Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 97/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. apríla 2017 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa Tkáčika

v konaní o sťažnosti obchodnej spoločnosti SPRAVBYT, s. r. o., Hurbanova 666/18,

Bardejov, zastúpenej advokátom doc. JUDr. Jozefom Sotolářom, PhD., Advokátska

kancelária, Južná trieda 1, Košice, pre namietané porušenie Slovenskej

republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti SPRAVBYT, s. r. o., na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jej veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod

sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bardejov p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Okresný súd Bardejov j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti

SPRAVBYT, s. r. o., trovy konania v sume 551,19 € (slovom päťstopäťdesiatjeden eur

a devätnásť centov) na účet advokáta doc. JUDr. Jozefa Sotolářa, PhD., Advokátska

kancelária, Južná trieda 1, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Obchodnej spoločnosti SPRAVBYT, s. r. o., finančné zadosťučinenie

n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

zo 14. februára 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti SPRAVBYT, s. r. o.,

Bardejov (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľka uviedla, že v namietanom konaní žaluje

a spol. o zaplatenie sumy 421,69 €. Konanie začalo v roku 2006, pričom

do času podania sťažnosti nebolo vo veci právoplatne rozhodnuté.

Uviedla, že okresný súd bol vo veci nečinný v období „od 27.12.2006 do 4.3.2008,

t. j. po dobu 14 mesiacov..., od 16.1.2009 do 5.10.2009... 9 mesačný prieťah... od 14.4.2011

do 4.12.2012, t. j. po dobu 20 mesiacov... od 4.1.2013 do 5.9.2013, t. j. po dobu

8 mesiacov,... od 19.9.2013 do 7.10.2014, t. j. 13 mesiacov,... od 29.9.2016 do dňa podania

žiadosti, t. j. 3 mesiace“.

Dňa 5. októbra 2009 okresný súd uznesením prerušil konanie až do právoplatného

skončenia konania vedeného pod sp. zn. .

Na pojednávaní 7. októbra 2014 okresný súd vo veci rozhodol tak, že žalobu

zamietol.

Sťažovateľka podala proti rozsudku odvolanie, o ktorom Krajský súd v Prešove

(ďalej len „krajský súd“) rozhodol 22. marca 2016 tak, že rozsudok okresného súdu zrušil

a vec vrátil na ďalšie konanie. Rozhodnutie krajského súdu bolo okresnému súdu doručené

14. apríla 2016.

Okresný súd následne nariadil pojednávanie na 29. september 2016. Sťažovateľka

navrhla spojenie vecí na spoločné konanie. Okresný súd na účely rozhodnutia o tomto

návrhu odročil pojednávanie na 31. marec 2017.

Z popísaného priebehu namietaného konania sťažovateľka vyvodila, že okresný súd

„neuskutočňuje úkony vo veci s cieľom rozhodnúť vo veci a odstrániť stav právnej

neistoty“.

Navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1. Okresný súd Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn.: porušil právo

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 veta prvá

SR a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Bardejov sa v konaní vedenom pod sp. zn.:

prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške

10.000 eur, ktoré mu je Okresný súd Bardejov povinný vyplatiť v lehote do 2 mesiacov

odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške 363,79 €...

k rukám právneho zástupcu JUDr. Jozefa Sotolářa, PhD.,... a to na účet advokáta vo VÚB

Košice - mesto, č. účtu... a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, vyjadrení účastníkov konania

a obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh a stav

konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. :

Dňa 31. októbra 2006 bola okresnému súdu doručená žaloba. Vec bola zaevidovaná

pod sp. zn. .

Dňa 9. novembra 2006 okresný súd rozhodol platobným rozkazom.

Dňa 24. novembra 2006 žalovaní podali odpor proti platobnému rozkazu.

Dňa 30. novembra 2006 bola vec prevedená do reg. „C“, ďalej mala byť vedená

pod sp. zn. .

Dňa 27. decembra 2006 okresný súd uznesením uložil žalovaným, aby sa v lehote

15 dní vyjadrili k žalobe, a ďalším uznesením sp. zn. , aby zaplatili súdny

poplatok za odpor 762,00 Sk.

Dňa 30. januára 2007 žalovaní zaplatili súdny poplatok za odpor a vyjadrili sa

k žalobe.

Dňa 1. februára 2007 sa sťažovateľka vyjadrila k odporu.

Dňa 7. februára 2008 sa žalovaní vyjadrili k žalobe.

Dňa 3. marca 2008 , právny zástupca žalovaných, doručil

splnomocnenie na zastupovanie a ospravedlnil neúčasť na pojednávaní nariadenom

na 4. marec 2008.

Dňa 4. marca 2008 sa uskutočnilo pojednávanie. Účastníci neboli prítomní. Bolo

odročené na 30. apríl 2008.

Dňa 27. marca 2008 žalovaní, v zastúpení svojho právneho zástupcu, doručili

vyjadrenie k žalobe.

Dňa 30. apríla 2008 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľka ani jej právny

zástupca neboli prítomní. Prítomní neboli ani žalovaní. Pojednávanie bolo odročené

na 18. jún 2008.

Dňa 18. júna 2008 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľka ani jej právny zástupca

neboli prítomní. Prítomný bol právny zástupca žalovaných. Pojednávanie bolo odročené

na 2. október 2008.

Dňa 2. októbra 2008 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľka nebola prítomná.

Prítomní neboli ani žalovaní. Pojednávanie bolo odročené na neurčito. Súd mal vyzvať

sťažovateľku, aby v lehote 10 dní predložila plnú moc udelenú JUDr. Sotolářovi.

Dňa 29. októbra 2008 sťažovateľka doručila plnú moc.

Dňa 16. januára 2009 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľka bola prítomná.

Za žalovaných bol prítomný ich právny zástupca. Bolo odročené na 26. máj 2009.

Dňa 26. januára 2009 bolo doručené vyjadrenie žalovaných.

Dňa 18. marca 2009 pojednávanie nariadené na 26. máj 2009 bolo zrušené z dôvodu

účasti sudcu na školení.

Dňa 19. mája 2009 sťažovateľka doručila súdu vyjadrenie a súčasne predložila

listinné dôkazy. Navrhla doplniť dokazovanie.

Dňa 15. júna 2009 okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie žalovaných.

Dňa 5. októbra 2009 okresný súd uznesením č. k. -134 prerušil konanie

do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn.

. Právoplatnosť nadobudlo 31. októbra 2009.

V dňoch 23. februára 2010, 11. mája 2010, 6. septembra 2010, 3. januára 2011,

28. marca 2011 okresný súd zisťoval stav konania vedeného pod sp. zn. .

Dňa 30. augusta 2012 sťažovateľka doručila vyjadrenie k veci a návrh, aby

do konania vstúpil ďalší účastník.

Dňa 4. decembra 2012 okresný súd uznesením pripustil do konania spoločnosť

, ktorá má vystupovať ako žalovaná v 3. rade.

Dňa 4. decembra 2012 bolo doručené vyjadrenie sťažovateľky k veci a jej návrh

na spojenie vecí na spoločné konanie.

Dňa 4. januára 2013 okresný súd uznesením č. k. -152 návrh

na spojenie vecí zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 18. februára 2013.

Dňa 16. mája 2013 právny zástupca sťažovateľky ospravedlnil neúčasť svoju

i sťažovateľky na pojednávaní nariadenom na 5. september 2013.

Dňa 21. mája 2013 okresný súd upovedomil účastníkov o odročení pojednávania

na 19. september 2013.

Dňa 27. augusta 2013 okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie právneho zástupcu

žalovaných v 1., 2. aj 3. rade.

Dňa 16. septembra 2013 právny zástupca sťažovateľky doručil žiadosť o odročenie

pojednávania nariadeného na 19. september 2013 a návrh na prerušenie konania.

Dňa 19. septembra 2013 sa uskutočnilo pojednávanie. Účastníci neboli prítomní.

Okresný súd uznesením konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného

pod sp. zn. .

Dňa 29. októbra 2013 okresnému súdu bolo doručené odvolanie žalovaných proti

uzneseniu o prerušení konania z 19. septembra 2013.

Dňa 10. novembra 2013 bol spis doručený krajskému súdu – sp. zn. .

Dňa 21. novembra 2013 bolo odvolanie zaslané sťažovateľke na vyjadrenie v lehote

10 dní.

Dňa 28. februára 2014 bol spis vrátený okresnému súdu s uznesením

sp. zn. z 30. januára 2014, ktorým zrušil uznesenie okresného súdu

č. k. -167 z 19. septembra 2013. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť

10. júna 2014.

Dňa 7. októbra 2014 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľka aj právny zástupca

boli prítomní, prítomný bol aj právny zástupca žalovaných v 1. a 2. rade a konateľ

žalovaného v 3. rade. Bol vyhlásený rozsudok, ktorým okresný súd žalobu zamietol.

Dňa 26. novembra 2014 okresnému súdu bolo doručené odvolanie sťažovateľky proti

rozsudku.

Dňa 27. novembra 2014 okresný súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho

poplatku za odvolanie.

Dňa 9. decembra 2014 sťažovateľka zaplatila súdny poplatok za odvolanie.

Dňa 16. decembra 2014 okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie žalovaných

v 1. a 2. rade k odvolaniu sťažovateľky.

Dňa 8. januára 2015 bol spis doručený Krajskému súdu v Prešove – sp. zn.

.

Dňa 31. marca 2016 právny zástupca žalovaných v 1. a 2. rade doručil krajskému

súdu listinný dôkaz.

Dňa 14. apríla 2016 spis bol vrátený okresnému súdu.

Dňa 9. augusta 2016 bolo doručené vyjadrenie sťažovateľky s návrhmi

na dokazovanie.

Dňa 20. septembra 2016 okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie žalovaných.

Dňa 29. septembra 2016 sa uskutočnilo pojednávanie. Bolo odročené

na 21. december 2016. Právny zástupca žalovaných predložil listinné dôkazy týkajúce sa

predmetu konania. Sťažovateľka navrhla spojenie vecí.

Dňa 5. decembra 2016 okresný súd vzhľadom na procesný návrh sťažovateľky

na spojenie vecí v konaní vedenom pod sp. zn. bol termín pojednávania

odročený na 31. marec 2017.

Dňa 12. decembra 2016 bol doručený ďalší návrh žalobcu na spojenie vecí

na spoločné konanie.

Dňa 9. januára 2017 bolo doručené vyjadrenie právneho zástupcu žalovaných

k spojeniu vecí.

Dňa 14. februára 2017 právny zástupca žalovaných požiadal o odročenie

pojednávania nariadeného na 31. marec 2017 z rodinných dôvodov.

Dňa 7. marca 2017 okresný súd vzhľadom na žiadosť právneho zástupcu žalovaných

pojednávanie určené na 31. marec 2017 odročil na 29. marec 2017.

Dňa 29. marca 2017 sa uskutočnilo pojednávanie. Účastníci boli prítomní. Okresný

súd návrh na spojenie vecí uznesením zamietol a rozsudkom zamietol žalobu v celom

rozsahu.

Na výzvu ústavného súdu sa k prijatej sťažnosti vyjadrila predsedníčka okresného

súdu v podaní sp. zn. doručenom ústavnému súdu 20. marca 2017. Okrem

chronológie úkonov konajúceho súdu uviedla, že: «Žalobca sa pred podaním sťažnosti

nedomáhal zjednania nápravy u predsedníčky Okresného súdu Bardejov, čo je zákonný

predpoklad pre podanie ústavnej sťažnosti v zmysle ustanovenia § 53 odsek 1 zákona číslo

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sťažnosť nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky,

ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytne a na

ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitých predpisov. Týmto iným právnym

prostriedkom, ktorý poskytuje ochranu sťažovateľom označeného základného práva, je

sťažnosť podľa zákona číslo o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. U sťažovateľa nebol ani naplnený

predpoklad ustanovený v odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia. V kontexte

sťažovateľom podanej ústavnej sťažnosti a jeho argumentácie je potrebné teda uviesť, že

podanie sťažnosti v zmysle zákonného ustanovenia § 62 odsek 1 citovaného predpisu, sa

zásadne stále považuje za účinný prostriedok ochrany tých základných práv, ktoré súvisia

so základným právom na súdnu ochranu, ako aj základným právom na konanie

bez zbytočných prieťahov (), pričom účelom práva účastníka konania

pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnúť príležitosť

tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený porušením základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľ však v priebehu doterajšieho

konania žiadnym spôsobom v čase ním tvrdenej nečinnosti Okresného súdu Bardejov, túto

nečinnosť nesignalizoval, sťažnosť na prieťahy predsedníčke okresného súdu nepodal

a nevyužil svoje skôr uvedené zákonné oprávnenie a ani nedal príležitosť konajúcemu

okresnému súdu na poskytnutie nápravy, t. j. neposkytol mu primeraný čas na odstránenie

ním tvrdeného protiprávneho stavu (, , ,

).

V tejto súvislosti poukazujem aj na judikovanú prax ústavného súdu. keď

pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa článku 48 odsek 2

odmieta sťažnosti ako zjavne neopodstatnené, ak „vzhľadom na skutočnosť, že

celková doba konania pred súdom, ako aj postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu

možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie základného práva podľa článku 48

odsek 2 “ (), resp. ak „argumenty v sťažnosti sťažovateľa

nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného základného

práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“ (, , I. ÚS

29/2017). Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa článku 48 odsek 2 (, , ,

, , ).

b/ Sťažovateľ sám spomaľoval samotnú dĺžku celého konania, a to svojimi

procesnými návrhmi (na pripustenie ďalšieho účastníka konania, na spojenie veci

na spoločné konanie, opakované žiadosti na odročenie už nariadeného pojednávania

z dôvodu ospravedlnenia sa právneho zástupcu žalobcu pre iné jeho pracovné povinnosti).

V konaní už došlo k vydaniu rozhodnutia vo veci samej, ktoré bolo Krajským súdom

v Prešove zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie Okresnému súdu Bardejov. Navyše

v priebehu konania súd vo veci konal predovšetkým o procesných otázkach a návrhoch

sťažovateľa.

Ako okolnosť hodnú osobitného zreteľa je nevyhnutné uviesť aj opakované

personálne zmeny a s tým súvisiace enormné pracovné zaťaženie konajúcich zákonných

sudcov. Poukazujem na to, že Okresný súd Bardejov bol a je dlhodobo ovplyvňovaný veľkou

fluktuáciou sudcov (začala v roku 2005 a pokračovala naposledy odchodom z výkonu dvoch

sudcov v roku 2016) a s tým spojenou častou personálnou zmenou, keď len v období

posledných 7 rokov z výkonu odišlo 11 sudcov (starobný dôchodok, prerušenie výkonu

funkcie sudcu, vzdanie sa funkcie sudcu, preloženie na iný súd vrátane na súd vyššieho

stupňa, nástup na materskú dovolenku), avšak na Okresný súd Bardejov prišlo do výkonu

len 6 sudcov) a takto sa nevybavené veci po odchodzích sudcoch neustále prerozdeľovali

medzi sudcov vo výkone, ktorým sa tým navyšovali počty nevybavených vecí (vrátane

), pričom sa im neustále navyšoval aj nový nápad. Nemožno

opomenúť aj to, že v danom prípade ide o skutkovo zložitejšiu a náročnejšiu vec

a poznamenávam, že súd úkony vo veci nevykonáva iba nariadením pojednávania

a samotným pojednávaním, ale tiež inou činnosťou, napr. zhromažďovaním dôkazov,

študovaním spisového materiálu a pod. Okrem toho celková dĺžka konania bola ovplyvnená

aj správaním samotného sťažovateľa, ako už bolo skôr uvedené.

S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti, charakter veci a predovšetkým procesný

postup žalobcu, komplikovaný spisový materiál, rozdielnu rozhodovaciu prax súdu

v obdobnej veci (napr. konania pod spisovou značkou a spisovou značkou

), mám za to, že právo sťažovateľa na prejednanie veci bez zbytočných

prieťahov nebolo porušené a v súvislosti s tým nemá právo na finančné zadosťučinenie ani

na náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s konaním vedeným na ústavnom súde pod

spisovou značkou .»

K vyjadreniu okresného súdu zaujala prostredníctvom svojho právneho zástupcu

stanovisko sťažovateľka podaním doručeným ústavnému súdu 5. apríla 2017, v ktorom

uviedla:

«1. Okresný súd vo svojom vyjadrení úplne zjavne uvádza subjektívne prieťahy

v tomto konaní (opakované - viac ako ročné nekonanie - a ak ide o úkony potom sú to len

formálne úkony nesmerujúce k veci samej). Nakoniec aj zo zrušujúceho rozhodnutia

krajského súdu vyplýva, že súd vo veci nekonal riadne a sústredene.

Argumentácia súdu o tom. že žalobca „spomaľoval“ samotnú dĺžku konania je úplne

mimo obsahu spisu - návrh na spojenie vecí bol podávaný práve z dôvodu urýchlenia

konania, pretože žaloby sa týkali tých istých účastníkov konania - len iného obdobia.

Naopak bol to súd, ktorý dlhodobo maril našu snahu o urýchlenie konania, pretože

v dôsledku nespojenia predmetných vecí bolo potrebné vykonávať dokazovanie v každej

jednej veci a nebolo možné to riešiť inak.

2. Pokiaľ ide o domáhanie sa nápravy u predsedu súdu - v tomto poukazujeme

na ustálenú rozhodovaciu činnosť ústavného súdu a tiež našu argumentáciu v samotnej

ústavnej sťažnosti.

3. Správne okresný súd poukazuje na potrebu vykonania rozsiahlejšieho dokazovania

v predmetnej veci - v skutočnosti (a je to úplne zjavné z prehľadu úkonov !!!) súd v tejto veci

nevykonal žiadne dokazovanie okrem pripojenia vybraných listín, nevykonal ani výsluch

účastníkov konania, a k súdnemu spisu pripojil neautorizované a bez vyznačenia

právoplatnosti rozhodnutia iných súdov a okresného súdu.

V danej veci ide o posúdenie toho kto je správcom v kontexte vykonanej schôdze

vlastníkov bytov - súd odmietol vypočuť účastníkov tejto schôdze (zamietol návrh

na doplnenie dokazovania všetkých účastníkov schôdze), súd odmietol uznesením pripojiť

originály listín a dokladov z tejto schôdze.

Ba dokonca je potrebné uviesť, že od počiatku vedenia tohto sporu sa kópie

„vybraných listín“ zo schôdze predložili zo strany žalovaného až v roku 2017 (!!!). Súd teda

posudzoval vec od počiatku bez toho, aby mal v tejto veci pripojené základné dokumenty.

4. Ak súd argumentuje dôvodmi osobitného zreteľa - personálne zmeny - tak podľa

judikatúry tieto nie sú kvalifikovaným dôvodom a relevantnou argumentáciou.

Aj takáto argumentácia svedči o tom. že zásada „iura novit euria“ a tiež to, že súd

pozná relevantnú judikatúru, ktorá nebola v tomto prípade rešpektovaná.»

Účastníci konania súhlasili s tým, aby ústavný súd upustil od verejného ústneho

pojednávania vo veci, ústavný súd preto podľa

od ústneho pojednávania upustil, keďže od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. dochádza k porušovaniu základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej

sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva

podľa nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali

rôzne úkony bez ohľadu na ich počet a právoplatne nerozhodli (m. m. ,

). Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá

povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne

realizovalo ().

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada

aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval

aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ktorej predmetom konania je peňažné plnenie

421,69 €, ústavný súd konštatuje, že preskúmavané konanie nie je po právnej, ale ani

faktickej stránke zložité, hoci okresný súd ho za vecne zložité považuje. Podľa ústavného

súdu ide o vec patriacu do štandardnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, okresný

súd vo veci nenariaďoval znalecké dokazovanie ani nevykonával dokazovanie svedkami.

2. Pri hodnotení podľa kritéria, ako sa v namietanom konaní správala sťažovateľka,

ústavný súd zistil, že sťažovateľka sa z deviatich pojednávaní zúčastnila štyroch. Túto

skutočnosť jej možno pripočítať na ťarchu. Okresný súd sťažovateľke vyčíta, že sama

spomaľovala priebeh konania procesnými návrhmi. K tomu ústavný súd uvádza, že využitie

možností daných sťažovateľke procesnými predpismi na uplatňovanie a presadzovanie jej

práv v súdnom konaní môže síce spôsobiť predĺženie priebehu konania, nemožno ho však

kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (m. m. ).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní.

Namietané konanie začalo 9. novembra 2006 a ku dňu podania sťažnosti ústavnému

súdu trvalo 10 rokov. Z toho 17 mesiacov bolo konanie prerušené (od 5. októbra 2009

do 14. apríla 2011), čo podľa judikatúry ústavného súdu predstavuje takú zákonnú

prekážku, v dôsledku existencie ktorej sa nečinnosť všeobecného súdu v tomto období

neposudzuje ako zbytočné prieťahy v konaní (m. m. , , ).

V dôsledku opravných prostriedkov podaných účastníkmi sa vec celkovo

13 mesiacov nachádzala na krajskom súde. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje

na svoju judikatúru (napr. , ), podľa ktorej ak v dôsledku

uplatnenia procesných práv účastníkom dochádza k predĺženiu konania, zodpovednosť

za tento stav neznáša oprávnená osoba, ale nemožno ju pripísať ani orgánu verenej moci

konajúcemu vo veci. Na druhej strane skutočnosť, že krajský súd sťažovateľke v ňou

podanom odvolaní (26. novembra 2014) vyhovel, možno napokon pričítať na vrub

nesústredenému postupu okresného súdu.

Okresný súd sám nečinnosť neuznal a v posudzovaní samotnej dĺžky konania

poukázal na veľkú fluktuáciu sudcov a enormné zaťaženie sudcov.

Ústavný súd už v podobných súvislostiach viackrát vyslovil (pozri napr. ,

, ), že nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné

množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne

ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas

adekvátne opatrenia. v zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov

spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci  a teda

vykonanie spravodlivosti  bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje

na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či

konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti

pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného

v oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacity

príslušných súdov (pozri napr. ). V danom prípade ústavný súd neúmerne dlhé

konanie dáva do súvisu jednak so systémovými nedostatkami, ale najmä neefektívnym

postupom okresného súdu v namietanom konaní.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd vyslovil, že doterajším postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj

k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto rozhodnutia).

Vzhľadom na to, že konanie v predmetnej veci na okresnom súde bolo síce skončené

rozsudkom 29. marca 2017, toto však dosiaľ nenadobudlo právoplatnosť, pričom

k odstráneniu právnej neistoty dochádza až právoplatne skončeným konaním, ústavný súd

podľa okresnému súdu prikázal, aby ďalej

vo veci konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto rozhodnutia).

Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda boli porušené, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka žiadala priznať aj finančné zadosťučinenie v sume 10 000 € z dôvodu

škody, ktorá jej vznikla v dôsledku ušlého zisku (predmetom sporu je suma 421,69 €).

Ústavný súd pripomína že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia nie je

náhrada škody spôsobenej sťažovateľovi (napr. , ). Aj podľa

právnej teórie «Ústavný súd má v čl. 127 ods. 3 priznanú právomoc priznať „primerané

finančné zadosťučinenie“, ktoré nepredstavuje realizáciu základného práva priznaného

SR. Primerané finančné zadosťučinenie nemožno stotožniť

s odškodným, s náhradou či už za skutočnú škodu, alebo za ušlý zisk» (Drgonec, J.

Slovenskej republiky Komentár. 2. vydanie. Šamorín: Heuréka 2007, s. 961).

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažovateľke finančné zadosťučinenie nepriznal

(bod 4 výroku tohto rozhodnutia).

Ústavný súd podľa rozhodol aj o úhrade trov

konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním v konaní

pred ústavným súdom advokátom doc. JUDr. Jozefom Sotolářom, PhD.

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2016 (prevzatie

a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1

písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to každý úkon po 143 €, spolu s režijným paušálom

2 x po 8,58 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Za úkon vykonaný v roku 2017 (vyjadrenie

z 27. marca 2017) patrí odmena 147,33 € a režijný paušál 8,84 €. Celkovo ide teda o sumu

459,33 €.

Doc. JUDr. Jozef Sotolář, PhD., je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto patrí

sťažovateľke náhrada trov právneho zastúpenia zvýšená o 20 %.

Úhrada trov konania bola tak priznaná v celkovej sume 551,19 € (bod 3 výroku).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. apríla 2017