Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 459/2016

Spojené na spoločné konanie rozhodnutím PLs. ÚS 24/2016
„SLOVENSKÁ REPUBLIKA U Z N E S E N I E Ústavného súdu Slovenskej republiky PLs. ÚS 24/2016-7 Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 12. októbra 2016 prerokoval sťažnosť , , zastúpeného advokátkou , , vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 310/2012, ktorú Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. III. ÚS 459/2016 zo 7. júla 2016 prijal na ďalšie konanie, a sťažnosť , , zastúpenej advokátkou , , vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 310/2012, ktorú Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. I. ÚS 359/2016 z 1. júna 2016 prijal na ďalšie konanie, a takto rozhodol: Veci vedené Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. III. ÚS 459/2016 a sp. zn. I. ÚS 359/2016 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS 459/2016."

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. februára 2017

v senáte zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Rudolfa

Tkáčika prerokoval sťažnosti a , obaja bytom

, zastúpených advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou,

Novomeského 25, Pezinok, vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Základné právo a na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é n e b o l i .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Uzneseniami Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)

č. k. -12 zo 7. júla 2016 a sp. zn. z 1. júna 2016 boli

podľa o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) prijaté na ďalšie konanie

sťažnosti a (ďalej len „sťažovatelia“) doručené

ústavnému súdu 14. apríla 2016, ktorými namietali porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. .

Uznesením ústavného súdu sp. zn. PLs. z 12. októbra 2016 boli veci

vedené pod sp. zn. a sp. zn. spojené na spoločné konanie

vedené pod sp. zn. .

Z obsahu sťažností vyplýva, že sťažovatelia sa ako navrhovatelia domáhajú

zaplatenie odškodného, nemajetkovej ujmy voči Slovenskej republike v zastúpení

Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Vec je od 27. novembra 2012 vedená

na okresnom súde pod sp. zn. .

Sťažovatelia v sťažnosti tvrdili, že «Vinou svojvoľného konania Okresného súdu

Pezinok vec je stále v nerozhodnutom stave, pričom porušovateľ ani za viac ako 2 roky

a 7 mesiacov... nerozhodol o návrhu odporkyne na pribratie do konania vedľajšieho

účastníka na strane odporkyne tzv. „pomocníka v spore“... odporkyňa navrhla vstup súdnej

exekútorky do konania v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovanej - porušovateľ

o tomto návrhu ani ku dňu podania tejto sťažnosti ústavnému súdu riadne a plynulo

nekonal, nerozhodol, teda vinou porušovateľa nie je ustálený okruh účastníkov

kompenzačného konania ani za viac ako 2 roky a 7 mesiacov, teda stav bezmocnosti

a beznádeje sťažovateľa o výsledok kompenzačného konania trvá neprimerane dlho a to nie

vinou sťažovateľa, keďže od 20.08.2013 vinou pasivity porušovateľa stále nevie, kto je

vlastne účastníkom konania na strane odporcu, keďže odporca navrhol pribratie súdom

do konania „pomocníka“ v spore - vedľajšieho účastníka - súdnu exekútorku...

Je teda nesporným, že doposiaľ porušovateľ nekonal riadne so sťažovateľkou...

(sťažovateľom, pozn.).

Porušovateľ od podania kompenzačnej žaloby nekoná efektívne, sústredene, nekoná

v súlade s ustanovením § 6 O. s. p (zásadou rýchlosti súdneho konania)...

Teda stav právnej neistoty sťažovateľa (sťažovateľky, pozn.) o výsledok

kompenzačného konania o odškodnení nemajetkovej ujmy (včítane predbežného

prerokovania nároku na Ministerstve spravodlivosti SR - rozhodovacia prax súdu) trvá

neprimerane dlho a to už viac ako 3 roky a 11 mesiacov, čo je z ústavnoprávneho hľadiska

neprípustné a neakceptovateľné.

Ku dňu podania tejto ústavnej sťažnosti kompenzačná vec je stále v nerozhodnutom

stave v dôsledku nezáujmu porušovateľa o vec a jej prejednanie v primeranej lehote,

neustálenia okruhu účastníkov konania, neefektívneho konania, neprejednania

a nerozhodnutia veci s urýchlením („speedilly“), pričom sťažovateľ (sťažovateľka, pozn.)

ani ku dňu podania tejto ústavnej sťažnosti nemá vedomosť o tom, kto na strane odporkyne

je vlastne účastníkom konania, teda či ním označený odporca alebo ňou označený odporca

spoločne s vedľajším účastníkom konania na strane odporcu...

Vec je po právnej a skutkovej stránke jednoduchá, nezložitá, pre sťažovateľa má

mimoriadny význam vzhľadom k tomu, čo je v danej veci pre sťažovateľa (sťažovateľku,

pozn.) v hre...

Sťažovateľ (sťažovateľka, pozn.) k neefektívnemu a nesúrodému, nekoncentrovanému

konaniu porušovateľa neprispel...».

Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnostiach rozhodol nálezom, ktorým

vysloví, že ich základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené

v a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. boli

porušené, okresnému súdu prikázal, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal, sťažovateľom priznal finančné zadosťučinenie každému v sume 3 000 € a priznal im

tiež náhradu trov konania.

Na výzvu ústavného súdu sa k sťažnostiam vyjadrila podpredsedníčka okresného

súdu podaním sp. zn. Spr. 3126/2016 z 25. júla 2016, v ktorom uviedla:

„Žaloba bola podaná na tunajší súd dňa 27.11.2012.... Prvý termín pojednávania bol

vytýčený na deň 16.10.2013, avšak z dôvodu práceneschopnosti sudcu bol termín zrušený.

Vo veci bolo následne vytýčených 8 pojednávaní, ktoré však neboli otvorené

z dôvodov na strane žalobcov. Bol to žalobca v druhom rade, ktorý opakovane žiadal

z rôznych dôvodov o odročenie pojednávania a súd jeho žiadostiam vyhovel. Žalobkyňa

v prvom rade sa rovnako opakovane nedostavila a tiež opakovane bez ospravedlnenia.

Na pojednávaní dňa 13.04.2016 súd konanie zastavil. Uznesenie bolo žalobcom

doručené, avšak z dôvodu odvolania žalobcov nie je právoplatné.“

Súčasťou vyjadrenia bola aj chronológia úkonov okresného súdu, podľa ktorého:

- dňa 27. novembra 2012 bola okresnému súdu doručená žaloba,

- dňa 27. februára 2013 bol daný pokyn vyššiemu súdnemu úradníkovi na vyhotovenie

fotokópií návrhov,

- dňa 20. augusta 2013 bolo doručené vyjadrenie „žalobcu“ k podanej žalobe,

- dňa 14. októbra 201 bol spísaný úradný záznam o zrušení termínu pojednávania

nariadeného na 16. október 2013 z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu,

- dňa 4. novembra 2013 bolo doručené vyjadrenie žalobcov k vyjadreniu odporcu,

- dňa 21. októbra 2013 bol daný pokyn zákonného sudcu na nariadenie pojednávania

na 29. január 2014, načo žalobcovia doručili žiadosť o odročenie pojednávania,

- dňa 29. januára 2014 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené

na 4. apríl 2014, načo bola doručená žiadosť žalobcov o odročenie tohto

pojednávania,

- dňa 4. apríla 2014 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 13. jún 2014,

- dňa 12. júna 2014 bol daný pokyn zákonného sudcu na zrušenie pojednávania

nariadeného na 13. jún 2014 z dôvodu, že žalobcovia nemajú vykázané doručenie

predvolania, bol nariadený nový termín pojednávania na 17. október 2014,

- dňa 9. septembra 2014 žalobcovia požiadali o odročenie pojednávania nariadeného

na 17. október 2014, nový termín pojednávania bol nariadený na 30. január 2015,

- dňa 13. januára 2015 žalobca v 1. rade doručil žiadosť o odročenie pojednávania

nariadeného na 30. január 2015,

- dňa 30. januára 2015 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené

na 22. apríl 2015,

- dňa 24. marca 2015 bolo doručené vyjadrenie žalobcov a ich žiadosti o odročenie

pojednávania, bol nariadený nový termín pojednávania na 11. september 2015,

po ďalšej žiadosti žalobcov o odročenie pojednávania bol nariadený nový termín

pojednávania na 20. november 2015,

- dňa 20. novembra 2015 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené

na 13. apríl 2016,

- dňa 20. novembra 2015 okresný súd uznesením uložil poriadkovú pokutu žalobcovi

v 1. rade,

- dňa 18. januára 2016 bolo doručené odvolanie žalobcu v 1. rade proti uzneseniu

o uložení poriadkovej pokuty,

- dňa 19. januára 2016 žalobca v 1. rade doplnil odvolanie,

- dňa 3. februára 2016 žalobca v 1. rade opätovne doplnil odvolanie,

- dňa 1. marca 2016 bol doručený návrh žalobcov na vykonanie dôkazu,

- dňa 29. marca 2016 bol doručený návrh žalobcov na vykonanie dôkaz,

- dňa 13. apríla 2016 sa uskutočnilo pojednávanie, okresný súd konanie uznesením

zastavil,

- dňa 13. júna 2016 bolo doručené odvolanie žalobcov proti uzneseniu o zastavení

konania,

- podľa zistenia ústavného súdu okresný súd následne doručoval podanie žalobcov

žalovanému, vyzýval žalobcov na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie

a 23. októbra 2016 bol spis zaslaný Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie

o odvolaní,

- dňa 29. novembra 2016 bol spis vrátený okresnému súdu s uznesením, ktorým zrušil

rozhodnutie okresného súdu o zastavení konania,

- okresný súd nariadil pojednávanie na 28. apríl 2017.

Právna zástupkyňa sťažovateľov k vyjadreniu okresného súdu nezaujala stanovisko,

obaja účastníci však oznámili, že netrvajú na ústnom pojednávaní.

Podľa ustanovenia ústavný súd so súhlasom

účastníkov upustil od ústneho pojednávania, pretože od tohto pojednávania nemožno

očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu konaní vedenom pod sp. zn. dochádza k porušovaniu základného práva

sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru.

Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie

základného práva podľa a obdobne aj práva podľa dohovoru

vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným

prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou Európskeho

súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. , ,

). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že konanie

o zaplatenie odškodného, nemajetkovej ujmy sa ničím nevymyká zo štandardnej

rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, preto zložitosť veci v namietanom konaní

nepovažuje ústavný súd za dôvod na zdĺhavý postup okresného súdu. Ani samotný okresný

súd vo vyjadrení k sťažnosti prieťahy v konaní nespojil s prípadnou zložitosťou

namietaného konania.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľov

v preskúmavanej veci, ústavný súd zistil, že sťažovatelia závažným spôsobom negatívne

ovplyvnili priebeh konania, pretože sa opakovane nezúčastňovali nariadených pojednávaní,

čím prispievali k prieťahom v konaní. Táto okolnosť musí byť jednoznačne pripísaná

na ťarchu sťažovateľov pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v napadnutom

období k zbytočným prieťahom v konaní.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu. Prvé pojednávanie

okresný súd nariadil jedenásť mesiacov po podaní žaloby. V ďalšom období okresný súd

v pomerne rýchlom slede nariaďoval pojednávania, ktoré však z dôvodu žiadostí žalobcov

museli byť odročované. Ústavný súd konštatuje, že v priebehu doterajšieho konania sa

vyskytlo obdobie, v ktorom okresný súd nevykonal žiadny úkon smerujúci k rozhodnutiu

veci (od novembra 2012 do januára 2014 ‒ 11mesiacov), avšak vkontexte ďalšieho

správania sťažovateľov v namietanom konaní tento nedostatok v postupe okresného súdu

nedosiahol takú intenzitu, že by mu bolo možné pripísať ústavný rozmer a prijať záver

o porušení základného na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie veci v primeranej lehote (m. m. ,

).

Ústavný súd už viackrát vyslovil, že nie každý prieťah v súdnom konaní má

nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (napr. ), a v prípade, keď ústavný súd

zistí, že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými

prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2

, nevysloví porušenie základného práva zaručeného týmto článkom

(napr. ), prípadne návrhu buď nevyhovie (napr. ), alebo ho odmietne

ako zjavne neopodstatnený (napr. , , ). K takémuto

záveru dospel ústavný súd aj pri posudzovaní sťažností sťažovateľov, preto rozhodol tak,

ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. februára 2017