Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 232/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. apríla 2017 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť

, vo veci namietaného porušenia

základného práva podľa uznesením Krajského

súdu v Trnave č. k. -13 z 31. januára 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. marca 2017

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva podľa (ďalej

len „ústava“) uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“)

č. k. -13 z 31. januára 2017 (ďalej len „napadnuté uznesenie krajského

súdu“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľovi bolo uznesením vyšetrovateľa Národnej

kriminálnej agentúry, Národnej protizločineckej jednotky, expozitúry Bratislava (ďalej len

„vyšetrovateľ Policajného zboru“) ČVS: PPZ-483/NKA-PZ-BA-2014 z 10. septembra 2014

podľa vznesené obvinenie pre prečin falšovania

a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej

značky podľa v jednočinnom súbehu s pokračovacím

zločinom úverového podvodu sčasti dokonaného, sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1

a a .

Dňa 16. januára 2015 bolo sťažovateľovi uznesením vyšetrovateľa Policajného zboru

ČVS: PPZ-807/NKA-PZ-BA-2013 podľa vznesené

obvinenie pre obzvlášť závažný zločin vydieračského únosu v štádiu prípravy podľa § 13

ods. 1 a , a s poukazom na

písm. a) .

Vyšetrovateľ Policajného zboru uznesením ČVS: PPZ-483/NKA-PZ-BA-2014

z 21. januára 2015 podľa § 21 ods. 3 Trestného priadku s poukazom na § 18 ods. 1

rozhodol o spojení už uvedených trestných vecí na spoločné konanie.

Dňa 28. septembra 2016 sťažovateľ doručil krajskému súdu žalobu „pre uplatnenie

práva na súdnu ochranu ohrozených a porušených práv a na preskúmanie postupu

a zákonnosti rozhodnutí štátneho orgánu (Okresného súdu Trnava)“.

Sťažovateľ uvádza, že krajský súd podanú žalobu pôvodne nezaregistroval, len ju

založil do spisu vedeného Okresným súdom Trnava (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.

. Okresný súd predmetnú žalobu opätovne predložil krajskému súdu, ktorý

ju 31. októbra 2016 „zaregistroval“ a začal správne konanie.

Dňa 31. januára 2017 krajský súd napadnutým uznesením (sťažovateľovi doručeným

6. februára 2017) správne konanie zastavil s tým, že proti jeho rozhodnutiu nie je prípustná

sťažnosť. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ podal túto sťažnosť ústavnému súdu.

Sťažovateľ uvádza, že krajský súd konanie zastavil, pretože dospel k záveru,

že predmet žaloby nepodlieha jeho preskúmavacej právomoci, a zároveň ju ani nepostúpil

žiadnemu orgánu, ktorý by mal právomoc sa ňou zaoberať.

Sťažovateľ namieta, že takýto postup krajského súdu je v rozpore s § 9 a § 10 zákona

č. , a zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov, nálezom ústavného súdu „sp. zn. z 11. októbra 2001“, čl. 2

ods. 2, a 4, a 2, , a

a čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Sťažovateľ porušenie označených práv podľa odôvodňuje tým, že krajský súd

konanie zastavil bez toho, aby žalobou napadnuté rozhodnutia okresného súdu a konania,

ktoré ich vydaniu predchádzali, preskúmal. Zároveň krajský súd sťažovateľovi neumožnil

podať proti jeho rozhodnutiu sťažnosť a ani vec nepostúpil inému orgánu, ktorý by bol

kompetentný sa predmetnou vecou zaoberať, čím mu zmaril „právo domáhať sa zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne...“. Zároveň mu spôsobil ujmu na jeho právach.

Takéto porušenie práv sťažovateľa je podľa jeho názoru z ústavnoprávneho hľadiska

neospravedlniteľné a netolerovateľné. Sťažovateľ zásah do svojich základných práv

považuje za mimoriadne intenzívny aj preto, že trestné konanie, ktoré je proti nemu vedené

okresným súdom pod sp. zn. , dosiaľ nie je právoplatne skončené.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal tento nález:

„1.) Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie sp. zn.:

vydané Krajským súdom v Trnave dňa 31. januára 2017, nakoľko zastavením správneho

konania súdu, nezaoberaním sa v žalobe namietanými porušeniami základných práv

a slobôd a nepostúpením žaloby inému orgánu Slovenskej republiky, ktorý by bol podľa

názoru Krajského súdu v Trnave kompetentný preskúmavať žalobou namietané rozhodnutia

a úkony Okresného súdu Trnava v trestnom konaní sp. zn. , zabránil tým

Krajský súd v Trnave sťažovateľovi domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom

orgáne SR, čím mu zároveň spôsobil ujmu na právach pre uplatňovanie svojich základných

práv a slobôd.

2.) Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje krajskému súdu v Trnave, aby tento

vo veci konal, resp. aby Krajský súd v Trnave preskúmal a rozhodol o žalobou...

namietaných rozhodnutiach a úkonoch týkajúcich sa základných práv a slobôd, ktoré boli

vydané a vykonané Okresným súdom Trnava v trestnom konaní vedenom proti

sťažovateľovi.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažnosť podľa musí obsahovať všeobecné náležitosti uvedené

v , ako aj osobitné náležitosti uvedené v zákona

o ústavnom súde v spojení s požiadavkami na návrh na rozhodnutie (petit) vyplývajúcimi

z . Ústavný súd preto môže prijať na ďalšie konanie len taký

návrh na začatie konania, ktorý obsahuje všetky náležitosti predpísané zákonom o ústavnom

súde.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť

ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou

časťou sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1

), čím zároveň vymedzí rozsah predmetu konania pred ústavným

súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže

ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti,

a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv

(m. m. , , ).

Ústavný súd po posúdení obsahu sťažnosti zistil, že sťažnosť sťažovateľa

v predloženom znení síce neobsahuje zrozumiteľne formulovaný petit, no z jeho obsahu

možno ustáliť, že namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

uznesením krajského súdu č. k. -13 z 31. januára 2017.

K porušeniu označeného práva malo podľa sťažovateľa dôjsť tým, že krajský súd bez toho,

aby preskúmal v žalobe sťažovateľom napadnuté rozhodnutia, konanie zastavil.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa je umožniť

každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto základnému právu zodpovedá povinnosť

súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. , ), ako aj zabezpečiť

konkrétne procesné garancie v súdnom konaní.

Ústavný súd vo svojej judikatúre už viackrát zdôraznil, že vo veciach, ktoré patria

do právomoci všeobecných súdov, nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou

inštitúciou (, , ). Ústavný súd je oprávnený

preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo

samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Ústavný súd nie

je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci sústavy

všeobecných súdov. V zásade preto nie je oprávnený posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a aplikácii právnych predpisov v konkrétnom

prípade viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol

náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu

všeobecný súd vyvodil (, ).

Ústavný súd pri uplatňovaní právomoci nezávislého súdneho orgánu ústavnosti

( ) nemôže zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. ,

, ). Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd

zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo

za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. ,

, ).

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd pristúpil k preskúmaniu napadnutého

uznesenia krajského súdu.

Krajský súd napadnutým uznesením konanie zastavil a žiadnemu z účastníkov

nepriznal právo na náhradu trov konania. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva,

že sťažovateľ návrhom z 24. septembra 2016 žiadal o preskúmanie rozhodnutí:

- sp. zn. z 11. septembra 2015, ktorým okresný súd rozhodol o návrhu

Okresnej prokuratúry Trnava o predĺžení lehoty väzby,

- sp. zn. z 22. septembra 2015, ktorým krajský súd rozhodol

o sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu sp. zn.

z 11. septembra 2015,

- č. Spr 2517/16 z 15. augusta 2016, ktorým okresný súd rozhodoval o sťažnosti

sťažovateľa, a

- č. k. -2027 zo 7. septembra 2016, ktorým okresný súd zamietol

žiadosť sťažovateľa o jeho prepustenie z väzby na slobodu.

Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil takto: «2. Podľa

Z. z. (ďalej len „“)...

3. Podľa , , , , ...

4. Podľa ...

5. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú

na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej

správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou

orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

6. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany

svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu

orgánu verejnej správy.

7. Podľa ,

upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov tak, aby trestné činy boli

náležíte zistené a ich páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní, pričom treba

rešpektovať základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb.

8. Podľa ...

9. Podľa , ak správny súd zistí, že vec nepatrí do právomoci súdov,

konanie zastaví; ak možno zistiť iný orgán, do ktorého právomoci vec patrí, správny súd mu

vec po zastavení konania uznesením postúpi.

10. Z obsahu žaloby je nesporné, že žalobca sa ňou domáha preskúmania rozhodnutí

žalovaného č. zo dňa 11. 09. 2015, ktorým Okresný súd Trnava rozhodol

o návrhu Okresnej prokuratúry Trnava o predĺžení lehoty väzby, č. zo dňa

22. 09. 2015, ktorým rozhodol Krajský súd v Trnave o sťažnosti žalobcu voči uzneseniu

č. k. zo dňa 11. 09. 2015, Spr 2517/16 zo dňa 15. 08. 2016, ktorým Okresný

súd Trnava rozhodoval o sťažnosti žalobcu a č. -2027 zo dňa 07. 09. 2016,

ktorým Okresný súd Trnava zamietol žiadosť žalobcu o jeho prepustenie z výkonu väzby.

Žalobca v žalobe žaluje Okresný súd Trnava, pred ktorým je vedené trestné konanie proti

žalobcovi ako obžalovanému. Zo žaloby je nesporné, že žalobca sa domáha prieskumu

trestného konania, ktoré sa ako také spravuje ustanoveniami , preto

i vady v jeho procesnom postupe je možné preskúmavať iba podľa

a nie v správnom súdnictve, teda v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia.

Ak sa žalobca domnieval, že zo strany Okresného súdu Trnava, resp. zo strany predsedu

trestnoprávneho senátu, sa konalo nezákonne, mal využiť prostriedky nápravy obsiahnuté

v trestno-právnych predpisoch, nie podávať žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia,

pretože takéto rozhodnutia nepodliehajú preskúmavacej právomoci správnych súdov podľa

ustanovení . Vzhľadom k tomu, že všetky rozhodnutia, resp. úkony, ktoré žalobca

vo svojej žalobe žiada preskúmať, boli vykonávané podľa , súd

s poukazom na vyššie citované ustanovenie konanie vo veci zastavil.

11. V správnom súdnictve je právo na prístup správneho súdu vymedzené princípom

generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že správne súdy v zásade

preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy, okrem tých, ktoré zákon

výslovne z prieskumu vylučuje. Uvedené ustanovenie je súčasne dôležitou interpretačnou

pomôckou, pretože výnimky z aplikácie , i keď sú ustanovené zákonom, nie je možné

vykladať extenzívne, ale reštriktívne. Konanie podľa ustanovení , je konaním

so zákonom limitovaným predmetom (preskúmava sa v ňom vždy rozhodnutie a postup

orgánu verejnej správy) a pretože žalobca označil ako napadnuté rozhodnutia, rozhodnutia

a úkony vydané v rámci trestného konania, ktoré sa týkajú vedenia trestného konania,

nie je splnená podmienka, aby konanie malo spôsobilý predmet zodpovedajúci zákonnej

úprave.

12. Na základe vyššie uvedeného tunajší správny súd dospel k záveru, že v danom

prípade neboli splnené podmienky na konanie o správnej žalobe žalobcu z dôvodu,

že napadnuté rozhodnutia a úkony sa týkajú vedenia trestného konania a tieto nepodliehajú

preskumávacej právomoci správnych súdov.

13. Nedostatok právomoci správneho súdu je nedostatok procesnej podmienky

konania, ktorý nemožno odstrániť. Preto súd postupoval podľa ust. § 18 ods. 1

a konanie o preskúmaní napadnutých rozhodnutí zastavil...»

Ako z už uvedeného vyplýva, sťažovateľ sa žalobou podanou krajskému súdu

domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí vydaných v trestnom konaní. Krajský súd však

konanie o preskúmanie napadnutých rozhodnutí zastavil z dôvodu nedostatku svojej

právomoci na ich preskúmanie.

Ústavný súd sa stotožňuje s názorom krajského súdu, že preskúmavanie rozhodnutí

vydaných v trestnom konaní nepatrí do právomoci správnych súdov, a preto ak

sa sťažovateľ domnieval, že zo strany okresného súdu, resp. zo strany predsedu

trestnoprávneho senátu okresného súdu, sa konalo nezákonne, mal využiť prostriedky

nápravy obsiahnuté v trestno-právnych predpisoch. upravuje dostatok

právnych prostriedkov, prostredníctvom ktorých sa obvinený môže domôcť preskúmania

rozhodnutí vydaných v trestnom konaní či už v riadnom, alebo mimoriadnom opravnom

konaní.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že krajský súd v konaní

vedenom pod sp. zn. postupoval v medziach svojej právomoci a ústavne

akceptovateľným spôsobom vysvetlil, prečo bolo potrebné konanie zastaviť. Jeho úvahy

a závery sú logické, rešpektujú zmysel a účel príslušných ustanovení zákona

č. , a preto ich možno aj z ústavného hľadiska

považovať za udržateľné a právne akceptovateľné.

Jedným z dôvodov, pre ktoré môže ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

odmietnuť sťažnosť sťažovateľa, je jej zjavná neopodstatnenosť. V súlade s konštantnou

judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným

postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného

orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo,

prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať

takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, tiež napr. , , ,

).

Ústavný súd vo svojej judikatúre tiež vyslovil, že ak sťažovateľ namieta

také porušenie základného práva alebo slobody, ktoré podľa okolností prípadu očividne

nemohlo nastať, takúto sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (,

).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa, ktorou namieta porušenie

svojho základného práva podľa napadnutým uznesením, odmietol podľa

ako zjavne neopodstatnenú.

Pretože ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo už bez právneho významu zaoberať

sa ďalšími jeho návrhmi obsiahnutými v petite sťažnosti.

Nad rámec ústavný súd poukazuje na to, že sťažovateľ síce hneď v úvode sťažnosti

uvádza, že je zastúpený právnym zástupcom, ktorého označuje aj menom, nepriložil však

splnomocnenie na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, a teda nesplnil

podmienku povinného právneho zastúpenia. Ústavný súd sa však z dôvodu hospodárnosti

konania už otázkou odstránenia procesnej prekážky konania spočívajúcej v nedostatku

kvalifikovaného právneho zastúpenia sťažovateľa nezaoberal, pretože dôvody, pre ktoré

rozhodol o odmietnutí sťažnosti, by neboli odstrániteľné ani prostredníctvom právneho

zástupcu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. apríla 2017