Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 446/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. júla 2016 predbežne

prerokoval sťažnosť , , zastúpenej advokátkou

JUDr. Michaelou Šterbákovou, Advokátska kancelária, Kováčska 40, Košice, vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivý súdny proces podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresnej

prokuratúry Košice I a jej uznesením č. k. -10 z 21. januára 2016

a postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a jej upovedomením č. k.

IV Pz 46/16/1000-10 z 11. apríla 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. júna

2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou v petite

sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

(ďalej len „“) a práva na spravodlivý súdny

proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresnej prokuratúry Košice I (ďalej len „okresná prokuratúra“) a jej

uznesením č. k. -10 z 21. januára 2016 (ďalej aj „uznesenie okresnej

prokuratúry“) a postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len

„generálna prokuratúra“) a jej upovedomením č. k. -10 z 11. apríla 2016

(ďalej aj „upovedomenie generálnej prokuratúry“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že voči sťažovateľke bolo vznesené obvinenie

uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru Košice, odboru kriminálnej polície,

Rampová 7, Košice (ďalej len „ORPZ Košice“) ČVS: ORP-1253/6-VYS-KE 2015

z 9. novembra 2015 pre prečin nezaplatenia dane a poistného spáchaného formou

spolupáchateľstva podľa k a

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Voči uzneseniu podala

sťažovateľka sťažnosť, ktorá bola zamietnutá uznesením okresnej prokuratúry z dôvodu, že

je nedôvodná. Sťažovateľka namieta stručnosť odôvodnenia napadnutého uznesenia (dve

vety), ktoré bolo vydané po troch mesiacoch, preto ho považuje za arbitrárne

a nepreskúmateľné.

3. Sťažovateľka sa domnieva, že vo svojej sťažnosti uviedla podstatnú argumentáciu,

s ktorou sa prokurátor okresnej prokuratúry nevysporiadal. Sťažovateľka následne podala na

generálnej prokuratúre návrh na zrušenie rozhodnutia v prípravnom konaní podľa § 361

ods. 1 a nasl. v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“), pričom sťažovateľka ho považuje za iný právny prostriedok, ktorý

jej zákon umožňuje uplatniť na ochranu jej práv. Dňa 15. apríla 2016 bolo doručené

sťažovateľke upovedomenie generálnej prokuratúry, v ktorom bolo konštatované, že nie sú

splnené predpoklady na zrušenie uznesenia okresnej prokuratúry ani uznesenia o vznesení

obvinenia. Podľa tvrdenia sťažovateľky ani v upovedomení generálnej prokuratúry

nedostala odpoveď na ňou uvedené podstatné dôvody, ktoré uviedla aj v sťažnosti proti

uzneseniu o vznesení obvinenia. Sťažovateľka sa domnieva, že takýmto postupom bolo

porušené jej právo na súdnu a inú právnu ochranu a právo na spravodlivý proces.

4. V závere sťažnosti sťažovateľka na základe uvedených skutočností navrhuje, aby

ústavný súd rozhodol vo veci samej nálezom, v ktorom vysloví, že jej základné právo na

súdnu a inú právnu ochranu podľa a právo na spravodlivý súdny proces

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresnej prokuratúry a jej uznesením č. k.

-10 z 21. januára 2016 a postupom generálnej prokuratúry a jej

upovedomením č. k. -10 z 11. apríla 2016 bolo porušené. Súčasne

navrhuje, aby ústavný súd zrušil uznesenie okresnej prokuratúry a upovedomenie generálnej

prokuratúry a vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie o sťažnosti proti uzneseniu

o vznesení obvinenia, ktoré vydalo ORPZ Košice pod ČVS: ORP-1253/6-VYS-KE 2015

z 9. novembra 2015. Napokon sa domáha aj priznania náhrady trov právneho zastúpenia.

II.

5. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa

o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.A K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 46

ods. 1 a práva podľa dohovoru postupom okresnej prokuratúry a jej

uznesením č. k. -10 z 21. januára 2016

7. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd najskôr skúmal, či je podaná

včas, a to v časti, v ktorej sťažovateľka namieta postup a rozhodnutie okresnej prokuratúry,

pretože včasné podanie sťažnosti v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom

súde je jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie. Táto lehota je

dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa,

keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty

je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25

ods. 2 ). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom

ustanovenej lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť

( , podobne aj , , ,

, ).

8. Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, že

sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený právny

prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (, , ,

, , ).

9. Vzhľadom na to, že sťažnosť podľa je časovo obmedzený

právny prostriedok ochrany ústavnosti, a s prihliadnutím na dátum právoplatnosti

napadnutého uznesenia okresnej prokuratúry [21. januára 2016 v súlade s § 184 ods. 1

písm. a) v spojení s ], ktorý ústavný súd osobitne neskúmal,

pretože ho mal prima facie preukázaný z predložených príloh sťažnosti, považoval ústavný

súd za dostatočne preukázané podanie sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

dvojmesačnej lehoty (obdobne napr. , , ).

10. Pokiaľ sťažovateľka v sťažnosti vychádza v prípade plynutia lehoty na podanie

ústavnej sťažnosti zo skutočnosti, že po doručení napadnutého uznesenia podala návrh na

zrušenie rozhodnutia v prípravnom konaní, a teda lehota sa má počítať od doručenia

upovedomenia generálnej prokuratúry, ústavný súd považuje takýto postup za

neakceptovateľný. Podanie návrhu na zrušenie rozhodnutia v prípravnom konaní nezakladá

podnecovateľovi (v danom prípade sťažovateľke) právny nárok na vyhovenie takémuto

návrhu. Rozhodovanie o takomto návrhu je v plnej diskrécii generálnej prokuratúry, a preto

ho nemožno podľa názoru ústavného súdu považovať za účinný právny prostriedok ochrany

základných práv a slobôd podľa , ktorý treba vyčerpať

pred podaním sťažnosti ústavnému súdu. Z toho zároveň vyplýva, že lehota na podanie

sťažnosti proti napadnutému uzneseniu okresnej prokuratúry začala plynúť nadobudnutím

jeho právoplatnosti. Keďže zmeškanie lehoty na podanie ústavnej sťažnosti nemožno

odpustiť, ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol ako podanú oneskorene (§ 25 ods. 2

).

II.B K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 46

ods. 1 a práva podľa dohovoru postupom generálnej prokuratúry

a jej upovedomením č. k. -10 z 11. apríla 2016

11. Podľa sťažovateľky k porušeniu označeného základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu podľa a práva na spravodlivý proces podľa

dohovoru malo dôjsť svojvoľným a nepresvedčivým upovedomením generálnej

prokuratúry, v ktorom nedostala odpoveď na podstatné argumenty uvedené v jej sťažnosti

a návrhu na zrušenie rozhodnutia v prípravnom konaní.

12. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu za zjavne neopodstatnenú

možno považovať sťažnosť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , , ).

13. Po oboznámení sa s obsahom upovedomenia generálnej prokuratúry ústavný súd

dospel k záveru, že generálna prokuratúra upovedomenie náležite odôvodnila, pričom

nezistila, žeby napadnuté rozhodnutia vykazovali známky arbitrárnosti, považuje ich za

zákonné a správne po vecnej a formálnej stránke. V odôvodnení generálna prokuratúra

okrem iného (v podstatnom vo vzťahu k námietkam sťažovateľky) uviedla:

«... Za akých konkrétnych okolností má byť rozhodnutie o vznesení obvinenia vydané,

stanovuje (). Podmienkou je, že z trestného oznámenia alebo

zo zistených skutočností po začatí trestného stíhania vyplýva dostatočne odôvodnený záver

o spáchaní trestného činu určitou osobou. Tieto okolnosti je možno stručne označiť ako

dôvodnosť obvinenia. V podstate je to zákonom požadovaný stupeň poznania alebo zistenia,

že bol spáchaný trestný čin a ktorou osobou. Výraz „dostatočne“ nasvedčuje, že sa

nevyžaduje istota, ale stačí dostatočne zdôvodnená pravdepodobnosť. Po zistení tejto miery

pravdepodobnosti, ktorá predstavuje zistenie skutkového stavu v rozsahu potrebnom pre

rozhodnutie o vznesení obvinenia, je povinnosťou orgánu činného v trestnom konaní

obvinenie vzniesť. Poznanie dôvodnosti vznesenia obvinenia je založené na vnútornom

hodnotení dôkazov príslušným orgánom na vznesenie obvinenia. Realizuje sa tým zásada

voľného hodnotenia dôkazov.

Uznesením vyšetrovateľa PZ OR PZ Košice (ďalej len „vyšetrovateľ PZ“) č. ORP-

1253/6-VYS-KE-2015 zo dňa 22.07.2015 bolo podľa

začaté trestné stíhanie vo veci obzvlášť zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277

ods. 1, ods. 3 a prečinu nezaplatenia dane a poistného podľa ods.

1, ods. 2 . Uznesením tej istej spisovej značky zo dňa 09.11.2015 podľa §

206 ods. 1 vyšetrovateľ PZ vzniesol obvinenie za

prečin nezaplatenia dane a poistného podľa ,

spolupáchateľstvom podľa na tom skutkovom základe, že

a , ako zodpovední zástupcovia spoločnosti

nezaplatili v lehote splatnosti určenému

príjemcovi Sociálnej poisťovni pobočka Košice, ul. Festivalové nám. 1, Košice poistné na

sociálne poistenie za zamestnávateľa za obdobie marec 2015 vo výške 29 332,15 EUR

splatné 27.04.2015, apríl 2015 vo výške 495,- EUR splatné 11.05.2015 a vo výške 25 185,89

EUR splatné 25.05.2015, teda nezaplatili poistné v celkovej výške 55 013,04 EUR.

Z obsahu vyšetrovacieho spisu vyplýva, že obvinenie za vyššie

uvedený prečin bolo vznesené na základe dostatočne zistených skutočností po začatí

trestného stíhania a z vykonaných úkonov prípravného konania.

Vychádzajúc zo znenia ustanovenia , , prečinu

nezaplatenia dane a poistného sa dopustí ten, kto v značnom rozsahu nezaplatí splatnú daň,

poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné

dôchodkové poistenie. Značnou škodou („v značnom rozsahu“) sa v zmysle ustanovenia

rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok sumy

266 eur, teda viac ako 26 600,- EUR.

Pre vyvodenie trestnej zodpovednosti povinného subjektu za uvedený trestný čin je

podstatnou okolnosťou zistenie, či povinný subjekt mal v zákonom stanovenej dobe

splatnosti dostatok finančných prostriedkov na úhradu splatného poistného.

Dôkazy vykonané po začatí trestného stíhania v tejto trestnej veci, najmä skutočnosti

vyplývajúce zo znaleckého dokazovania dokumentujú, že spoločnosť

, ktorá neuhradila Sociálnej poisťovni, a.s. pobočka Košice splatné poistné za

zamestnávateľa, mala v preskúmavanom období na dostatok finančných prostriedkov na

jeho úhradu.

Z ďalších vykonaných dôkazov, okrem znaleckého posudku znalca z odboru

ekonómie a manažmentu, odvetvie účtovníctvo, najmä z výpovedí svedkov

, či , ako aj z listinných dôkazov vyplýva, že

obvinená bola jednou zo zodpovedných osôb za vykonávanie platieb do Sociálnej poisťovni,

a.s. pobočka Košice.

K Vašej námietke týkajúcej sa vyjadrenia, že vyšetrovateľ PZ v napadnutom uznesení

iba poukázal z akých konkrétnych dôkazov vychádzal pri vydávaní uznesenia o vznesení

obvinenia, ktorých obsah však bližšie nešpecifikoval konštatujem, že táto okolnosť

nespôsobuje nezákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia.

Z uvedeného je zrejmé, že ani pri rozhodovaní o sťažnosti obvinenej podanej proti

uzneseniu o vznesení obvinenia v predmetnom konaní nedošlo k porušeniu zákona

a o sťažnosti rozhodoval vecne a miestne príslušný prokurátor, čím nebolo dotknuté právo

obvinenej na objektívne a nezaujaté preskúmanie postupu pri vydaní uznesenia o vznesení

obvinenia na základe riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenej osoby.

Mám za to, že dôkazy vykonané v predmetnej veci boli získané zákonným

a legitímnym spôsobom a v miere dostatočne odôvodňujúcej pravdepodobnosť spáchania

trestného činu určitou osobou s náležitým vecným a právnym podkladom pre vydanie

uznesenia o vznesení obvinenia podľa vo vzťahu k osobe

...“»

14. Predmetné upovedomenie generálnej prokuratúry obsahuje dostatočne

presvedčivé odôvodnenie, pričom ústavný súd nezistil, že by jeho výklad a závery

vykazovali znaky ľubovôle, príp. boli zjavne neodôvodnené, a nevyplýva z nich ani taká

aplikácia príslušných ustanovení a , ktorá by bola

popretím ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom generálnej

prokuratúry nestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej

neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého upovedomenia. Ústavný súd vo viacerých

svojich rozhodnutiach konštatoval (, ), že právo na súdnu ochranu

nemožno stotožňovať s procesným úspechom, preto orgán verejnej moci nemusí

rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich

dôvodov a námietok. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj

arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo aj

extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti

(, ).

15. Z obsahu napadnutého upovedomenia vyplýva, že generálna prokuratúra sa

námietkami sťažovateľky zaoberala v rozsahu, ktorý postačuje na konštatovanie, že

sťažovateľka v tomto konaní dostala odpoveď na všetky podstatné okolnosti prípadu.

V tejto súvislosti už ústavný súd uviedol, že orgán verejnej moci nemusí dať odpoveď na

všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Záver, ku

ktorému dospela generálna prokuratúra vo svojom upovedomení, nie je možné považovať

za extrémny, ktorý by si vyžadoval zásah.

16. Ústavný súd je oprávnený aj povinný posúdiť prípadný nesúlad konania alebo

rozhodovania orgánov verejnej moci s , t. j. či ich rozhodnutia nie sú svojvoľné.

Takto vymedzená právomoc ústavného súdu však nemá za následok vznik oprávnenia

a povinnosti prehodnocovať právne názory, ku ktorým dospeli na základe výkladu

a používania zákonov (podobne aj , ). Ústavný súd ešte

pripomína, že nie je a ani nemôže byť ďalšou opravnou inštanciou v systéme všeobecného

súdnictva.

17. Vychádzajúc z uvedeného, je ústavný súd toho názoru, že niet žiadnej spojitosti

medzi posudzovaným upovedomením generálnej prokuratúry a namietaným porušením

základného práva sťažovateľky podľa a práva podľa

dohovoru. S prihliadnutím na odôvodnenosť napadnutého upovedomenia ústavný súd

sťažnosť odmietol podľa z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti.

18. Ústavný súd na záver pripomína, že v prípadoch, pri ktorých sťažovateľ namieta

porušenie svojich práv garantovaných a dohovorom v trestnom konaní, vo svojej

judikatúre opakovane zdôrazňuje, že trestné konanie je od svojho začiatku až po koniec

procesom, v rámci ktorého sa pri vykonávaní jednotlivých úkonov môžu zo strany orgánov

činných v trestnom konaní a všeobecných súdov naprávať, resp. korigovať jednotlivé

pochybenia, ku ktorým došlo v predchádzajúcich štádiách trestného konania. Preto spravidla

až po právoplatnom skončení trestného konania možno na ústavnom súde namietať také

pochybenia príslušných orgánov verejnej moci, ktoré neboli odstránené v jeho dovtedajšom

priebehu a ktoré mohli vo svojich dôsledkoch spôsobiť porušenie práv a slobôd označených

v (m. m. pozri napr. , , ,

).

19. Sťažnosť sťažovateľky smeruje proti postupu a rozhodnutiu orgánov činných

v trestnom konaní vo fáze prípravného (trestného) konania, keď o odôvodnenosti, a teda

zákonnosti a ústavnosti trestného stíhania sťažovateľky zatiaľ meritórne nerozhodoval

príslušný všeobecný súd. umožňuje sťažovateľke ako obvinenej a príp. aj

v ďalšom štádiu trestného konania (po prípadnom podaní obžaloby) ako obžalovanej

namietať právne účinným spôsobom porušenie základných práv a slobôd garantovaných

, resp. práv garantovaných dohovorom. Z uvedeného je možné vyvodiť záver, že

postavenie sťažovateľky ako strany trestného konania jej už v rámci prípravného konania

dáva zákonnú možnosť aktívne zasahovať do objasňovania skutkovo relevantných okolností

a skutočností kladených jej za vinu. Tak ako súd prvého stupňa, ktorý bude oprávnený

konať a rozhodovať v jej trestnej veci po skončení prípravného konania, aj odvolací súd

v prípade podania odvolania v predmetnej trestnej veci sú súdmi s plnou jurisdikciou,

v právomoci ktorých je posúdenie všetkých relevantných skutkových aj právnych okolností

prípadu vrátane zákonnosti a ústavnosti postupu orgánov prípravného konania v trestnej

veci sťažovateľky v tomto štádiu trestného stíhania predchádzajúcemu podaniu obžaloby

(obdobne napr. alebo ). Ústavný súd predstavuje v tejto

súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade

nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti

podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného

súdu podľa zásad uvedených v .

20. Nad rámec ústavný súd poukazuje na nedostatky predloženej plnej moci, v ktorej

nie je uvedené, akej veci sa týka ( ).

21. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júla 2016