Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 68/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-56

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. júla 2012 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ivetty Macejkovej a sudcu Sergeja

Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť Mgr. M. A., vedenú Ústavným súdom Slovenskej

republiky pod sp. zn. , sťažnosť Ing. B. F., B., vedenú Ústavným súdom

Slovenskej republiky pod sp. zn. , sťažnosť J. F., B., vedenú Ústavným

súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. , sťažnosť Ing. M. M., S., vedenú

Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. , a sťažnosť Ing. V. V.,

P., vedenú Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. , zastúpených

advokátkou JUDr. E. P., Advokátska kancelária, P., vo veci namietaného porušenia

„základného práva na súdnu a inú právnu ochranu upravené v

Slovenskej republiky (právo na prejednanie veci v primeranej lehote) upravené v čl. 48

ods. 2 Ústav SR a právo na spravodlivé súdne konanie upravené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd“ postupom Okresného súdu Bratislava I v

konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo Mgr. M. A., Ing. B. F., J. F., Ing. M. M. a Ing. V. V., aby sa ich vec

prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v Slovenskej

republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Mgr. M. A., Ing. B. F., J. F., Ing. M. M. a Ing. V. V. finančné zadosťučinenie

n e p r i z n á v a .

3. Okresnému súdu Bratislava I vo veci vedenej pod sp. zn. p r i k a z u j e

konať bez zbytočných prieťahov.

4. Mgr. M. A., Ing. B. F., J. F., Ing. M. M. a Ing. V. V. p r i z n á v a náhradu trov

právneho zastúpenia v sume 829,60 € (slovom osemstodvadsaťdeväť eur a šesťdesiat

centov), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť na účet ich advokátky

JUDr. E. P., Advokátska kancelária, P., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

sp. zn. z 23. apríla 2012 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Mgr. M. A. (ďalej len „sťažovateľ v 1.

rade“), Ing. B. F. (ďalej len „sťažovateľ v 2. rade“), J. F. (ďalej len „sťažovateľ v 3. rade“),

Ing. M. M. (ďalej len „sťažovateľ vo 4. rade“) a Ing. V. V. (ďalej len „sťažovateľ v 5.

rade“, spolu aj „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva na

súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I

(ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj

„napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplynulo:

„V období od mesiaca september 2003 až do mesiaca jún 2004 pod

zámienkou vybavenia úveru za veľmi východných úrokových podmienok v celkovej výške

60.000.000,- USD postupne žiadal K. U., nar. ... v ... a vylákal na bližšie nešpecifikované

účely súviace so zabezpečením tohto úveru od sťažovateľa − poškodeného Ing. V. V.

finančnú hotovosť vo výške 104.619,93 €, ktorú mu vyplatil na viackrát osobne v hotovosti

alebo osobne vykonanými vkladmi v hotovosti na účet K. U., alebo v hotovosti a vkladmi

prostredníctvom A. K. a P. B., za čo mu K. U. prisľúbil vybaviť úver v presnejšie nezistenej

banke v Ch., z ktorého celkového vybaveného úveru vo výške 60.000.000,- USD mal podľa

vzájomnej dohody Ing. V. V. získať pre seba časť tohto úveru vo výške 7.500.000,- USD, k

čomu však nedošlo, pretože obvinený po vyplatení peňazí mu žiaden sľúbený úver do

dnešného dňa neposkytol, nevybavil ani nesprostredkoval, a takto od neho získané peniaze

si ponechal a minul pre vlastnú potrebu, ako aj pre potrebu svojich rodinných príslušníkov

a iných jemu blízkych osôb...

Trestné konanie na základe podanej obžaloby je vedené pred Okresným súdom

Bratislava I pod sp. zn. a vec bola náhodným výberom pomocou generátora

pridelená do oddelenia zákonného sudcu JUDr. R. K. − predsedovi senátu.

Na neverejnom zasadnutí dňa 21. 08. 2008 o 9,00 hod. bolo vyhlásené uznesenie

sp. zn. , ktorým podľa s poukazom na

ust. z dôvodu ust.

súd trestné stíhanie proti obžalovanému K. U. prerušuje a v súlade s ust. § 79 ods. 2

sa obžalovaný prepúšťa z väzby na slobodu a to s poukazom na zlý

zdravotný stav obžalovaného. Vo svojom odôvodnení uviedol, že hlavné pojednávanie

nemohlo byť vykonané pre zlý zdravotný stav obžalovaného, na ktorý obžalovaný

poukazoval vo svojich podaniach.

Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. zo dňa 10. 03. 2008 súd

rozhodol podľa v trestnej veci obžalovaného K. U.

odmietol obžalobu podanú dňa 24. 05. 2007 prokurátorom Krajskej prokuratúry v Trenčíne

a vrátil vec prokurátorovi na prešetrenie.

Proti vyššie uvedenému uzneseniu podal Prokurátor odvolanie a Krajský súd

v Bratislave uznesením sp. zn. zo dňa 29. 4. 2008 uznesenie zrušil a vec vrátil

prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Vo svojom odôvodnení odvolací súd

uviedol, že preskúmaním predloženého spisového materiálu a z rozboru konania

na okresnom súde vyplýva jednoznačný záver, že postup predsedu senátu JUDr. K. je

nielenže nezákonný, ale je aj nepochopiteľný. Ak by sa oboznámil so spisovým materiálom,

musel by zistiť, že vo veci už nemožno nariadiť predbežné prejednanie obžaloby, keďže táto

už bola raz prejednaná na verejnom zasadnutí dňa 18. 06. 2007 a vo veci bolo nariadené

hlavné pojednávanie. Na nesústredené konanie predsedu senátu poukazuje i skutočnosť, že

o odmietnutí obžaloby rozhodoval podľa § 244 ods. 1 písm. b) Trestné poriadku, ktorý rieši

otázku postúpenia veci inému orgánu. Ak už chcel odmietnuť obžalobu mohol tak urobiť len

podľa , pričom o ponechaní obžalovaného

vo väzbe sa v takomto prípade obligatórne rozhoduje podľa § 244 ods. 5 Trestného

poriadku. Konajúci predseda senátu o ponechaní obžalovaného U. vo väzbe rozhodol podľa

, teda nepostupoval tak, ako mu to ukladá zákon. Ide však

len o teoretické úvahy v súvislosti s nesprávnym postupom okresného súdu, pretože platná

zákonná úprava neumožňuje duplicitné predbežné prejednanie tej istej obžaloby,

neumožňuje teda, aby na základe tej istej obžaloby bolo najskôr nariadené hlavné

pojednávanie a takmer po roku, aby bola obžaloba odmietnutá. Odvolací súd riadiac sa

uvedenými úvahami zrušil uznesenie o odmietnutí obžaloby. Záverom odvolací súd

konštatoval, že z pohľadu obžalovanej osoby je irelevantné, že došlo k zmene konajúceho

predsedu senátu, pričom každý z nich je povinný konať len v medziach zákona a tento

striktne dodržiavať, čo sa v danom prípade nestalo...

Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. zo dňa 13. 10. 2010 súd

pribral znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie interná medicína MUDr. Ľ. D., pričom

pribratý znalec mal zodpovedať otázky, akou chorobou, resp. chorobami odsúdený trpí, či

aktuálny stav obžalovaného možno charakterizovať ako ťažkú chorobu, či zdravotný stav

obžalovaného umožňuje jeho účasť na hlavnom pojednávaní, pričom znalecký posudok mal

vyhotoviť v troch vyhotoveniach v lehote do 60 dní odo dňa doručenia uznesenia znalcovi.

Ustanovený znalec do termínu vytýčeného súdneho pojednávania dňa 06. 05. 2011

nepredložil znalecký posudok, t. j. znalecký posudok nebol ustanoveným znalcom MUDr. Ľ.

D. vyhotovený v stanovenom čase 60 dní od doručenia uznesenia...

Okresný súd Bratislava I sp. zn. až dňa 12. 04. 2011 vydal uznesenie,

na základe ktorého v súlade s ust. pokračuje v trestnom

stíhaní obžalovaného K. U. a to na základe pripojeného spisu Okresného súdu Dunajská

Streda sp. zn. . z ktorého súd zistil, že obžalovaný bol v predmetnej veci na

základe príkazu na zatknutie dňa 19. 11. 2010 vzatý clo väzby, kde sa nachádzal do 15. 12.

2010 a zároveň bol prepustený z väzby na slobodu. Zároveň vo svojom odôvodnení uviedol,

že z uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že obžalovaný bol schopný absolvovať

hlavné pojednávania na Okresnom súde Dunajská Streda a teda zdravotné dôvody

prerušenia trestného stíhania odpadli.

Okresný súd Bratislava I pod sp. zn. na deň 06. 05. 2011 vytýčil termín

hlavného pojednávania, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že doručené lekárske správy

obžalovaného je potrebné zaslať MUDr. D. s tým, aby sa obratom vyjadril, či zdravotný

stav obžalovaného umožňuje jeho účasť na hlavnom pojednávaní a zároveň mal oznámiť, z

akého dôvodu do dňa 06. 05. 2011 nebol vypracovaný znalecký posudok. Od ustanovenia

znalca na vypracovanie znaleckého posudku uplynulo minimálne 6 mesiacov.

Obžalovaný K. U. žiadal o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov pričom

ospravedlnenie doručil konajúcemu súdu v deň pojednávania....

Trestné konanie v predmetnej právnej veci nie je do dnešného dňa právoplatne

ukončené.“

V doplnení sťažnosti doručenej 27. decembra 2011 sťažovatelia uviedli:

„Sťažovatelia namietajú porušenie základného práva podľa Slovenskej

republiky, podľa a práva Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd proti postupu Okresného súdu Bratislava

v konaní vedenom pod sp. zn. , a to nesprávnym postupom konajúceho súdu

a zbytočným prieťahom v konaní zo strany súdu a teda k porušeniu označených práv

sťažovatelia.

Sťažovatelia zdôrazňujú, že k porušeniu jeho označených práv došlo v období od

ustanovenia predsedu senátu JUDr. R. K. dňa 10. 01. 2008 až doposiaľ a to s poukazom na

priebeh trestného konania pred Okresným súdom v Bratislave. Analýza predmetného

trestného spisu, ktorý sťažovatelia navrhuje ako dôkaz ukazuje, že v tomto období nebola

činnosť súdu plynulá, pričom vykazuje aj dlhšie obdobia nečinnosti súdu, čím došlo k

zbytočným prieťahom v konaní zo strany súdu a teda k porušeniu označených práv

sťažovateľov.

Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. zo dňa 10. 03. 2008 súd

rozhodol podľa v trestnej veci obžalovaného K. U.

odmietol obžalobu podanú dňa 24. 05. 2007 prokurátorom Krajskej prokuratúry v Trenčíne

a vrátil vec prokurátorovi na prešetrenie...

Sťažovatelia poukazujú najmä na konanie súdu dňa 21. 08. 2008..., kedy

na neverejnom zasadnutí, ktorého predmetom bolo rozhodnutie o ďalšom konaní v trestnom

stíhaní obžalovaného K. U. súd prerušil konanie podľa s

poukazom na ust. z dôvodu Trestného

poriadku a v súlade s ust. 79 ods. 2 Trestné poriadku obžalovaného prepustil z väzby na

slobodu.

Od tohto obdobia konajúci súd v predmetnej veci nekonal a až dňa 14. 04. 2011

uznesením sp. zn. vydal uznesenie, ktorým v súlade s ust. § 283 ods. 3

pokračoval v trestnom stíhaní.

Nesprávny postup Okresného súdu Bratislava I konštatuje v odôvodnení uznesenia

Krajský súd Bratislava sp. zn. zo dňa 29. 04. 2003 ako nadriadený odvolací

súd. Citované rozhodnutie Krajského súdu Bratislava je relevantným dôkazom nesprávneho

úradného postupu sudcu Okresného súdu Bratislava I a to vydaním uznesenia Okresného

súdu Bratislava I sp. zn. zo dňa 10. 03. 2008.

Ďalším nesprávnym postupom Okresného súdu Bratislava I je vydanie uznesenia

sp. zn. zo dňa 21. 08. 2008 a postup podľa

s poukazom na ust. z dôvodu

a postup v súlade s ust. 79 ods. 2 Trestné poriadku.

Vyššie uvedeným nesprávnym postupom Okresný súd Bratislava I spôsobil prieťahy

v súdnom konaní, kedy za obdobie minimálne od 21. 08. 2008 do 14. 04. 2011 nekonal

vôbec.

Taktiež odo dňa vytýčenia súdneho pojednávania, t. j. dňa 06. 05. 2011, ktoré bolo

odročené na neurčito z dôvodov ospravedlnenia obžalovaného a prísl., súd nekonal

a do dnešného dňa nevytýčil termín súdneho pojednávania.

Z vyššie uvedeného je nesporné, že odo dňa podania obžaloby v roku 2007

až do dnešného dňa nie je vec právoplatne uzavretá.“

Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo na súdnu a inú právnu ochranu upravené v

Slovenskej republiky, upravené v SR a právo na spravodlivé súdne

konanie upravené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

Mgr. M. A., Ing. B. F., J. F., Ing. M. M. a V. V. postupom Okresného súdu Bratislava I v

konaní pod sp. zn. , bolo porušené.

2. Mgr. M. A., Ing. B. F., J. F., Ing. M. M. a V. V. sa priznáva finančné

zadosťučinenie vo výške 896.235,81 €, ktoré im je Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právnej zástupkyne

sťažovateľov vedený v ...

3. Mgr. M. A., Ing. B. F., J. F., Ing. M. M. a V. V. priznáva náhradu trov konania

v celkovej výške 5.335,44 €, ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný uhradiť na účet

spoločnosti E. P., Advokátska kancelária s.r.o., P. v zastúpení JUDr. E. P. - konateľkou

spoločnosti, vedený v ... do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.“

Na výzvu ústavného súdu sa k veci vyjadrila predsedníčka okresného súdu listom

sp. zn. Spr 3366/2012 z 28. mája 2012.

Predsedníčka okresného súdu uviedla, že konanie pred okresným súdom síce

nemožno považovať za plynulé, ale spôsobené prieťahy pripúšťa len v súvislosti

so zdravotným stavom obžalovaného, ktorý pre zlý zdravotný stav nie je schopný zúčastniť

sa súdneho pojednávania.

Ďalej vo vyjadrení uviedla:

«Hlavné pojednávanie konané dňa 8.10.2007 bolo odročené zo zdravotných dôvodov

na strane obžalovaného napriek tomu, že bol predvedený na termín hlavného pojednávania.

Následne hlavné pojednávanie dňa 19.12.2007 sa konalo bez prítomnosti obžalovaného,

ktorý požiadal o konanie v neprítomnosti, na ktorom súd zamietol žiadosť obžalovaného

o prepustenie z väzby na slobodu.

Po zmene senátu, predseda senátu dňa 10.3.2008 na neverejnom zasadnutí rozhodol

o odmietnutí obžaloby a vrátení veci prokurátorovi. Toto rozhodnutie bolo uznesením

Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 29.4.2008 zrušené. Napriek tomu,

že Krajský súd v Bratislave predmetné uznesenie zrušil, aj z dôvodov ako sú uvedené

v ústavnej sťažnosti, som toho názoru, že toto pochybenie sudcu vo vzťahu k ústavnej

sťažnosti nie je relevantné a toto pochybenie bolo okamžite napravené rozhodnutím

Krajského súdu v Bratislave bez vplyvu na práva poškodených.

Súd následne zabezpečil zdravotnú dokumentáciu obžalovaného a pribral znalca

na posúdenie zdravotného stavu obžalovaného, či jeho zdravotný stav umožňuje jeho

prítomnosť na hlavnom pojednávaní.

Na základe znaleckého posudku MUDr. M. H. č. 1/2008 zo dňa 20.6.2008 súd

uznesením zo dňa 21.8.2008 podľa s poukazom na

z dôvodu podľa trestné stíhanie vedené

proti K. U. prerušil a zároveň obžalovaného prepustil z väzby na slobodu. Tento postup

nebol namietaný ani zo strany obhajoby ani obžaloby.

Podľa priebežnej zdravotnej dokumentácie nachádzajúcej sa v spise

dôvody prerušenia trestného stíhania pretrvávali, obžalovaného zdravotný stav bol bez

zlepšenia s priebežnými hospitalizáciami.

Dňa 13.10.2010 súd rozhodol o pribratí znalca na účel opätovného preverenia

zdravotného stavu obžalovaného K. U.

Dňa 12.4.2011 na neverejnom zasadnutí bolo rozhodnuté o pokračovaní v trestnom

stíhaní z dôvodu, že obžalovaný bol v období od 19.11.2010 do 15.12.2010 vo väzbe vo veci

Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. , v ktorom bol rozsudkom odsúdený

na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov so zaradením do I. NVS, právoplatný

dňa 15.12.2010 a teda je zrejmé, že obžalovaný bol schopný sa zúčastniť hlavného

pojednávania.

Hlavné pojednávanie vytýčené na dátum 6.5.2011 bolo odročené na neurčito pre

zdravotné prekážky strane obžalovaného. Zdravotná dokumentácia bola zaslaná znalcovi,

ktorý sa mal vyjadriť k dôvodom neprítomnosti obžalovaného na hlavnom pojednávaní.

Znalec konštatoval, že vzhľadom na zdravotný stav obžalovaného je možné považovať jeho

neprítomnosť za ospravedlniteľnú.

Odo dňa 6. 5. 2011 v uvedenej veci nebolo vykonané hlavné pojednávanie z dôvodu potreby

ustálenia zdravotného stavu obžalovaného...

Sťažovatelia pôvodne namietali okrem postupu súdu aj postup orgánov v prípravnom

konaní a to najmä v súvislosti s „nesprávnym úradným postupom“vo vzťahu k zabezpečeniu

prostriedkov z trestnej činnosti, ktorú mal spáchať obžalovaný K. U., ktoré mal vylákať od

poškodených. Doposiaľ zabezpečené dôkazy a obsah spisového materiálu neobsahujú

konkrétne informácie o tom, kde by sa mali nachádzať tieto prostriedky a počas súdneho

konania poškodení nenavrhli, aby súd postupoval v zmysle a nasl. .

Ako uvádzajú sťažovatelia, k porušeniu ich práv malo dôjsť aj nesprávnym úradným

postupom súdu a orgánov činných v trestnom konaní od roku 2005, nakoľko týmto bolo

umožnené K. U. sa zbaviť majetku, ktorý „údajne“ mal previesť na tretie osoby.

V petite sťažností žiadajú, aby Ústavný súd rozhodol, že práva sťažovateľov

v rozsahu, v akom ich namietali boli porušené a zároveň zaviazal Okresný súd Bratislava I

na zaplatenie primeraného zadosťučinenia vo výške, v akej si jednotliví sťažovatelia

uplatnili náhradu škody voči obžalovanému U. v trestnom konaní sp. zn. .»

Predsedníčka okresného súdu uviedla, že výšku primeraného zadosťučinenia, ktorú

sťažovatelia navrhli považuje za zjavne neprimeranú, pretože výška navrhovaného

primeraného zadosťučinenia je totožná so sumou náhrady škody, ktorú si sťažovatelia

(poškodení) uplatnili v rámci trestného konania, a tak sa snažia preniesť prípadnú

povinnosť obžalovaného na náhradu škody na okresný súd.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich

stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh a stav

konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. :

Dňa 24. mája 2007 bola na okresnom súde podaná obžaloba a vec bola zaevidovaná

pod sp. zn. .

Dňa 18. júna 2007 sa uskutočnilo pojednávanie. Poškodení Ing. V. si uplatnil nárok

na náhradu škody vo výške 3 151 000 Sk, J. F. vo výške 2 054 000 Sk a M. A. vo výške

3 029 900 Sk. Pojednávanie bolo odročené na 20. august 2007. Obžalovaného ponechal súd

vo väzbe.

Dňa 2. júla 2007 obžalovaný doručil sťažnosť a odôvodnenie proti uzneseniu

z 18. júna 2007.

Dňa 4. júla 2007 bol spis doručený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský

súd“). Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. .

Dňa 10. júla 2007 sa uskutočnilo neverejné zasadnutie senátu krajského súdu. Súd

sťažnosť zamietol.

Dňa 25. júla 2007 okresný súd upravil kanceláriu na doručenie uznesenia krajského

súdu obžalovanému, právnemu zástupcovi a Krajskej prokuratúre v Trenčíne.

Dňa 30. júla 2007 svedok MVDr. P. B. ospravedlnil neprítomnosť na pojednávaní.

Dňa 10. augusta 2007 ospravedlnil neúčasť na pojednávaní nariadenom na 20. august

2007 právny zástupca poškodeného A. K. JUDr. K.

Dňa 20. augusta 2007 sa uskutočnilo pojednávanie. Prítomní boli aj sťažovatelia.

Obžalovaný požiadal o tlmočníka.

Dňa 21. augusta 2007 opatrením okresného súdu bol do konania pribratý tlmočník

chorvátskeho a srbského jazyka.

Dňa 1. októbra 2007 okresný súd uznesením sp. zn. priznal svedočné

svedkom, ktorí si ho uplatnili.

Dňa 8. októbra 2007 sa uskutočnilo pojednávanie. Obžalovaný nebol prítomný.

Prítomní boli poškodení ‒ sťažovatelia. Súd uložil poriadkovú pokutu 3000 Sk JUDr. K.

pre nedostavenie sa bez ospravedlnenia.

Uznesením odročil pojednávanie na 19. november 2007.

Dňa 9. októbra 2007 okresný súd požiadal Ústav na výkon väzby v Bratislave,

zdravotnícke zariadenie o zaslanie lekárskej správy obžalovaného (pretože nebol prítomný

na pojednávaní).

Dňa 16. októbra 2007 okresný súd uznesením priznal odmenu 1 500 Sk za tlmočenie

tlmočníkovi Mgr. V. K.

Dňa 19. októbra 2007 okresný súd uznesením priznal svedočné sťažovateľom.

Dňa 12. októbra 2007 riaditeľ Ústavu na výkon väzby v Bratislave oznámil, že

správu nemôžu zaslať, pretože by porušili mlčanlivosť, ktorou je zdravotnícky pracovník

viazaný.

Dňa 19. novembra 2007 sa uskutočnilo pojednávanie. Obžalovaný nebol prítomný.

Súd sa oboznámil s lekárskou správou z 19. novembra 2007. Pojednávanie bolo odročené

na neurčito.

Dňa 4. decembra 2007 okresný súd uznesením priznal odmenu za tlmočenie

tlmočníkovi Mgr. V. K.

Dňa 4. decembra 2007 okresný súd uznesením priznal svedočné poškodeným.

Dňa 3. decembra 2007 bola doručená žiadosť obžalovaného o prepustenie na slobodu

a návrh na prerušenie konania.

Dňa 27. novembra 2007 Obvodné oddelenie Policajného zboru Prešov oznámilo, že

sa nepodarilo predviesť P. Z.

Dňa 17. decembra 2007 sa uskutočnilo pojednávanie. Obžalovaný bol neprítomný

a pojednávanie bolo odročené na 19. december 2007.

Dňa 19. decembra 2007 sa uskutočnilo pojednávanie. Obžalovaný nebol prítomný.

Jeho obhajca JUDr. L. bol prítomný. Súd žiadosť o prepustenie z väzby uznesením

zamietol. Obhajca obžalovaného podal sťažnosť proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti

o prepustenie z väzby.

Dňa 10. januára 2008 obhajca obžalovaného doručil dôvody žiadosti o prepustenie

z väzby.

Dňa 24. januára 2008 bol spis doručený krajskému súdu na rozhodnutie o sťažnosti

obžalovaného (sp. zn. ).

Dňa 31. januára 2008 sa uskutočnilo neverejné zasadnutie senátu krajského súdu.

Súd sťažnosť zamietol.

Dňa 7. februára 2008 bol spis doručený okresnému súdu.

Dňa 31. januára 2008 obhajca obžalovaného doručil lekárske správy poukazujúce

na zhoršenie zdravotného stavu obžalovaného a požiadal o pribratie znalca na zistenie

zdravotného stavu obžalovaného.

Dňa 10. marca 2008 okresný súd na neverejnom zasadnutí uznesením odmietol

obžalobu a vec vrátil prokurátorovi. Obžalovaného ponechal vo väzbe.

Dňa 4. apríla 2008 krajský prokurátor v Bratislave podal sťažnosť proti uzneseniu

z 10. marca 2008.

Dňa 7. apríla 2008 krajský prokurátor v Bratislave doplnil dôvody sťažnosti.

Dňa 10. apríla 2008 bol spis doručený krajskému súdu, ktorý bol zaevidovaný pod

sp. zn. .

Dňa 29. apríla 2008 sa uskutočnilo neverejné zasadnutie senátu. Krajský súd

uznesením prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil okresnému súdu.

Dňa 2. mája 2008 bol spis doručený okresnému súdu.

Dňa 14. mája 2008 konajúci sudca vyzval obžalovaného, aby oznámil, či trvá

na osobnej účasti na pojednávaní.

Dňa 22. mája 2008 obžalovaný oznámil, že sa chce zúčastniť, pokiaľ mu

to zdravotný stav dovolí.

Dňa 4. júna 2008 súd uznesením priberá znalca z odboru zdravotníctva

MUDr. Hudáka na posúdenie zdravotného stavu obžalovaného.

Dňa 19. júna 2008 bol spis zaslaný znalcovi.

Dňa 6. augusta 2008 znalec doručil znalecký posudok (neodporučil účasť

obžalovaného na pojednávaní).

Dňa 21. augusta 2008 okresný súd uznesením sp. zn. trestné stíhanie

prerušil a prepustil obžalovaného na slobodu.

Dňa 12. apríla 2011 uznesením sp. zn. okresný súd rozhodol

o pokračovaní v trestnom stíhaní.

Dňa 6. mája 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito

s tým, že lekárske správy, ktoré boli súdu v tento deň doručené, zašle znalcovi MUDr. D.

s tým, aby sa vyjadril, či stav obžalovaného umožňuje jeho účasť na hlavnom pojednávaní.

Dňa 17. mája 2011 okresný súd vyzval znalca MUDr. D., aby sa vyjadril k lekárskym

správam obžalovaného v zmysle záverov pojednávania uskutočneného 6. mája 2011.

Dňa 19. septembra 2011 okresný súd uznesením priznal sťažovateľom v 1. a 4. rade

svedočné.

Od 22. januára 2012 do 5. marca 2012 sa spisový materiál nachádzal na ústavnom

súde.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. dochádza k porušovaniu základného práva

sťažovateľov na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1, práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

A. Sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu

garantovaného v , podľa ktorého sa každý môže domáhať zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Sťažovatelia namietajú „nesprávny úradný postup konajúceho súdu, keď pri

odmietnutí obžaloby nepostupoval podľa ...“.

Z procesného postavenia sťažovateľov ako poškodených nevyplýva žiadna možnosť

namietať postup okresného súdu inak, ako z pohľadu plynulosti konania.

Ústavný súd konštatuje, že napadnuté konanie nevykazuje žiadne pochybenia

zasahujúce do základného práva sťažovateľov chráneného v a 2 .

Sťažovateľom nebol odoprený prístup k súdu, a preto v okolnostiach danej veci nie je nutné

sa porušením tohto práva osobitne zaoberať.

V tejto časti námietke sťažovateľov o porušovaní ich práva na súdnu ochranu preto

ústavný súd nevyhovel.

B. Sťažovatelia namietali tiež porušenie základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2

a dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, ).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou ESĽP

ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho

význam pre sťažovateľa (napr. , , ). Podľa rovnakých

kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie

v napadnutom konaní mohlo predstavovať určitý stupeň zložitosti súvisiaci najmä

s potrebou vykonať výsluchy viacerých svedkova a tiež znaleckého dokazovania. Právne

vec nemožno hodnotiť ako zložitú, a netvrdí to ani predsedníčka okresného súdu vo svojom

vyjadrení k sťažnosti doručenej ústavnému súdu 8. júna 2012.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľov

v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadne významné okolnosti, ktoré by mali

byť osobitne zohľadnené na ich ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo

v napadnutom konaní k zbytočným prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci.

Konanie začalo 21. mája 2007. Okresný súd postupoval v konaní plynule, v rýchlom

časovom slede nariaďoval pojednávania. (Od 24. januára 2008 do 7. februára 2008

a od 10. apríla 2008 do 2. mája 2008 sa vec nachádzala na krajskom súde z dôvodu

rozhodovania o opravných prostriedkoch obžalovaného aj prokurátora).

Skutočnosť, že konajúci súd v období od 28. augusta 2008 do 12. apríla 2011

nekonal z dôvodu prerušenia konania, sa mu samo osebe nedá vytknúť, pretože v súlade

s judikatúrou ústavného súdu prerušenie konania možno považovať za prekážku konania

(napr. , , ), avšak aj v tomto období bolo

povinnosťou okresného súdu aktívnejšie postupovať pri zisťovaní možnosti ďalej v konaní

pokračovať. O tom však nesvedčí skutočnosť, keď zdravotný stav obžalovaného podrobil

opätovnému preskúmaniu až o viac ako 2 roky. (Znalec z odboru zdravotníctva doručil

znalecký posudok, v ktorom neodporučil účasť obžalovaného na pojednávaní

6. augusta 2008, a okresný súd až 13. októbra 2010 opätovne uznesením pribral znalca

z odboru zdravotníctva na zistenie, či zdravotný stav obžalovaného umožňuje jeho účasť

na pojednávaní). Následne obdobie od mája 2011 po zaslanie spisového materiálu

ústavného súdu v januári 2012 (viac ako sedem mesiacov) bolo poznačené nečinnosťou

okresného súdu. Vec dosiaľ nie je právoplatne skončená.

Uvedený postup okresného súdu teda nemožno považovať za taký, ktorý by

smeroval k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovatelia v predmetnej veci počas

súdneho konania nachádzali, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku

a dohovoru (pozri napr. ). V súvislosti s obranou predsedníčky okresného

súdu, že prieťahy súvisia so zdravotným stavom obžalovaného, ústavný súd uvádza, že

v , ako aj príslušné procesnoprávne predpisy zaväzujú predovšetkým

súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali také opatrenia, ktoré by umožnili

prerokovanie veci, a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov.

Vzhľadom na to, že v prípade sťažovateľov sa tak nestalo, ústavný súd vyslovil

porušenie základného práva sťažovateľov na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v a práva zaručeného v dohovoru tak,

ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

IV.

Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia bez ďalšieho žiadali priznať im primerané finančné zadosťučinenie

takto:

Sťažovateľ v 1. rade Mgr. M. A. žiadal 100 574,25 €, sťažovateľ v 2. rade žiadal

896 235,81 €, sťažovateľ v 3. rade žiadal 68 203,31 €, sťažovateľ vo 4. rade žiadal 226

943,57 € a sťažovateľ v 5. rade žiadal priznať 104 619,93 €.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha.

Sťažovatelia, ktorí sú kvalifikovane zastúpení advokátkou, svoju požiadavku

o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nijako nezdôvodnili. Ústavný súd sa

stotožnil s vyjadrením predsedníčky okresného súdu, ktorá vo svojom vyjadrení k sťažnosti

poukázala na to, že navrhované sumy predstavujú vlastne výšku škody, ktorá im mala

vzniknúť trestnou činnosťou obžalovaného, a sťažovatelia sa sťažnosťou podanou

ústavnému súdu „snažia preniesť prípadnú povinnosť obžalovaného na okresný súd“,

keďže obžalovaný je nemajetný.

Ústavný súd pri určovaní primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal

zo záujmu ochrany ústavnosti a zo splnenia podmienok podľa citovaných ustanovení zákona

o ústavnom súde.

Súčasne sa ústavný súd riadil úvahou, že cieľom primeraného finančného

zadosťučinenia nie je náhrada škody spôsobenej sťažovateľovi prípadným trestným činom.

Navyše, o uplatnenom nároku na náhradu škody bude rozhodovať okresný súd

v predmetnom trestnom konaní.

V danom prípade ústavný súd považuje za dostatočné konštatovanie porušenia

označeného základného práva sťažovateľov zaručeného , ako aj práva zaručeného

dohovorom s príkazom okresnému súdu ďalej konať bez zbytočných prieťahov, tak ako to

je uvedené v bode 2 výroku tohto nálezu, a primerané finančné zadosťučinenie im nepriznal.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Právna zástupkyňa si uplatnila trovy konania vo výške 1 519,54 €.

Ústavný súd priznal úhradu za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu

zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c)

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov

(ďalej len „vyhláška“), a to každý úkon po 123,50 €. Výšku základnej sadzby tarifnej

odmeny bolo potrebné v súlade s § 13 ods. 2 vyhlášky znížiť o 50 %, lebo ide o spoločné

úkony pri zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“. Za jeden úkon ústavný súd teda

priznal sumu 61,75€ (za dva úkony pri 5 účastníkoch sumu 300,55 €). Podľa § 16 ods. 3

vyhlášky je režijný paušál 7,41 € za jeden úkon (za dva úkony pri 5 účastníkoch

predstavuje sumu 691,60 €). Odmena za dva úkony právnej služby spolu s režijným

paušálom predstavuje sumu 691,60 €. Keďže advokátka je platiteľkou dane z pridanej

hodnoty (ďalej len „DPH“), uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške 20 % (138 €)

podľa vyhlášky a podľa o dani z pridanej hodnoty

v znení neskorších predpisov. Trovy právneho zastúpenia vrátane započítania DPH

a režijného paušálu boli priznané v celkovej sume 829,60 €.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. júla 2012