Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 7 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (12)II. ÚS 68/2012
PDF · 330.13 KB
No categories available
II. ÚS 68/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. júla 2012 v senáte
zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ivetty Macejkovej a sudcu Sergeja
Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť Mgr. M. A., vedenú Ústavným súdom Slovenskej
republiky pod sp. zn. Rvp 3862/2011, sťažnosť Ing. B. F., B., vedenú Ústavným súdom
Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 3863/2011, sťažnosť J. F., B., vedenú Ústavným
súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 3864/2011, sťažnosť Ing. M. M., S., vedenú
Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 3865/2011, a sťažnosť Ing. V. V.,
P., vedenú Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 3866/2011, zastúpených
advokátkou JUDr. E. P., Advokátska kancelária, P., vo veci namietaného porušenia
„základného práva na súdnu a inú právnu ochranu upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (právo na prejednanie veci v primeranej lehote) upravené v čl. 48
ods. 2 Ústav SR a právo na spravodlivé súdne konanie upravené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd“ postupom Okresného súdu Bratislava I v
konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 55/2007 a takto
rozhodol:
1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 55/2007 p o r u š i l
základné právo Mgr. M. A., Ing. B. F., J. F., Ing. M. M. a Ing. V. V., aby sa ich vec
prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Mgr. M. A., Ing. B. F., J. F., Ing. M. M. a Ing. V. V. finančné zadosťučinenie
n e p r i z n á v a .
3. Okresnému súdu Bratislava I vo veci vedenej pod sp. zn. 2 T 55/2007 p r i k a z u j e
konať bez zbytočných prieťahov.
4. Mgr. M. A., Ing. B. F., J. F., Ing. M. M. a Ing. V. V. p r i z n á v a náhradu trov
právneho zastúpenia v sume 829,60 € (slovom osemstodvadsaťdeväť eur a šesťdesiat
centov), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť na účet ich advokátky
JUDr. E. P., Advokátska kancelária, P., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
sp. zn. II. ÚS 68/2012 z 23. apríla 2012 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Mgr. M. A. (ďalej len „sťažovateľ v 1.
rade“), Ing. B. F. (ďalej len „sťažovateľ v 2. rade“), J. F. (ďalej len „sťažovateľ v 3. rade“),
Ing. M. M. (ďalej len „sťažovateľ vo 4. rade“) a Ing. V. V. (ďalej len „sťažovateľ v 5.
rade“, spolu aj „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva na
súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I
(ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 55/2007 (ďalej aj
„napadnuté konanie“).
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplynulo:
„V období od mesiaca september 2003 až do mesiaca jún 2004 pod
zámienkou vybavenia úveru za veľmi východných úrokových podmienok v celkovej výške
60.000.000,- USD postupne žiadal K. U., nar. ... v ... a vylákal na bližšie nešpecifikované
účely súviace so zabezpečením tohto úveru od sťažovateľa − poškodeného Ing. V. V.
finančnú hotovosť vo výške 104.619,93 €, ktorú mu vyplatil na viackrát osobne v hotovosti
alebo osobne vykonanými vkladmi v hotovosti na účet K. U., alebo v hotovosti a vkladmi
prostredníctvom A. K. a P. B., za čo mu K. U. prisľúbil vybaviť úver v presnejšie nezistenej
banke v Ch., z ktorého celkového vybaveného úveru vo výške 60.000.000,- USD mal podľa
vzájomnej dohody Ing. V. V. získať pre seba časť tohto úveru vo výške 7.500.000,- USD, k
čomu však nedošlo, pretože obvinený po vyplatení peňazí mu žiaden sľúbený úver do
dnešného dňa neposkytol, nevybavil ani nesprostredkoval, a takto od neho získané peniaze
si ponechal a minul pre vlastnú potrebu, ako aj pre potrebu svojich rodinných príslušníkov
a iných jemu blízkych osôb...
Trestné konanie na základe podanej obžaloby je vedené pred Okresným súdom
Bratislava I pod sp. zn. 2 T 55/2007 a vec bola náhodným výberom pomocou generátora
pridelená do oddelenia zákonného sudcu JUDr. R. K. − predsedovi senátu.
Na neverejnom zasadnutí dňa 21. 08. 2008 o 9,00 hod. bolo vyhlásené uznesenie
sp. zn. 2 T 55/2007, ktorým podľa § 290 ods. 1 Trestného poriadku s poukazom na
ust. § 283 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodu ust. § 228 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku
súd trestné stíhanie proti obžalovanému K. U. prerušuje a v súlade s ust. § 79 ods. 2
Trestného poriadku sa obžalovaný prepúšťa z väzby na slobodu a to s poukazom na zlý
zdravotný stav obžalovaného. Vo svojom odôvodnení uviedol, že hlavné pojednávanie
nemohlo byť vykonané pre zlý zdravotný stav obžalovaného, na ktorý obžalovaný
poukazoval vo svojich podaniach.
Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2 T 55/2007 zo dňa 10. 03. 2008 súd
rozhodol podľa § 244 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku v trestnej veci obžalovaného K. U.
odmietol obžalobu podanú dňa 24. 05. 2007 prokurátorom Krajskej prokuratúry v Trenčíne
a vrátil vec prokurátorovi na prešetrenie.
Proti vyššie uvedenému uzneseniu podal Prokurátor odvolanie a Krajský súd
v Bratislave uznesením sp. zn. 3 Tos 27/2008 zo dňa 29. 4. 2008 uznesenie zrušil a vec vrátil
prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Vo svojom odôvodnení odvolací súd
uviedol, že preskúmaním predloženého spisového materiálu a z rozboru konania
na okresnom súde vyplýva jednoznačný záver, že postup predsedu senátu JUDr. K. je
nielenže nezákonný, ale je aj nepochopiteľný. Ak by sa oboznámil so spisovým materiálom,
musel by zistiť, že vo veci už nemožno nariadiť predbežné prejednanie obžaloby, keďže táto
už bola raz prejednaná na verejnom zasadnutí dňa 18. 06. 2007 a vo veci bolo nariadené
hlavné pojednávanie. Na nesústredené konanie predsedu senátu poukazuje i skutočnosť, že
o odmietnutí obžaloby rozhodoval podľa § 244 ods. 1 písm. b) Trestné poriadku, ktorý rieši
otázku postúpenia veci inému orgánu. Ak už chcel odmietnuť obžalobu mohol tak urobiť len
podľa § 244 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku, pričom o ponechaní obžalovaného
vo väzbe sa v takomto prípade obligatórne rozhoduje podľa § 244 ods. 5 Trestného
poriadku. Konajúci predseda senátu o ponechaní obžalovaného U. vo väzbe rozhodol podľa
§ 79 ods. 2 Trestného poriadku, teda nepostupoval tak, ako mu to ukladá zákon. Ide však
len o teoretické úvahy v súvislosti s nesprávnym postupom okresného súdu, pretože platná
zákonná úprava neumožňuje duplicitné predbežné prejednanie tej istej obžaloby,
neumožňuje teda, aby na základe tej istej obžaloby bolo najskôr nariadené hlavné
pojednávanie a takmer po roku, aby bola obžaloba odmietnutá. Odvolací súd riadiac sa
uvedenými úvahami zrušil uznesenie o odmietnutí obžaloby. Záverom odvolací súd
konštatoval, že z pohľadu obžalovanej osoby je irelevantné, že došlo k zmene konajúceho
predsedu senátu, pričom každý z nich je povinný konať len v medziach zákona a tento
striktne dodržiavať, čo sa v danom prípade nestalo...
Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2 T 55/2007 zo dňa 13. 10. 2010 súd
pribral znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie interná medicína MUDr. Ľ. D., pričom
pribratý znalec mal zodpovedať otázky, akou chorobou, resp. chorobami odsúdený trpí, či
aktuálny stav obžalovaného možno charakterizovať ako ťažkú chorobu, či zdravotný stav
obžalovaného umožňuje jeho účasť na hlavnom pojednávaní, pričom znalecký posudok mal
vyhotoviť v troch vyhotoveniach v lehote do 60 dní odo dňa doručenia uznesenia znalcovi.
Ustanovený znalec do termínu vytýčeného súdneho pojednávania dňa 06. 05. 2011
nepredložil znalecký posudok, t. j. znalecký posudok nebol ustanoveným znalcom MUDr. Ľ.
D. vyhotovený v stanovenom čase 60 dní od doručenia uznesenia...
Okresný súd Bratislava I sp. zn. 2 T 55/2007 až dňa 12. 04. 2011 vydal uznesenie,
na základe ktorého v súlade s ust. § 283 ods. 3 Trestného poriadku pokračuje v trestnom
stíhaní obžalovaného K. U. a to na základe pripojeného spisu Okresného súdu Dunajská
Streda sp. zn. 3 T 199/2008. z ktorého súd zistil, že obžalovaný bol v predmetnej veci na
základe príkazu na zatknutie dňa 19. 11. 2010 vzatý clo väzby, kde sa nachádzal do 15. 12.
2010 a zároveň bol prepustený z väzby na slobodu. Zároveň vo svojom odôvodnení uviedol,
že z uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že obžalovaný bol schopný absolvovať
hlavné pojednávania na Okresnom súde Dunajská Streda a teda zdravotné dôvody
prerušenia trestného stíhania odpadli.
Okresný súd Bratislava I pod sp. zn. 2 T 55/2007 na deň 06. 05. 2011 vytýčil termín
hlavného pojednávania, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že doručené lekárske správy
obžalovaného je potrebné zaslať MUDr. D. s tým, aby sa obratom vyjadril, či zdravotný
stav obžalovaného umožňuje jeho účasť na hlavnom pojednávaní a zároveň mal oznámiť, z
akého dôvodu do dňa 06. 05. 2011 nebol vypracovaný znalecký posudok. Od ustanovenia
znalca na vypracovanie znaleckého posudku uplynulo minimálne 6 mesiacov.
Obžalovaný K. U. žiadal o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov pričom
ospravedlnenie doručil konajúcemu súdu v deň pojednávania....
Trestné konanie v predmetnej právnej veci nie je do dnešného dňa právoplatne
ukončené.“
V doplnení sťažnosti doručenej 27. decembra 2011 sťažovatelia uviedli:
„Sťažovatelia namietajú porušenie základného práva podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej
republiky, podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd proti postupu Okresného súdu Bratislava
v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 55/2007, a to nesprávnym postupom konajúceho súdu
a zbytočným prieťahom v konaní zo strany súdu a teda k porušeniu označených práv
sťažovatelia.
Sťažovatelia zdôrazňujú, že k porušeniu jeho označených práv došlo v období od
ustanovenia predsedu senátu JUDr. R. K. dňa 10. 01. 2008 až doposiaľ a to s poukazom na
priebeh trestného konania pred Okresným súdom v Bratislave. Analýza predmetného
trestného spisu, ktorý sťažovatelia navrhuje ako dôkaz ukazuje, že v tomto období nebola
činnosť súdu plynulá, pričom vykazuje aj dlhšie obdobia nečinnosti súdu, čím došlo k
zbytočným prieťahom v konaní zo strany súdu a teda k porušeniu označených práv
sťažovateľov.
Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2 T 55/2007 zo dňa 10. 03. 2008 súd
rozhodol podľa § 244 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku v trestnej veci obžalovaného K. U.
odmietol obžalobu podanú dňa 24. 05. 2007 prokurátorom Krajskej prokuratúry v Trenčíne
a vrátil vec prokurátorovi na prešetrenie...
Sťažovatelia poukazujú najmä na konanie súdu dňa 21. 08. 2008..., kedy
na neverejnom zasadnutí, ktorého predmetom bolo rozhodnutie o ďalšom konaní v trestnom
stíhaní obžalovaného K. U. súd prerušil konanie podľa § 290 ods. 1 Trestného poriadku s
poukazom na ust. § 283 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodu § 228 ods. 2 písm. b) Trestného
poriadku a v súlade s ust. 79 ods. 2 Trestné poriadku obžalovaného prepustil z väzby na
slobodu.
Od tohto obdobia konajúci súd v predmetnej veci nekonal a až dňa 14. 04. 2011
uznesením sp. zn. 2 T 55/2007 vydal uznesenie, ktorým v súlade s ust. § 283 ods. 3
Trestného poriadku pokračoval v trestnom stíhaní.
Nesprávny postup Okresného súdu Bratislava I konštatuje v odôvodnení uznesenia
Krajský súd Bratislava sp. zn. 3 Tos 27/2008 zo dňa 29. 04. 2003 ako nadriadený odvolací
súd. Citované rozhodnutie Krajského súdu Bratislava je relevantným dôkazom nesprávneho
úradného postupu sudcu Okresného súdu Bratislava I a to vydaním uznesenia Okresného
súdu Bratislava I sp. zn. 2 T 55/2007 zo dňa 10. 03. 2008.
Ďalším nesprávnym postupom Okresného súdu Bratislava I je vydanie uznesenia
sp. zn. 2 T 55/2007 zo dňa 21. 08. 2008 a postup podľa § 290 ods. 1 Trestného poriadku
s poukazom na ust. § 283 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodu § 228 ods. 2 písm. b)
Trestného poriadku a postup v súlade s ust. 79 ods. 2 Trestné poriadku.
Vyššie uvedeným nesprávnym postupom Okresný súd Bratislava I spôsobil prieťahy
v súdnom konaní, kedy za obdobie minimálne od 21. 08. 2008 do 14. 04. 2011 nekonal
vôbec.
Taktiež odo dňa vytýčenia súdneho pojednávania, t. j. dňa 06. 05. 2011, ktoré bolo
odročené na neurčito z dôvodov ospravedlnenia obžalovaného a prísl., súd nekonal
a do dnešného dňa nevytýčil termín súdneho pojednávania.
Z vyššie uvedeného je nesporné, že odo dňa podania obžaloby v roku 2007
až do dnešného dňa nie je vec právoplatne uzavretá.“
Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnosti rozhodol týmto nálezom:
„1. Základné právo na súdnu a inú právnu ochranu upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne
konanie upravené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
Mgr. M. A., Ing. B. F., J. F., Ing. M. M. a V. V. postupom Okresného súdu Bratislava I v
konaní pod sp. zn. 2 T 55/2007, bolo porušené.
2. Mgr. M. A., Ing. B. F., J. F., Ing. M. M. a V. V. sa priznáva finančné
zadosťučinenie vo výške 896.235,81 €, ktoré im je Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právnej zástupkyne
sťažovateľov vedený v ...
3. Mgr. M. A., Ing. B. F., J. F., Ing. M. M. a V. V. priznáva náhradu trov konania
v celkovej výške 5.335,44 €, ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný uhradiť na účet
spoločnosti E. P., Advokátska kancelária s.r.o., P. v zastúpení JUDr. E. P. - konateľkou
spoločnosti, vedený v ... do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.“
Na výzvu ústavného súdu sa k veci vyjadrila predsedníčka okresného súdu listom
sp. zn. Spr 3366/2012 z 28. mája 2012.
Predsedníčka okresného súdu uviedla, že konanie pred okresným súdom síce
nemožno považovať za plynulé, ale spôsobené prieťahy pripúšťa len v súvislosti
so zdravotným stavom obžalovaného, ktorý pre zlý zdravotný stav nie je schopný zúčastniť
sa súdneho pojednávania.
Ďalej vo vyjadrení uviedla:
«Hlavné pojednávanie konané dňa 8.10.2007 bolo odročené zo zdravotných dôvodov
na strane obžalovaného napriek tomu, že bol predvedený na termín hlavného pojednávania.
Následne hlavné pojednávanie dňa 19.12.2007 sa konalo bez prítomnosti obžalovaného,
ktorý požiadal o konanie v neprítomnosti, na ktorom súd zamietol žiadosť obžalovaného
o prepustenie z väzby na slobodu.
Po zmene senátu, predseda senátu dňa 10.3.2008 na neverejnom zasadnutí rozhodol
o odmietnutí obžaloby a vrátení veci prokurátorovi. Toto rozhodnutie bolo uznesením
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3 Tos 27/2008 zo dňa 29.4.2008 zrušené. Napriek tomu,
že Krajský súd v Bratislave predmetné uznesenie zrušil, aj z dôvodov ako sú uvedené
v ústavnej sťažnosti, som toho názoru, že toto pochybenie sudcu vo vzťahu k ústavnej
sťažnosti nie je relevantné a toto pochybenie bolo okamžite napravené rozhodnutím
Krajského súdu v Bratislave bez vplyvu na práva poškodených.
Súd následne zabezpečil zdravotnú dokumentáciu obžalovaného a pribral znalca
na posúdenie zdravotného stavu obžalovaného, či jeho zdravotný stav umožňuje jeho
prítomnosť na hlavnom pojednávaní.
Na základe znaleckého posudku MUDr. M. H. č. 1/2008 zo dňa 20.6.2008 súd
uznesením zo dňa 21.8.2008 podľa § 290 ods. 1 Tr. poriadku s poukazom na § 283 ods. 1
Tr. poriadku z dôvodu podľa § 228 ods. 2 písm. b) Tr. poriadku trestné stíhanie vedené
proti K. U. prerušil a zároveň obžalovaného prepustil z väzby na slobodu. Tento postup
nebol namietaný ani zo strany obhajoby ani obžaloby.
Podľa priebežnej zdravotnej dokumentácie nachádzajúcej sa v spise 2T 55/2007
dôvody prerušenia trestného stíhania pretrvávali, obžalovaného zdravotný stav bol bez
zlepšenia s priebežnými hospitalizáciami.
Dňa 13.10.2010 súd rozhodol o pribratí znalca na účel opätovného preverenia
zdravotného stavu obžalovaného K. U.
Dňa 12.4.2011 na neverejnom zasadnutí bolo rozhodnuté o pokračovaní v trestnom
stíhaní z dôvodu, že obžalovaný bol v období od 19.11.2010 do 15.12.2010 vo väzbe vo veci
Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 3T 199/2008, v ktorom bol rozsudkom odsúdený
na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov so zaradením do I. NVS, právoplatný
dňa 15.12.2010 a teda je zrejmé, že obžalovaný bol schopný sa zúčastniť hlavného
pojednávania.
Hlavné pojednávanie vytýčené na dátum 6.5.2011 bolo odročené na neurčito pre
zdravotné prekážky strane obžalovaného. Zdravotná dokumentácia bola zaslaná znalcovi,
ktorý sa mal vyjadriť k dôvodom neprítomnosti obžalovaného na hlavnom pojednávaní.
Znalec konštatoval, že vzhľadom na zdravotný stav obžalovaného je možné považovať jeho
neprítomnosť za ospravedlniteľnú.
Odo dňa 6. 5. 2011 v uvedenej veci nebolo vykonané hlavné pojednávanie z dôvodu potreby
ustálenia zdravotného stavu obžalovaného...
Sťažovatelia pôvodne namietali okrem postupu súdu aj postup orgánov v prípravnom
konaní a to najmä v súvislosti s „nesprávnym úradným postupom“vo vzťahu k zabezpečeniu
prostriedkov z trestnej činnosti, ktorú mal spáchať obžalovaný K. U., ktoré mal vylákať od
poškodených. Doposiaľ zabezpečené dôkazy a obsah spisového materiálu neobsahujú
konkrétne informácie o tom, kde by sa mali nachádzať tieto prostriedky a počas súdneho
konania poškodení nenavrhli, aby súd postupoval v zmysle § 50 a nasl. Tr. poriadku.
Ako uvádzajú sťažovatelia, k porušeniu ich práv malo dôjsť aj nesprávnym úradným
postupom súdu a orgánov činných v trestnom konaní od roku 2005, nakoľko týmto bolo
umožnené K. U. sa zbaviť majetku, ktorý „údajne“ mal previesť na tretie osoby.
V petite sťažností žiadajú, aby Ústavný súd rozhodol, že práva sťažovateľov
v rozsahu, v akom ich namietali boli porušené a zároveň zaviazal Okresný súd Bratislava I
na zaplatenie primeraného zadosťučinenia vo výške, v akej si jednotliví sťažovatelia
uplatnili náhradu škody voči obžalovanému U. v trestnom konaní sp. zn. 2 T 55/2007.»
Predsedníčka okresného súdu uviedla, že výšku primeraného zadosťučinenia, ktorú
sťažovatelia navrhli považuje za zjavne neprimeranú, pretože výška navrhovaného
primeraného zadosťučinenia je totožná so sumou náhrady škody, ktorú si sťažovatelia
(poškodení) uplatnili v rámci trestného konania, a tak sa snažia preniesť prípadnú
povinnosť obžalovaného na náhradu škody na okresný súd.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich
stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania
a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh a stav
konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 2 T 55/2007:
Dňa 24. mája 2007 bola na okresnom súde podaná obžaloba a vec bola zaevidovaná
pod sp. zn. 2 T 55/2007.
Dňa 18. júna 2007 sa uskutočnilo pojednávanie. Poškodení Ing. V. si uplatnil nárok
na náhradu škody vo výške 3 151 000 Sk, J. F. vo výške 2 054 000 Sk a M. A. vo výške
3 029 900 Sk. Pojednávanie bolo odročené na 20. august 2007. Obžalovaného ponechal súd
vo väzbe.
Dňa 2. júla 2007 obžalovaný doručil sťažnosť a odôvodnenie proti uzneseniu
z 18. júna 2007.
Dňa 4. júla 2007 bol spis doručený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský
súd“). Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 4 Tos 52/07.
Dňa 10. júla 2007 sa uskutočnilo neverejné zasadnutie senátu krajského súdu. Súd
sťažnosť zamietol.
Dňa 25. júla 2007 okresný súd upravil kanceláriu na doručenie uznesenia krajského
súdu obžalovanému, právnemu zástupcovi a Krajskej prokuratúre v Trenčíne.
Dňa 30. júla 2007 svedok MVDr. P. B. ospravedlnil neprítomnosť na pojednávaní.
Dňa 10. augusta 2007 ospravedlnil neúčasť na pojednávaní nariadenom na 20. august
2007 právny zástupca poškodeného A. K. JUDr. K.
Dňa 20. augusta 2007 sa uskutočnilo pojednávanie. Prítomní boli aj sťažovatelia.
Obžalovaný požiadal o tlmočníka.
Dňa 21. augusta 2007 opatrením okresného súdu bol do konania pribratý tlmočník
chorvátskeho a srbského jazyka.
Dňa 1. októbra 2007 okresný súd uznesením sp. zn. 2 T 55/2007 priznal svedočné
svedkom, ktorí si ho uplatnili.
Dňa 8. októbra 2007 sa uskutočnilo pojednávanie. Obžalovaný nebol prítomný.
Prítomní boli poškodení ‒ sťažovatelia. Súd uložil poriadkovú pokutu 3000 Sk JUDr. K.
pre nedostavenie sa bez ospravedlnenia.
Uznesením odročil pojednávanie na 19. november 2007.
Dňa 9. októbra 2007 okresný súd požiadal Ústav na výkon väzby v Bratislave,
zdravotnícke zariadenie o zaslanie lekárskej správy obžalovaného (pretože nebol prítomný
na pojednávaní).
Dňa 16. októbra 2007 okresný súd uznesením priznal odmenu 1 500 Sk za tlmočenie
tlmočníkovi Mgr. V. K.
Dňa 19. októbra 2007 okresný súd uznesením priznal svedočné sťažovateľom.
Dňa 12. októbra 2007 riaditeľ Ústavu na výkon väzby v Bratislave oznámil, že
správu nemôžu zaslať, pretože by porušili mlčanlivosť, ktorou je zdravotnícky pracovník
viazaný.
Dňa 19. novembra 2007 sa uskutočnilo pojednávanie. Obžalovaný nebol prítomný.
Súd sa oboznámil s lekárskou správou z 19. novembra 2007. Pojednávanie bolo odročené
na neurčito.
Dňa 4. decembra 2007 okresný súd uznesením priznal odmenu za tlmočenie
tlmočníkovi Mgr. V. K.
Dňa 4. decembra 2007 okresný súd uznesením priznal svedočné poškodeným.
Dňa 3. decembra 2007 bola doručená žiadosť obžalovaného o prepustenie na slobodu
a návrh na prerušenie konania.
Dňa 27. novembra 2007 Obvodné oddelenie Policajného zboru Prešov oznámilo, že
sa nepodarilo predviesť P. Z.
Dňa 17. decembra 2007 sa uskutočnilo pojednávanie. Obžalovaný bol neprítomný
a pojednávanie bolo odročené na 19. december 2007.
Dňa 19. decembra 2007 sa uskutočnilo pojednávanie. Obžalovaný nebol prítomný.
Jeho obhajca JUDr. L. bol prítomný. Súd žiadosť o prepustenie z väzby uznesením
zamietol. Obhajca obžalovaného podal sťažnosť proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti
o prepustenie z väzby.
Dňa 10. januára 2008 obhajca obžalovaného doručil dôvody žiadosti o prepustenie
z väzby.
Dňa 24. januára 2008 bol spis doručený krajskému súdu na rozhodnutie o sťažnosti
obžalovaného (sp. zn. 2 Tos 8/08).
Dňa 31. januára 2008 sa uskutočnilo neverejné zasadnutie senátu krajského súdu.
Súd sťažnosť zamietol.
Dňa 7. februára 2008 bol spis doručený okresnému súdu.
Dňa 31. januára 2008 obhajca obžalovaného doručil lekárske správy poukazujúce
na zhoršenie zdravotného stavu obžalovaného a požiadal o pribratie znalca na zistenie
zdravotného stavu obžalovaného.
Dňa 10. marca 2008 okresný súd na neverejnom zasadnutí uznesením odmietol
obžalobu a vec vrátil prokurátorovi. Obžalovaného ponechal vo väzbe.
Dňa 4. apríla 2008 krajský prokurátor v Bratislave podal sťažnosť proti uzneseniu
z 10. marca 2008.
Dňa 7. apríla 2008 krajský prokurátor v Bratislave doplnil dôvody sťažnosti.
Dňa 10. apríla 2008 bol spis doručený krajskému súdu, ktorý bol zaevidovaný pod
sp. zn. 3 Tos 27/08.
Dňa 29. apríla 2008 sa uskutočnilo neverejné zasadnutie senátu. Krajský súd
uznesením prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil okresnému súdu.
Dňa 2. mája 2008 bol spis doručený okresnému súdu.
Dňa 14. mája 2008 konajúci sudca vyzval obžalovaného, aby oznámil, či trvá
na osobnej účasti na pojednávaní.
Dňa 22. mája 2008 obžalovaný oznámil, že sa chce zúčastniť, pokiaľ mu
to zdravotný stav dovolí.
Dňa 4. júna 2008 súd uznesením priberá znalca z odboru zdravotníctva
MUDr. Hudáka na posúdenie zdravotného stavu obžalovaného.
Dňa 19. júna 2008 bol spis zaslaný znalcovi.
Dňa 6. augusta 2008 znalec doručil znalecký posudok (neodporučil účasť
obžalovaného na pojednávaní).
Dňa 21. augusta 2008 okresný súd uznesením sp. zn. 2 T 55/2007 trestné stíhanie
prerušil a prepustil obžalovaného na slobodu.
Dňa 12. apríla 2011 uznesením sp. zn. 2 T 55/2007 okresný súd rozhodol
o pokračovaní v trestnom stíhaní.
Dňa 6. mája 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito
s tým, že lekárske správy, ktoré boli súdu v tento deň doručené, zašle znalcovi MUDr. D.
s tým, aby sa vyjadril, či stav obžalovaného umožňuje jeho účasť na hlavnom pojednávaní.
Dňa 17. mája 2011 okresný súd vyzval znalca MUDr. D., aby sa vyjadril k lekárskym
správam obžalovaného v zmysle záverov pojednávania uskutočneného 6. mája 2011.
Dňa 19. septembra 2011 okresný súd uznesením priznal sťažovateľom v 1. a 4. rade
svedočné.
Od 22. januára 2012 do 5. marca 2012 sa spisový materiál nachádzal na ústavnom
súde.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 55/07 dochádza k porušovaniu základného práva
sťažovateľov na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1, práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
A. Sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu
garantovaného v čl. 46 ods. 1 ústavy, podľa ktorého sa každý môže domáhať zákonom
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch
ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Sťažovatelia namietajú „nesprávny úradný postup konajúceho súdu, keď pri
odmietnutí obžaloby nepostupoval podľa § 44 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku...“.
Z procesného postavenia sťažovateľov ako poškodených nevyplýva žiadna možnosť
namietať postup okresného súdu inak, ako z pohľadu plynulosti konania.
Ústavný súd konštatuje, že napadnuté konanie nevykazuje žiadne pochybenia
zasahujúce do základného práva sťažovateľov chráneného v čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy.
Sťažovateľom nebol odoprený prístup k súdu, a preto v okolnostiach danej veci nie je nutné
sa porušením tohto práva osobitne zaoberať.
V tejto časti námietke sťažovateľov o porušovaní ich práva na súdnu ochranu preto
ústavný súd nevyhovel.
B. Sťažovatelia namietali tiež porušenie základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2
ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci
v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,
správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP
ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho
význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých
kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie
v napadnutom konaní mohlo predstavovať určitý stupeň zložitosti súvisiaci najmä
s potrebou vykonať výsluchy viacerých svedkova a tiež znaleckého dokazovania. Právne
vec nemožno hodnotiť ako zložitú, a netvrdí to ani predsedníčka okresného súdu vo svojom
vyjadrení k sťažnosti doručenej ústavnému súdu 8. júna 2012.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľov
v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadne významné okolnosti, ktoré by mali
byť osobitne zohľadnené na ich ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo
v napadnutom konaní k zbytočným prieťahom.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci.
Konanie začalo 21. mája 2007. Okresný súd postupoval v konaní plynule, v rýchlom
časovom slede nariaďoval pojednávania. (Od 24. januára 2008 do 7. februára 2008
a od 10. apríla 2008 do 2. mája 2008 sa vec nachádzala na krajskom súde z dôvodu
rozhodovania o opravných prostriedkoch obžalovaného aj prokurátora).
Skutočnosť, že konajúci súd v období od 28. augusta 2008 do 12. apríla 2011
nekonal z dôvodu prerušenia konania, sa mu samo osebe nedá vytknúť, pretože v súlade
s judikatúrou ústavného súdu prerušenie konania možno považovať za prekážku konania
(napr. I. ÚS 41/02, II. ÚS 3/03, IV. ÚS 450/2011), avšak aj v tomto období bolo
povinnosťou okresného súdu aktívnejšie postupovať pri zisťovaní možnosti ďalej v konaní
pokračovať. O tom však nesvedčí skutočnosť, keď zdravotný stav obžalovaného podrobil
opätovnému preskúmaniu až o viac ako 2 roky. (Znalec z odboru zdravotníctva doručil
znalecký posudok, v ktorom neodporučil účasť obžalovaného na pojednávaní
6. augusta 2008, a okresný súd až 13. októbra 2010 opätovne uznesením pribral znalca
z odboru zdravotníctva na zistenie, či zdravotný stav obžalovaného umožňuje jeho účasť
na pojednávaní). Následne obdobie od mája 2011 po zaslanie spisového materiálu
ústavného súdu v januári 2012 (viac ako sedem mesiacov) bolo poznačené nečinnosťou
okresného súdu. Vec dosiaľ nie je právoplatne skončená.
Uvedený postup okresného súdu teda nemožno považovať za taký, ktorý by
smeroval k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovatelia v predmetnej veci počas
súdneho konania nachádzali, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku
ústavy a dohovoru (pozri napr. I. ÚS 41/02). V súvislosti s obranou predsedníčky okresného
súdu, že prieťahy súvisia so zdravotným stavom obžalovaného, ústavný súd uvádza, že
ústava v čl. 48 ods. 2, ako aj príslušné procesnoprávne predpisy zaväzujú predovšetkým
súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali také opatrenia, ktoré by umožnili
prerokovanie veci, a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov.
Vzhľadom na to, že v prípade sťažovateľov sa tak nestalo, ústavný súd vyslovil
porušenie základného práva sťažovateľov na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru tak,
ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.
IV.
Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovatelia bez ďalšieho žiadali priznať im primerané finančné zadosťučinenie
takto:
Sťažovateľ v 1. rade Mgr. M. A. žiadal 100 574,25 €, sťažovateľ v 2. rade žiadal
896 235,81 €, sťažovateľ v 3. rade žiadal 68 203,31 €, sťažovateľ vo 4. rade žiadal 226
943,57 € a sťažovateľ v 5. rade žiadal priznať 104 619,93 €.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha.
Sťažovatelia, ktorí sú kvalifikovane zastúpení advokátkou, svoju požiadavku
o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nijako nezdôvodnili. Ústavný súd sa
stotožnil s vyjadrením predsedníčky okresného súdu, ktorá vo svojom vyjadrení k sťažnosti
poukázala na to, že navrhované sumy predstavujú vlastne výšku škody, ktorá im mala
vzniknúť trestnou činnosťou obžalovaného, a sťažovatelia sa sťažnosťou podanou
ústavnému súdu „snažia preniesť prípadnú povinnosť obžalovaného na okresný súd“,
keďže obžalovaný je nemajetný.
Ústavný súd pri určovaní primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal
zo záujmu ochrany ústavnosti a zo splnenia podmienok podľa citovaných ustanovení zákona
o ústavnom súde.
Súčasne sa ústavný súd riadil úvahou, že cieľom primeraného finančného
zadosťučinenia nie je náhrada škody spôsobenej sťažovateľovi prípadným trestným činom.
Navyše, o uplatnenom nároku na náhradu škody bude rozhodovať okresný súd
v predmetnom trestnom konaní.
V danom prípade ústavný súd považuje za dostatočné konštatovanie porušenia
označeného základného práva sťažovateľov zaručeného ústavou, ako aj práva zaručeného
dohovorom s príkazom okresnému súdu ďalej konať bez zbytočných prieťahov, tak ako to
je uvedené v bode 2 výroku tohto nálezu, a primerané finančné zadosťučinenie im nepriznal.
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Právna zástupkyňa si uplatnila trovy konania vo výške 1 519,54 €.
Ústavný súd priznal úhradu za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu
zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c)
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej len „vyhláška“), a to každý úkon po 123,50 €. Výšku základnej sadzby tarifnej
odmeny bolo potrebné v súlade s § 13 ods. 2 vyhlášky znížiť o 50 %, lebo ide o spoločné
úkony pri zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“. Za jeden úkon ústavný súd teda
priznal sumu 61,75€ (za dva úkony pri 5 účastníkoch sumu 300,55 €). Podľa § 16 ods. 3
vyhlášky je režijný paušál 7,41 € za jeden úkon (za dva úkony pri 5 účastníkoch
predstavuje sumu 691,60 €). Odmena za dva úkony právnej služby spolu s režijným
paušálom predstavuje sumu 691,60 €. Keďže advokátka je platiteľkou dane z pridanej
hodnoty (ďalej len „DPH“), uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške 20 % (138 €)
podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľa § 27 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
v znení neskorších predpisov. Trovy právneho zastúpenia vrátane započítania DPH
a režijného paušálu boli priznané v celkovej sume 829,60 €.
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. júla 2012