Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
PL. ÚS 8/2017
PDF · 183.76 KB
No categories available
PL. ÚS 8/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. mája 2017 v pléne
zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov Jany
Baricovej, Petra Brňáka, Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Milana Ľalíka, Lajosa
Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika prerokoval návrh
generálneho prokurátora Slovenskej republiky JUDr. Jaromíra Čižnára na začatie konania
o súlade zákona č. 340/2016 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej
republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov
Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony,
s čl. 1 ods. 1 prvou vetou a čl. 2 ods. 2 v spojení s čl. 20 ods. 1 a čl. 13 ods. 4 Ústavy
Slovenskej republiky a takto
rozhodol:
1. Návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky p r i j í m a na ďalšie
konanie.
2. Návrhu generálneho prokurátora Slovenskej republiky na pozastavenie účinnosti
zákona č. 340/2016 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky
č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej
republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony,
n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol
10. marca 2017 doručený návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky
JUDr. Jaromíra Čižnára (ďalej len „navrhovateľ“ alebo aj ,,generálny prokurátor“)
na začatie konania o súlade zákona č. 340/2016 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon Národnej
rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných
činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré
zákony (ďalej aj „napadnutý zákon“), s čl. 1 ods. 1 prvou vetou a čl. 2 ods. 2 v spojení
s čl. 20 ods. 1 a čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).
2. Na základe napadnutého zákona sú v kalendárnom roku 2017 zmrazené na úroveň
roka 2011 platy poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej aj ,,národná rada“),
prezidenta Slovenskej republiky, členov vlády Slovenskej republiky, predsedu
a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu, riaditeľa Národného bezpečnostného
úradu, ako aj asistentov poslancov národnej rady. Podľa napadnutého zákona v roku 2017
sú platové pomery verejného ochrancu práv, paušálne náhrady a náhrady ďalších výdavkov
súvisiacich s vykonávaním tejto funkcie rovnaké ako platové pomery, paušálne náhrady
a náhrady ďalších výdavkov poslanca národnej rady vo funkcii podpredsedu národnej rady
ustanovené osobitným predpisom (zmrazené na úroveň roka 2011, pozn.), pričom plat
verejného ochrancu práv sa zvýši o 5 %. Štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii
v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, a vedúcemu ostatného ústredného orgánu
štátnej správy patrí podľa napadnutého zákona v roku 2017 funkčný plat vo výške platu
poslanca národnej rady ustanoveného na rok 2017 osobitným predpisom (t. j. taktiež
zmrazeného na úroveň roka 2011, pozn.) zníženého o 5 %. Zmyslom prijatia napadnutého
zákona má byť úspora výdavkov štátneho rozpočtu, ktorá je však úplne zanedbateľná
a vzhľadom na veľkosť štátneho rozpočtu nemá žiadny význam a „... akýsi verejný politický
záväzok z krízového obdobia“ týkajúci sa nezvyšovania platov vo verejnej správe.
Navrhovateľ zastáva názor, že ekonomický rast v posledných rokoch a každoročné zvýšenie
priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky
neodôvodňujú prijatie daného úsporného opatrenia. Ako už bolo naznačené, jeho dosah na
štátny rozpočet bude zanedbateľný. Podľa dôvodovej správy k napadnutému zákonu
predpokladaná úspora výdavkov štátneho rozpočtu dosiahne sumu 3,5 mil. eur. Prijatie
napadnutého zákona by bolo dôvodné a zrozumiteľné, ak by štát vykazoval negatívne
hospodárske výsledky a príjmy obyvateľstva by klesali. Keďže k takejto situácii
nedochádza, dôvody prijatia predmetnej právnej úpravy uvedené v dôvodovej správe
„strácajú legitimitu a vyvolávajú zdanie, že sú uvedené svojvoľne a bez reálnej
a spravodlivej príčiny“.
3. Navrhovateľ namieta nesúlad napadnutého zákona s ústavou vo vzťahu
ku všetkým ústavným činiteľom a štátnym zamestnancom, ktorých sa týka. Napadnutý
zákon považuje za neprípustný zásah do ústavne garantovaného princípu právneho štátu.
V tejto súvislosti poukazuje na judikatúru ústavného súdu (PL. ÚS 32/95, PL. ÚS 15/98)
s tým, že národná rada je viazaná ústavou v rovnakej miere ako všetky ostatné štátne orgány
Slovenskej republiky (čl. 2 ods. 2 ústavy), a preto pri uplatňovaní svojej zákonodarnej
pôsobnosti nesmie prekročiť ústavou daný rámec. Zákonná úprava, ktorá nerešpektuje
niektoré z ústavných ustanovení, nerešpektuje taktiež jeden zo základných princípov
demokratického a právneho štátu ‒princíp ústavnosti, a preto nie je v súlade ani s čl. 1
ods. 1 ústavy. Ústavný súd sa už v minulosti vyjadril, že porušenie princípu zakotveného
v čl. 2 ods. 2 ústavy nespôsobuje to, že národná rada prijala zákon, ktorý obsahuje
neústavný komponent, ale to, že bol prijatý svojvoľne (PL. ÚS 37/95, PL. ÚS 38/95,
4. Navrhovateľ poukazuje aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý
judikoval, že „za majetok je možné považovať aj veci, ktoré do svojho vlastníctva
nadobudne osoba v budúcnosti, ak je to možné legitímne očakávať vzhľadom na všetky
okolnosti prípadu“. Ústavní činitelia a štátni zamestnanci „legitímne očakávajú, že plat
v zákonnej výške dostanú po celú dobu výkonu verejnej funkcie“. Zmena výšky platových
taríf nie je vylúčená, avšak príčina takejto zmeny musí vyplývať zo známych okolností. Jej
dôvody teda nemôžu byť svojvoľné. Z tohto pohľadu sa právo na plat vo výške, ktorú určuje
zákon, stáva majetkovým právom, ktoré je hodné ústavnej ochrany. Ak štátny orgán
zasiahne do základného práva vrátane základného práva garantovaného čl. 20 ústavy, musí
dbať na jeho podstatu a zmysel. Keďže obmedzenia základných práv sa môžu použiť len na
ustanovený cieľ (čl. 13 ods. 4 ústavy), ktorý v prípade prijatej právnej úpravy obsiahnutej
v napadnutom zákone absentuje, resp. je imaginárny, potom takémuto obmedzeniu
nemožno priznať ústavnú ochranu.
5. Vzhľadom na uvedené vyslovuje navrhovateľ pochybnosť, či napadnutý zákon
„spĺňa kritériá testu vhodnosti a racionálneho prepojenia medzi sledovaným cieľom
a použitým obmedzením základného práva“. Podľa jeho názoru aj pri uplatnení princípu
proporcionality vyznieva pomeriavanie kolidujúcich ústavou chránených práv a hodnôt
jednoznačne v prospech jestvujúcej právnej úpravy, t. j. zákonnej úpravy pred účinnosťou
napadnutého zákona. Navrhovateľ je toho názoru, že v danom prípade malá úspora
výdavkov štátneho rozpočtu oproti hodnote predvídateľnosti tvorby zákonov, princípu
právnej istoty a ochrany legitímnych očakávaní neobstojí.
6. V závere svojho návrhu navrhovateľ uvádza, že porušenie princípu právneho štátu
považuje v danom prípade za závažné, preto zároveň navrhuje, aby ústavný súd v zmysle
čl. 125 ods. 2 ústavy v spojení s ustanovením § 38 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) pozastavil účinnosť napadnutého zákona.
7. Navrhovateľ žiada, aby ústavný súd vydal tento nález:
„Ustanovenia zákona č. 340/2016 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady
Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov
Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony,
nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1 prvou vetou a čl. 2 ods. 2 v spojení s čl. 20 ods. 1 a čl. 13 ods. 4
II.
8. Podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov
s ústavou s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas
Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom
ustanoveným zákonom.
9. Podľa § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak osoby uvedené v § 18 ods. 1
písm. a) až g) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade
s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, môžu podať
ústavnému súdu návrh na začatie konania.
10. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa
ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva,
prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,
odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ
(navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.
11. Podľa § 37 ods. 3 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania okrem
všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať
a) označenie predpisu, ktorého nesúlad s právnym predpisom vyššej právnej sily sa
namieta, s vyjadrením, či navrhovateľ napáda predpis v celom rozsahu alebo v jeho časti,
prípadne v jednotlivom ustanovení,
b) označenie predpisu vyššej právnej sily, jeho časť alebo jednotlivé ustanovenie
alebo označenie medzinárodnej zmluvy, jej časti, alebo jednotlivého ustanovenia, s ktorým
napadnutý predpis nie je v súlade.
12. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom
prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy
vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú
náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
13. Ústavný súd návrh predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí pléna
ústavného súdu podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a dospel k záveru, že návrh
generálneho prokurátora obsahuje všetky zákonom ustanovené náležitosti uvedené v § 20
a § 37 zákona o ústavnom súde a zároveň sú splnené procesné podmienky, za splnenia
ktorých môže ústavný súd vec prerokovať a o nej rozhodnúť.
14. Na základe uvedeného ústavný súd v zmysle § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde
rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.
III.
15. Podľa čl. 125 ods. 2 ústavy, ako aj v zmysle § 38 ods. 1 zákona o ústavnom súde
ak ústavný súd prijme návrh na ďalšie konanie, môže pozastaviť účinnosť napadnutých
právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie
uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody, ak hrozí značná hospodárska škoda
alebo iný vážny nenapraviteľný následok.
16. Označené ustanovenia ústavy a zákona o ústavnom súde podmieňujú rozhodnutie
ústavného súdu o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí,
prípadne niektorých ich ustanovení existenciou aspoň jedného z troch alternatívnych
predpokladov: ohrozenia základných práv a slobôd, hrozby značnej hospodárskej škody
alebo iného vážneho nenapraviteľného následku.
17. Predpoklad spočívajúci v ohrození základných práv a slobôd znamená situáciu,
v ktorej bude ďalším uplatňovaním napadnutého právneho predpisu zúžený rozsah
chráneného priestoru jednotlivých základných práv a slobôd alebo bude ich výkon
podmieňovaný (sťažovaný) neprimeranými podmienkami či prekážkami (porovnaj
napr. sp. zn. PL. ÚS 1/02 – obmedzovanie slobody slova kriminalizáciou ohovárania,
sp. zn. PL. ÚS 29/05 – hrozba, že prebiehajúce konania priamo zasiahnu do ochrany
súkromia a majetku). Podľa ústavného súdu pozastaviť účinnosť napadnutých právnych
predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže
ohroziť základné práva a slobody, možno len na základe takých dôvodov, ktoré zakladajú
„záver o bezprostrednom ohrození základných práv a slobôd“ (uznesenie ústavného súdu
sp. zn. PL. ÚS 47/03 z 18. decembra 2003).
18. Za značnú hospodársku škodu treba považovať najmä hrozbu zániku,
resp. vážneho postihnutia celého alebo podstatnej časti určitého odvetvia (napr.
sp. zn. PL. ÚS 13/2012 – zvýšenie miezd sestier, ktorého dôsledkom podľa analýzy
Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky bolo, že príjmy zdravotníctva budú kryť
približne len 80 % celkových výdavkov, sp. zn. PL. ÚS 114/2011 – zavedenie 80 % dane),
jednoznačný a likvidačný vplyv na všetky alebo aspoň citeľnú časť podnikateľských
subjektov, prípadne hrozbu výrazného zaťaženia verejných rozpočtov s rizikom, že dôjde
k ohrozeniu niektorých funkcií štátu.
19. Iný vážny nenapraviteľný následok zahŕňa zvyšné hrozby podobnej naliehavosti
a intenzity (porovnaj sp. zn. PL. ÚS 18/06 – nezvratný následok ustanovenia, ktoré
upravovalo územnú zmenu konkrétnych obcí, sp. zn. PL. ÚS 95/2011 – hrozbu vykonania
voľby podľa neústavného právneho predpisu, sp. zn. PL. ÚS 115/2011 – hrozbu nastolenia
nezvratného stavu v exekúcii v dôsledku aplikácie napadnutého ustanovenia).
20. Ohrozenie základných práv alebo slobôd či hrozba značnej hospodárskej škody
alebo iného vážneho nenapraviteľného následku v prípade ďalšieho uplatňovania
napadnutých ustanovení sú dostatočne odôvodnené vtedy, ak ohrozenie (hrozba) je reálne
(atribút reálnosti ohrozenia), priame (atribút bezprostrednosti ohrozenia) a možno
konkretizovať spôsob ohrozenia (atribút konkrétnosti ohrozenia) [k bodom 16 až 20 pozri
tiež uznesenie ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 9/2016 z 21. septembra 2016].
21. Účelom inštitútu pozastavenia účinnosti právnych predpisov (alebo ich
jednotlivých ustanovení), ktorých súlad s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou
zmluvou má byť predmetom posúdenia v konaní podľa čl. 125 ústavy, je zaistenie účinnej
a efektívnej ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy) v súlade so zásadami vyplývajúcimi
z princípu právneho štátu (čl. 1 ods. 1 ústavy).
22. V záujme rešpektovania požiadaviek obsiahnutých v princípe právneho štátu je
pri tomto type rozhodnutia potrebné zachovať primeranú rovnováhu medzi požiadavkou
účinného a neodkladného opatrenia v prospech ochrany základných práv a slobôd alebo
ochrany iného verejného záujmu vymedzeného v čl. 125 ods. 2 ústavy relevantného
z hľadiska ochrany ústavnosti na jednej strane a požiadavkou rešpektovania zákonodarnej
moci (vzhľadom na ústavný princíp deľby moci) a s ňou súvisiacej prezumpcie ústavnosti
právnych predpisov na strane druhej (k bodom 21 a 22 pozri tiež uznesenie ústavného súdu
sp. zn. PL. ÚS 2/2016 z 2. marca 2016).
23. V tomto kontexte je dôležité, aby atribúty reálnosti, bezprostrednosti
a konkrétnosti ohrozenia základných práv alebo slobôd či hrozby značnej hospodárskej
škody alebo iného vážneho nenapraviteľného následku nadobudli takú intenzitu
a závažnosť, ktorá v konkrétnom posudzovanom prípade odôvodní vstup ústavného súdu
do sféry pôsobnosti zákonodarcu pozastavením účinnosti právneho predpisu ešte pred
samotným meritórnym preskúmaním jeho súladu s ústavným poriadkom, a to v záujme
zaistenia účinnej a efektívnej ochrany ústavnosti.
24. V posudzovanom prípade navrhovateľ svoj návrh na pozastavenie účinnosti
napadnutého zákona odôvodnil v zásade iba konštatovaním, že porušenie princípu právneho
štátu je závažné. Ústavný súd aj napriek tomu posúdil, či v danom prípade môžu byť
naplnené skôr uvedené predpoklady na pozastavenie účinnosti napadnutého právneho
predpisu.
25. Navrhovateľ odôvodňuje tvrdenie o nesúlade napadnutého zákona s ústavou
porušením princípu právnej istoty a ochrany legitímnych očakávaní verejných funkcionárov
a štátnych zamestnancov dotknutých zmrazením zákonom predpokladaného rastu ich
príjmov v období roka 2017. Opodstatnenosť argumentov obsiahnutých v návrhu je
potrebné starostlivo preskúmať v ďalšom štádiu konania a konečný výsledok rozhodnutia
ústavného súdu nemožno v danej fáze konania (v rámci predbežného prerokovania)
prejudikovať. Avšak aj v prípade, ak ústavný súd vysloví, že napadnutý zákon nie je
v súlade s ústavou, suma zmrazeného zvýšenia platov môže byť uvedeným verejným
funkcionárom a štátnym zamestnancom spätne doplatená. S prihliadnutím na úroveň
platového ohodnotenia dotknutej skupiny subjektov a výšky zmrazenia zákonom
predpokladaného rastu ich príjmov v období roka 2017 možno dospieť k záveru, že intenzita
a závažnosť účinku napadnutého zákona z hľadiska ohrozenia základných práv alebo slobôd
dotknutej skupiny subjektov je možnosťou doplatenia zmrazeného zvýšenia zásadným
spôsobom obmedzená.
26. Pokiaľ ide o kritériá značnej hospodárskej škody a iného vážneho
nenapraviteľného následku, ústavný súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodnili
jeho zásah do sféry pôsobnosti zákonodarcu pozastavením účinnosti právneho predpisu ešte
pred samotným meritórnym preskúmaním jeho súladu s ústavným poriadkom.
27. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel ústavný súd k záveru,
že v posudzovanom prípade prevažuje z hľadiska požiadaviek týkajúcich sa ochrany
ústavnosti záujem na ponechaní účinnosti napadnutého právneho predpisu, ktorého
namietaný nesúlad s ústavou bude predmetom posúdenia zo strany ústavného súdu v konaní
o prijatom návrhu.
28. Ústavný súd preto návrhu na pozastavenie účinnosti napadnutého zákona
nevyhovel a rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. mája 2017