Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 391/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. novembra 2018

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Jany Laššákovej a sudcu

Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ,

, zastúpeného advokátkou JUDr. Sabínou Hodoňovou, PhD., Mariánske

námestie 31, Žilina, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom

pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 €

(slovom päťsto eur), ktoré mu j e Okresný súd Čadca p o v i n n ý vyplatiť do dvoch

mesiacov od doručenia tohto nálezu.

3. Okresný súd Čadca j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 488,13 € (slovom štyristoosemdesiatosem eur a trinásť centov) na účet jeho

právnej zástupkyne JUDr. Sabíny Hodoňovej, PhD., Mariánske námestie 31, Žilina,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-14 z 5. septembra 2018 prijal na ďalšie konanie sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“) pre namietané porušenie Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „namietané

konanie“).

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol: „Dňa 13. augusta 2007 sa začalo

exekučné konanie vedené u súdnej exekútorky JUDr. Marty Kužmovej v exekučnej veci

vedenej pod sp. zn.: Ex 561/07 Č a to na základe vykonateľného exekučného titulu

na peňažné plnenie - rozsudok Okresného súdu Čadca sp. zn.: -27 zo dňa

26. septembra 2013 (správne má byť 2003, pozn.), ktorým bolo sťažovateľovi uložené platiť

výživné na oprávnenú , , v tom čase trvale bytom

.“

Sťažovateľ v ďalšom popísal priebeh exekučného konania s tým, že na návrh

oprávnenej nebolo zastavené exekučné konanie a jemu bol už 7 rokov (z toho takmer tri

roky po podaní návrhu na zastavenie exekúcie) zadržaný vodičský preukaz.

Sťažovateľ vykonáva stavebný dozor a mať vodičský preukaz je pre neho pri hľadaní

zamestnania nevyhnutnosťou.

Nečinnosť súdu – najmä vo vzťahu k zastaveniu exekúcie na podklade návrhu

oprávnenej – predstavuje významný zásah do základného práva sťažovateľa zaručeného

v , podľa ktorého má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom, a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého má

každý právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Konanie, v ktorom dochádza k porušovaniu práv sťažovateľa, naďalej trvá.

Sťažovateľ s ohľadom na vznik právnej neistoty, v ktorej sa nachádza, „žiada

priznanie nemajetkovej ujmy vo výške 50 000,- EUR. Túto sumu odôvodňuje nielen

vyvolaním stavu právnej neistoty spôsobenej samotnými prieťahmi v konaní -

nepredložením dovolania a nerozhodnutím o zastavení konania, ale aj tým, že v dôsledku

obmedzenia s uplatnením na trhu práce pre zadržanie vodičského preukazu prišiel najmenej

po dobu troch rokov o možnosť byť zamestnaný vo svojom odbore s tomu zodpovedajúcou

mzdou, ktoré v zmysle predloženej ponuky mohla predstavovať sumu vo výške 1288,-

EUR/mesiac v čistom, t j. za takmer tri roky mohol mať príjem zo zamestnania vo výške 46

368,- EUR.“.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„Právo podľa článku 48 ods. 2

a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní

vedenom na Okresnom súde Čadca pod sp. zn.: porušené bolo.

priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 50 000,- EUR,

ktoré mu je Okresný súd Čadca povinný zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

Okresný súd Čadca je povinný uhradiť trovy konania

vo výške 325,42 EUR do 2 mesiacov od doručenia tohto nálezu na účet jeho právneho

zástupcu.“

Na výzvu ústavného súdu sa k prijatej sťažnosti vyjadrila predsedníčka okresného

súdu prípisom sp. zn. , doručeným 1. októbra 2018. V ňom popísala

chronologicky úkony konajúceho súdu takto:

„1/ Okresný súd Čadca uznesením -38 zo dňa 02.11.2009 nepriznal

povinnému oslobodenie od súdnych poplatkov a zároveň jeho žiadosť o ustanovenie

zástupcu z radov advokátov zamietol.

Uznesenie bolo v celom rozsahu potvrdené Krajským súdom v Žiline uznesením

sp. zn. zo dňa 24.06.2010.

Proti uvedenému rozhodnutiu KS v ZA podal sťažovateľ dňa 14.10.2010

dovolanie.

Výzvou zo dňa 11.02.2011 bol sťažovateľ vyzvaný na odstránenie vád dovolania.

Dňa 04.03.2011 doplnil svoje dovolanie, ktoré však opätovne nemalo náležitosti

riadneho dovolania.

Dňa 19.04.2011 podal sťažovateľ žiadosť o zastavenie viacerých exekúcií.

Výzvou zo dňa 12.05.2011 bol opätovne vyzvaný na odstránenie vád dovolania. Bol

poučený najmä o nutnosti byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Keďže nespĺňal

podmienky na bezplatné ustanovenie advokáta, bol poučený, aby si sám zvolil právneho

zástupcu, resp. aby sa obrátil na Centrum právnej pomoci.

Dňa 09.06.2011 sťažovateľ oznámil súdu, že požiadal o právnu pomoc Centrum

právnej pomoci, o jeho sťažnosti nebolo rozhodnuté.

Dňa 08.03.2013 bol NS SR predložený spis z dovolaním sťažovateľa.

NS SR dňa 12.04.2013 spis vrátil spis OS CA ako spis predčasne predložený

z dôvodu, že odvolateľ nebol zastúpený advokátom. Zároveň nariadil OS CA obrátiť sa

na CPP, v akom štádiu sa nachádza konanie sťažovateľa o priznanie nároku na poskytnutie

právnej pomoci.

Dňa 21.08.2013 CPP oznámilo, že nepriznalo sťažovateľovi nárok na poskytnutie

právnej pomoci. Rozhodnutie bolo potvrdené Krajským súdu v Banskej Bystrici. Proti

rozsudku podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom v tom čase rozhodoval Najvyšší súdu SR.

Dňa 13.06.2014 predložila súdna exekútorka JUDr. Marta Kužmová návrh

povinného na zastavenie exekúcie.

Dňa 11.06.2014 bol povinný opätovne vyzvaný na doručenie plnej moci udelenej

advokátovi na zastupovanie v konaní pred NS SR.

Dňa 11.08.2015 podala oprávnená žiadosť o zastavenie exekúcie.

Dňa 23.05.2018 bol povinný vyzvaný, či trvá na podanom dovolaní proti uzneseniu

KS v ZA sp. zn. zo dňa 24.06.2010, keďže bol súdu doručený návrh

oprávnenej na zastavenie exekúcie.

Dňa 31.05.2018 bolo súdu doručené podanie oprávnenej, ktorým vzala späť svoj

návrh na zatavenie exekúcie.

Dňa 06.06.2018 opätovne žiadala o späťvzatie návrhu na zastavenie exekúcie.

Dňa 12.06.2018 sťažovateľ uviedol, že trvá na dovolaní a bude trvať, pokiaľ nebude

mať právoplatné rozhodnutie o zastavení exekúcie.

Dňa 24.09.2018 bola vypracovaná predkladacia správa na Najvyšší súd SR.

Po vrátení spisu z NS SR súd rozhodne o návrhu oprávnenej na zastavenie

exekúcie.“

Sťažovateľ replikou doručenou ústavnému súdu 11. októbra 2018 reagoval

na vyjadrenie okresného súdu a uviedol:

„... Súd nespochybnil, že v konaní vedenom na Okresnom súde Čadca pod sp. zn.:

-38 zo dňa 2. novembra 2009 došlo k prieťahom v konaní. Naopak, rozpis

jednotlivých úkonov a to najmä s ohľadom na úkony vo vzťahu k návrhu oprávnenej

na zastavenie exekúcie, nasvedčuje tomu, že súd vo veci nekonal bez zbytočných prieťahov.

Zo stanoviska súdu vyplýva, že predkladacia sprava na Najvyšší súd Slovenskej

republiky bola vypracovaná až 24. septembra 2018, t. j. takmer 8 rokov potom, čo bolo

dovolanie sťažovateľom podané a viac ako 7 rokov potom, čo bol súdom vo výzve doručenej

mu 20. mája 2011 upozornený na to, že jeho dovolanie bude predložené Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky, ak vady podania neodstráni v lehote 20 dni (t. j. do 9 júna 2011).

Zo stanoviska súčasne vyplýva, že o návrhu na zastavenie exekúcie súd nerozhodne kým sa

spis nevráti z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, hoci máme za to, že dovolanie podané

sťažovateľom nie je prekážkou pre rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie, o ktorom mal súd

rozhodnúť bezprostredne potom, čo bol taký procesný úkon oprávnenou uskutočnený, t. j.

pred viac ako tromi rokmi.

Okresný súd Čadca navyše žiadnym spôsobom nespochybnil nároky uplatnené

sťažovateľom v podanej ústavnej sťažnosti.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. dochádza k porušovaniu základného

práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Na naplnenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 preto nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne

úkony bez ohľadu na ich počet a právoplatne nerozhodli (m. m. ,

).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva

z v znení neskorších predpisov

(ďalej len „CSP“), ktorý určuje, že súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez

zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb, ďalej z § 157 ods. 1

, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo

a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania

(obdobne predtým a účinného do 30. júna

2016).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , resp. práva podľa

ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna, faktická,

prípadne procesná zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho

konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské

práva ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (, ,

).

Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, predmetom konania vedeného na okresnom

súde je exekúcia proti sťažovateľovi nariadená na základe rozsudku okresného súdu č. k.

, ktorým bolo sťažovateľovi uložené platiť výživné na oprávnenú

. Ústavný súd vec nepovažuje za právne ani skutkovo zložitú.

Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či

v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom. Podľa zistenia ústavného súdu sám

sťažovateľ v značnej miere prispel k dĺžke namietaného konania, a to tým, že včas

nereagoval na opakované výzvy konajúceho súdu na odstránenie nedostatkov jeho podaní,

nezvolil si sám právneho zástupcu na dovolacie konanie. V dôsledku absencie právneho

zastúpenia sťažovateľa v dovolacom konaní bol spis vrátený Najvyšším súdom Slovenskej

republiky okresnému súdu ako predčasne predložený. V ďalšom aj napriek tomu, že

sťažovateľovi Centrum právnej pomoci nepriznalo nárok na poskytnutie právnej pomoci,

tak si právneho zástupcu nezvolil.

Tretím hodnotiacim kritériom, uplatnením ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

dohovoru, bol postup okresného súdu.

Ústavný súd, opierajúc sa o svoju konštantnú judikatúru, zastáva názor, že napadnuté

exekučné konanie, ktoré nebolo právoplatne skončené od roku 2007, nie je potrebné

osobitne vyhodnocovať a hodnotiť jednotlivé procesné úkony vykonané okresným súdom

v jeho doterajšom priebehu. V okolnostiach danej veci už samotná dĺžka exekučného

konania je z ústavnoprávneho hľadiska neakceptovateľná a nepochybne signalizuje, že

v napadnutom konaní dosiaľ nedošlo k naplneniu účelu základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov, ktorým je odstránenie právnej neistoty účastníkov konania

(m. m. , , ).

III.

Ústavný súd na základe uvedených dôvodov, vychádzajúc aj zo svojej judikatúry,

dospel k záveru, že v predmetnom konaní došlo k neefektívnej činnosti okresného súdu, čo

odôvodňuje jeho výrok o porušení označeného základného práva sťažovateľa podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru (bod 1 výroku tohto rozhodnutia).

Podľa môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 citovaného článku boli

porušené, primerané finančné zadosťučinenie. Z uvedeného textu vyplýva, že

ústavný súd môže, avšak nemusí priznať finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ žiadal aj priznanie finančného zadosťučinenia v sume 50 000 €. Žiadosť

odôvodnil jeho právnou neistotou, dôsledkom na jeho finančnú situáciu po zadržaní

vodičského preukazu a „tým, že v dôsledku obmedzenia s uplatnením na trhu práce pre

zadržanie vodičského preukazu prišiel najmenej po dobu troch rokov o možnosť byť

zamestnaný vo svojom odbore s tomu zodpovedajúcou mzdou, ktorá mohla predstavovať

sumu 1 288,- Eur za mesiac v čistom, t j. za takmer tri roky mohol mať príjem

zo zamestnania vo výške 46 368,- EUR.“.

K tomu ústavný súd uvádza, že cieľom primeraného finančného zadosťučinia nie je

náhrada škody spôsobená sťažovateľovi (napr. , ). Aj podľa

právnej teórie «Ústavný súd má v čl. 127 ods. 3 priznanú právomoc priznať „primerané

finančné zadosťučinenie“, ktoré nepredstavuje realizáciu základného opráva priznaného

. Primerané finančné zadosťučinenie nemožno

stotožniť s odškodným, s náhradou, či už za skutočnú škodu, alebo ušlý zisk.» (DRGONEC,

J. . Komentár. 2. Vydanie. Šamorín : Heuréka, 2007, s. 961.).

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažovateľovi finančné zadosťučinenie priznal vo výške

500 € tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.

Vychádzajúc z odôvodnenia situácie sťažovateľa, z princípov spravodlivosti, ale aj

z toho, že sťažovateľ ako účastník konania aj sám prispel svojím správaním k tomu, že sa

konanie predlžovalo, ústavný súd dospel k záveru, že finančné zadosťučinenie podľa § 56

ods. 4 vo výške 500 € je primerané. Okresný súd je povinný

finančné zadosťučinenie uhradiť v súlade s výrokom tohto nálezu (bod 2 výroku tohto

rozhodnutia).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia v konaní o jeho sťažnosti advokátkou

JUDr. Sabínou Hodoňovou, PhD. Podľa ústavný súd

môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému

účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou

za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie ústavnej sťažnosti

a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 8. októbra 2018). Za tri úkony

vykonané v roku 2018 patrí odmena v sume trikrát po 153,50 € a režijný paušál v sume

trikrát po 9,21 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho zastúpenia

sťažovateľa predstavujú sumu 488,13 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. novembra 2018