Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 927/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. decembra 2016

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť

, vo veci namietaného porušenia jeho

základných práv podľa a a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Svidník v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. marca 2016

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie svojich základných práv podľa a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Svidník (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou z 15. februára 1999 na okresnom

súde domáhal vydania bezdôvodného obohatenia od Slovenského pozemkového fondu

Bratislava. Podľa sťažovateľa jeho žaloba obsahovala po formálnej aj vecnej stránke

zákonom predpísané náležitosti návrhu na začatie konania. Napriek tomu, že v danej veci

šlo o súdny spor, okresný súd nesprávne zaradil toto jeho podanie do administratívnej

agendy a pridelil mu sp. zn. . Následne okresný súd prípisom z 5. mája 1999

podľa sťažovateľa nespochybniteľne potvrdil prijatie jeho žaloby. Sťažovateľ namieta,

že napriek tomu, že predmetná vec bola po každej stránke známa a celkom jasná, okresný

súd vo veci ďalej nekonal. Podľa sťažovateľa je okresný súd nečinný už viac ako 15 rokov.

Tým, že okresný súd ani dosiaľ nevydal žiadne rozhodnutie, bol mu odopretý aj prístup

k súdu. Zastáva názor, že predmetná vec je stále otvorená a živá, aj keď podľa okresného

súdu od začiatku neexistuje.

Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby ústavný súd vydal tento nález: „1./ Vyslovuje,

že základné a ľudské práva vo veci jeho žaloby z 15 . 2. 1999

proti Slovenskému pozemkovému fondu Bratislava vedenej na Okresnom súde vo Svidníku

pod sp. zn. , boli v zmysle ústavných článkov 46/1 a 48/2 v spojení s čl. 6/1

Dohovoru porušené.

2./ Priznáva

a./ spravodlivé finančné zadosťučinenie za vzniklú

mu nemajetkovú ujmu vo výške 3 tis. E R /slovom tritisíc eur/, ktoré je mu Okresný súd

vo Svidníku povinný uhradiť do 2-och mesiacov od právoplatnosti tohto ústavného nálezu.

b./ Odmenu a náhradu trov hotových výdavkov právnemu zástupcovi sťažovateľa

JUDr. Vladimírovi Pochovi, advokátovi AK so sídlom na ul. Hviezdoslavova č. 3 085 01

Bardejov...

3./ Ukladá Okresnému súdu vo Svidníku, aby

a./ V nastolenej veci sťažovateľa konal.

b./ Uhradil vzniklé trovy konania, a to do 15-tich dní od právoplatnosti tohto

ústavného nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1

a a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. z dôvodu, že okresný súd je v označenom

konaní už viac ako 15 rokov nečinný, a tiež tým, že mu odoprel prístup k súdu, pretože

dosiaľ nevydal vo veci žiadne rozhodnutie.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...

Vo vzťahu k základného právu podľa a právu podľa

dohovoru ústavný súd uvádza, že medzi obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa

a obsahom práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru nemožno vidieť zásadnú odlišnosť, a preto prípadné porušenie týchto práv

je potrebné posudzovať spoločne (, , ,

).

Obdobne podľa judikatúry ústavného súdu nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

ani medzi obsahom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právom na prejednanie veci v primeranej lehoty podľa

dohovoru, pretože ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho

súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci

v primeranej lehote (napr. , , , ,

).

Základné právo na súdnu ochranu zaručuje každému právo na prístup k súdu,

ako aj konkrétne procesné garancie v konaní pred ním (). Ochrany základného

práva podľa sa možno domáhať v medziach a za podmienok

ustanovených vykonávacími zákonmi (napr. ).

K uplatneniu základného práva na súdnu ochranu podľa

dochádza vtedy, ak príslušný zákon umožňuje, aby sa právnická osoba alebo fyzická osoba

domáhala svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Tohto práva sa však možno

domáhať v súlade s len v medziach zákonov, ktoré ustanovenia

vykonávajú.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu

zodpovedajúca povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba uplatní svoje právo v súlade

so zákonom ustanovenými podmienkami, orgány súdnej moci majú povinnosť umožniť

každému, aby sa uplatnením práva zaručeného stal účastníkom súdneho

konania ().

Predpokladom úspešného iniciovania konania pred všeobecným súdom je, aby návrh

fyzickej, prípadne právnickej osoby spĺňal všetky zákonom predpísané náležitosti upravené

v príslušných právnych predpisoch. V prípade sťažovateľa bol takýmto právnym predpisom

účinný v rozhodnom čase.

Ústavný súd si na účely preskúmania opodstatnenosti námietok sťažovateľa vyžiadal

z okresného súdu spis vedený pod sp. zn. , z ktorého zistil tieto skutočnosti:

Dňa 19. februára 1999 bolo okresného súdu doručené podanie sťažovateľa označené

ako „Žaloba na vydanie bezdôvodného obohatenia“ z 15. februára 1999.

Okresný súd prípisom z 5. mája 1999 sťažovateľovi oznámil, že prijal jeho podanie,

no pretože jeho podanie nemá všetky náležitosti riadneho návrhu podľa § 42 ods. 3 a § 79

ods. 1 a 2 účinného v rozhodnom čase, nemôže na jeho

základe vo veci začať konať. Okresný súd sťažovateľovi odporučil, aby sa obrátil o pomoc

na advokáta, prípadne komerčného právnika, ktorý by mu príslušný návrh spísal a postúpil

príslušnému súdu na prerokovanie. Zároveň sťažovateľa upovedomil, že k podaniu

nepripojil ani listinné dôkazy, ktorými by preukázal vlastníctvo ku konkrétnym parcelám,

a tieto ani nekonkretizoval v doručenom podaní. V závere prípisu okresný súd uviedol, že

návrh sťažovateľa z 15. februára 1999 je nepostačujúci a neúplný.

Sťažovateľovi bol prípis okresného súdu doručený 13. mája 1999.

V spise sa nenachádza žiaden ďalší údaj o tom, že by sťažovateľ na uvedený prípis

okresného súdu nejakým spôsobom reagoval. Vec sťažovateľa bola preto v registri „Nc“

vyznačená ako skončená a spis bol uložený do spisovne.

Podľa názoru ústavného súdu v posudzovanom prípade je už na prvý pohľad zrejmé,

že vo veci vedenej pod sp. zn. NC 1220/1999 nemohlo dôjsť k sťažovateľom namietanému

porušeniu jeho základného práva podľa , resp. práva podľa

dohovoru. V danom prípade bola vec sťažovateľa zapísaná do registra „Nc“, do ktorého sa

zapisujú tzv. nejasné podania. Okresný súd vo veci nekonal, pretože sťažovateľ nepredložil

svoj návrh na začatie konania v podobe, ktorá by bola spôsobilá vyvolať účinky začatia

konania pred okresným súdom podľa , a preto v danom

prípade nemohlo ani dôjsť k tomu, aby bol sťažovateľovi odopretý prístup k súdu, tak ako

to namieta vo svojej sťažnosti.

Zároveň podľa názoru ústavného súdu v predmetnej veci nemohlo dôjsť ani

k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , resp. práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

dohovoru, pretože podľa judikatúry ústavného súdu predpokladom výkonu práv uvedených

v je uplatnenie práva na súdnu ochranu podľa tým,

že sa navrhovateľ (oprávnený subjekt) domáha zákonom ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde a súd na základe jeho návrhu na začatie konania

(žaloby) začne aj konať (, ). Tento predpoklad však sťažovateľ

nespĺňa.

Podľa môže ústavný súd odmietnuť sťažnosť

sťažovateľa pre jej zjavnú neopodstatnenosť. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného

súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide predovšetkým vtedy, keď namietaným

postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného

orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo,

alebo aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, , , ).

Keďže v danom prípade podľa názoru ústavného súdu vznikla vo veci sťažovateľa

situácia, ktorá vylučuje, aby okresný súd reálne mohol porušovať sťažovateľom označené

základné práva podľa a a právo podľa

dohovoru, ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde ako zjavne neopodstatnenú.

Nad rámec ústavný súd poukazuje na to, že sťažovateľ nepriložil k sťažnosti

splnomocnenie na zastupovanie advokátom, ani nežiadal ústavný súd, aby mu právneho

zástupcu ustanovil. Ústavný súd upustil od výzvy adresovanej sťažovateľovi na predloženie

splnomocnenia na zastupovanie advokátom v konaní pred ústavným súdom z dôvodov

procesnej ekonómie, pretože ani prípadné odstránenie uvedeného nedostatku by už nemohlo

viesť k inému rozhodnutiu o tejto sťažnosti, než ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Keďže ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol, bolo už bez právneho významu

zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v petite jeho sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. decembra 2016