Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 235/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. septembra 2018

v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu

Mojmíra Mamojku prerokoval sťažnosť a ,

, zastúpených advokátkou ,

, pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosti a pre namietané porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -17 z 13. júna 2018 prijal na ďalšie konanie sťažnosť

a , obaja bytom (ďalej len „sťažovatelia“),

podľa o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“), ktorou namietali porušenie ich

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie ich záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že v napadnutom konaní vedenom pred okresným

súdom, v ktorom sú v procesnej pozícii žalobcov „o zaplatenie nemajetkovej ujmy 7 000,- €

s príslušenstvom“, dochádza k zbytočným prieťahom. Poukázali na to, že uvedené konanie

sa vedie od 27. novembra 2012, pričom Krajský súd v Bratislave už dvakrát musel

zasahovať voči svojvoľným rozhodnutiam okresného súdu o zastavení konania,

keď uvedené rozhodnutia zrušil, čo malo za následok predĺženie konania, a teda predĺženie

stavu právnej neistoty sťažovateľov, ktorý stále trvá.

3. Sťažovatelia v sťažnosti poukázali aj na nasledujúce skutočnosti:

«Dňa 13.04.2018 sťažovatelia nahliadnutím do spisu č.k.

na Okresnom súde Pezinok spoľahlivo ustálili, že porušovateľ sám obštrukciou dňom

nasledujúcim po 27.02.2015 odstránil zo spisu podanie súdnej exekútorky listom

z 24.02.2015, doručené porušovateľovi dňa 27.02.2015, ktorým súdna exekútorka oznámila

porušovateľovi vstup do konania ako vedľajší účastník na strane žalovanej a toto podanie

založil „údajne“ omylom do exekučného spisu č.k. (príloha č. 11- úradný

záznam z 4.4.2018 - č.l. 235 spisu, čo sťažovatelia) zistili nahliadnutím do spisu v info

kancelárii porušovateľa dňa 13.04.2018 (príloha č. 13) - teda sa jedná o nové skutočnosti.»

4. Sťažovatelia tiež vytkli, že napadnuté konanie trvá už viac ako 5 rokov

a 4 mesiace, stále v ňom nie je rozhodnuté a nie je ani ustálený okruh účastníkov konania.

Okresný súd podľa nich nekoná efektívne, sústredene a v súlade so zásadou rýchlosti

súdneho konania.

5. Sťažovatelia konštatovali, že vec nie je po skutkovej ani právnej stránke zložitá

a svojím konaním neprispeli k prieťahom v konaní.

6. Na základe uvedených skutočností sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd nálezom

rozhodol, že okresný súd v napadnutom konaní porušil ich základné právo podľa čl. 48

ods. 2 a právo podľa dohovoru, aby prikázal okresnému súdu vo veci

konať bez zbytočných prieťahov a zaplatiť sťažovateľom primerané finančné

zadosťučinenie, každému v sume 5 500 €, ako aj náhradu trov konania.

7. Na výzvu ústavného súdu sa podaním sp. zn. Spr. 113/18 z 31. júla 2018

doručeným ústavnému súdu 3. augusta 2018 vyjadrila k sťažnosti podpredsedníčka

okresného súdu, pričom k nemu priložila chronologický prehľad jednotlivých úkonov

okresného súdu v danej veci. Podpredsedníčka okresného súdu vo vyjadrení uviedla

nasledujúce:

„1/žaloba bola tunajšiemu súdu doručená dňa 27.11.2012, vec bola pridelená

do súdneho oddelenia 10C, kde zákonným sudcom bol JUDr. Roman Majerský. Sudca prvé

pojednávanie vo veci vytýčil na deň 16.10.2013. Z dôvodu PN sudcu bolo následne zrušené.

Nový termín pojednávania bol stanovený na 29.01.2014. Žalobca 1/ požiadal o jeho

odročenie v súvislosti s dočasnou práceneschopnosťou. Súd pojednávanie odročil

na 04.04.2014. Pojednávanie opäť odročené n žiadosť žalobkyne 2/. Následne súd vytýčil

6 pojednávaní, ktoré boli odročené na žiadosť sťažovateľov, rôzne odôvodnenú.

Na pojednávanie dňa 30.01.2015 sa sťažovatelia nedostavili, súd vec prejednal v ich

neprítomnosti. Pojednávanie dňa 22.04.2014. Nasledovali ďalšie tri pojednávania, na ktoré

sa sťažovatelia nedostavili a tieto pojednávania boli na ich žiadosť odročené. Prvý krát sa

sťažovatelia dostavili na pojednávanie dňa 13.04.2016. Súd uznesením konanie zastavil.

O odvolaní sťažovateľov rozhodol Krajský súd v Bratislave, uznesením č. k.

199 tak, že rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Sudca

pôvodne stanovený termín pojednávania na deň 24.05.2017 zrušil z dôvodu pridelenia

na súd vyššieho stupňa. Vec bola s účinnosťou od 19.05.2017 pridelená sudkyni

JUDr. Miroslave Belašičovej. Sudkyňa vo veci rozhodla rozsudkom -298

zo dňa 18.06.2018 a žalobu sťažovateľov zamietla.

2/ Vec nie je skutkovo zložitá, vyžaduje však obsiahlejšie právne posúdenie. Pokiaľ

došlo k prieťahom v konaní, tieto boli spôsobené zo strany sťažovateľov, ktorí svojimi

žiadosťami o odročenie zmarili 9 pojednávaní.

3/Konanie trvá 6 rokov. Prieťahy spôsobili sťažovatelia, ktorí opakovane žiadali

o odročenie pojednávania z rôznych dôvodov a súd ich žiadostiam vyhovel. Je smutné, že

sťažovatelia túto situáciu využívajú vo svoj prospech a ústretovosť súdu nazývajú porušením

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ešte smutnejšie je, že existuje systém,

ktorý im takéto konanie umožňuje.“

8. Podpredsedníčka okresného súdu vo vyjadrení vyslovila súhlas s upustením

od ústneho pojednávania v konaní o prijatej sťažnosti v zmysle § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

9. K vyjadreniu podpredsedníčky okresného súdu na základe výzvy ústavného súdu

právna zástupkyňa sťažovateľov stanovisko nezaujala, vo svojom podaní doručenom

ústavnému súdu 17. augusta 2018 len vyslovila súhlas s upustením od ústneho pojednávania

v konaní o prijatej sťažnosti v zmysle .

10. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami, ako aj obsahom súdneho spisu dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

11. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia základného

práva podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov. Zároveň namietajú aj porušenie čl. 6 ods. 1

dohovoru, podľa ktorého každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne

a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

K porušeniu sťažovateľmi označených práv malo dôjsť postupom okresného súdu

v napadnutom konaní.

13. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , , ,

).

14. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,

ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(m. m. , ).

15. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

16. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z Civilný

sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorý určuje, že súd

postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza

zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania

strán sporu a iných osôb, ďalej z , podľa ktorého súd postupuje v konaní

tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní

s prihliadnutím na povahu konania (obdobne predtým § 6, § 100 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku účinného do 30. júna 2016).

17. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada

aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(, ). Podľa uvedených kritérií ústavný súd posudzoval aj sťažnosť

sťažovateľov.

18. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, kde sú sťažovatelia žalobcami

v konaní o zaplatenie nemajetkovej ujmy 7 000 € s príslušenstvom, ústavný súd konštatuje,

že obdobné konania možno zaradiť k štandardnej agende všeobecného súdnictva, preto

dĺžka konania nebola závislá od skutkovej či právnej náročnosti prerokovávanej veci.

19. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľov ako účastníkov tohto súdneho

konania. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoj predchádzajúci nález

sp. zn. z 28. februára 2017 týkajúci sa napadnutého konania, ktorým bolo

rozhodnuté o sťažnosti sťažovateľov pre namietané porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom

konaní. V uvedenom náleze v rámci hodnotenia správania sťažovateľov zistil, že závažným

spôsobom negatívne ovplyvnili priebeh konania, pretože sa opakovane nezúčastňovali

nariadených pojednávaní, čím prispievali k prieťahom v konaní. Túto okolnosť jednoznačne

pripísal na ťarchu sťažovateľov pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo

v napadnutom konaní k zbytočným prieťahom. Čo sa týka obdobia po vydaní uvedeného

predchádzajúceho nálezu ústavného súdu (od marca 2017), možno konštatovať,

že sťažovatelia už neprispievali k prieťahom v konaní.

20. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie

zbytočných prieťahov v doterajšom priebehu konania a zistil nasledujúce. V už uvedenom

predchádzajúcom náleze sp. zn. z 28. februára 2017 týkajúcom sa

napadnutého konania uviedol, že „v priebehu doterajšieho konania sa vyskytlo obdobie,

v ktorom okresný súd nevykonal žiadny úkon smerujúci k rozhodnutiu veci... avšak

v kontexte ďalšieho správania sťažovateľov v namietanom konaní tento nedostatok

v postupe okresného súdu nedosiahol takú intenzitu, že by mu bolo možné pripísať ústavný

rozmer a prijať záver o porušení základného na prerokovanie jeho veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie veci v primeranej lehote...“.

Pokiaľ ide o obdobie po vydaní uvedeného predchádzajúceho nálezu, ústavný súd

konštatuje, že okresný súd bol nečinný 7 mesiacov, keď došlo iba k nariaďovaniu termínov

pojednávaní a ich rušeniu z dôvodov na strane súdu a tiež k zmene zákonného sudcu,

pričom k ďalšiemu úkonu súdu došlo až 2. októbra 2017 (výzva sťažovateľom). Následne

však už okresný súd konal bez prieťahov a 18. júna 2018 rozhodol vo veci rozsudkom,

ktorý bol následne písomne vyhotovený a doručovaný stranám. Vzhľadom na všetky

uvedené skutočnosti ani uvedené obdobie nečinnosti okresného súdu nedosiahlo takú

intenzitu, že by mu bolo možné pripísať ústavný rozmer a prijať záver o porušení

namietaných práv sťažovateľov.

21. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (, , ,

). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu

sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať

ako zbytočné prieťahy v zmysle , čo platí, aj pokiaľ ide o

dohovoru, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku

(napr. , ), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. ),

alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. , ,

).

22. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že po preskúmaní postupu

okresného súdu nezistil, že sa okresný súd dopustil zbytočných prieťahov a tým aj porušenia

označených práv sťažovateľov, preto rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti

tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. septembra 2018