Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 693/2016
PDF · 230.3 KB
No categories available
III. ÚS 693/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. októbra 2016
predbežne prerokoval sťažnosť , ,
právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm
s. r. o., Kmeťova 26, Košice, konajúcou prostredníctvom konateľky a advokátky
JUDr. Klaudie Azariovej, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú
právnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky postupom a rozhodnutím
Okresného riaditeľstva Policajného zboru Liptovský Mikuláš, okresného dopravného
inšpektorátu v konaní vedenom pod ČVS: ORP-51/DI-LM-2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 7. augusta
2015 doručená sťažnosť , (ďalej len
„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu
ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom
a rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru Liptovský Mikuláš, okresného
dopravného inšpektorátu (ďalej len „okresné riaditeľstvo PZ“) v konaní vedenom pod
ČVS: ORP-51/DI-LM-2013.
2. Sťažovateľ v odôvodnení svojej sťažnosti k skutkovému stavu uvádza:
«Dňa 10.10.2013 vydal porušovateľ práva v konaní vedenom pod vyššie uvedenou
spisovou značkou uznesenie, ktorým začal trestné stíhanie a súčasne vzniesol obvinenie voči
sťažovateľovi ako obvineného pre prečin Marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa
§ 348 ods. 1 písm. d) TZ, lebo na podklade zistených skutočnosti mal byť dostatočne
odôvodnený záver, že „dňa 27.08.2013 v čase o 22:09 hod ako vodič viedol nákladné
motorové vozidlo kategórie N1G, zn. Mercedes Benz ML 320 CDI,
z ulice Rumanovej na ulicu Pišútovu v Liptovskom Mikuláši, kde na križovatke ulíc Pišútova
- Kuzmányho bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ v LM,
pričom počas kontroly bolo zistené, že menovaný vykonával jazdu na nákladnom
motorovom vozidle ... napriek tomu, že mu bol rozhodnutí Správneho orgánu Okresného
dopravného inšpektorátu v LM pod číslo ORPZ-LM-P-424 /2012. zo dňa 15.02.2013. ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňom 20.05.2013 a je vykonateľné 05.06.2013. uložený zákaz
činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov, čím porušil zákaz činnosti viesť
motorové vozidlá všetkého druhu v uvedenom období.“
Voči predmetnému uzneseniu bola sťažovateľom v zastúpení podaná sťažnosť, ktorá
bola dňa 13.12.2013 zamietnutá Okresnou prokuratúrou Liptovský Mikuláš ako podanú
neoprávnenou osobou. Voči uzneseniu Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podal
sťažovateľ v zastúpení návrh na zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní,
ktorému bolo zo strany Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky uznesením zo dňa
07.05.2014 vyhovené a Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky bolo vyslovené
porušenie zákona v neprospech sťažovateľa. Z uvedeného dôvodu bolo zrušené uznesenie
Okresnej prokuratúry ako aj uznesenie porušovateľa práva z 10.10.2013 v časti, v ktorej
bolo vznesené obvinenie.
Na základe vyššie uvedených skutočností porušovateľ práva vydal uznesenie zo dňa
07.06.2014, ktorým vec postúpil na Okresné riaditeľstvo PZ Liptovský Mikuláš - oddelenie
bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií - správne konanie.
Aj proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ sťažnosť z dôvodu, že trestné stíhanie
malo byť zastavené, keďže neboli podmienky na jeho postúpenie do správneho konania.
Predmetnej sťažnosti bolo zo strany Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš vyhovené, no
nie z dôvodu namietaného sťažovateľom, ale z dôvodu prejudikovania spáchania priestupku
zo strany porušovateľa práva a ďalej s tým, že hoci nemohol porušiť zákaz činnosti udelený
mu rozhodnutím Správneho orgánu Okresného dopravného inšpektorátu v LM pod číslo
ORPZ-LM-P-424 /2012, zo dňa 15.02.2013, mal viesť motorové vozidlo bez vodičského
oprávnenia a preto je potrebné v tomto konaní doplniť iné rozhodnutia správnych orgánov
týkajúcich sa odobratia vodičského oprávnenia. Okresná prokuratúra LM ďalej uvádza:
„Až po doplnení dokazovania bude možné zistiť, či viedol nákladné
motorové vozidlo dňa 27.08.2013 oprávnene alebo neoprávnene, pretože mu bolo odňaté
vodičské oprávnenie a zadržaný vodičský preukaz v inom konaní a tak zistiť, či jeho konanie
môže byť posúdené správnym orgánom ako priestupok alebo bude prichádzať do úvahy
“
zastavenie trestného stíhania v zmysle § 215ods.1....
V zmysle vyššie uvedeného porušovateľ práva vydal nové uznesenie zo dňa
06.10.2014, v zmysle ktorého uviedol:
Podľa §214 ods. 1 TP trestnú vec, v ktorej bolo začaté stíhanie za prečin Marenia
výkonu rozhodnutia podľa § 348 ods. 1. písm. d) TZ preto, že dňa 27.08.2014 v čase o
22:09 hod ako vodič viedol nákladné motorové vozidlo kategórie N1G, zn. Mercedes Benz
ML 320 CDI, , z ulice Rumanovej na ulicu Pišútovu v Liptovskom
Mikuláši, kde na križovatke ulíc Pišútova - Kuzmányho bol zastavený a kontrolovaný
hliadkou Obvodného oddelenia PZ v LM, pričom počas kontroly bolo zistené, že menovaný
vykonával jazdu na uvedenom vozidle napriek tomu, že mu boli rozhodnutím správneho
orgánu Okresného dopravného inšpektorátu pod číslom ORPZ-LM-ODI-140-035/2012 zo
dňa 23.07.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.08.2012, odobraté vodičské
oprávnenia skupiny AM. B. B1.
Voči uzneseniu OR PZ LM zo dňa 06.10.2014 podal sťažovateľ sťažnosť, ktorej
Okresná prokuratúra Liptovským Mikuláš nevyhovela a odmietla ju uznesením zo dňa
06.11.2014 ako nedôvodnú. Predmetnú sťažnosť sme odôvodnili najmä tým, že
poverený príslušník PZ nie je oprávnený vec postúpiť na priestupkové konanie
v zmysle ustanovenia § 214 vzhľadom na skutočnosť, že skutok, ktorý špecifikuje
v odôvodnení uznesenia zo dňa 06.10.2014 nemá nič spoločné s trestným konaním, pre
skutok, ktorý je špecifikovaný v uznesení zo dňa 10.10.2013 a nebol v trestnom konaní
riešený,
trestné stíhanie bolo začaté a obvinenie vznesené pre podozrenie zo spáchania
trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa §348 ods. 1 písm. d) zákona
skutková podstata trestného činu, konkrétne jeho objektívna stránka spočíva v
marení rozhodnutia orgánu verejnej moci vykonávaním činnosti, na ktorú sa vzťahuje toto
rozhodnutie. V samotnej výrokovej časti uznesenia zo dňa 10.10.2013 sa deklaruje marenie
rozhodnutia vydaného v správnom konaní pod sp. značkou ORPZ-LM-ODI2-P-424/2012
zo dňa 15.02.2013, ktorým bol uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12
mesiacov, no v uznesení zo dňa 06.10.2014 je uvedený skutok, pre ktorý sa trestné stíhanie
z dôvodu spáchania trestného činu marenia úradného rozhodnutia ani začať nemohlo,
keďže v konaní vedenom pod číslo ORPZ-LM-ODI-140-035/2012. ktoré uvádza porušovateľ
práva nebol udelený akýkoľvek zákaz činnosti.
...
Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal podnet v zmysle
ustanovenia § 31 a nasl. zákona 153/2001 Z. z. o prokuratúre ako aj opakovaný podnet
v zmysle § 34 a nasl. zákona 153/2001 Z. z. o prokuratúre, no ani Krajská prokuratúra
v Žiline ani Generálna prokuratúra Slovenskej republiky v konaní a rozhodovaní Okresného
riaditeľstva PZ Liptovský Mikuláš resp. Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš porušenie
zákona nevideli a oba podnety vybavili tak, že ich odložili.
Upovedomenie o vybavení opakovaného podnetu bolo právnym zástupcom
sťažovateľa doručené dňa 08.06.2015.»
3. Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uviedol:
«V zmysle vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu je zrejmé, že:
trestné stíhanie pre spáchanie trestného činu marenia výkonu rozhodnutia v zmysle
§ 348 ods. 1, písm. d) TZ nie je možné začať z dôvodu, že bolo iným rozhodnutím správneho
orgánu odobraté vodičské oprávnenie, keďže nejde o uložený zákaz činnosti a uznesenie
vydané povereným príslušníkom Okresného riaditeľstva PZ v Liptovskom Mikuláši je
uznesením zmätočným a nepreskúmateľným,
poverený príslušník Okresného riaditeľstva PZ v Liptovskom Mikuláši nebol
oprávnený skúmať, či bol alebo nebol vedením vozidla v danom čase spáchaný priestupok,
keďže uvedené patri do kompetencie správneho orgánu,
porušením vyššie uvedených bodov bolo ovplyvnené procesné postavenie sťažovateľa
v správnom konaní, najmä čo sa týka možnosti vyjadriť sa k úkonom správneho orgánu,
plynutia procesných lehôt v správnom, resp. priestupkovom konaní a pod.
z čoho je zrejmé, že sťažovateľ bol rozhodnutím a postupom Okresného riaditeľstva
PZ v Liptovskom Mikuláši v trestnej veci vedenej pod sp. značkou ČVS: ORP-51/DI-LM-
2013, vzhľadom na porušenie jeho práva na súdnu a inú právnu ochranu. Uvedené konanie
malo byť zastavané, v zmysle ustanovenia §215 ods. 1 TZ, v zmysle ktorého: (1) Prokurátor
zastaví trestné stíhanie, ak (b) nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na
postúpenie veci.»
4. Pokiaľ ide o požadovanú výšku primeraného finančného zadosťučinenia,
sťažovateľ uviedol:
„Vzhľadom na uvedené porušenie práva sťažovateľa, vedenie trestného stíhania až
do momentu, kedy si tento musel mimoriadnym opravným prostriedkom v zmysle Trestného
zákona vymohol zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia, ako aj z dôvodu konštantného
porušovania procesných práv sťažovateľa zo strany orgánov činných v trestnom konaní,
množstve opravných prostriedkov podaných sťažovateľom, minutých času a financií na
napravenie procesných krívd, sťažovateľ žiada Ústavný súd SR o priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia vo výške 1.500,- EUR.
Výška finančného zadosťučinenia je odôvodnená predovšetkým samotnou dobou
vedenia trestného stíhania voči sťažovateľovi, a opakovaným cieleným konaním orgánov
činných v trestnom konaní za účelom poškodenia sťažovateľa, bez ohľadu na čas a financie,
ktoré musel sťažovateľ minúť s cieľom nápravy.“
5. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto
rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa ustanovenia
čl. 46 ústavného zákona č 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, bolo postupom
a rozhodnutím Okresného riaditeľstva policajného zboru v Liptovskom Mikuláši, okresný
dopravný inšpektorát v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-51/DI-LM-2013, porušené.
2. Okresnému riaditeľstvu policajného zboru v Liptovskom Mikuláši, okresný
dopravný inšpektorát v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-51/DI-LM-2013 vracia vec
na ďalšie konanie a prikazuje konať v súlade so zákonom.
3. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1.500,00 EUR
(tisícpäťsto eur), ktoré je porušovateľ práva povinný do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto nálezu vyplatiť sťažovateľovi na účet právneho zástupcu sťažovateľa.
4. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov konania v sume 355,73 €, ktoré je
porušovateľ práva povinný zaplatiť na účet jej právneho zástupcu č. ú: 2911965099/1100,
vedený v Tatra banka, a.s., a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
6. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
8. Podľa čl. 131 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa čl. 127
ústavy v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.
9. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí
bez prítomnosti navrhovateľa.
10. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
III.
11. Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46
ústavy postupom a rozhodnutím okresného riaditeľstva PZ v konaní vedenom pod
ČVS: ORP-51/DI-LM-2013 pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348
ods. 1 písm. d) Trestného zákona.
12. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v predmetnom konaní boli okresným
riaditeľstvom PZ vydané tri uznesenia (sp. zn. ORP-51/DI-LM-2013 z 10. októbra 2013,
sp. zn. ORP-51/DI-LM-2013 zo 7. júna 2014, sp. zn. ORP-51/DI-LM-2013 zo 6. októbra
2014), pričom sťažovateľ v petite sťažnosti presne neidentifikoval, ktoré z týchto troch
rozhodnutí vydaných okresným riaditeľstvom PZ v predmetnom konaní napáda.
Podľa sťažovateľa k porušeniu základného práva podľa čl. 46 ústavy malo dôjsť
predovšetkým tým, že uznesenie okresného riaditeľstva PZ je „zmätočné
a nepreskúmateľné“, ako aj tým, že poverený príslušník okresného riaditeľstva PZ nebol
oprávnený skúmať spáchanie priestupku, keďže to patrí do kompetencie správneho orgánu,
pričom argumentácia sťažovateľa vyúsťuje do záveru, že podľa jeho názoru malo byť
predmetné trestné konanie zastavené, keďže skutok nie je trestným činom.
13. Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na neverejnom
zasadnutí senátu podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde, pričom v rámci tohto
preskúmania zistil, že sťažnosť je potrebné odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného
súdu, ako aj pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí. Uvedené ústavný súd
odôvodňuje takto:
Nedostatok právomoci ústavného súdu
14. Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať
o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich
základných práv alebo slobôd, je založená na základe princípu subsidiarity. Zo subsidiarity
právomoci ústavného súdu vyplýva, že ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní
sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa môže domôcť ochrany svojho základného práva alebo
slobody využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov pred iným
orgánom verejnej moci, odmietne takúto sťažnosť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na
prerokovanie (mutatis mutandis napr. I. ÚS 103/02, I. ÚS 269/06). Z uvedeného vyplýva, že
v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy prislúcha ústavnému súdu právomoc
zaoberať sa namietaným porušením základného práva alebo slobody za predpokladu, že
právna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu (mutatis mutandis I. ÚS 78/99).
Podstatou účinnej ochrany základných práv a slobôd sťažovateľa je okrem iného aj opravný
prostriedok, ktorý má fyzická osoba alebo právnická osoba k dispozícii vo vzťahu
k základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých sa namieta, a ktorý jej umožňuje
odstrániť ten stav, v ktorom vidí porušenie svojho základného práva alebo slobody
(I. ÚS 36/96).
15. V danom prípade bol sťažovateľ oprávnený požiadať o preskúmanie postupu
policajta podľa § 210 Trestného poriadku, pričom o tejto žiadosti bol oprávnený rozhodnúť
prokurátor. Sťažovateľ bol tiež oprávnený podať sťažnosti proti jednotlivým uzneseniam
okresného riaditeľstva PZ, o ktorých bol taktiež oprávnený rozhodnúť prokurátor.
16. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal sťažnosť
- proti uzneseniu okresného riaditeľstva PZ sp. zn. ORP-51/DI-LM-2013
z 10. októbra 2013, o ktorej rozhodla Okresná prokuratúra Liptovský Mikuláš
(ďalej len „okresná prokuratúra“) uznesením č. k. 1 Pv 558/13/5505-7
z 13. decembra 2013,
- proti uzneseniu okresného riaditeľstva PZ sp. zn. ORP-51/DI-LM-2013 zo 7. júna
2014, o ktorej rozhodla okresná prokuratúra uznesením č. k. 1 Pv 558/13/5505-26
zo 4. augusta 2014,
- proti uzneseniu okresného riaditeľstva PZ sp. zn. ORP-51/DI-LM-2013
zo 6. októbra 2014, o ktorej rozhodla okresná prokuratúra uznesením č. k.
1 Pv 558/13/5505-34 zo 6. novembra 2014.
17. Sťažovateľ teda využil možnosť podania riadneho opravného prostriedku proti
jednotlivým rozhodnutiam okresného riaditeľstva PZ, o ktorých bolo aj rozhodnuté.
Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ mal k dispozícii účinné právne prostriedky na ochranu
svojich základných práv, o ktorých bola oprávnená rozhodnúť okresná prokuratúra (a ktoré
aj využil), čo vylučuje právomoc ústavného súdu (m. m. I. ÚS 33/09).
18. Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol
sťažnosť sťažovateľa z dôvodu nedostatku svojej právomoci.
Nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí
19. Nad rámec ústavný súd poznamenáva:
Vychádzajúc z obsahu sťažnosti a k nej priložených príloh, ústavný súd zároveň
konštatuje, že táto sťažnosť napriek tomu, že sťažovateľ je zastúpený kvalifikovaným
právnym zástupcom – advokátom, nespĺňa všetky zákonom predpokladané náležitosti
návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 3 a § 50 ods. 1
písm. b) a ods. 2 zákona o ústavnom súde.
20. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa
ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva,
prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,
odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde
ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konania, okrem prípadov výslovne uvedených
v tomto zákone.
21. Ustanovenie § 20 zákona o ústavnom súde sa v celom rozsahu vzťahuje
aj na sťažnosť podľa § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde. Ústavný súd výslovne
zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania osobitne platí
v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd
sú zastúpené advokátom. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone
o ústavnom súde presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie
viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1
ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde). Viazanosť ústavného súdu návrhom sa
vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha. Ústavný súd
môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti,
a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (čl. 2 ods. 2
ústavy).
22. Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných
náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať, ktoré základné práva alebo slobody sa podľa
tvrdenia sťažovateľa porušili [písm. a)], označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia
alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody [písm. b)],
a označenie, proti komu smeruje [písm. c)]. Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde
k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom
zásahu.
23. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľom predložený
návrh rozhodnutia vo veci samej (petit) nie je vymedzený presne, určito a zrozumiteľne,
teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre jeho rozhodnutie v uvedenej veci.
Sťažovateľ síce v petite podanej sťažnosti uvádza, ktoré jeho základné právo malo
byť porušené, avšak jednoznačne dátumom neoznačil/neidentifikoval, ktorým z viacerých
rozhodnutí okresného riaditeľstva PZ malo byť jeho základné právo porušené.
24. V súvislosti s uvedeným nedostatkom petitu, ktorý patrí medzi zákonom
predpísané náležitosti každého návrhu na začatie konania pred ústavným súdom, ústavný
súd pripomína, že tieto nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup
slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom
z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd
posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr.
IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010, III. ÚS 357/2010, II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010,
IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010).
Ústavný súd v minulosti v tejto súvislosti opakovane konštatoval, že podľa § 18 ods. 2
zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.
o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát
je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať
práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval
úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli
objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie
konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky
zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.
Aj v súvislosti s tým naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“,
t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).
25. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol
sťažnosť sťažovateľa aj z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.
26. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
27. Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť ako celok, o ďalších nárokoch sťažovateľa
nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. októbra 2016