Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 675/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. októbra 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

advokátom Mgr. Slavomírom Ilavským, Námestie legionárov 5, Prešov, vo veci

namietaného porušenia jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn.

z 21. apríla 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. júla 2016

doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci

namietaného porušenia jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. z 21. apríla 2016 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

Sťažovateľ uviedol, že napadnutým uznesením krajského súdu, ktoré bolo

sťažovateľovi doručené 3. júna 2016, boli porušené základné práva sťažovateľa zaručené

v čl. 6 ods. 1 dohovoru, „Ústavy SR, čl. 127 ods. 1 - základné práva a slobody nakoľko

sporná vec náhrady trov konania bola nesprávne a nespravodlivo prejednaná a nesprávne

rozhodnutá, čím došlo zo strany súdu k porušeniu uvádzaných práv sťažovateľa.

Sťažovateľ žiada, ak Ústavný súd SR príjme túto sťažnosť, aby v súlade s SR

čl. 127 ods. 1, 2, v spojení s § 56 ods. 1, 2, z. č. 38/1993 z. z. v platnom znení, vydal tento

Nález, v ktorom rozhodne a vysloví, že Krajský súd Prešov ako odvolací súd, Uznesením

č. k. -58, porušil základné práva sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie

podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru a Ústavu SR, Čl. 127 ods. 1.

Zrušuje Uznesenie Krajského súdu Prešov č. k. - 58, vydané 21.4.2016,

Zrušuje Uznesenie Okresného súdu Prešov č. k. Uznesenie Okresného súdu Prešov

č. k. -48, vydané 31.12.2015.

Priznáva náhradu trov konania právnemu zástupcovi sťažovateľa podľa § 11 ods. 2

Vyhl. MS SR č. 655/2004 z. z. za 2 úkony právnej služby... spolu priznané 296,44 €.“.

V odôvodnení sťažnosti sťažovateľ uviedol, že krajský súd napadnutým uznesením

potvrdil uznesenie prvostupňového súdu, ktorým bol sťažovateľ zaviazaný zaplatiť

odporcovi náhradu trov konania v sume 308,20 € a obidvom účastníkom bol vrátený súdny

poplatok po 132,30 € a žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania

v sume 33,48 €.

Krajský súd dôvodil, že je správne vec trov posudzovať podľa § 146 ods. 2 prvej vety

z výlučne procesných dôvodov. Sťažovateľ si ale myslí, že

pri náhrade trov mali byť posúdené všetky okolnosti, a najmä, čo predchádzalo späť vzatiu

žaloby sťažovateľom, tomu sa odvolací súd už nevenoval, čím závažne pochybil.

Sťažovateľ konajúcemu súdu vyčíta, že „Prerušenie konania a následné späť vzatie

žaloby bolo učinené podľa odporučenia, resp. pokynu sudu v konaní č. ,

v ktorom sudkyňa pred pojednávaním zdôraznila a ako žiada uviesť sťažovateľ, naviedla

jeho ako žalobcu, že v prípade späť vzatia žaloby súdny poplatok bude vrátený, ale ďalej už

nespomenula, že v takom prípade bude žalobca povinný nahradiť trovy konania.

Žalobca teda v presvedčení a v omyle, že vrátením poplatkov bude vec vysporiadaná,

a trovy priznané nikomu nebudú, zobral žalobu späť, čo ale učiniť nemusel, v konaní sa

mohlo pokračovať a možno iný senát odvolacieho súdu by mal iný právny názor ako ten čo

rozhodoval odvolanie č. k. (), v ktorom bola žaloba sťažovateľa

zamietnutá... Vzhľadom na neobvyklý prípad a usmernenie sťažovateľa súdom, myslíme, že

správne je použiť , , kde sa náhrada trov účastníkom nepriznáva...

Ďalší rozpor vidíme v skutočnosti, že účastníkom súd vrátil krátené súdne poplatky,

teda aj sťažovateľovi, ale súčasne zaviazal ho na zaplatenie náhrady trov žalovanému, teda

bol porušený princíp jednotnosti trov, nakoľko trovy konania tvorí zaplatený súdny poplatok

spoločne s úkonmi právneho zastúpenia. Rozhodnutie, keď sa vracia súdny poplatok ale

zároveň sťažovateľ musí platiť náhradu trov - úkonov právneho zastúpenia je nesprávne

a nezákonné.

Sťažovateľ nechce zaťažovať Ústavný súd zbytočne, ani ho nepovažuje za akýsi treťo-

inštančný preskúmavací orgán, len nesúhlasí s interpretáciou dôvodov pre ktoré by mal

trovy platiť, nakoľko argumentácia súdu je extrémne tvrdá a prísne formalistická, avšak

popísané okolnosti tejto veci odôvodňujú opak. Nie je to bežný prípad kde niekto zaviní

zastavenie konania zámerne... Ďakujeme za pozornosť venovanú podnetu.“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je námietka porušenia v sťažnosti označených článkov ,

ako aj základných práv podľa a listiny napadnutým uznesením Okresného súdu

Prešov a krajského súdu, ktorými všeobecné súdy rozhodli o náhrade trov konania štátu.

Ústavný súd pripomína, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať

právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli

k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol

náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu

všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti

účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami

o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že

môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu

predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo

slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly

zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali

za následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis ).

Ústavný súd zdôrazňuje, že iba celkom výnimočne podrobnejšie preskúmava

rozhodnutia všeobecných súdov o trovách konania. Problematika náhrady trov konania by

mohla dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len v prípade extrémneho vybočenia z pravidiel

upravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo dôjsť najmä na základe takej interpretácie

a aplikácie príslušných ustanovení zákona, ktorá by v sebe zahŕňala črty svojvôle (mutatis

mutandis , ).

Ako zo sťažnosti a z k nej priloženej dokumentácie vyplýva, spor, v súvislosti

s ktorým sa sťažovateľ uchádza o ústavnú ochranu v konaní pred ústavným súdom, sa týka

náhrady trov konania odporcovi v konaní, ktoré Okresný súd Prešov zastavil po späťvzatí

žaloby sťažovateľom v sume 308 €, a trov odvolacieho konania, ktoré bol sťažovateľ

povinný zaplatiť žalovanému po pre sťažovateľa neúspešnom konaní na krajskom súde.

V nadväznosti na túto skutočnosť ústavný súd poukazuje na § 238 ods. 5

( účinného od 1. júla

2016 – ), z ktorého okrem iného vyplýva, že dovolanie ako

mimoriadny opravný prostriedok nie je prípustné vo veciach, v ktorých je napadnuté

právoplatné rozhodnutie neprevyšujúce trojnásobok minimálnej mzdy, t. j. táto skutočnosť

predstavuje vo sfére všeobecného súdnictva zákonný dôvod na odmietnutie

dovolania z dôvodu neprípustnosti vzhľadom na to, že ide o sumu bagateľnú (pozri napr.

alebo ).

Všetky tieto hľadiská a postuláty tvorili východiská pre posúdenie sťažnosti

ústavným súdom aj v tomto prípade.

Ústavný súd už vyslovil právny názor, podľa ktorého ak

(a od 1. júla 2016 aj ), vylučuje u bagateľných vecí prieskum

rozhodnutí vydaných druhostupňovými súdmi, bolo by proti logike pripustiť, aby ich

prieskum bol automaticky posunutý do roviny ústavného súdnictva (,

). Aj preto ústavný súd v prípadoch, keď sťažnosť smeruje proti rozhodnutiu

orgánu verejnej moci, v ktorom ide zjavne o bagateľnú sumu, poskytuje ústavnoprávnu

ochranu sťažovateľom len v celkom výnimočných prípadoch, ak sťažnosť signalizuje, že

došlo k zásahu do základných práv alebo slobôd v mimoriadne závažnom rozsahu [intenzite

(, , , ), ].

Vo veci sťažovateľa o takýto výnimočný prípad podľa názoru ústavného súdu zjavne nejde.

Z už citovaného vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne

neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , , , ). K iným

dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí

aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp.

nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná

v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (, m. m. ,

, ).

Vychádzajúc zo skutočnosti, že sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha ústavnej

ochrany v spore o sumu, ktorá je zjavne bagateľná, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

dospel k záveru, že sťažnosť je potrebné podľa

odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. októbra 2016