Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 10 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (15)III. ÚS 347/2011
PDF · 217.17 KB
No categories available
III. ÚS 347/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. septembra
2011 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. J. Š., K., zastúpeného advokátom JUDr. D. B.,
K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 a čl. 2 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupmi a opatreniami
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo 7. februára 2011 v konaniach vedených pod
sp. zn. IV/3 Gpt 33/08 a sp. zn. XV/2 Pz 24/2011, ako aj uzneseniami Úradu špeciálnej
prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z 3. januára 2011 v konaní
vedenom pod sp. zn. VII/1 Gv 44/08 a Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Úradu
boja proti korupcii Prezídia Policajného zboru Východ z 31. augusta 2010 v konaní
vedenom pod sp. zn. PPZ-46/BPK-V-2008, ako aj základných práv podľa čl. 19 ods. 1 a 2
v spojení s čl. 22 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v týchto konaniach a takto
rozhodol:
Sťažnosť JUDr. J. Š. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júla 2011
doručená sťažnosť JUDr. J. Š. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojich
základných práv podľa čl. 17 ods. 2 v spojení s čl. 46 ods. 1, čl. 50 ods. 3 a čl. 2 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), a práva na spravodlivý súdny proces
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupmi a opatreniami Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len
„generálna prokuratúra“) zo 7. februára 2011 v konaniach vedených pod sp. zn. IV/3 Gpt
33/08 a sp. zn. XV/2 Pz 24/2011, ako aj uzneseniami Úradu špeciálnej prokuratúry
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „úrad špeciálnej prokuratúry“)
z 3. januára 2011 v konaní vedenom pod sp. zn. VII/1 Gv 44/08 a Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky, Úradu boja proti korupcii Prezídia Policajného zboru Východ (ďalej
len „úrad prezídia Policajného zboru“ alebo „vyšetrovateľ“) z 31. augusta 2010 v konaní
vedenom pod sp. zn. PPZ-46/BPK-V-2008, ako aj základných práv podľa čl. 19 ods. 1 a 2
v spojení s čl. 22 ods. 2 ústavy v týchto konaniach.
Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že 13. septembra 2010 prevzal uznesenie úradu
prezídia Policajného zboru sp. zn. PPZ-46/BPK-V-2008 z 31. augusta 2010, ktorým proti
nemu vzniesol vyšetrovateľ obvinenie z podozrenia zo spáchania trestného činu podvodu,
a to iba na základe nepodložených výpovedí „dvoch notorických kverulantov a vlastných
špekulácií napriek okolnosti, že výsledky znaleckého skúmania vykonaného Kriminalisticko
- expertíznym ústavom Policajného zboru... svedčili jednoznačne v prospech sťažovateľa a
vyvracali obvinenia údajných poškodených“.
Dozor nad zákonnosťou trestného stíhania bol podľa sťažovateľa neobvykle zverený
úradu špeciálnej prokuratúry a vyšetrovanie prezídiu Policajného zboru.
Proti uzneseniu prezídia Policajného zboru preto podal sťažovateľ sťažnosť
16. septembra 2010, ktorú doplnil 1. a 12. októbra 2010. Dňa 29. januára 2011 bolo
sťažovateľovi doručené uznesenie špeciálnej prokuratúry sp. zn. VII/1 Gv 44/08 z 3. januára
2011, ktorým bola jeho sťažnosť zamietnutá ako nedôvodná, pričom špeciálna prokuratúra
sa v ňom oprela aj o oznámenie generálnej prokuratúry sp. zn. VI1/1 Gv 44/08
z 27. decembra 2010.
Proti uzneseniu špeciálnej prokuratúry sťažovateľ v zmysle § 363 Trestného poriadku
podal 21. februára 2011 návrh na zrušenie uznesenia vyšetrovateľa z 31. augusta 2010, ako
aj uznesenia špeciálnej prokuratúry z 3. mája 2011 z dôvodu porušenia „zásad
spravodlivého procesu“, pretože špeciálna prokuratúra „namiesto zrušenia zmätočného
skutku... doplnila modifikáciu skutku o označenie osôb uvedených do omylu, čím
sťažovateľovi odňala možnosť sa proti správnosti takéhoto záveru orgánu činného
v trestnom konaní riadnym opravným prostriedkom sťažovať...“.
Prípisom generálnej prokuratúry sp. zn. XV/2 Pz 24/11 z 29. marca 2011, ktorý bol
sťažovateľovi doručený 9. mája 2011, «sa s rozsiahlymi právnymi námietkami sťažovateľa
vysporiadala arbitrárne jednou vetou, ktorá znela: „Oznamujem Vám, že som nezistil
dôvody na zrušenie Vami označených uznesení postupom podľa § 363 ods. 1 Trestného
poriadku“».
Sťažovateľ tvrdí, že právoplatnými rozhodnutiami a opatrením „... a spôsobom, akým
Generálna prokuratúra SR vybavila návrh sťažovateľa na postup podľa § 363 Trestného
poriadku zo dňa 21. 02. 2011, bolí porušené jeho základné práva a slobody“.
Sťažovateľ ďalej v sťažnosti podrobne poukazuje na nezákonnosť postupu generálnej
prokuratúry, ktorá udelila „s poukazom na § 51 zák. č. 153/2001 Z. z. udelila výnimku z
ustanovení § 46 až 50 cit. zák. a dokonca aj z § 16 Trestného poriadku“ a „pridelila
prípad“ úradu špeciálnej prokuratúry vo februári 2008.
Sťažovateľ vidí porušenie svojich základných práv aj v tom, že vyšetrovateľ vzniesol
proti nemu obvinenie oneskorene, čo je v rozpore s judikatúrou Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky a porušuje zásady spravodlivého procesu (napr. uznesenie sp. zn.
5 Tz 27/2004, rozsudok sp. zn. 4 Tz 9/2006) a špeciálna prokuratúra a najmä vyšetrovateľ
„zasahoval do súkromia sťažovateľa bez mála počas celého vyšetrovania po dobu viac ako
tri a pol roka formou odpočúvania a záznamu telekomunikačnej prevádzky podľa § 115
Trestného poriadku na základe návrhov neoprávnenej špeciálnej prokuratúry, ktorá
vykonávala dozor nad zákonnosťou v trestnom konaní v rozpore s takým spôsobom stíhania,
ktoré upravujú príslušné právne predpisy“.
Sťažovateľ v závere tiež uvádza, že „Ust. § 363 Trestného poriadku umožňovalo
sťažovateľovi v procesnej pozícii obvineného podať účinný prostriedok obrany, a to návrh
na zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní. List GP SR sp. zn.
XV/2 Pz 24/11-8 zo dňa 29. 03. 2011 bol sťažovateľovi doručený dňa 09. 05. 2011.
Vzhľadom na to je táto ústavná sťažnosť, ak sa ustanovenie § 53 ods. 3 zák. č. 38/1993 Z. z.
bude vykladať v súvislosti s ust. § 53 ods. 1 zák. č. 38/1993 Z. z., podaná včas, pretože je
podaná v lehote dvoch mesiacov od doručenia takého právneho aktu, ktorý rozhodol v
danej fáze trestného konania o poslednom účinnom právnom prostriedku, ktorý mohol
sťažovateľ ako obvinený využiť.“.
Sťažovateľ zastáva názor, že „Opatrenie generálneho prokurátora SR sp. zn.
IV/3 Gpt 33/08-4 zo dňa 07. 02. 2008, ktorým bola dokonca udelená výnimka z § 16 TP,
bolo vydané nad rámec právomoci priznanej generálnemu prokurátorovi príslušným
zákonom a preto vykazuje všetky znaky nulitného právneho aktu. Dôsledkom je nezákonný
zásah do radu ústavne chránených práv obvineného a absolútna neúčinnosť všetkých
vyšetrovacích úkonov počnúc 07. 02. 2008 až po súčasnosť...
Z uvedeného vyplýva, že jediným orgánom verejnej moci za súčasnej skutkovej
situácie, ktorý má právomoc o ústavnej sťažnosti v rozsahu časti I. tejto ústavnej sťažnosti
rozhodnúť, je Ústavný súd... Odmietnutie ústavnej sťažnosti pre nedostatok právomoci
ústavného súdu s poukazom na možnú budúcu a neistú právomoc všeobecného súdu by
nemalo byť na mieste, pretože § 208 ods. 1 Trestného poriadku umožňuje ukončiť
vyšetrovanie aj iným rozhodnutím ako len podaním obžaloby, teda k súdnemu konaniu
nemusí v okolnostiach prípadu vôbec neskôr dôjsť.“.
Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po preskúmaní veci takto rozhodol:
„1. Právo sťažovateľa na stíhanie iba z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon
podľa čl. 17 ods. 2 v spojení s čl. 46 ods. 1, čl. 50 ods. 3 a v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy...
ako aj ľudské právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru... v
konaní pred Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky sp. zn. IV/3 Gpt 33/08, Úradom
špeciálnej prokuratúry... sp. zn. VII/1 Gv 44/08, Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky
Prezídiom Policajného zboru sp. zn. PPZ-46/BPK-V-2008 a Generálnou prokuratúrou...
sp. zn. XV/2 Pz 24/11 porušené bolo.
2. Právo sťažovateľa na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného
života podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy... v spojení s právom sťažovateľa na ochranu pred
neoprávneným zhromažďovaním údajov o jeho osobe podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy... a v
spojení s právom sťažovateľa na tajomstvo správ podávaných telefónom podľa čl. 22 ods. 2
Ústavy... v postupe Úradu špeciálnej prokuratúry... sp. zn. Vll/1 Gv 44/08 a v postupe...
Prezídia Policajného zboru sp. zn. PPZ-46/BPK-V-2008 porušené bolo.
3. Opatrenie Generálnej prokuratúry... sp. zn. 1V/3 Gpt 33/08-4 zo dňa 07. februára
2008, Uznesenie Prezídia Policajného zboru... sp. zn. PPZ-46/BPK-V-2008 zo dňa
31. augusta 2010 a Uznesenie Špeciálnej prokuratúry... sp. zn. VII/1 Gv 44/08-118 zo dňa
3. januára 2011 sa rušia.
4. Ústavný súd... priznáva sťažovateľovi za porušenie jeho základných práv
primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2.500,- eur.
5. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 314,18.- eur.“
II.
Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený konať o sťažnostiach
fyzických alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo
slobôd upravených v ústave, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich
z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom
ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené
alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania.
Predmetom sťažnosti sťažovateľa je tvrdené porušenie jeho základných práv podľa
čl. 17 ods. 2 v spojení s čl. 46 ods. 1, čl. 50 ods. 3 a čl. 2 ods. 2 ústavy a práva na
spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupmi a opatreniami generálnej
prokuratúry zo 7. februára 2011 v konaniach vedených pod sp. zn. IV/3 Gpt 33/08 a sp. zn.
XV/2 Pz 24/2011, ako aj uzneseniami úradu špeciálnej prokuratúry z 3. januára 2011
v konaní vedenom pod sp. zn. VII/1 Gv 44/08 a úradu prezídia Policajného zboru
z 31. augusta 2010 v konaní vedenom pod sp. zn. PPZ-46/BPK-V-2008, ako aj základných
práv podľa čl. 19 ods. 1 a 2 ústavy v spojení s čl. 22 ods. 2 ústavy v týchto konaniach.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojich označených práv
podľa ústavy a dohovoru uznesením vyšetrovateľa, ktorý 31. augusta 2010 v konaní
vedenom pod sp. zn. PPZ-46/BPK-V-2008 začal proti nemu trestné stíhanie „za obzvlášť
závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona... vo forme
spolupáchateľstva...“.
Proti tomuto rozhodnutiu podal sťažovateľ sťažnosť, ktorú úrad špeciálnej
prokuratúry uznesením č. k. VII/1 Gv 44/08-118 z 3. januára 2011 zamietol.
Podaním z 21. februára 2011 podal sťažovateľ na generálnej prokuratúre „návrh na
zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní k sp. zn. VII/I Gv 44/08“
z dôvodu nezákonnosti uznesenia obvinenia proti jeho osobe, v ktorej namieta aj vecnú
nepríslušnosť dozorujúceho prokurátora.
Generálna prokuratúra (v zastúpení zástupcu riaditeľky organizačného a kontrolného
odboru) mu podaním sp. zn. XI/Pz 24/11 z 29. marca 2011 oznámila, že nezistila dôvody na
zrušenie uznesení vyšetrovateľa a úradu špeciálnej prokuratúry v zmysle § 363 ods. 1
Trestného poriadku. Podanie bolo sťažovateľovi doručené 9. mája 2011.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta nezákonný postup vyšetrovateľa,
úradu špeciálnej prokuratúry a generálneho prokurátora v prípravnom trestnom konaní,
v ktorom bolo proti nemu vznesené obvinenie z podozrenia zo spáchania trestného činu
podvodu. Tiež tvrdí, že uznesenia týchto orgánov nie sú riadne odôvodnené.
Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv
a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných
súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný
súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.
Nadväzne na citovaný článok ústavy dopĺňa právnu úpravu prípustnosti konania
o sťažnosti fyzických osôb a právnických osôb § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, podľa
ktorého sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné
právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne
poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
Princíp subsidiarity znamená, že ústavný súd môže konať o namietanom porušení
sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže
v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti domáhať ochrany svojich práv
prostredníctvom iných právnych prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Namietané
porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj
právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Zmyslom a účelom uvedeného princípu
subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne
úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených
kompetencií. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby
alebo právnickej osoby zistí, že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie
ktorých namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných
právnych prostriedkov nápravy, prípadne iným zákonom upraveným spôsobom pred iným
súdom alebo pred iným štátnym orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu
nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (m. m. I. ÚS 6/04, IV. ÚS 179/05,
IV. ÚS 243/05, II. ÚS 90/06, III. ÚS 42/07).
Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že sťažnosť sťažovateľa smeruje proti
postupu a rozhodnutiu orgánov činných v trestnom konaní vo fáze prípravného (trestného)
konania, keď o odôvodnenosti, a teda zákonnosti a ústavnosti trestného stíhania sťažovateľa
meritórne zatiaľ príslušný všeobecný súd nerozhodoval. Z uvedeného okrem iného vyplýva,
že platná právna úprava trestného konania umožňuje sťažovateľovi ako obvinenému, a príp.
aj v ďalšom štádiu trestného konania (po prípadnom podaní obžaloby) ako obžalovanému,
právne účinným spôsobom namietať porušenie základných práv a slobôd garantovaných
ústavou, resp. práv garantovaných dohovorom, ku ktorým malo dôjsť v dôsledku údajného
nezákonného postupu vyšetrovateľa a úradu špeciálnej prokuratúry v predmetnej trestnej
veci. Je nutné skonštatovať, že vyšetrovanie v predmetnej trestnej veci nie je skončené
a postavenie sťažovateľa ako strany trestného konania mu už v rámci prípravného konania
dáva postavenie a tomu korešpondujúcu plnú potenciu aktívne zasahovať do objasňovania
skutkovo relevantných okolností a skutočností kladených mu za vinu. Tak ako súd prvého
stupňa, ktorý bude oprávnený konať a rozhodovať v trestnej veci sťažovateľa po skončení
prípravného konania, aj odvolací súd v prípade podania odvolania v predmetnej trestnej veci
sú súdmi s plnou jurisdikciou, v právomoci ktorých je posúdenie všetkých relevantných
skutkových aj právnych okolností prípadu vrátane zákonnosti a ústavnosti postupu orgánov
prípravného konania v trestnej veci sťažovateľa v tomto štádiu trestného stíhania
predchádzajúcemu podaniu obžaloby (obdobne napr. III. ÚS 75/05 alebo III. ÚS 109/05).
Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že trestné konanie predstavuje od svojho
začiatku až po koniec organický celok, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých
úkonov a realizáciou garancií na ochranu práv a slobôd zo strany orgánov činných
v trestnom konaní môžu a majú naprávať, resp. korigovať prípadné predchádzajúce
pochybenia týkajúce sa aj porušenia základných práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1
ústavy. Preto spravidla až po právoplatnom skončení trestného konania možno sťažnosťou
podľa čl. 127 ods. 1 ústavy namietať porušenia ústavou chránených základných práv
a slobôd, ku ktorým došlo v priebehu trestného konania a neboli v jeho priebehu odstránené.
Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľ mal a má v systéme
všeobecného súdnictva, ako aj v rámci prípravného trestného konania k dispozícii účinné
prostriedky na ochranu v sťažnosti označených práv, ktoré mali byť porušené namietanými
uzneseniami, a preto ústavný súd odmietol jeho sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci (obdobne napr. I. ÚS 47/2010).
Čo sa týka námietky sťažovateľa, že je nespokojný s vybavením jeho podania
z 21. februára 2011 zástupcom generálnej prokuratúry, ktorým žiadal preskúmať zrušenie
postupu prokurátora vyšetrovateľa a úradu špeciálnej prokuratúry, k nej ústavný súd na
okraj poznamenáva, že v zmysle § 34 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení
neskorších predpisov podávateľ podnetu môže žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia
svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor.
Uvedené oprávnenie sťažovateľ nevyužil a proti oznámeniu generálnej prokuratúry
sp. zn. XI/Pz 24/11 z 29. marca 2011, ktoré podpísal zástupca riaditeľky organizačného
a kontrolného odboru, opakovaný podnet nepodal, resp. zo sťažnosti a z jej príloh táto
skutočnosť nevyplýva, preto jeho sťažnosť ústavný súd v tejto časti odmietol podľa § 25
ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú z dôvodu, že
sťažovateľ pred podaním sťažnosti ústavnému súdu nevyčerpal všetky právne prostriedky,
ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd poskytuje.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. septembra 2011