Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 347/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. septembra

2011 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. J. Š., K., zastúpeného advokátom JUDr. D. B.,

K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17

ods. 2 , základného práva na súdnu ochranu podľa

, základného práva na obhajobu podľa a ods.

2 a práva na spravodlivý súdny proces podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupmi a opatreniami

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo 7. februára 2011 v konaniach vedených pod

sp. zn. a sp. zn. XV/2 Pz 24/2011, ako aj uzneseniami Úradu špeciálnej

prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z 3. januára 2011 v konaní

vedenom pod sp. zn. VII/1 Gv 44/08 a Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Úradu

boja proti korupcii Prezídia Policajného zboru Východ z 31. augusta 2010 v konaní

vedenom pod sp. zn. PPZ-46/BPK-V-2008, ako aj základných práv podľa čl. 19 ods. 1 a 2

v spojení s v týchto konaniach a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. J. Š. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júla 2011

doručená sťažnosť JUDr. J. Š. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojich

základných práv podľa čl. 17 ods. 2 v spojení s čl. 46 ods. 1, čl. 50 ods. 3 a čl. 2 ods. 2

(ďalej len „“), a práva na spravodlivý súdny proces

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupmi a opatreniami Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len

„generálna prokuratúra“) zo 7. februára 2011 v konaniach vedených pod sp. zn. IV/3 Gpt

33/08 a sp. zn. XV/2 Pz 24/2011, ako aj uzneseniami Úradu špeciálnej prokuratúry

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „úrad špeciálnej prokuratúry“)

z 3. januára 2011 v konaní vedenom pod sp. zn. VII/1 Gv 44/08 a Ministerstva vnútra

Slovenskej republiky, Úradu boja proti korupcii Prezídia Policajného zboru Východ (ďalej

len „úrad prezídia Policajného zboru“ alebo „vyšetrovateľ“) z 31. augusta 2010 v konaní

vedenom pod sp. zn. PPZ-46/BPK-V-2008, ako aj základných práv podľa čl. 19 ods. 1 a 2

v spojení s v týchto konaniach.

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že 13. septembra 2010 prevzal uznesenie úradu

prezídia Policajného zboru sp. zn. PPZ-46/BPK-V-2008 z 31. augusta 2010, ktorým proti

nemu vzniesol vyšetrovateľ obvinenie z podozrenia zo spáchania trestného činu podvodu,

a to iba na základe nepodložených výpovedí „dvoch notorických kverulantov a vlastných

špekulácií napriek okolnosti, že výsledky znaleckého skúmania vykonaného Kriminalisticko

- expertíznym Policajného zboru... svedčili jednoznačne v prospech sťažovateľa a

vyvracali obvinenia údajných poškodených“.

Dozor nad zákonnosťou trestného stíhania bol podľa sťažovateľa neobvykle zverený

úradu špeciálnej prokuratúry a vyšetrovanie prezídiu Policajného zboru.

Proti uzneseniu prezídia Policajného zboru preto podal sťažovateľ sťažnosť

16. septembra 2010, ktorú doplnil 1. a 12. októbra 2010. Dňa 29. januára 2011 bolo

sťažovateľovi doručené uznesenie špeciálnej prokuratúry sp. zn. VII/1 Gv 44/08 z 3. januára

2011, ktorým bola jeho sťažnosť zamietnutá ako nedôvodná, pričom špeciálna prokuratúra

sa v ňom oprela aj o oznámenie generálnej prokuratúry sp. zn. VI1/1 Gv 44/08

z 27. decembra 2010.

Proti uzneseniu špeciálnej prokuratúry sťažovateľ v zmysle

podal 21. februára 2011 návrh na zrušenie uznesenia vyšetrovateľa z 31. augusta 2010, ako

aj uznesenia špeciálnej prokuratúry z 3. mája 2011 z dôvodu porušenia „zásad

spravodlivého procesu“, pretože špeciálna prokuratúra „namiesto zrušenia zmätočného

skutku... doplnila modifikáciu skutku o označenie osôb uvedených do omylu, čím

sťažovateľovi odňala možnosť sa proti správnosti takéhoto záveru orgánu činného

v trestnom konaní riadnym opravným prostriedkom sťažovať...“.

Prípisom generálnej prokuratúry sp. zn. XV/2 Pz 24/11 z 29. marca 2011, ktorý bol

sťažovateľovi doručený 9. mája 2011, «sa s rozsiahlymi právnymi námietkami sťažovateľa

vysporiadala arbitrárne jednou vetou, ktorá znela: „Oznamujem Vám, že som nezistil

dôvody na zrušenie Vami označených uznesení postupom podľa § 363 ods. 1 Trestného

poriadku“».

Sťažovateľ tvrdí, že právoplatnými rozhodnutiami a opatrením „... a spôsobom, akým

Generálna prokuratúra SR vybavila návrh sťažovateľa na postup podľa § 363 Trestného

poriadku zo dňa 21. 02. 2011, bolí porušené jeho základné práva a slobody“.

Sťažovateľ ďalej v sťažnosti podrobne poukazuje na nezákonnosť postupu generálnej

prokuratúry, ktorá udelila „s poukazom na udelila výnimku z

ustanovení až 50 cit. zák. a dokonca aj z “ a „pridelila

prípad“ úradu špeciálnej prokuratúry vo februári 2008.

Sťažovateľ vidí porušenie svojich základných práv aj v tom, že vyšetrovateľ vzniesol

proti nemu obvinenie oneskorene, čo je v rozpore s judikatúrou Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky a porušuje zásady spravodlivého procesu (napr. uznesenie sp. zn.

, rozsudok sp. zn. ) a špeciálna prokuratúra a najmä vyšetrovateľ

„zasahoval do súkromia sťažovateľa bez mála počas celého vyšetrovania po dobu viac ako

tri a pol roka formou odpočúvania a záznamu telekomunikačnej prevádzky podľa § 115

na základe návrhov neoprávnenej špeciálnej prokuratúry, ktorá

vykonávala dozor nad zákonnosťou v trestnom konaní v rozpore s takým spôsobom stíhania,

ktoré upravujú príslušné právne predpisy“.

Sťažovateľ v závere tiež uvádza, že „Ust. umožňovalo

sťažovateľovi v procesnej pozícii obvineného podať účinný prostriedok obrany, a to návrh

na zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní. List GP SR sp. zn.

XV/2 Pz 24/11-8 zo dňa 29. 03. 2011 bol sťažovateľovi doručený dňa 09. 05. 2011.

Vzhľadom na to je táto ústavná sťažnosť, ak sa ustanovenie

bude vykladať v súvislosti s ust. , podaná včas, pretože je

podaná v lehote dvoch mesiacov od doručenia takého právneho aktu, ktorý rozhodol v

danej fáze trestného konania o poslednom účinnom právnom prostriedku, ktorý mohol

sťažovateľ ako obvinený využiť.“.

Sťažovateľ zastáva názor, že „Opatrenie generálneho prokurátora SR sp. zn.

-4 zo dňa 07. 02. 2008, ktorým bola dokonca udelená výnimka z ,

bolo vydané nad rámec právomoci priznanej generálnemu prokurátorovi príslušným

zákonom a preto vykazuje všetky znaky nulitného právneho aktu. Dôsledkom je nezákonný

zásah do radu ústavne chránených práv obvineného a absolútna neúčinnosť všetkých

vyšetrovacích úkonov počnúc 07. 02. 2008 až po súčasnosť...

Z uvedeného vyplýva, že jediným orgánom verejnej moci za súčasnej skutkovej

situácie, ktorý má právomoc o ústavnej sťažnosti v rozsahu časti I. tejto ústavnej sťažnosti

rozhodnúť, je Ústavný súd... Odmietnutie ústavnej sťažnosti pre nedostatok právomoci

ústavného súdu s poukazom na možnú budúcu a neistú právomoc všeobecného súdu by

nemalo byť na mieste, pretože umožňuje ukončiť

vyšetrovanie aj iným rozhodnutím ako len podaním obžaloby, teda k súdnemu konaniu

nemusí v okolnostiach prípadu vôbec neskôr dôjsť.“.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po preskúmaní veci takto rozhodol:

„1. Právo sťažovateľa na stíhanie iba z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon

podľa v spojení s , a v spojení s ...

ako aj ľudské právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru... v

konaní pred Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky sp. zn. , Úradom

špeciálnej prokuratúry... sp. zn. VII/1 Gv 44/08, Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky

Prezídiom Policajného zboru sp. zn. PPZ-46/BPK-V-2008 a Generálnou prokuratúrou...

sp. zn. XV/2 Pz 24/11 porušené bolo.

2. Právo sťažovateľa na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného

života podľa ... v spojení s právom sťažovateľa na ochranu pred

neoprávneným zhromažďovaním údajov o jeho osobe podľa ... a v

spojení s právom sťažovateľa na tajomstvo správ podávaných telefónom podľa čl. 22 ods. 2

... v postupe Úradu špeciálnej prokuratúry... sp. zn. Vll/1 Gv 44/08 a v postupe...

Prezídia Policajného zboru sp. zn. PPZ-46/BPK-V-2008 porušené bolo.

3. Opatrenie Generálnej prokuratúry... sp. zn. -4 zo dňa 07. februára

2008, Uznesenie Prezídia Policajného zboru... sp. zn. PPZ-46/BPK-V-2008 zo dňa

31. augusta 2010 a Uznesenie Špeciálnej prokuratúry... sp. zn. VII/1 Gv 44/08-118 zo dňa

3. januára 2011 sa rušia.

4. Ústavný súd... priznáva sťažovateľovi za porušenie jeho základných práv

primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2.500,- eur.

5. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 314,18.- eur.“

II.

Ústavný súd je podľa oprávnený konať o sťažnostiach

fyzických alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo

slobôd upravených v ústave, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich

z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom

ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené

alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania.

Predmetom sťažnosti sťažovateľa je tvrdené porušenie jeho základných práv podľa

v spojení s , a a práva na

spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupmi a opatreniami generálnej

prokuratúry zo 7. februára 2011 v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn.

XV/2 Pz 24/2011, ako aj uzneseniami úradu špeciálnej prokuratúry z 3. januára 2011

v konaní vedenom pod sp. zn. VII/1 Gv 44/08 a úradu prezídia Policajného zboru

z 31. augusta 2010 v konaní vedenom pod sp. zn. PPZ-46/BPK-V-2008, ako aj základných

práv podľa a 2 v spojení s v týchto konaniach.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojich označených práv

podľa a dohovoru uznesením vyšetrovateľa, ktorý 31. augusta 2010 v konaní

vedenom pod sp. zn. PPZ-46/BPK-V-2008 začal proti nemu trestné stíhanie „za obzvlášť

závažný zločin podvodu podľa , ... vo forme

spolupáchateľstva...“.

Proti tomuto rozhodnutiu podal sťažovateľ sťažnosť, ktorú úrad špeciálnej

prokuratúry uznesením č. k. VII/1 Gv 44/08-118 z 3. januára 2011 zamietol.

Podaním z 21. februára 2011 podal sťažovateľ na generálnej prokuratúre „návrh na

zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní k sp. zn. VII/I Gv 44/08“

z dôvodu nezákonnosti uznesenia obvinenia proti jeho osobe, v ktorej namieta aj vecnú

nepríslušnosť dozorujúceho prokurátora.

Generálna prokuratúra (v zastúpení zástupcu riaditeľky organizačného a kontrolného

odboru) mu podaním sp. zn. XI/Pz 24/11 z 29. marca 2011 oznámila, že nezistila dôvody na

zrušenie uznesení vyšetrovateľa a úradu špeciálnej prokuratúry v zmysle § 363 ods. 1

. Podanie bolo sťažovateľovi doručené 9. mája 2011.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta nezákonný postup vyšetrovateľa,

úradu špeciálnej prokuratúry a generálneho prokurátora v prípravnom trestnom konaní,

v ktorom bolo proti nemu vznesené obvinenie z podozrenia zo spáchania trestného činu

podvodu. Tiež tvrdí, že uznesenia týchto orgánov nie sú riadne odôvodnené.

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Nadväzne na citovaný článok dopĺňa právnu úpravu prípustnosti konania

o sťažnosti fyzických osôb a právnických osôb , podľa

ktorého sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné

právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne

poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Princíp subsidiarity znamená, že ústavný súd môže konať o namietanom porušení

sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže

v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti domáhať ochrany svojich práv

prostredníctvom iných právnych prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Namietané

porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj

právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Zmyslom a účelom uvedeného princípu

subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne

úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených

kompetencií. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby

alebo právnickej osoby zistí, že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie

ktorých namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných

právnych prostriedkov nápravy, prípadne iným zákonom upraveným spôsobom pred iným

súdom alebo pred iným štátnym orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu

nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (m. m. , ,

, , ).

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že sťažnosť sťažovateľa smeruje proti

postupu a rozhodnutiu orgánov činných v trestnom konaní vo fáze prípravného (trestného)

konania, keď o odôvodnenosti, a teda zákonnosti a ústavnosti trestného stíhania sťažovateľa

meritórne zatiaľ príslušný všeobecný súd nerozhodoval. Z uvedeného okrem iného vyplýva,

že platná právna úprava trestného konania umožňuje sťažovateľovi ako obvinenému, a príp.

aj v ďalšom štádiu trestného konania (po prípadnom podaní obžaloby) ako obžalovanému,

právne účinným spôsobom namietať porušenie základných práv a slobôd garantovaných

, resp. práv garantovaných dohovorom, ku ktorým malo dôjsť v dôsledku údajného

nezákonného postupu vyšetrovateľa a úradu špeciálnej prokuratúry v predmetnej trestnej

veci. Je nutné skonštatovať, že vyšetrovanie v predmetnej trestnej veci nie je skončené

a postavenie sťažovateľa ako strany trestného konania mu už v rámci prípravného konania

dáva postavenie a tomu korešpondujúcu plnú potenciu aktívne zasahovať do objasňovania

skutkovo relevantných okolností a skutočností kladených mu za vinu. Tak ako súd prvého

stupňa, ktorý bude oprávnený konať a rozhodovať v trestnej veci sťažovateľa po skončení

prípravného konania, aj odvolací súd v prípade podania odvolania v predmetnej trestnej veci

sú súdmi s plnou jurisdikciou, v právomoci ktorých je posúdenie všetkých relevantných

skutkových aj právnych okolností prípadu vrátane zákonnosti a ústavnosti postupu orgánov

prípravného konania v trestnej veci sťažovateľa v tomto štádiu trestného stíhania

predchádzajúcemu podaniu obžaloby (obdobne napr. alebo ).

Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že trestné konanie predstavuje od svojho

začiatku až po koniec organický celok, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých

úkonov a realizáciou garancií na ochranu práv a slobôd zo strany orgánov činných

v trestnom konaní môžu a majú naprávať, resp. korigovať prípadné predchádzajúce

pochybenia týkajúce sa aj porušenia základných práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1

. Preto spravidla až po právoplatnom skončení trestného konania možno sťažnosťou

podľa namietať porušenia chránených základných práv

a slobôd, ku ktorým došlo v priebehu trestného konania a neboli v jeho priebehu odstránené.

Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľ mal a má v systéme

všeobecného súdnictva, ako aj v rámci prípravného trestného konania k dispozícii účinné

prostriedky na ochranu v sťažnosti označených práv, ktoré mali byť porušené namietanými

uzneseniami, a preto ústavný súd odmietol jeho sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci (obdobne napr. ).

Čo sa týka námietky sťažovateľa, že je nespokojný s vybavením jeho podania

z 21. februára 2011 zástupcom generálnej prokuratúry, ktorým žiadal preskúmať zrušenie

postupu prokurátora vyšetrovateľa a úradu špeciálnej prokuratúry, k nej ústavný súd na

okraj poznamenáva, že v zmysle o prokuratúre v znení

neskorších predpisov podávateľ podnetu môže žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia

svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor.

Uvedené oprávnenie sťažovateľ nevyužil a proti oznámeniu generálnej prokuratúry

sp. zn. XI/Pz 24/11 z 29. marca 2011, ktoré podpísal zástupca riaditeľky organizačného

a kontrolného odboru, opakovaný podnet nepodal, resp. zo sťažnosti a z jej príloh táto

skutočnosť nevyplýva, preto jeho sťažnosť ústavný súd v tejto časti odmietol podľa § 25

ods. 2 v spojení s ako neprípustnú z dôvodu, že

sťažovateľ pred podaním sťažnosti ústavnému súdu nevyčerpal všetky právne prostriedky,

ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd poskytuje.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. septembra 2011