Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 8/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. mája 2017 v pléne

zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov Jany

Baricovej, Petra Brňáka, Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Milana Ľalíka, Lajosa

Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika prerokoval návrh

generálneho prokurátora Slovenskej republiky JUDr. Jaromíra Čižnára na začatie konania

o súlade , ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej

republiky č. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov

Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony,

s prvou vetou a v spojení s a

Slovenskej republiky a takto

rozhodol:

1. Návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky p r i j í m a na ďalšie

konanie.

2. Návrhu generálneho prokurátora Slovenskej republiky na pozastavenie účinnosti

, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky

č. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej

republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony,

n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol

10. marca 2017 doručený návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky

JUDr. Jaromíra Čižnára (ďalej len „navrhovateľ“ alebo aj ,,generálny prokurátor“)

na začatie konania o súlade , ktorým sa dopĺňa zákon Národnej

rady Slovenskej republiky č. o platových pomeroch niektorých ústavných

činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré

zákony (ďalej aj „napadnutý zákon“), s čl. 1 ods. 1 prvou vetou a čl. 2 ods. 2 v spojení

s a (ďalej len „“).

2. Na základe napadnutého zákona sú v kalendárnom roku 2017 zmrazené na úroveň

roka 2011 platy poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej aj ,,národná rada“),

prezidenta Slovenskej republiky, členov vlády Slovenskej republiky, predsedu

a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu, riaditeľa Národného bezpečnostného

úradu, ako aj asistentov poslancov národnej rady. Podľa napadnutého zákona v roku 2017

sú platové pomery verejného ochrancu práv, paušálne náhrady a náhrady ďalších výdavkov

súvisiacich s vykonávaním tejto funkcie rovnaké ako platové pomery, paušálne náhrady

a náhrady ďalších výdavkov poslanca národnej rady vo funkcii podpredsedu národnej rady

ustanovené osobitným predpisom (zmrazené na úroveň roka 2011, pozn.), pričom plat

verejného ochrancu práv sa zvýši o 5 %. Štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii

v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, a vedúcemu ostatného ústredného orgánu

štátnej správy patrí podľa napadnutého zákona v roku 2017 funkčný plat vo výške platu

poslanca národnej rady ustanoveného na rok 2017 osobitným predpisom (t. j. taktiež

zmrazeného na úroveň roka 2011, pozn.) zníženého o 5 %. Zmyslom prijatia napadnutého

zákona má byť úspora výdavkov štátneho rozpočtu, ktorá je však úplne zanedbateľná

a vzhľadom na veľkosť štátneho rozpočtu nemá žiadny význam a „... akýsi verejný politický

záväzok z krízového obdobia“ týkajúci sa nezvyšovania platov vo verejnej správe.

Navrhovateľ zastáva názor, že ekonomický rast v posledných rokoch a každoročné zvýšenie

priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky

neodôvodňujú prijatie daného úsporného opatrenia. Ako už bolo naznačené, jeho dosah na

štátny rozpočet bude zanedbateľný. Podľa dôvodovej správy k napadnutému zákonu

predpokladaná úspora výdavkov štátneho rozpočtu dosiahne sumu 3,5 mil. eur. Prijatie

napadnutého zákona by bolo dôvodné a zrozumiteľné, ak by štát vykazoval negatívne

hospodárske výsledky a príjmy obyvateľstva by klesali. Keďže k takejto situácii

nedochádza, dôvody prijatia predmetnej právnej úpravy uvedené v dôvodovej správe

„strácajú legitimitu a vyvolávajú zdanie, že sú uvedené svojvoľne a bez reálnej

a spravodlivej príčiny“.

3. Navrhovateľ namieta nesúlad napadnutého zákona s vo vzťahu

ku všetkým ústavným činiteľom a štátnym zamestnancom, ktorých sa týka. Napadnutý

zákon považuje za neprípustný zásah do ústavne garantovaného princípu právneho štátu.

V tejto súvislosti poukazuje na judikatúru ústavného súdu (, )

s tým, že národná rada je viazaná v rovnakej miere ako všetky ostatné štátne orgány

Slovenskej republiky ( ), a preto pri uplatňovaní svojej zákonodarnej

pôsobnosti nesmie prekročiť daný rámec. Zákonná úprava, ktorá nerešpektuje

niektoré z ústavných ustanovení, nerešpektuje taktiež jeden zo základných princípov

demokratického a právneho štátu ‒princíp ústavnosti, a preto nie je v súlade ani s čl. 1

ods. 1 . Ústavný súd sa už v minulosti vyjadril, že porušenie princípu zakotveného

v nespôsobuje to, že národná rada prijala zákon, ktorý obsahuje

neústavný komponent, ale to, že bol prijatý svojvoľne (, ,

).

4. Navrhovateľ poukazuje aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý

judikoval, že „za majetok je možné považovať aj veci, ktoré do svojho vlastníctva

nadobudne osoba v budúcnosti, ak je to možné legitímne očakávať vzhľadom na všetky

okolnosti prípadu“. Ústavní činitelia a štátni zamestnanci „legitímne očakávajú, že plat

v zákonnej výške dostanú po celú dobu výkonu verejnej funkcie“. Zmena výšky platových

taríf nie je vylúčená, avšak príčina takejto zmeny musí vyplývať zo známych okolností. Jej

dôvody teda nemôžu byť svojvoľné. Z tohto pohľadu sa právo na plat vo výške, ktorú určuje

zákon, stáva majetkovým právom, ktoré je hodné ústavnej ochrany. Ak štátny orgán

zasiahne do základného práva vrátane základného práva garantovaného , musí

dbať na jeho podstatu a zmysel. Keďže obmedzenia základných práv sa môžu použiť len na

ustanovený cieľ ( ), ktorý v prípade prijatej právnej úpravy obsiahnutej

v napadnutom zákone absentuje, resp. je imaginárny, potom takémuto obmedzeniu

nemožno priznať ústavnú ochranu.

5. Vzhľadom na uvedené vyslovuje navrhovateľ pochybnosť, či napadnutý zákon

„spĺňa kritériá testu vhodnosti a racionálneho prepojenia medzi sledovaným cieľom

a použitým obmedzením základného práva“. Podľa jeho názoru aj pri uplatnení princípu

proporcionality vyznieva pomeriavanie kolidujúcich chránených práv a hodnôt

jednoznačne v prospech jestvujúcej právnej úpravy, t. j. zákonnej úpravy pred účinnosťou

napadnutého zákona. Navrhovateľ je toho názoru, že v danom prípade malá úspora

výdavkov štátneho rozpočtu oproti hodnote predvídateľnosti tvorby zákonov, princípu

právnej istoty a ochrany legitímnych očakávaní neobstojí.

6. V závere svojho návrhu navrhovateľ uvádza, že porušenie princípu právneho štátu

považuje v danom prípade za závažné, preto zároveň navrhuje, aby ústavný súd v zmysle

v spojení s ustanovením zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) pozastavil účinnosť napadnutého zákona.

7. Navrhovateľ žiada, aby ústavný súd vydal tento nález:

„Ustanovenia , ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady

Slovenskej republiky č. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov

Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony,

nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1 prvou vetou a čl. 2 ods. 2 v spojení s čl. 20 ods. 1 a čl. 13 ods. 4

.“

II.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov

s s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas

Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom

ustanoveným zákonom.

9. Podľa ak osoby uvedené v

písm. a) až g) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade

s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, môžu podať

ústavnému súdu návrh na začatie konania.

10. Podľa návrh na začatie konania sa

ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva,

prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,

odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ

(navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

11. Podľa návrh na začatie konania okrem

všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať

a) označenie predpisu, ktorého nesúlad s právnym predpisom vyššej právnej sily sa

namieta, s vyjadrením, či navrhovateľ napáda predpis v celom rozsahu alebo v jeho časti,

prípadne v jednotlivom ustanovení,

b) označenie predpisu vyššej právnej sily, jeho časť alebo jednotlivé ustanovenie

alebo označenie medzinárodnej zmluvy, jej časti, alebo jednotlivého ustanovenia, s ktorým

napadnutý predpis nie je v súlade.

12. Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom

prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy

vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

13. Ústavný súd návrh predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí pléna

ústavného súdu podľa a dospel k záveru, že návrh

generálneho prokurátora obsahuje všetky zákonom ustanovené náležitosti uvedené v § 20

a a zároveň sú splnené procesné podmienky, za splnenia

ktorých môže ústavný súd vec prerokovať a o nej rozhodnúť.

14. Na základe uvedeného ústavný súd v zmysle

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

III.

15. Podľa , ako aj v zmysle

ak ústavný súd prijme návrh na ďalšie konanie, môže pozastaviť účinnosť napadnutých

právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie

uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody, ak hrozí značná hospodárska škoda

alebo iný vážny nenapraviteľný následok.

16. Označené ustanovenia a podmieňujú rozhodnutie

ústavného súdu o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí,

prípadne niektorých ich ustanovení existenciou aspoň jedného z troch alternatívnych

predpokladov: ohrozenia základných práv a slobôd, hrozby značnej hospodárskej škody

alebo iného vážneho nenapraviteľného následku.

17. Predpoklad spočívajúci v ohrození základných práv a slobôd znamená situáciu,

v ktorej bude ďalším uplatňovaním napadnutého právneho predpisu zúžený rozsah

chráneného priestoru jednotlivých základných práv a slobôd alebo bude ich výkon

podmieňovaný (sťažovaný) neprimeranými podmienkami či prekážkami (porovnaj

napr. sp. zn. – obmedzovanie slobody slova kriminalizáciou ohovárania,

sp. zn. – hrozba, že prebiehajúce konania priamo zasiahnu do ochrany

súkromia a majetku). Podľa ústavného súdu pozastaviť účinnosť napadnutých právnych

predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže

ohroziť základné práva a slobody, možno len na základe takých dôvodov, ktoré zakladajú

„záver o bezprostrednom ohrození základných práv a slobôd“ (uznesenie ústavného súdu

sp. zn. z 18. decembra 2003).

18. Za značnú hospodársku škodu treba považovať najmä hrozbu zániku,

resp. vážneho postihnutia celého alebo podstatnej časti určitého odvetvia (napr.

sp. zn. – zvýšenie miezd sestier, ktorého dôsledkom podľa analýzy

Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky bolo, že príjmy zdravotníctva budú kryť

približne len 80 % celkových výdavkov, sp. zn. – zavedenie 80 % dane),

jednoznačný a likvidačný vplyv na všetky alebo aspoň citeľnú časť podnikateľských

subjektov, prípadne hrozbu výrazného zaťaženia verejných rozpočtov s rizikom, že dôjde

k ohrozeniu niektorých funkcií štátu.

19. Iný vážny nenapraviteľný následok zahŕňa zvyšné hrozby podobnej naliehavosti

a intenzity (porovnaj sp. zn. – nezvratný následok ustanovenia, ktoré

upravovalo územnú zmenu konkrétnych obcí, sp. zn. – hrozbu vykonania

voľby podľa neústavného právneho predpisu, sp. zn. – hrozbu nastolenia

nezvratného stavu v exekúcii v dôsledku aplikácie napadnutého ustanovenia).

20. Ohrozenie základných práv alebo slobôd či hrozba značnej hospodárskej škody

alebo iného vážneho nenapraviteľného následku v prípade ďalšieho uplatňovania

napadnutých ustanovení sú dostatočne odôvodnené vtedy, ak ohrozenie (hrozba) je reálne

(atribút reálnosti ohrozenia), priame (atribút bezprostrednosti ohrozenia) a možno

konkretizovať spôsob ohrozenia (atribút konkrétnosti ohrozenia) [k bodom 16 až 20 pozri

tiež uznesenie ústavného súdu sp. zn. z 21. septembra 2016].

21. Účelom inštitútu pozastavenia účinnosti právnych predpisov (alebo ich

jednotlivých ustanovení), ktorých súlad s alebo kvalifikovanou medzinárodnou

zmluvou má byť predmetom posúdenia v konaní podľa , je zaistenie účinnej

a efektívnej ochrany ústavnosti ( ) v súlade so zásadami vyplývajúcimi

z princípu právneho štátu ( ).

22. V záujme rešpektovania požiadaviek obsiahnutých v princípe právneho štátu je

pri tomto type rozhodnutia potrebné zachovať primeranú rovnováhu medzi požiadavkou

účinného a neodkladného opatrenia v prospech ochrany základných práv a slobôd alebo

ochrany iného verejného záujmu vymedzeného v relevantného

z hľadiska ochrany ústavnosti na jednej strane a požiadavkou rešpektovania zákonodarnej

moci (vzhľadom na ústavný princíp deľby moci) a s ňou súvisiacej prezumpcie ústavnosti

právnych predpisov na strane druhej (k bodom 21 a 22 pozri tiež uznesenie ústavného súdu

sp. zn. z 2. marca 2016).

23. V tomto kontexte je dôležité, aby atribúty reálnosti, bezprostrednosti

a konkrétnosti ohrozenia základných práv alebo slobôd či hrozby značnej hospodárskej

škody alebo iného vážneho nenapraviteľného následku nadobudli takú intenzitu

a závažnosť, ktorá v konkrétnom posudzovanom prípade odôvodní vstup ústavného súdu

do sféry pôsobnosti zákonodarcu pozastavením účinnosti právneho predpisu ešte pred

samotným meritórnym preskúmaním jeho súladu s ústavným poriadkom, a to v záujme

zaistenia účinnej a efektívnej ochrany ústavnosti.

24. V posudzovanom prípade navrhovateľ svoj návrh na pozastavenie účinnosti

napadnutého zákona odôvodnil v zásade iba konštatovaním, že porušenie princípu právneho

štátu je závažné. Ústavný súd aj napriek tomu posúdil, či v danom prípade môžu byť

naplnené skôr uvedené predpoklady na pozastavenie účinnosti napadnutého právneho

predpisu.

25. Navrhovateľ odôvodňuje tvrdenie o nesúlade napadnutého zákona s

porušením princípu právnej istoty a ochrany legitímnych očakávaní verejných funkcionárov

a štátnych zamestnancov dotknutých zmrazením zákonom predpokladaného rastu ich

príjmov v období roka 2017. Opodstatnenosť argumentov obsiahnutých v návrhu je

potrebné starostlivo preskúmať v ďalšom štádiu konania a konečný výsledok rozhodnutia

ústavného súdu nemožno v danej fáze konania (v rámci predbežného prerokovania)

prejudikovať. Avšak aj v prípade, ak ústavný súd vysloví, že napadnutý zákon nie je

v súlade s , suma zmrazeného zvýšenia platov môže byť uvedeným verejným

funkcionárom a štátnym zamestnancom spätne doplatená. S prihliadnutím na úroveň

platového ohodnotenia dotknutej skupiny subjektov a výšky zmrazenia zákonom

predpokladaného rastu ich príjmov v období roka 2017 možno dospieť k záveru, že intenzita

a závažnosť účinku napadnutého zákona z hľadiska ohrozenia základných práv alebo slobôd

dotknutej skupiny subjektov je možnosťou doplatenia zmrazeného zvýšenia zásadným

spôsobom obmedzená.

26. Pokiaľ ide o kritériá značnej hospodárskej škody a iného vážneho

nenapraviteľného následku, ústavný súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodnili

jeho zásah do sféry pôsobnosti zákonodarcu pozastavením účinnosti právneho predpisu ešte

pred samotným meritórnym preskúmaním jeho súladu s ústavným poriadkom.

27. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel ústavný súd k záveru,

že v posudzovanom prípade prevažuje z hľadiska požiadaviek týkajúcich sa ochrany

ústavnosti záujem na ponechaní účinnosti napadnutého právneho predpisu, ktorého

namietaný nesúlad s bude predmetom posúdenia zo strany ústavného súdu v konaní

o prijatom návrhu.

28. Ústavný súd preto návrhu na pozastavenie účinnosti napadnutého zákona

nevyhovel a rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. mája 2017