Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 459/2016
PDF · 171.17 KB
No categories available
III. ÚS 459/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. februára 2017
v senáte zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Rudolfa
Tkáčika prerokoval sťažnosti a , obaja bytom
, zastúpených advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou,
Novomeského 25, Pezinok, vo veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní
vedenom pod sp. zn. 10 C 310/2012 a takto
rozhodol:
Základné právo a na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom
pod sp. zn. 10 C 310/2012 p o r u š e n é n e b o l i .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Uzneseniami Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)
č. k. III. ÚS 459/2016-12 zo 7. júla 2016 a sp. zn. I. ÚS 359/2016 z 1. júna 2016 boli
podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prijaté na ďalšie konanie
sťažnosti a (ďalej len „sťažovatelia“) doručené
ústavnému súdu 14. apríla 2016, ktorými namietali porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 10 C 310/2012.
Uznesením ústavného súdu sp. zn. PLs. ÚS 24/2016 z 12. októbra 2016 boli veci
vedené pod sp. zn. III. ÚS 459/2016 a sp. zn. I. ÚS 359/2016 spojené na spoločné konanie
vedené pod sp. zn. III. ÚS 459/2016.
Z obsahu sťažností vyplýva, že sťažovatelia sa ako navrhovatelia domáhajú
zaplatenie odškodného, nemajetkovej ujmy voči Slovenskej republike v zastúpení
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Vec je od 27. novembra 2012 vedená
na okresnom súde pod sp. zn. 10 C 310/2012.
Sťažovatelia v sťažnosti tvrdili, že «Vinou svojvoľného konania Okresného súdu
Pezinok vec je stále v nerozhodnutom stave, pričom porušovateľ ani za viac ako 2 roky
a 7 mesiacov... nerozhodol o návrhu odporkyne na pribratie do konania vedľajšieho
účastníka na strane odporkyne tzv. „pomocníka v spore“... odporkyňa navrhla vstup súdnej
exekútorky do konania v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovanej - porušovateľ
o tomto návrhu ani ku dňu podania tejto sťažnosti ústavnému súdu riadne a plynulo
nekonal, nerozhodol, teda vinou porušovateľa nie je ustálený okruh účastníkov
kompenzačného konania ani za viac ako 2 roky a 7 mesiacov, teda stav bezmocnosti
a beznádeje sťažovateľa o výsledok kompenzačného konania trvá neprimerane dlho a to nie
vinou sťažovateľa, keďže od 20.08.2013 vinou pasivity porušovateľa stále nevie, kto je
vlastne účastníkom konania na strane odporcu, keďže odporca navrhol pribratie súdom
do konania „pomocníka“ v spore - vedľajšieho účastníka - súdnu exekútorku...
Je teda nesporným, že doposiaľ porušovateľ nekonal riadne so sťažovateľkou...
(sťažovateľom, pozn.).
Porušovateľ od podania kompenzačnej žaloby nekoná efektívne, sústredene, nekoná
v súlade s ustanovením § 6 O. s. p (zásadou rýchlosti súdneho konania)...
Teda stav právnej neistoty sťažovateľa (sťažovateľky, pozn.) o výsledok
kompenzačného konania o odškodnení nemajetkovej ujmy (včítane predbežného
prerokovania nároku na Ministerstve spravodlivosti SR - rozhodovacia prax súdu) trvá
neprimerane dlho a to už viac ako 3 roky a 11 mesiacov, čo je z ústavnoprávneho hľadiska
neprípustné a neakceptovateľné.
Ku dňu podania tejto ústavnej sťažnosti kompenzačná vec je stále v nerozhodnutom
stave v dôsledku nezáujmu porušovateľa o vec a jej prejednanie v primeranej lehote,
neustálenia okruhu účastníkov konania, neefektívneho konania, neprejednania
a nerozhodnutia veci s urýchlením („speedilly“), pričom sťažovateľ (sťažovateľka, pozn.)
ani ku dňu podania tejto ústavnej sťažnosti nemá vedomosť o tom, kto na strane odporkyne
je vlastne účastníkom konania, teda či ním označený odporca alebo ňou označený odporca
spoločne s vedľajším účastníkom konania na strane odporcu...
Vec je po právnej a skutkovej stránke jednoduchá, nezložitá, pre sťažovateľa má
mimoriadny význam vzhľadom k tomu, čo je v danej veci pre sťažovateľa (sťažovateľku,
pozn.) v hre...
Sťažovateľ (sťažovateľka, pozn.) k neefektívnemu a nesúrodému, nekoncentrovanému
konaniu porušovateľa neprispel...».
Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnostiach rozhodol nálezom, ktorým
vysloví, že ich základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené
v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 310/2012 boli
porušené, okresnému súdu prikázal, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 310/2012
konal, sťažovateľom priznal finančné zadosťučinenie každému v sume 3 000 € a priznal im
tiež náhradu trov konania.
Na výzvu ústavného súdu sa k sťažnostiam vyjadrila podpredsedníčka okresného
súdu podaním sp. zn. Spr. 3126/2016 z 25. júla 2016, v ktorom uviedla:
„Žaloba bola podaná na tunajší súd dňa 27.11.2012.... Prvý termín pojednávania bol
vytýčený na deň 16.10.2013, avšak z dôvodu práceneschopnosti sudcu bol termín zrušený.
Vo veci bolo následne vytýčených 8 pojednávaní, ktoré však neboli otvorené
z dôvodov na strane žalobcov. Bol to žalobca v druhom rade, ktorý opakovane žiadal
z rôznych dôvodov o odročenie pojednávania a súd jeho žiadostiam vyhovel. Žalobkyňa
v prvom rade sa rovnako opakovane nedostavila a tiež opakovane bez ospravedlnenia.
Na pojednávaní dňa 13.04.2016 súd konanie zastavil. Uznesenie bolo žalobcom
doručené, avšak z dôvodu odvolania žalobcov nie je právoplatné.“
Súčasťou vyjadrenia bola aj chronológia úkonov okresného súdu, podľa ktorého:
- dňa 27. novembra 2012 bola okresnému súdu doručená žaloba,
- dňa 27. februára 2013 bol daný pokyn vyššiemu súdnemu úradníkovi na vyhotovenie
fotokópií návrhov,
- dňa 20. augusta 2013 bolo doručené vyjadrenie „žalobcu“ k podanej žalobe,
- dňa 14. októbra 201 bol spísaný úradný záznam o zrušení termínu pojednávania
nariadeného na 16. október 2013 z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu,
- dňa 4. novembra 2013 bolo doručené vyjadrenie žalobcov k vyjadreniu odporcu,
- dňa 21. októbra 2013 bol daný pokyn zákonného sudcu na nariadenie pojednávania
na 29. január 2014, načo žalobcovia doručili žiadosť o odročenie pojednávania,
- dňa 29. januára 2014 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené
na 4. apríl 2014, načo bola doručená žiadosť žalobcov o odročenie tohto
pojednávania,
- dňa 4. apríla 2014 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 13. jún 2014,
- dňa 12. júna 2014 bol daný pokyn zákonného sudcu na zrušenie pojednávania
nariadeného na 13. jún 2014 z dôvodu, že žalobcovia nemajú vykázané doručenie
predvolania, bol nariadený nový termín pojednávania na 17. október 2014,
- dňa 9. septembra 2014 žalobcovia požiadali o odročenie pojednávania nariadeného
na 17. október 2014, nový termín pojednávania bol nariadený na 30. január 2015,
- dňa 13. januára 2015 žalobca v 1. rade doručil žiadosť o odročenie pojednávania
nariadeného na 30. január 2015,
- dňa 30. januára 2015 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené
na 22. apríl 2015,
- dňa 24. marca 2015 bolo doručené vyjadrenie žalobcov a ich žiadosti o odročenie
pojednávania, bol nariadený nový termín pojednávania na 11. september 2015,
po ďalšej žiadosti žalobcov o odročenie pojednávania bol nariadený nový termín
pojednávania na 20. november 2015,
- dňa 20. novembra 2015 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené
na 13. apríl 2016,
- dňa 20. novembra 2015 okresný súd uznesením uložil poriadkovú pokutu žalobcovi
v 1. rade,
- dňa 18. januára 2016 bolo doručené odvolanie žalobcu v 1. rade proti uzneseniu
o uložení poriadkovej pokuty,
- dňa 19. januára 2016 žalobca v 1. rade doplnil odvolanie,
- dňa 3. februára 2016 žalobca v 1. rade opätovne doplnil odvolanie,
- dňa 1. marca 2016 bol doručený návrh žalobcov na vykonanie dôkazu,
- dňa 29. marca 2016 bol doručený návrh žalobcov na vykonanie dôkaz,
- dňa 13. apríla 2016 sa uskutočnilo pojednávanie, okresný súd konanie uznesením
zastavil,
- dňa 13. júna 2016 bolo doručené odvolanie žalobcov proti uzneseniu o zastavení
konania,
- podľa zistenia ústavného súdu okresný súd následne doručoval podanie žalobcov
žalovanému, vyzýval žalobcov na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie
a 23. októbra 2016 bol spis zaslaný Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie
o odvolaní,
- dňa 29. novembra 2016 bol spis vrátený okresnému súdu s uznesením, ktorým zrušil
rozhodnutie okresného súdu o zastavení konania,
- okresný súd nariadil pojednávanie na 28. apríl 2017.
Právna zástupkyňa sťažovateľov k vyjadreniu okresného súdu nezaujala stanovisko,
obaja účastníci však oznámili, že netrvajú na ústnom pojednávaní.
Podľa ustanovenia § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd so súhlasom
účastníkov upustil od ústneho pojednávania, pretože od tohto pojednávania nemožno
očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 310/2012 dochádza k porušovaniu základného práva
sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru.
Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a obdobne aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,
v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným
prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni.
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované
v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho
súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)
v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02,
II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že konanie
o zaplatenie odškodného, nemajetkovej ujmy sa ničím nevymyká zo štandardnej
rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, preto zložitosť veci v namietanom konaní
nepovažuje ústavný súd za dôvod na zdĺhavý postup okresného súdu. Ani samotný okresný
súd vo vyjadrení k sťažnosti prieťahy v konaní nespojil s prípadnou zložitosťou
namietaného konania.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľov
v preskúmavanej veci, ústavný súd zistil, že sťažovatelia závažným spôsobom negatívne
ovplyvnili priebeh konania, pretože sa opakovane nezúčastňovali nariadených pojednávaní,
čím prispievali k prieťahom v konaní. Táto okolnosť musí byť jednoznačne pripísaná
na ťarchu sťažovateľov pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v napadnutom
období k zbytočným prieťahom v konaní.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu. Prvé pojednávanie
okresný súd nariadil jedenásť mesiacov po podaní žaloby. V ďalšom období okresný súd
v pomerne rýchlom slede nariaďoval pojednávania, ktoré však z dôvodu žiadostí žalobcov
museli byť odročované. Ústavný súd konštatuje, že v priebehu doterajšieho konania sa
vyskytlo obdobie, v ktorom okresný súd nevykonal žiadny úkon smerujúci k rozhodnutiu
veci (od novembra 2012 do januára 2014 ‒ 11mesiacov), avšak vkontexte ďalšieho
správania sťažovateľov v namietanom konaní tento nedostatok v postupe okresného súdu
nedosiahol takú intenzitu, že by mu bolo možné pripísať ústavný rozmer a prijať záver
o porušení základného na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote (m. m. III. ÚS 24/04,
Ústavný súd už viackrát vyslovil, že nie každý prieťah v súdnom konaní má
nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. III. ÚS 59/05), a v prípade, keď ústavný súd
zistí, že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými
prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2
ústavy, nevysloví porušenie základného práva zaručeného týmto článkom ústavy
(napr. II. ÚS 57/01), prípadne návrhu buď nevyhovie (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietne
ako zjavne neopodstatnený (napr. I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, III. ÚS 59/05). K takémuto
záveru dospel ústavný súd aj pri posudzovaní sťažností sťažovateľov, preto rozhodol tak,
ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. februára 2017