Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 33/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. februára 2009

predbežne prerokoval sťažnosť J. Č., D., toho času vo väzbe, zastúpeného advokátom

JUDr. J. V., V., vo veci namietaného porušenia základných práv a slobôd podľa čl. 5

a uzneseniami Okresného súdu Zvolen sp. zn.

z 24. septembra 2008 a Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

z 21. októbra 2008 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. Č. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. decembra

2008 doručená sťažnosť J. Č. (ďalej aj „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich

základných práv a slobôd podľa a (ďalej len

„ústava“) uzneseniami Okresného súdu Zvolen (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 24. septembra 2008 a Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 21. októbra 2008.

1. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že „dňa 23. 8. 2006 som bol uznesením Okresného

súdu Banská Bystria zo dňa 23. 8. 2006 vzatý do väzby z dôvodu

písm. a), c) , pričom väzba v mojom prípade začala plynúť dňa 21. 8. 2006.

Tak isto som bol obvinený Krajským riaditeľstvom PZ, odbor justičnej a kriminálnej

polície Banská Bystrica ČVS: KRP-60/OVK-BB-2006 zo spolupáchateľstva zo zvlášť

závažného zločinu sprenevery k k ..

Do dnešného dňa som vo výkone väzby, pričom ja považujem väzbu v mojom prípade

za nezákonnú a preto sa obraciam na ústavný súd s touto sťažnosťou ohľadne dĺžky

a dôvodov v mojom prípade...

Tvrdím, že väzba v mojom prípade je nezákonná, pretože je umelo predlžovaná

orgánmi činnými v trestnom konaní, kde dôvody väzby nemajú oporu v skutkových

zisteniach ani posudzovaní môjho prípadu, kde ja sa cítim byť nevinným a tvrdím, že skutky,

kladené mi za vinu takým spôsobom ako sú uvedené v obvinení a obžalobe som rozhodne

nespáchal.

Doteraz som nikdy nebol súdne trestaný a preto si myslím, že dĺžka trvania väzby

v súčasnej dobe 27 mesiacov je neprimeraná, kde dĺžka trvania väzby je odvodzovaná

od údajnej výšky škody skutkov ktoré som mal spáchať, hoci je zrejmé, že táto škoda nebola

vyčíslená objektívne a teda pokiaľ škoda, ktorá je podstatnou náležitosťou kvalifikácie

obzvlášť závažného zločinu sprenevery nebola riadne vyčíslená, nemožno ju považovať

za objektívnu, avšak orgány činné v trestnom konaní na túto skutočnosť neprihliadajú...“.

2. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„Okresný súd vo Zvolene uznesením zo dňa 24. 9. 2008 v spojitosti

s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 21. 10. 2008,

ktorým boli zamietnuté žiadosti a sťažnosť obžalovaného J. Č. porušili jeho práva podľa

SR a podľa Čl. 17 ods. 5 SR.

Obvinený J. Č. sa prepúšťa ihneď z väzby na slobodu.

Súd priznáva obvinenému J. Č. sumu 200.000,- Sk ako ujmu spôsobenú mu

označenými nezákonnými rozhodnutiami, ktoré je povinné zaplatiť spoločne a nerozdielne

Okresný súd vo Zvolene ako aj Krajský súd v Banskej Bystrici v lehote do 3 dní od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Okresný súd vo Zvolene a Krajský súd v Banskej Bystrici sú povinní zaplatiť

navrhovateľovi všetky trovy konania tak ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení

rozhodnutia.“

3. Sťažovateľ k sťažnosti pripojil aj uznesenie označeného súdu sp. zn.

z 24. septembra 2008, ktorým okresný súd ponechal obžalovaných v predmetnej trestnej

veci (J. B., I. Š. a J. Č.) vo väzbe, konkrétne sťažovateľa „z dôvodov § 71 písm. a, c Tr.

poriadku“.

4. O sťažnostiach obžalovaných I. Š., J. B. a sťažovateľa proti uzneseniu okresného

súdu z 24. septembra 2008 rozhodol krajský súd uznesením sp. zn.

z 21. októbra 2008 tak, že

„I. Podľa sa trestná vec obžalovaného I. Š. a spol. vedená na

Okresnom súde vo Zvolene pod sp. zn. tomuto súdu neodníma.

II. Podľa sa sťažnosti obžalovaných I. Š., J. B. a J. Č.

zamietajú.“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanovených zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Konanie o sťažnostiach je bližšie upravené predovšetkým v § 49 až § 56 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“).

Podľa ústavný súd každý návrh prerokuje

bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či spĺňa zákonom predpísané náležitosti

a či nie sú dôvody na jeho odmietnutie. Podľa návrhy

vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú

zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa nadobúdanie a stratu štátneho občianstva Slovenskej

republiky ustanoví zákon.

Podľa nikomu nemožno odňať štátne občianstvo Slovenskej

republiky proti jeho vôli.

Podľa do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený

zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

V sťažnosti je oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3

viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu

návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáhal.

Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej

sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (čl. 2

ods. 2 ).

Ústavný súd konštatuje, že predmetom sťažnosti je namietané porušenie v petite

sťažnosti označených základných práv postupom a rozhodnutiami (uznesením sp. zn.

z 24. septembra 2008 v spojitosti s uznesením sp. zn. z 21. októbra

2008) menovaných všeobecných súdov.

1. Sťažnosť sťažovateľa v časti, v ktorej namieta porušenie základného práva podľa

(nadobudnutie a strata štátneho občianstva Slovenskej republiky), ústavný súd

odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť aj vtedy,

ak namietaným postupom orgánu štátu (v danom prípade okresného súdu a krajského súdu)

nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,

a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu

štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov (, , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom odmietnutia sťažnosti

pre zjavnú neopodstatnenosť okrem iného aj nezistenie žiadnej možnosti porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (napr. , ), a tiež absencia priamej súvislosti

medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným

rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane

druhej (mutatis mutandis ).

Sťažovateľ (kvalifikovane právne zastúpený advokátom) nielenže nekonkretizoval

čím, akým postupom, resp. konaním porušili v sťažnosti menované všeobecné súdy

základné právo zaručené , ale z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností

nevyplýva žiadny záver o možnom porušení tohto základného práva (sťažovateľ okrem

prvého odseku petitu sťažnosti porušenie označeného základného práva nikde v sťažnosti

neuviedol). Vychádzajúc z ustanovenia (viazanosť

návrhom) ústavný súd o tejto časti sťažovateľovej sťažnosti rozhodol tak, že ju odmietol

ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 citovaného zákona).

2. Sťažovateľovu sťažnosť v časti, ktorou namieta porušenie základného práva

zaručeného v uznesením okresného súdu sp. zn.

z 24. septembra 2008 (pozri aj bod 3 I. časti odôvodnenia), ústavný súd odmietol z dôvodu

nedostatku právomoci na jej prerokovanie.

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou,

že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto

je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc

všeobecných súdov (m. m. ).

Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.

Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť

tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán

verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu

().

Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany

základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných

prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu

nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. ).

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ proti (v sťažnosti) namietanému uzneseniu

okresného súdu sp. zn. z 24. septembra 2008 podal riadny opravný prostriedok -

sťažnosť, o ktorej rozhodol krajský súd. Ústavný súd preto nemá právomoc na konanie o tej

časti sťažnosti, v ktorej sa namieta porušenie sťažovateľových práv týmto uznesením

okresného súdu.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, že na rozhodovanie o tejto časti

sťažnosti (proti namietanému uzneseniu okresného súdu) nie je daná jeho právomoc.

Sťažnosť v uvedenej časti preto odmietol z dôvodu nedostatku právomoci na jej

prerokovanie ( ).

3. K namietanému porušeniu základného práva podľa uznesením

krajského súdu sp. zn. z 21. októbra 2008.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ namieta

porušenie ním označeného základného práva rozhodnutím krajského súdu z dôvodov

už uvedených v 3. až 5. odseku bodu 1 I. časti odôvodnenia (údajná nezákonnosť väzby,

ktorá je „umelo predlžovaná orgánmi činnými v trestnom konaní, kde dôvody väzby nemajú

oporu v skutkových zisteniach...“), čo sťažovateľ, ako to vyplýva z obsahu sťažnosti,

považuje za svojvôľu a za taký postup, v ktorom absentuje zákonné a ústavne konformné

odôvodnenie väzby, a dĺžka trvania jeho väzby je neprimeraná.

Podľa osobná sloboda sa zaručuje. Následne z

možno vyvodiť základné právo na osobnú slobodu, ako aj zásadu, že pozbaviť

niekoho osobnej slobody možno iba z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (Trestný

poriadok a ). Ďalšie odseky uvádzajú konkrétne spôsoby

pozbavenia, resp. obmedzenia osobnej slobody, ktoré za splnenia zákonom ustanovených

podmienok sú prípustné. Jedným z týchto spôsobov je aj vzatie do väzby, resp. držanie vo

väzbe v zmysle .

Článok 17 ods. 5 obsahuje pri väzbe také práva, akými sú napríklad právo byť

vo väzbe len zo zákonného dôvodu a na základe rozhodnutia súdu, právo podať návrh na

konanie, v ktorom by súd neodkladne alebo urýchlene rozhodol o zákonnosti väzby

a nariadil prepustenie, ak je táto nezákonná, právo nebyť vo väzbe dlhšie ako po dobu

nevyhnutnú, resp. primeranú dobu alebo byť prepustený počas konania, pričom prepustenie

môže byť podmienené zárukou ().

Keďže rozhodovanie vo väzobných veciach predstavuje kontinuálny v zásade

dvojstupňový rozhodovací proces, ústavný súd pri rozhodovaní ústavnosti sťažnosťou

napadnutého rozhodnutia krajského súdu prihliadol, aj napriek svojmu právnemu názoru

(a z neho vyplývajúcich záverov) uvedenému v bode 2 tejto časti odôvodnenia, na skutkové

zistenia, právne názory a rozhodnutie v tejto veci konajúceho prvostupňového súdu,

z ktorých krajský súd vychádzal a na ne nadväzoval pri svojom posudzovaní (právnych

úvahách) zisteného skutkového stavu a aj samotnom rozhodovaní (a aplikácii relevantnej

právnej normy).

a) Okresný súd svojím rozhodnutím sp. zn. z 24. septembra 2008

ponechal obžalovaného J. Č. (sťažovateľa) vo väzbe z dôvodov § 71 písm. a) a c) Trestného

poriadku, a to na tomto skutkovom základe:

„Súd z obsahu spisu zistil, že obžalovaný J. Č. nemá stály preukázateľný zdroj

príjmov. Dom, ktorý vlastnil, predal. Podľa správy zo dňa 10. 07. 2005 sa po smrti otca

a starej matky dostal na hranicu chudoby. Obec má informácie, že si založil živnosť

s veľkým počtom rozmanitých predmetov podnikania.

Podľa správy z O. vo V. bol v r. 2004 - 2006 prejednaný za priestupok proti majetku

a proti občianskemu spolunažívaniu. Z odpisu RT zistené, že nemá záznam v odpise RT.

Vzhľadom na charakter trestnej činnosti, ktorej sa obžalovaný... dopustil skutočnosť,

že nemá zabezpečený stály príjem, je daná dôvodná hrozba, že bude pokračovať v trestnej

činnosti, ktorá je podľa názoru súdu jediným zdrojom jeho príjmov. Takisto súd musel

konštatovať, že u obžalovaného je daná aj hrozba vysokého trestu. Súd mal teda

za preukázané, že je daná dôvodná obava podľa teda,

že obžalovaný ujde a bude sa skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu, pretože mu hrozí

vysoký trest a zároveň je daný dôvod väzby podľa , teda

že bude pokračovať v trestnej činnosti.

Preto súd ponechal obžalovaných vo väzbe z vyššie uvedených dôvodov.“

b) Krajský súd uznesením sp. zn. z 21. októbra 2008 „o návrhu

obžalovaného J. B. na odňatie veci Okresnému súdu vo Zvolene a jej prikázanie inému

okresnému súdu a o sťažnostiach obžalovaných I. Š., J. B. a J. Č. proti uzneseniu Okresného

súdu vo Zvolene sp. zn. z 24. 9. 2008“ rozhodol v II. bode uvedeného výroku

tak, že „Podľa sa sťažnosti obžalovaných I. Š., J. B. a J. Č.

zamietajú“.

Z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu považuje ústavný súd vo vzťahu

k predmetu sťažnosti citovať tieto jeho relevantné časti:

„Vo vyššie označenej trestnej veci bola podaná dňa 5. 12. 2007 na Okresný súd

vo Zvolene obžaloba na obžalovaných... pre trestný čin úverového podvodu podľa § 250a

ods. 1, 3 Tr. zák. a iné trestné činy.

Naposledy dňa 24. 9. 2008 okresný súd opätovne predbežne prejednával podanú

obžalobu, pričom určil termín hlavného pojednávania vo veci a rozhodoval napadnutým

uznesením aj otázku väzby obžalovaných...

Po vyhlásení napadnutého uznesenia o väzbe obžalovaní I. Š., J. B. a J. Č. podali

proti nemu sťažnosť, ktorú osobitne zdôvodnili, najmä obžalovaný I. Š. a J. B...

Pokiaľ ide o podané sťažnosti obžalovaných I. Š., J. B. a J. Č. proti napadnutému

uzneseniu okresného súdu o väzbe z 24. 9. 2008, tieto musel krajský súd opätovne zamietnuť

ako nedôvodné podľa

Otázka väzby menovaných obžalovaných bola viackrát riešená okresným súdom

a krajským súdom nielen v prípravnom konaní, ale aj po podaní obžaloby dňa 5. 12. 2007.

Ako okresný súd, tak aj krajský súd opakovane konštatovali, že ako trestné stíhanie

menovaných obžalovaných, tak aj ich dôvody väzby ( konštatované naposledy v

napadnutom uznesení okresného súdu z 24. 9. 2008) sú dané a týchto treba ponechať vo

väzbe aj naďalej. Keďže od podania obžaloby doposiaľ sa situácia v trestnej veci

obžalovaných podstatnejšie nezmenila, krajský súd nemá dôvod odchyľovať sa od svojich

predošlých právnych názorov o dôvodnosti trestného stíhania obžalovaných a

opodstatnenosti ich väzby.

Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd rozhodol spôsobom uvedeným

vo výroku tohto uznesenia“.

Ústavný súd z už citovaných odôvodnení predložených mu v uznesení vo veci

konajúcich a rozhodujúcich väzobných súdov okrem iného zistil, že sťažovateľ bol

pozbavený osobnej slobody na základe dodržania dvoch nevyhnutných zákonných

podmienok v zmysle , a to že je vo väzbe zo zákonného dôvodu (začaté

trestné stíhanie pre skutok kvalifikovaný ako trestný čin) a spôsobom zodpovedajúcim

zákonu (dodržaný postup podľa

v znení neskorších predpisov), t. j. na základe rozhodnutia súdu.

Podľa názoru ústavného súdu rozhodnutie krajského súdu sp. zn.

z 21. októbra 2008 obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov na jeho výrok

(o dôvodoch ponechania sťažovateľa vo väzbe) a nebolo zistené ani to, že záver krajského

súdu bol svojvoľný alebo v zjavnom vzájomnom rozpore, či urobený v zrejmom omyle

a v nesúlade s platnou právnou úpravou. Ústavný súd v takom prípade nemá žiaden dôvod

a ani oprávnenie na prehodnocovanie jeho záverov.

Ústavný súd teda medzi dôvodmi a skutočnosťami, ktoré sťažovateľ uvádzal

v konaní pred ústavným súdom, nezistil žiadny taký dôvod alebo skutočnosť, ktoré by

mohli spochybniť právne závery krajského (tiež okresného) súdu o existencii a relevantnosti

uvedených zákonných dôvodov väzby alebo by sa inak javili ako zjavne neodôvodnené či

svojvoľné.

Vychádzajúc z uvedeného niet teda príčinnej súvislosti medzi napadnutým

rozhodnutím krajského súdu sp. zn. z 21. októbra 2008 a namietaným

porušením základných práv a slobôd sťažovateľa podľa .

Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol podľa

ako zjavne neopodstatnenú.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa ďalšími návrhmi

sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2009