z. L. k podanému písomnému posudku a keďže znalec sa nevedel vyjadriť, či na uvedených prevádzkach vzniklo alebo nevzniklo manko a tým podľa názoru súdu dostatočne nezdôvodnil podaný znalecký posudok, súd pribral do konania znalkyňu v odbore ekonómia - manažment, odvetvia účtovníctvo a daňovníctvo, personalistika a kontroling Ing. G. Z., ktoré je podľa názoru krajského súdu zákonné a v súlade s ustanovením § 146 Tr. por.
Po preskúmaní veci krajský súd zistil, že okresný súd po vykonaní všetkých dôkazov, na ktoré podrobne poukázal v napadnutom rozsudku, zákonným spôsobom aj odôvodnil skutok, pre ktorý uznal obžalovaného vinným oproti podanej obžalobe a dospel k záveru, že obžalovaný oproti skutku v obžalobnom návrhu je trestne zodpovedný za schodok vzniknutý prevzatím a následným neodvedením tržieb z prevádzky RATTA v žalovanom období v celkovej škode pre poškodené obchodné spoločnosti v sume 7 953,44 eur. Okresný súd po rozsiahlom vykonanom dokazovaní sa nestotožnil s obžalobným návrhom, že obžalovaný je vinný za celý schodok, resp. na ďalších prevádzkach, keďže v tomto smere neboli vykonané také nepriame dôkazy, ktoré by bez akýchkoľvek pochybností uvedené potvrdili. Okresný súd postupoval v zmysle zásady in dubio pro reo a podľa názoru súdu logicky preto boli vylúčené prevádzky, kde schodok nebol zistený (Kromax, Smimax, Barmax - prebytok). Svoj záver odôvodnil tým, že u iných prevádzkach, kde došlo ku schodku (Tarmax, Demax, WIN-Madaras) nebolo jednoznačne a nepochybne preukázané, že knihy prevádzok zobral práve obžalovaný, pretože v tomto
smere išlo iba o dôvodné podozrenie, na ktorom nemožno založiť vinu a kauzálny nexus. Z týchto zistení preto súd upravil skutok oproti obžalobe so záverom, že nedošlo k zmene jeho totožnosti.
S týmto právnym názorom okresného súdu sa v celom rozsahu stotožnil aj odvolací súd, pretože aj podľa názoru krajského súdu po rozsiahlom vykonanom dokazovaní nebolo preukázané, že by obžalovaný spôsobil žalovanú škodu v celkovej výške 53 250 eur, ale aj podľa názoru krajského súdu bolo preukázané, že obžalovaný spôsobil celkovú škodu vo výške 7 953,44 eur tak, ako na to poukázal okresný súd a z ktorej vychádzal pri uznaní viny obžalovaného z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/, d/ Tr. zák.
V súvislosti s týmto záverom okresného súdu krajský súd poukazuje na rozsiahle vykonané dokazovanie a na znalecký posudok Ing. G. Z., zo záverov ktorého vyplýva, že tržby na prevádzkach Tarmax, Smimax, Ratta, Demax. Kromax, Barmax, Win Madaras boli odvádzané na dva bankové účty pre dve spoločnosti a to Slov-Matic Lottery s.r.o. a Slov-Matic s.r.o. a obidva účty boli vedené v UniCredit Bank Slovakia, a.s. Znaleckým dokazovaním ďalej bolo preukázané, že v spoločnosti Slov-Matic Lottery, s.r.o. bol zaúčtovaný schodok dňa 31. 1. 2010 tak, že Tarmax 5 129,40 eur, Ratta 4 276,74 eur, Demax 7 692,80 eur, Madaras 30 273,40 eur, spolu tak 47.372,34 eur.
Na prevádzkach Slov-Matic s.r.o. bol schodok k 31. 1. 2010 tak, že Win Madaras 6 406,62 eur, Ratta 3 676,70 eur, Tarmax 1 359,34 eur. Schodok prostriedkov bol zisťovaný ako rozdiel medzi prijatou tržbou a odvedenými finančnými prostriedkami na účty spoločnosti.
Zo znaleckého dokazovania ďalej vyplynulo, že len z knihy prevádzok bolo možné zistiť, či obžalovaný prevzal finančné prostriedky vo výške dosiahnutej tržby a tieto knihy prevádzok boli k dispozícii za určité obdobia len na prevádzkach Smimax, Barmax a Tarmax.
Z vykonaného dokazovania ďalej bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že na základe mandátnej zmluvy medzi spoločnosťou Slov-Matic s.r.o. ako mandatárom a Slov-Matic Lottery, s.r.o. Bratislava ako mandantom, ktorá bola uzavretá 20. 10. 2008 sa mandatár zaviazal, že bude pre mandanta v jeho mene vyvíjať činnosť v prevádzkových jednotkách Smimax, Demax, Ratta, Tarmax. Kromax, Barmax a Madaras. Mandatár sa podľa tejto zmluvy zaviazal preberať plnú zodpovednosť za manipuláciu s finančnými prostriedkami na príslušnej prevádzke a vyplývala mu povinnosť viesť aj evidenciu knihy prevádzky. Ďalej bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný mal uzatvorený pracovný pomer so spoločnosťou Slov-Matic a z toho mu vyplývali povinnosti (tak, ako to podrobne konštatoval a rozviedol okresný súd) riadne a včas odovzdávať tržbu vložených a vyplatených peňazí a potvrdzovať to zápisom do prevádzkovej knihy. V podrobnostiach krajský súd poukazuje na podrobné vyhodnotenie znaleckého posudku okresným súdom v napadnutom rozsudku.
Aj krajský súd z takto vykonaného dokazovania v súvislosti aj s výpoveďami svedkov dospel k záveru, že obžalovaný v rámci svojej pracovnej činnosti bol osobou, ktorej krupieri na všetkých prevádzkach odovzdávali oproti podpisu tržby, ktorú potom odvádzal na bankové účty oboch spoločností, prípadne ich odovzdával na prevádzku, na ktorej peniaze chýbali, čo sa však zaznamenávalo do knihy prevádzok. Táto skutočnosť bola potvrdená výpoveďami svedkov J. F., D. D., J. F., Z. V., G. P., J. F..
Aj krajský súd v tejto súvislosti dospel k záveru tak, ako na to poukázal okresný súd, že knihu prevádzky RATTA zobral obžalovaný, čo bolo potvrdené výpoveďou krupiera D. D.. Aj krajský súd výpoveď D. D. vyhodnotil ako hodnovernú a zákonným spôsobom vykonanú, preto v tomto smere neakceptoval obhajobnú námietku podanú v podanom odvolaní.
Podľa názoru krajského súdu už okresný súd sa dôsledne zaoberal obhajobou obžalovaného, že on schodok nezavinil, nezobral knihu prevádzky RATTA a že mu ani počas jeho pracovného pomeru nikto neoznamoval, že na prevádzkach je schodok. Aj podľa názoru krajského súdu nepriame dôkazy, na ktoré krajský súd v podstatných smeroch poukázal, pričom podrobne to rozobral okresný súd, preukazujú príčinnú súvislosť medzi konaním obžalovaného a vznikom schodku na prevádzke RATTA.
Z týchto dôvodov preto krajský súd neakceptoval osobnú obhajobu obžalovaného, ktorú namietal v podanom odvolaní vo vzťahu k zodpovednosti za vzniknutý schodok na prevádzke RATTA so záverom, že touto obhajobnou námietkou sa už v rámci konania pred okresným súdom, okresný súd náležitým
spôsobom vyrovnal a podrobne to zdôvodnil v napadnutom rozsudku. Aj obhajobná námietka vo vzťahu k tzv. prebytku, ktorú namietal obžalovaný, bola v rámci už konania pred okresným súdom dokazovaná a okresný súd na základe vykonaného znaleckého dokazovania to v rámci zistenia skutočnej škody v sume 7 953,44 eur, pre ktorú bola uznaná vina, podrobne zdôvodnil.
Právne posúdenie skutku ako prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm. a/, d/ Tr. zák. s použitím § 138 písm. b/ Tr. zák. okresný súd náležitým spôsobom a veľmi podrobne zdôvodnil, pretože aj krajský súd dospel k záveru, že obžalovaný si prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania, t. j. po dlhší čas. Tu krajský súd poukazuje na veľmi podrobné zdôvodnenie objektívnej, i subjektívnej stránky uznaného prečinu sprenevery a keďže nezistil žiadne pochybenie zo strany okresného súdu, v celom rozsahu si tento právny názor osvojil.
Na podklade podaného odvolania krajský súd preskúmal aj výrok o treste a zistil, že okresný súd pri rozhodovaní o treste sa riadil zákonnými ustanoveniami § 31 a § 34 Tr. zák. a zákonným spôsobom uznal ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zák. to, že obžalovaný viedol doposiaľ riadny život. Taktiež zistenie okresným súdom, že nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť má oporu vo vykonanom dokazovaní vzhľadom k osobe obžalovaného.
Uložený trest vo výmere 24 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 24 mesiacov aj krajský súd považuje za zákonný a primeraný a je v súlade so zákonnými kritériami pri určovaní druhu a výmery trestu.
Uložený trest zákazu činnosti vykonávať funkciu, zamestnanie alebo povolanie hmotne zodpovedného pracovníka prichádzajúceho do styku s finančnou hotovosťou v trvaní troch rokov je podľa názoru krajského súdu taktiež zákonný, pretože bolo preukázané, že obžalovaný trestnú činnosť spáchal v súvislosti s vykonávaním funkcie vedúceho ako hmotne zodpovedného pracovníka za zverené finančné prostriedky. Aj tento trest splní účel trestu v rámci generálnej, ako aj individuálnej prevencie.
To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.