Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 927/2016
PDF · 155.19 KB
No categories available
II. ÚS 927/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. decembra 2016
v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej
(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť
, vo veci namietaného porušenia jeho
základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Svidník v konaní vedenom pod sp. zn. Nc 1220/1999 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. marca 2016
doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta
porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Svidník (ďalej
len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. Nc 1220/1999.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou z 15. februára 1999 na okresnom
súde domáhal vydania bezdôvodného obohatenia od Slovenského pozemkového fondu
Bratislava. Podľa sťažovateľa jeho žaloba obsahovala po formálnej aj vecnej stránke
zákonom predpísané náležitosti návrhu na začatie konania. Napriek tomu, že v danej veci
šlo o súdny spor, okresný súd nesprávne zaradil toto jeho podanie do administratívnej
agendy a pridelil mu sp. zn. Nc 1220/1999. Následne okresný súd prípisom z 5. mája 1999
podľa sťažovateľa nespochybniteľne potvrdil prijatie jeho žaloby. Sťažovateľ namieta,
že napriek tomu, že predmetná vec bola po každej stránke známa a celkom jasná, okresný
súd vo veci ďalej nekonal. Podľa sťažovateľa je okresný súd nečinný už viac ako 15 rokov.
Tým, že okresný súd ani dosiaľ nevydal žiadne rozhodnutie, bol mu odopretý aj prístup
k súdu. Zastáva názor, že predmetná vec je stále otvorená a živá, aj keď podľa okresného
súdu od začiatku neexistuje.
Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby ústavný súd vydal tento nález: „1./ Vyslovuje,
že základné a ľudské práva vo veci jeho žaloby z 15 . 2. 1999
proti Slovenskému pozemkovému fondu Bratislava vedenej na Okresnom súde vo Svidníku
pod sp. zn. Nc 1220/1999, boli v zmysle ústavných článkov 46/1 a 48/2 v spojení s čl. 6/1
Dohovoru porušené.
2./ Priznáva
a./ spravodlivé finančné zadosťučinenie za vzniklú
mu nemajetkovú ujmu vo výške 3 tis. E R /slovom tritisíc eur/, ktoré je mu Okresný súd
vo Svidníku povinný uhradiť do 2-och mesiacov od právoplatnosti tohto ústavného nálezu.
b./ Odmenu a náhradu trov hotových výdavkov právnemu zástupcovi sťažovateľa
JUDr. Vladimírovi Pochovi, advokátovi AK so sídlom na ul. Hviezdoslavova č. 3 085 01
Bardejov...
3./ Ukladá Okresnému súdu vo Svidníku, aby
a./ V nastolenej veci sťažovateľa konal.
b./ Uhradil vzniklé trovy konania, a to do 15-tich dní od právoplatnosti tohto
ústavného nálezu.“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1
a čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. Nc 1220/1999 z dôvodu, že okresný súd je v označenom
konaní už viac ako 15 rokov nečinný, a tiež tým, že mu odoprel prístup k súdu, pretože
dosiaľ nevydal vo veci žiadne rozhodnutie.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov...
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...
Vo vzťahu k základného právu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právu podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru ústavný súd uvádza, že medzi obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru nemožno vidieť zásadnú odlišnosť, a preto prípadné porušenie týchto práv
je potrebné posudzovať spoločne (II. ÚS 71/97, III. ÚS 470/2010, IV. ÚS 438/2010,
Obdobne podľa judikatúry ústavného súdu nemožno vidieť zásadnú odlišnosť
ani medzi obsahom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a právom na prejednanie veci v primeranej lehoty podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, pretože ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho
súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci
v primeranej lehote (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04, I. ÚS 95/06,
Základné právo na súdnu ochranu zaručuje každému právo na prístup k súdu,
ako aj konkrétne procesné garancie v konaní pred ním (I. ÚS 26/94). Ochrany základného
práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa možno domáhať v medziach a za podmienok
ustanovených vykonávacími zákonmi (napr. III. ÚS 124/04).
K uplatneniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
dochádza vtedy, ak príslušný zákon umožňuje, aby sa právnická osoba alebo fyzická osoba
domáhala svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Tohto práva sa však možno
domáhať v súlade s čl. 51 ústavy len v medziach zákonov, ktoré ustanovenia čl. 46 ústavy
vykonávajú.
Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu
zodpovedajúca povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba uplatní svoje právo v súlade
so zákonom ustanovenými podmienkami, orgány súdnej moci majú povinnosť umožniť
každému, aby sa uplatnením práva zaručeného čl. 46 ústavy stal účastníkom súdneho
konania (II. ÚS 14/01).
Predpokladom úspešného iniciovania konania pred všeobecným súdom je, aby návrh
fyzickej, prípadne právnickej osoby spĺňal všetky zákonom predpísané náležitosti upravené
v príslušných právnych predpisoch. V prípade sťažovateľa bol takýmto právnym predpisom
Občiansky súdny poriadok účinný v rozhodnom čase.
Ústavný súd si na účely preskúmania opodstatnenosti námietok sťažovateľa vyžiadal
z okresného súdu spis vedený pod sp. zn. Nc 1220/1999, z ktorého zistil tieto skutočnosti:
Dňa 19. februára 1999 bolo okresného súdu doručené podanie sťažovateľa označené
ako „Žaloba na vydanie bezdôvodného obohatenia“ z 15. februára 1999.
Okresný súd prípisom z 5. mája 1999 sťažovateľovi oznámil, že prijal jeho podanie,
no pretože jeho podanie nemá všetky náležitosti riadneho návrhu podľa § 42 ods. 3 a § 79
ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného v rozhodnom čase, nemôže na jeho
základe vo veci začať konať. Okresný súd sťažovateľovi odporučil, aby sa obrátil o pomoc
na advokáta, prípadne komerčného právnika, ktorý by mu príslušný návrh spísal a postúpil
príslušnému súdu na prerokovanie. Zároveň sťažovateľa upovedomil, že k podaniu
nepripojil ani listinné dôkazy, ktorými by preukázal vlastníctvo ku konkrétnym parcelám,
a tieto ani nekonkretizoval v doručenom podaní. V závere prípisu okresný súd uviedol, že
návrh sťažovateľa z 15. februára 1999 je nepostačujúci a neúplný.
Sťažovateľovi bol prípis okresného súdu doručený 13. mája 1999.
V spise sa nenachádza žiaden ďalší údaj o tom, že by sťažovateľ na uvedený prípis
okresného súdu nejakým spôsobom reagoval. Vec sťažovateľa bola preto v registri „Nc“
vyznačená ako skončená a spis bol uložený do spisovne.
Podľa názoru ústavného súdu v posudzovanom prípade je už na prvý pohľad zrejmé,
že vo veci vedenej pod sp. zn. NC 1220/1999 nemohlo dôjsť k sťažovateľom namietanému
porušeniu jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru. V danom prípade bola vec sťažovateľa zapísaná do registra „Nc“, do ktorého sa
zapisujú tzv. nejasné podania. Okresný súd vo veci nekonal, pretože sťažovateľ nepredložil
svoj návrh na začatie konania v podobe, ktorá by bola spôsobilá vyvolať účinky začatia
konania pred okresným súdom podľa Občianskeho súdneho poriadku, a preto v danom
prípade nemohlo ani dôjsť k tomu, aby bol sťažovateľovi odopretý prístup k súdu, tak ako
to namieta vo svojej sťažnosti.
Zároveň podľa názoru ústavného súdu v predmetnej veci nemohlo dôjsť ani
k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, pretože podľa judikatúry ústavného súdu predpokladom výkonu práv uvedených
v čl. 48 ods. 2 ústavy je uplatnenie práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy tým,
že sa navrhovateľ (oprávnený subjekt) domáha zákonom ustanoveným postupom svojho
práva na nezávislom a nestrannom súde a súd na základe jeho návrhu na začatie konania
(žaloby) začne aj konať (I. ÚS 20/97, II. ÚS 8/01). Tento predpoklad však sťažovateľ
nespĺňa.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť sťažnosť
sťažovateľa pre jej zjavnú neopodstatnenosť. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného
súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide predovšetkým vtedy, keď namietaným
postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť
k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre
nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného
orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo,
alebo aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo
procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože
uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05,
II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05, II. ÚS 175/2015).
Keďže v danom prípade podľa názoru ústavného súdu vznikla vo veci sťažovateľa
situácia, ktorá vylučuje, aby okresný súd reálne mohol porušovať sťažovateľom označené
základné práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde ako zjavne neopodstatnenú.
Nad rámec ústavný súd poukazuje na to, že sťažovateľ nepriložil k sťažnosti
splnomocnenie na zastupovanie advokátom, ani nežiadal ústavný súd, aby mu právneho
zástupcu ustanovil. Ústavný súd upustil od výzvy adresovanej sťažovateľovi na predloženie
splnomocnenia na zastupovanie advokátom v konaní pred ústavným súdom z dôvodov
procesnej ekonómie, pretože ani prípadné odstránenie uvedeného nedostatku by už nemohlo
viesť k inému rozhodnutiu o tejto sťažnosti, než ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Keďže ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol, bolo už bez právneho významu
zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v petite jeho sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. decembra 2016