Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 693/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. októbra 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm

s. r. o., Kmeťova 26, Košice, konajúcou prostredníctvom konateľky a advokátky

JUDr. Klaudie Azariovej, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu podľa postupom a rozhodnutím

Okresného riaditeľstva Policajného zboru Liptovský Mikuláš, okresného dopravného

inšpektorátu v konaní vedenom pod ČVS: ORP-51/DI-LM-2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 7. augusta

2015 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu podľa (ďalej len „“) postupom

a rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru Liptovský Mikuláš, okresného

dopravného inšpektorátu (ďalej len „okresné riaditeľstvo PZ“) v konaní vedenom pod

ČVS: ORP-51/DI-LM-2013.

2. Sťažovateľ v odôvodnení svojej sťažnosti k skutkovému stavu uvádza:

«Dňa 10.10.2013 vydal porušovateľ práva v konaní vedenom pod vyššie uvedenou

spisovou značkou uznesenie, ktorým začal trestné stíhanie a súčasne vzniesol obvinenie voči

sťažovateľovi ako obvineného pre prečin Marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa

, lebo na podklade zistených skutočnosti mal byť dostatočne

odôvodnený záver, že „dňa 27.08.2013 v čase o 22:09 hod ako vodič viedol nákladné

motorové vozidlo kategórie N1G, zn. Mercedes Benz ML 320 CDI,

z ulice Rumanovej na ulicu Pišútovu v Liptovskom Mikuláši, kde na križovatke ulíc Pišútova

- Kuzmányho bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ v LM,

pričom počas kontroly bolo zistené, že menovaný vykonával jazdu na nákladnom

motorovom vozidle ... napriek tomu, že mu bol rozhodnutí Správneho orgánu Okresného

dopravného inšpektorátu v LM pod číslo ORPZ-LM-P-424 /2012. zo dňa 15.02.2013. ktoré

nadobudlo právoplatnosť dňom 20.05.2013 a je vykonateľné 05.06.2013. uložený zákaz

činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov, čím porušil zákaz činnosti viesť

motorové vozidlá všetkého druhu v uvedenom období.“

Voči predmetnému uzneseniu bola sťažovateľom v zastúpení podaná sťažnosť, ktorá

bola dňa 13.12.2013 zamietnutá Okresnou prokuratúrou Liptovský Mikuláš ako podanú

neoprávnenou osobou. Voči uzneseniu Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podal

sťažovateľ v zastúpení návrh na zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní,

ktorému bolo zo strany Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky uznesením zo dňa

07.05.2014 vyhovené a Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky bolo vyslovené

porušenie zákona v neprospech sťažovateľa. Z uvedeného dôvodu bolo zrušené uznesenie

Okresnej prokuratúry ako aj uznesenie porušovateľa práva z 10.10.2013 v časti, v ktorej

bolo vznesené obvinenie.

Na základe vyššie uvedených skutočností porušovateľ práva vydal uznesenie zo dňa

07.06.2014, ktorým vec postúpil na Okresné riaditeľstvo PZ Liptovský Mikuláš - oddelenie

bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií - správne konanie.

Aj proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ sťažnosť z dôvodu, že trestné stíhanie

malo byť zastavené, keďže neboli podmienky na jeho postúpenie do správneho konania.

Predmetnej sťažnosti bolo zo strany Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš vyhovené, no

nie z dôvodu namietaného sťažovateľom, ale z dôvodu prejudikovania spáchania priestupku

zo strany porušovateľa práva a ďalej s tým, že hoci nemohol porušiť zákaz činnosti udelený

mu rozhodnutím Správneho orgánu Okresného dopravného inšpektorátu v LM pod číslo

ORPZ-LM-P-424 /2012, zo dňa 15.02.2013, mal viesť motorové vozidlo bez vodičského

oprávnenia a preto je potrebné v tomto konaní doplniť iné rozhodnutia správnych orgánov

týkajúcich sa odobratia vodičského oprávnenia. Okresná prokuratúra LM ďalej uvádza:

„Až po doplnení dokazovania bude možné zistiť, či viedol nákladné

motorové vozidlo dňa 27.08.2013 oprávnene alebo neoprávnene, pretože mu bolo odňaté

vodičské oprávnenie a zadržaný vodičský preukaz v inom konaní a tak zistiť, či jeho konanie

môže byť posúdené správnym orgánom ako priestupok alebo bude prichádzať do úvahy

“

zastavenie trestného stíhania v zmysle § 215ods.1....

V zmysle vyššie uvedeného porušovateľ práva vydal nové uznesenie zo dňa

06.10.2014, v zmysle ktorého uviedol:

Podľa trestnú vec, v ktorej bolo začaté stíhanie za prečin Marenia

výkonu rozhodnutia podľa . písm. d) preto, že dňa 27.08.2014 v čase o

22:09 hod ako vodič viedol nákladné motorové vozidlo kategórie N1G, zn. Mercedes Benz

ML 320 CDI, , z ulice Rumanovej na ulicu Pišútovu v Liptovskom

Mikuláši, kde na križovatke ulíc Pišútova - Kuzmányho bol zastavený a kontrolovaný

hliadkou Obvodného oddelenia PZ v LM, pričom počas kontroly bolo zistené, že menovaný

vykonával jazdu na uvedenom vozidle napriek tomu, že mu boli rozhodnutím správneho

orgánu Okresného dopravného inšpektorátu pod číslom ORPZ-LM-ODI-140-035/2012 zo

dňa 23.07.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.08.2012, odobraté vodičské

oprávnenia skupiny AM. B. B1.

Voči uzneseniu OR PZ LM zo dňa 06.10.2014 podal sťažovateľ sťažnosť, ktorej

Okresná prokuratúra Liptovským Mikuláš nevyhovela a odmietla ju uznesením zo dňa

06.11.2014 ako nedôvodnú. Predmetnú sťažnosť sme odôvodnili najmä tým, že

poverený príslušník PZ nie je oprávnený vec postúpiť na priestupkové konanie

v zmysle ustanovenia § 214 vzhľadom na skutočnosť, že skutok, ktorý špecifikuje

v odôvodnení uznesenia zo dňa 06.10.2014 nemá nič spoločné s trestným konaním, pre

skutok, ktorý je špecifikovaný v uznesení zo dňa 10.10.2013 a nebol v trestnom konaní

riešený,

trestné stíhanie bolo začaté a obvinenie vznesené pre podozrenie zo spáchania

trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa §348 ods. 1 písm. d) zákona

,

skutková podstata trestného činu, konkrétne jeho objektívna stránka spočíva v

marení rozhodnutia orgánu verejnej moci vykonávaním činnosti, na ktorú sa vzťahuje toto

rozhodnutie. V samotnej výrokovej časti uznesenia zo dňa 10.10.2013 sa deklaruje marenie

rozhodnutia vydaného v správnom konaní pod sp. značkou ORPZ-LM-ODI2-P-424/2012

zo dňa 15.02.2013, ktorým bol uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12

mesiacov, no v uznesení zo dňa 06.10.2014 je uvedený skutok, pre ktorý sa trestné stíhanie

z dôvodu spáchania trestného činu marenia úradného rozhodnutia ani začať nemohlo,

keďže v konaní vedenom pod číslo ORPZ-LM-ODI-140-035/2012. ktoré uvádza porušovateľ

práva nebol udelený akýkoľvek zákaz činnosti.

...

Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal podnet v zmysle

ustanovenia a nasl. zákona o prokuratúre ako aj opakovaný podnet

v zmysle a nasl. zákona o prokuratúre, no ani Krajská prokuratúra

v Žiline ani Generálna prokuratúra Slovenskej republiky v konaní a rozhodovaní Okresného

riaditeľstva PZ Liptovský Mikuláš resp. Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš porušenie

zákona nevideli a oba podnety vybavili tak, že ich odložili.

Upovedomenie o vybavení opakovaného podnetu bolo právnym zástupcom

sťažovateľa doručené dňa 08.06.2015.»

3. Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uviedol:

«V zmysle vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu je zrejmé, že:

trestné stíhanie pre spáchanie trestného činu marenia výkonu rozhodnutia v zmysle

, nie je možné začať z dôvodu, že bolo iným rozhodnutím správneho

orgánu odobraté vodičské oprávnenie, keďže nejde o uložený zákaz činnosti a uznesenie

vydané povereným príslušníkom Okresného riaditeľstva PZ v Liptovskom Mikuláši je

uznesením zmätočným a nepreskúmateľným,

poverený príslušník Okresného riaditeľstva PZ v Liptovskom Mikuláši nebol

oprávnený skúmať, či bol alebo nebol vedením vozidla v danom čase spáchaný priestupok,

keďže uvedené patri do kompetencie správneho orgánu,

porušením vyššie uvedených bodov bolo ovplyvnené procesné postavenie sťažovateľa

v správnom konaní, najmä čo sa týka možnosti vyjadriť sa k úkonom správneho orgánu,

plynutia procesných lehôt v správnom, resp. priestupkovom konaní a pod.

z čoho je zrejmé, že sťažovateľ bol rozhodnutím a postupom Okresného riaditeľstva

PZ v Liptovskom Mikuláši v trestnej veci vedenej pod sp. značkou ČVS: ORP-51/DI-LM-

2013, vzhľadom na porušenie jeho práva na súdnu a inú právnu ochranu. Uvedené konanie

malo byť zastavané, v zmysle ustanovenia , v zmysle ktorého: (1) Prokurátor

zastaví trestné stíhanie, ak (b) nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na

postúpenie veci.»

4. Pokiaľ ide o požadovanú výšku primeraného finančného zadosťučinenia,

sťažovateľ uviedol:

„Vzhľadom na uvedené porušenie práva sťažovateľa, vedenie trestného stíhania až

do momentu, kedy si tento musel mimoriadnym opravným prostriedkom v zmysle Trestného

zákona vymohol zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia, ako aj z dôvodu konštantného

porušovania procesných práv sťažovateľa zo strany orgánov činných v trestnom konaní,

množstve opravných prostriedkov podaných sťažovateľom, minutých času a financií na

napravenie procesných krívd, sťažovateľ žiada Ústavný súd SR o priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia vo výške 1.500,- EUR.

Výška finančného zadosťučinenia je odôvodnená predovšetkým samotnou dobou

vedenia trestného stíhania voči sťažovateľovi, a opakovaným cieleným konaním orgánov

činných v trestnom konaní za účelom poškodenia sťažovateľa, bez ohľadu na čas a financie,

ktoré musel sťažovateľ minúť s cieľom nápravy.“

5. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa ustanovenia

ústavného zákona č , bolo postupom

a rozhodnutím Okresného riaditeľstva policajného zboru v Liptovskom Mikuláši, okresný

dopravný inšpektorát v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-51/DI-LM-2013, porušené.

2. Okresnému riaditeľstvu policajného zboru v Liptovskom Mikuláši, okresný

dopravný inšpektorát v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-51/DI-LM-2013 vracia vec

na ďalšie konanie a prikazuje konať v súlade so zákonom.

3. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1.500,00 EUR

(tisícpäťsto eur), ktoré je porušovateľ práva povinný do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu vyplatiť sťažovateľovi na účet právneho zástupcu sťažovateľa.

4. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov konania v sume 355,73 €, ktoré je

porušovateľ práva povinný zaplatiť na účet jej právneho zástupcu č. ú: 2911965099/1100,

vedený v Tatra banka, a.s., a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

6. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa

v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.

9. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa.

10. Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

III.

11. Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46

postupom a rozhodnutím okresného riaditeľstva PZ v konaní vedenom pod

ČVS: ORP-51/DI-LM-2013 pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348

ods. 1 písm. d) .

12. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v predmetnom konaní boli okresným

riaditeľstvom PZ vydané tri uznesenia (sp. zn. ORP-51/DI-LM-2013 z 10. októbra 2013,

sp. zn. ORP-51/DI-LM-2013 zo 7. júna 2014, sp. zn. ORP-51/DI-LM-2013 zo 6. októbra

2014), pričom sťažovateľ v petite sťažnosti presne neidentifikoval, ktoré z týchto troch

rozhodnutí vydaných okresným riaditeľstvom PZ v predmetnom konaní napáda.

Podľa sťažovateľa k porušeniu základného práva podľa malo dôjsť

predovšetkým tým, že uznesenie okresného riaditeľstva PZ je „zmätočné

a nepreskúmateľné“, ako aj tým, že poverený príslušník okresného riaditeľstva PZ nebol

oprávnený skúmať spáchanie priestupku, keďže to patrí do kompetencie správneho orgánu,

pričom argumentácia sťažovateľa vyúsťuje do záveru, že podľa jeho názoru malo byť

predmetné trestné konanie zastavené, keďže skutok nie je trestným činom.

13. Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na neverejnom

zasadnutí senátu podľa , pričom v rámci tohto

preskúmania zistil, že sťažnosť je potrebné odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného

súdu, ako aj pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí. Uvedené ústavný súd

odôvodňuje takto:

Nedostatok právomoci ústavného súdu

14. Z vyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať

o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich

základných práv alebo slobôd, je založená na základe princípu subsidiarity. Zo subsidiarity

právomoci ústavného súdu vyplýva, že ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa môže domôcť ochrany svojho základného práva alebo

slobody využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov pred iným

orgánom verejnej moci, odmietne takúto sťažnosť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na

prerokovanie (mutatis mutandis napr. , ). Z uvedeného vyplýva, že

v konaní o sťažnosti podľa prislúcha ústavnému súdu právomoc

zaoberať sa namietaným porušením základného práva alebo slobody za predpokladu, že

právna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu (mutatis mutandis ).

Podstatou účinnej ochrany základných práv a slobôd sťažovateľa je okrem iného aj opravný

prostriedok, ktorý má fyzická osoba alebo právnická osoba k dispozícii vo vzťahu

k základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých sa namieta, a ktorý jej umožňuje

odstrániť ten stav, v ktorom vidí porušenie svojho základného práva alebo slobody

().

15. V danom prípade bol sťažovateľ oprávnený požiadať o preskúmanie postupu

policajta podľa , pričom o tejto žiadosti bol oprávnený rozhodnúť

prokurátor. Sťažovateľ bol tiež oprávnený podať sťažnosti proti jednotlivým uzneseniam

okresného riaditeľstva PZ, o ktorých bol taktiež oprávnený rozhodnúť prokurátor.

16. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal sťažnosť

- proti uzneseniu okresného riaditeľstva PZ sp. zn. ORP-51/DI-LM-2013

z 10. októbra 2013, o ktorej rozhodla Okresná prokuratúra Liptovský Mikuláš

(ďalej len „okresná prokuratúra“) uznesením č. k. -7

z 13. decembra 2013,

- proti uzneseniu okresného riaditeľstva PZ sp. zn. ORP-51/DI-LM-2013 zo 7. júna

2014, o ktorej rozhodla okresná prokuratúra uznesením č. k. -26

zo 4. augusta 2014,

- proti uzneseniu okresného riaditeľstva PZ sp. zn. ORP-51/DI-LM-2013

zo 6. októbra 2014, o ktorej rozhodla okresná prokuratúra uznesením č. k.

-34 zo 6. novembra 2014.

17. Sťažovateľ teda využil možnosť podania riadneho opravného prostriedku proti

jednotlivým rozhodnutiam okresného riaditeľstva PZ, o ktorých bolo aj rozhodnuté.

Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ mal k dispozícii účinné právne prostriedky na ochranu

svojich základných práv, o ktorých bola oprávnená rozhodnúť okresná prokuratúra (a ktoré

aj využil), čo vylučuje právomoc ústavného súdu (m. m. ).

18. Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol

sťažnosť sťažovateľa z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

Nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí

19. Nad rámec ústavný súd poznamenáva:

Vychádzajúc z obsahu sťažnosti a k nej priložených príloh, ústavný súd zároveň

konštatuje, že táto sťažnosť napriek tomu, že sťažovateľ je zastúpený kvalifikovaným

právnym zástupcom – advokátom, nespĺňa všetky zákonom predpokladané náležitosti

návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 3 a § 50 ods. 1

písm. b) a ods. 2 .

20. Podľa návrh na začatie konania sa

ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva,

prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,

odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Podľa

ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konania, okrem prípadov výslovne uvedených

v tomto zákone.

21. Ustanovenie sa v celom rozsahu vzťahuje

aj na sťažnosť podľa a nasl. . Ústavný súd výslovne

zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania osobitne platí

v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd

sú zastúpené advokátom. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone

o ústavnom súde presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie

viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1

, a ). Viazanosť ústavného súdu návrhom sa

vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha. Ústavný súd

môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti,

a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (čl. 2 ods. 2

).

22. Podľa sťažnosť okrem všeobecných

náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať, ktoré základné práva alebo slobody sa podľa

tvrdenia sťažovateľa porušili [písm. a)], označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia

alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody [písm. b)],

a označenie, proti komu smeruje [písm. c)]. Podľa

k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom

zásahu.

23. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľom predložený

návrh rozhodnutia vo veci samej (petit) nie je vymedzený presne, určito a zrozumiteľne,

teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre jeho rozhodnutie v uvedenej veci.

Sťažovateľ síce v petite podanej sťažnosti uvádza, ktoré jeho základné právo malo

byť porušené, avšak jednoznačne dátumom neoznačil/neidentifikoval, ktorým z viacerých

rozhodnutí okresného riaditeľstva PZ malo byť jeho základné právo porušené.

24. V súvislosti s uvedeným nedostatkom petitu, ktorý patrí medzi zákonom

predpísané náležitosti každého návrhu na začatie konania pred ústavným súdom, ústavný

súd pripomína, že tieto nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup

slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom

z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd

posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr.

, , , , ,

, , , , ).

Ústavný súd v minulosti v tejto súvislosti opakovane konštatoval, že podľa § 18 ods. 2

o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát

je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať

práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval

úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli

objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie

konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky

zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.

Aj v súvislosti s tým naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“,

t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

25. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol

sťažnosť sťažovateľa aj z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.

26. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

27. Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť ako celok, o ďalších nárokoch sťažovateľa

nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. októbra 2016