Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 18/06

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-51

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. septembra 2009 v

pléne zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jána Auxta, Petra Brňáka,

Ľubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Juraja Horvátha, Sergeja Kohuta, Jána Lubyho,

Milana Ľalíka, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa

Tkáčika o návrhu generálneho prokurátora Slovenskej republiky a návrhu 32 poslancov

Národnej rady Slovenskej republiky na začatie konania o súlade § 2 ods. 7, 8 a 9 a § 2a ods.

6 a 7 o obecnom zriadení v znení

neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1 prvou vetou, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 2, čl. 23 ods. 1 a 3,

, , a prvou vetou, a Slovenskej

republiky, ako aj s čl. 5 Európskej charty miestnej samosprávy, za účasti Národnej rady

Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky ako vedľajšieho účastníka, takto

rozhodol:

1. Ustanovenia § 2 ods. 7, 8 a 9 a § 2a ods. 6 a 7 zákona Slovenskej národnej rady

č. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov n i e s ú v súlade s

ods. 1 prvou vetou .

2. Konanie o návrhu generálneho prokurátora Slovenskej republiky vo veci

namietaného nesúladu § 2 ods. 7, 8 a 9 a § 2a ods. 6 a 7 zákona Slovenskej národnej rady

č. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov s a 3 a

ods. 1 z a s t a v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-9 z 18. októbra 2006 prijal na ďalšie konanie návrh generálneho prokurátora

Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) na začatie konania podľa čl. 125

ods. 1 písm. a) a (ďalej len „“)

a podľa § 18 ods. 1 písm. e) v spojení s § 37 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) o súlade § 2 ods. 7, 8 a 9 a § 2a ods. 6 a 7 zákona Slovenskej národnej

rady č. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o obecnom zriadení“) s čl. 1 ods. 1 prvou vetou, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 2, čl. 23 ods. 1 a 3,

, a .

Uznesením č. k. -16 z 18. októbra 2006 prijal ústavný súd na ďalšie

konanie návrh 32 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „poslanci

národnej rady“) na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) a čl. 130 ods. 1 písm. a)

a podľa v spojení s o súlade

§ 2 ods. 7, 8 a 9 a § 2a) ods. 6 a 7 zákona o obecnom zriadení s čl. 1 ods. 1 prvou vetou,

a a prvou vetou , ako aj s Európskej charty miestnej samosprávy

(ďalej len „európska charta“).

Uznesením č. k. -21 z 18. októbra 2006 ústavný súd spojil na spoločné

konanie konania vedené pod sp. zn. a sp. zn. s tým, že spojené

veci budú ďalej vedené pod sp. zn. .

1. Generálny prokurátor odôvodnil svoj návrh takto:

«Medzi významné princípy právneho štátu patrí tak všeobecnosť predmetu právnej

normy (ďalej len „princíp generality“) ako aj zrozumiteľnosť, určitosť a jasnosť obsahu

právnej normy a splniteľnosť podmienok ňou stanovených. Princíp generality právnej

normy spočíva vo všeobecnom vymedzení jej skutkovej podstaty, čo inými slovami znamená,

že (právna norma) nikdy nemôže riešiť určitý konkrétny prípad. Táto stránka všeobecnosti

právnej normy je celkom nepochybná...

Z obsahu § 2 ods. 8, ods. 9, § 2a ods. 7, zákona o obecnom zriadení jasne vyplýva, že

tieto zákonné ustanovenia nerešpektujú princíp generality, keďže zámerom zákonodarcu pri

ich postulovaní bolo vyriešiť situáciu obcí Zlaté Klasy, Maslovce, Ľubické Kúpele,

Kvakovce a Dobrá nad Ondavou. ...

Ustanovenie ukladá všetkým štátnym orgánom – a teda aj

zákonodarcovi – povinnosť chrániť princípy materiálneho právneho štátu, medzi ktoré patrí

aj právna istota. Medzi prvky právnej istoty patrí určitosť a jasnosť obsahu právnej normy a

z týchto faktorov vyplývajúca jej zrozumiteľnosť. Samotná zrozumiteľnosť je ďalej

predpokladom predvídateľnosti konania štátnych orgánov. Obdobný právny názor súd už

vyslovil aj v minulosti ().

Ustanovenia § 2 ods. 7, zákona o obecnom zriadení obsahuje pojem, ktorý nemožno

označiť za zrozumiteľný práve pre nedostatočnú určitosť a jasnosť jeho obsahu. Ide o

pojem: - iná zmena územia obce (§ 2 ods. 7)...

Nezrozumiteľnosť vyššie uvedeného pojmu vedie súčasne k otvoreniu viacerých

otázok.

Pri pojme „iná zmena územia obce“ vyskytujúcom sa tak v ustanovení § 2 ods. 7 nie

je vôbec jasné, v čom spočíva podstata pojmu „iná zmena územia obce“ v porovnaní s už

známymi inštitútmi zásahu do územia obce, ako je „rozdelenie obce“, definované § 2a

ods. 5 zákona o obecnom zriadení. Z kontextu § 2 ods. 7 však vyplýva, že tu ide o osobitnú

úpravu rozdelenia obce, ktorá však nevyžaduje ani súhlas obce (§ 2 ods. 3 zákona o

obecnom zriadení), ani splnenie podmienky minimálneho počtu 3000 obyvateľov (§ 2a ods.

5 zákona o obecnom zriadení) a napokon ani dohodu v zmysle § 2a ods. 6 zákona o

obecnom zriadení. Ustanovenie § 2 ods. 7, ods. 8 zákona o obecnom zriadení takto

závažným spôsobom zasahuje do práv obce Zlaté Klasy, pričom ju znevýhodňuje voči

ostatným obciam. V dôsledku toho nie je ustanovenie § 2 ods. 7, ods. 8 zákona o obecnom

zriadení v súlade s . ...

presne vymedzuje zákonodarcovi medze, v ktorých môže zákonom zasahovať

do existencie obce v tak, že mu umožňuje zákonom upravovať len

zlúčenie, rozdelenie alebo zrušenie obce, nie však obnovenie obce. Ústavnú konformitu tejto

formulácie nemožno odvodzovať ani zo znenia , pretože toto ústavné

ustanovenie reguluje len zásah do činnosti obce, nie však zásah do existencie obce.

Obnovenie obce má pritom jednoznačne charakter zásahu do existencie obce, pretože ním

samotná existencia obce začína. ...

Ustanovenia § 2 ods. 8 a § 2a ods. 7 zákona o obecnom zriadení nie sú v súlade s čl.

1 ods. 1 aj preto, že umožňujú krajskému úradu či vláde vydávať rozhodnutia podľa

napadnutých ustanovení ešte skôr, než zákon ako celok nadobudne účinnosť.

Podľa čl. II. , ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej

národnej rady č. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, tento

zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2007 okrem čl. I. prvého bodu § 2 ods. 9, ktorý

nadobúda účinnosť dňom zrušenia vojenského obvodu Javorina.

Naproti tomu ustanovenia § 2 ods. 8 a § 2a ods. 7 predpokladajú, že príslušné

rozhodnutia krajského úradu či vlády nadobudnú účinnosť dňom konania všeobecných

volieb do orgánov samosprávy obcí v roku 2006, z čoho jednoznačne vyplýva, že vydané

musia byť už pred týmto termínom. V tomto prípade treba poukázať na závažné porušenie

právnej istoty subjektov práva, ktoré sú nútené, aby rešpektovali rozhodnutia orgánov štátu

podľa zákona prv, než tento zákon nadobudne účinnosť.»

2. Poslanci národnej rady odôvodnili svoj návrh takto:

«Národná rada túto novelu prijala napriek tomu, že jej ju dvakrát vrátil pre jej

rozpor s prezident SR a to prvýkrát 22. júla 2004 pod č. 2895-2004-BA a druhýkrát

5. 4. 2006 pod č. 1729-2006-BA a napriek tomu, že v spoločnej správe výborov Národnej

rady č. 434/2006-sekr. ... a gestorský výbor... odporučil túto novelu neschváliť. ...

Pre napadnuté ustanovenie § 2 ods. 7, 8 a § 2a ods. 6, 7 sú spoločné tieto prvky:

1./ zbavujú vládu a krajský úrad od všeobecnej zákonnej povinnosti získať súhlas

obce stanovený doteraz a i naďalej v ust. , v znení do

prijatia napadnutej novely pri inej územnej zmene obce (§ 2 ods. 4.), alebo pri rozdelení

obce (§ 2 ods. 3)

2./ toto zbavenie povinnosti získať súhlas obce sa však týka iba v novele

vymenovaných obcí, t. j. Zlaté Klasy a Maslovce (§ 2 ods. 8) a obcí Kvakovce a Dobrá nad

Ondavou (§ 2a ods. 7).

Už táto skutočnosť spôsobuje dve základné neústavné a nezákonné nesystémové

následky: a/ pre prípad rozdelenia či inej územnej zmeny ostatných obcí (okrem vyššie

menovaných) musia vláda či krajský úrad získať súhlas obce ako zákonnú podmienku jej

rozdelenia, či inej územnej zmeny

b/ táto skutočnosť spôsobuje nerovnosť obcí pred zákonom a predstavuje faktické

zvýhodnenie tých obcí, v prospech ktorých sa rozdelenie, či iná územná zmena bez súhlasu

obce robí, resp. na druhej strane predstavuje znevýhodnenie tých obcí, ktorých sa negatívne

dotkne rozdelenie či iná územná zmena bez ich súhlasu. ...

c/ Inštitút zákona je v právnom štáte charakterizovaný ako všeobecne záväzné

pravidlo správania sa prijaté v štátom uznanej forme a ktorého zachovanie je vynutiteľné

štátnou mocou. Jeho charakteristickým znakom je najmä jeho VŠEOBECNOSŤ, t. j. že sa

musí týkať neurčitého množstva prípadov, ktorých naplnenie a teda aj aplikácia zákona

nastane vtedy, keď sa splnia podmienky zákona (hypotéza právnej normy). Zákon, ak má

spĺňať tento všeobecný charakter záväznosti, sa týka každého a nie iba určitého –

konkrétneho a dopredu v ňom konkretizovaného individuálneho subjektu práva a na ostatné

subjekty práva sa nevzťahuje. V praxi teda nemôže nastať situácia, aby bol prijatý zákon,

ktorý sa bude týkať iba dopredu v ňom menovite určených občanov, resp. dopredu určených

obcí. V takomto prípade by nešlo o zákon ako o všeobecne záväzné pravidlo správania sa,

ale o tzv. „operatívnu exekutívu“, t. j. riešenie konkrétneho prípadu formou zneužitia

zákona. A toto sa v danom prípade stalo, pretože na operatívne vyriešenie odčlenenia

konkrétnych obcí sa prijal zákon tak, aby sa obišla potreba súhlasu dotknutých obcí k

dosiahnutiu takéhoto dopredu želaného cieľa a dokonca sa v zákone stanovili špeciálne

podmienky, ktoré tieto obce spĺňajú. Ak by však takéto isté podmienky spĺňali aj iné obce,

ako obce v novele vymenované, na tie sa už nepotrebnosť súhlasu dotknutej obce

nevzťahuje. ...

Vo vzťahu k „obnoveniu obce Ľubické Kúpele“, je neústavnosť a nezákonnosť zrejmá

ešte viac.

Ust. § 2 ods. 9 totiž použila pojmy neznáme slovenskému právnemu poriadku, čo

nemožno vylúčiť so snahou, že už samotné použitie relevantných pojmov slovenského

právneho poriadku by odhalilo jeho nezákonnosť a neústavnosť.

Toto ustanovenie totiž hovorí o „obnovení“ obce Ľubické Kúpele,... ktorá bola

„vysťahovaná“.

Podľa relevantných ustanovení slovenského právneho poriadku obec Ľubické Kúpele

nebola „vysťahovaná“ a podľa relevantných ustanovení slovenského právneho poriadku

obec nemožno „obnoviť“.

Pokiaľ ide o bývalú obec Ľubické Kúpele, tak táto podľa ust. § 2 ods. 1 zák. č.

o vojenských obvodoch a na jeho základe zanikla. Podľa tohto ustanovenia

zákona totiž „obce, ktorých územie bolo pojaté celkom do územia obvodu, a komunálne

podniky týchto obcí, zanikajú. (Vysťahovali sa obyvatelia obce, ktorým bol pridelený

náhradný majetok, domy a pôda.) Zánik obce ako subjektu práva znamená, že prestala

existovať obec, ako samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky,

ktorý združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt. ...

Za tejto situácie je možný vznik obce akejkoľvek a teda aj Ľubických Kúpeľov, opäť

len zákonným spôsobom a to podľa ust. v platnom znení tak,

že ju zriadi vláda. Podľa tohto ustanovenia zákona totiž obec zriaďuje, zrušuje, rozdeľuje,

alebo obce zlučuje vláda nariadením.

Ak by malo teda dôjsť zákonným spôsobom a teda v súlade s SR k

tomu, že zákonom zaniknutá obec Ľubické Kúpele má opäť „vzniknúť“, tak ju musí zriadiť

vláda nariadením, ako to expressis verbis ustanovuje § 2 ods. 3 zák. 369/1990 zb. v platnom

znení. Nemôže ju teda „obnoviť“ Národná rada SR zákonom, ako sa to stalo v tomto

prípade. ...

Z uvedeného vyplýva, že slovenský právny poriadok nedáva Národnej rade SR

oprávnenie „obnoviť“ (či zriadiť) obec vôbec a ani v súvislosti so zrušovaním vojenského

obvodu a prijať o tom dokonca zákon. Zriadenie obce vôbec je podľa slovenského právneho

poriadku v právomoci vlády SR, ktorá o tom môže rozhodnúť formou nariadenia vlády.

Rovnako je v rozhodovacej právomoci vlády SR formou nariadenia vlády rozhodnúť o

zrušení vojenského obvodu a o dispozícii s jeho územím. ...

Pre úplnosť treba ešte uviesť, že jednou z podmienok rozdelenia obce podľa zákona o

obecnom zriadení je, že nové obce budú mať najmenej 3000 obyvateľov. Táto podmienka

rozdelenia obce nie je stanovená v druhom bode čl. I a § 2a ods. 6 schváleného zákona. Z

toho vyplýva, že vláda Slovenskej republiky môže rozhodnúť o rozdelení obce (a to aj o

rozdelení už i tak malej obce) na obce do 3000 obyvateľov. Takéto rozdelenie obce môže

byť pri súčasnom rozsahu výkonu samosprávy obcí a preneseného výkonu štátnej správy na

obce s tendenciou ďalšieho presunu kompetencií na obce problematické z hľadiska

možnosti ich zabezpečovania.»

Po prijatí návrhov na ďalšie konanie vyzval ústavný súd podľa § 30 ods. 2 a § 39

ods. 1 Národnú radu Slovenskej republiky (ďalej len „národná

rada“) a vládu Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“), zastúpenú ministrom spravodlivosti

Slovenskej republiky (ďalej len „minister spravodlivosti“), na vyjadrenie k návrhom a na

oznámenie, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo verejné ústne pojednávanie.

3. Predseda národnej rady k návrhu generálneho prokurátora a návrhu poslancov

národnej rady zaujal toto stanovisko:

„Ako stanovisko uvádzam, že po formálnej stránke Národná rada Slovenskej

republiky schválila zákon súhlasom ustanovenej potrebnej väčšiny poslancov. Zákon bol

podpísaný príslušnými činiteľmi, vyhlásený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

Národná rada Slovenskej republiky je presvedčená, že prijatý zákon je v súlade s

Slovenskej republiky a právnym poriadkom Slovenskej republiky. Je však na Ústavnom súde

Slovenskej republiky, aby v súvislosti s podanými návrhmi posúdil ústavnosť napadnutých

ustanovení.

Zároveň Vám oznamujem, že v predmetnom prípade netrvám na ústnom

pojednávaní.“

Predseda národnej rady ako prílohu k tomuto vyjadreniu predložil ústavnému súdu

„návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky J. P. na vydanie zákona“, ktorým sa

mení a dopĺňa zákon o obecnom zriadení (tlač 1 442); informáciu „výborov Národnej rady

Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky J.

P. na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa...“ zákon o obecnom zriadení z 15. marca

2006 (tlač 1 442a); záznam z rokovania 60. schôdze národnej rady konanej 16. marca 2006

o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o obecnom zriadení; list prezidenta

Slovenskej republiky z 5. apríla 2006 č. 1729-2006-BA a jeho rozhodnutie o vrátení zákona

schváleného 16. marca 2006, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o obecnom zriadení na

opakované prerokovanie národnej rade (tlač 1 569); spoločnú správu výborov národnej rady

č. 434/2006-sekr. z 19. apríla 2006 o ich stanovisku k pripomienkam prezidenta Slovenskej

republiky (tlač 1 569a) a záznam z rokovania 61. schôdze národnej rady konanej 19. apríla

2006 o opätovnom prerokovaní a schválení zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o

obecnom zriadení.

4. Za vládu sa k návrhu generálneho prokurátora a návrhu poslancov národnej rady

vyjadril minister spravodlivosti, ktorý uviedol:

„Vláda Slovenskej republiky zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej

republiky navrhuje, aby Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní o návrhu vyniesol tento

nález:

1. Ustanovenia § 2 ods. 7, 8, 9 a § 2a ods. 6, 7 zákona Slovenskej národnej rady č.

o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov nie sú v súlade s článkom 1

ods. 1 prvou vetou, s článkom 2 ods. 2, s článkom 12 ods. 2, s článkom 64 a 64a prvou

vetou, s článkom 66 ods. 2, s článkom 67 ods. 3 a s článkom 5

Európskej charty miestnej samosprávy

2. Vo zvyšnej časti návrhu sa nevyhovuje.

Vláda Slovenskej republiky... súhlasí, aby Ústavný súd Slovenskej republiky... upustil

od ústneho pojednávania. ...

Z... ustanovenia § 2 ods.7 a 8 zákona o obecnom zriadení vyplýva, že krajský úrad

má právomoc po splnení ustanovených podmienok rozhodnúť o inej zmene územia obce

Zlaté Klasy odčlenením časti obce Maslovce a vytvorením samostatnej obce s rovnomenným

názvom, a to aj bez súhlasu obce Zlaté Klasy.

Uvedené riešenie je právne chybné, pretože sa vzťahuje výlučne len na jeden právny

subjekt (obec Zlaté Klasy), čo nezodpovedá základnej požiadavke kladenej na obsah

všeobecne záväzného právneho predpisu a právnej normy, ktorý sa musí vzťahovať na

neurčitý počet prípadov rovnakého druhu, a nielen účelovo na jeden konkrétny

(individuálny) prípad.

Ďalej je potrebné uviesť, že predmetnou úpravou sa obchádzajú podmienky inštitútu

rozdelenia obce ustanovené v § 2a ods. 5 zákona o obecnom zriadení, keďže v danom

prípade v podstate ide o rozdelenie obce, avšak neprípustnou formou vykonania inej zmeny

územia obce. Pritom z § 2 ods. 4 zákona vyplýva, že inou zmenou územia obce je akákoľvek

vnútorná alebo vonkajšia zmena územia obce s výnimkou zriadenia, zrušenia, rozdelenia a

zlúčenia obce. Realizáciou tejto územnej zmeny by vznikla malá obec Maslovce s počtom

asi 170 obyvateľov.

Predmetnú územnú zmenu nemožno ani vôbec vykonať, pretože rozhodnutie

krajského úradu o nej sa striktne viaže ku dňu konania všeobecných volieb do orgánov

samosprávy obcí v roku 2006, ktoré sa uskutočnili 2. decembra 2006. K tomuto termínu

však krajský úrad rozhodnúť nemohol, nakoľko príslušné ustanovenie zákona o obecnom

zriadení nadobudlo účinnosť až 1. januára 2007.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti možno konštatovať, že ustanovenia § 2 ods. 7 a 8

zákona o obecnom zriadení sú obsahovo protirečivé, zmätočné, nevykonateľné, a teda

závažným spôsobom narúšajú vnútornú systematiku úpravy problematiky územných zmien

obcí. ...

V § 2 ods. 9 zákon o obecnom zriadení ustanovuje nový právny inštitút územnej

zmeny - obnovenie obce, ktorý upravuje len vo vzťahu k obci Ľubické Kúpele, ktorá sa má

obnoviť priamo zo zákona v súvislosti so zrušením Vojenského obvodu Javorina v

Prešovskom kraji.

Závažným nedostatkom tohto riešenia je skutočnosť, že

neumožňuje rozširovať druhy územných zmien nad rámec, ktorý vymedzuje. Podľa čl. 66

ods. 2 , zlúčenie, rozdelenie alebo zrušenie obce upraví zákon. Úprava obnovenia

obce je zjavne mimo rozsahu ústavného zmocnenia, a teda v rozpore s uvedeným článkom

. Navyše chýba všeobecná platnosť právnej normy, pretože obnovenie obce sa týka

iba jednej obce, ale v iných prípadoch sa už nemôže uplatniť. Toto porušenie zásady

všeobecnosti právnej normy je nezlučiteľné s princípom právneho štátu a spôsobuje jej

nesúlad s prvou vetou .“

5. Na výzvu ústavného súdu generálny prokurátor listom č. GÚs 4022/06-61 z

20. apríla 2009 zaujal k uvedeným vyjadreniam ministra spravodlivosti a predsedu národnej

rady toto stanovisko:

„... si... dovoľujem oznámiť, že beriem späť svoj návrh z 31. mája 2006 č. k. Gús

4022/06-25 v časti, ktorou sa domáham začatia konania o súlade § 2 ods. 7, 8, a 9 a § 2a

ods. 6 a 7 o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov s

ods. 1 a 3, .

Na zostávajúcej časti návrhu trvám a žiadam mu vyhovieť.

Súčasne Vám oznamujem, že vo veci č. k. súhlasím s tým, aby ústavný

súd upustil od ústneho pojednávania o prijatom návrhu, keďže od ústneho pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.“

6. Na výzvu ústavného súdu zaujali k uvedeným vyjadreniam ministra spravodlivosti

a predsedu národnej rady stanovisko aj poslanci národnej rady prostredníctvom svojho

splnomocneného zástupcu, a to listom z 27. apríla 2009, pričom iba uviedli, že súhlasia s

prerokovaním ich návrhu bez nariadenia ústneho pojednávania.

II.

Právne východiská

Podľa prvej vety Slovenská republika je zvrchovaný,

demokratický a právny štát.

Podľa štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej

medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej

republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo,

politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo

etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov

poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

Podľa základom územnej samosprávy je obec. Územnú samosprávu

tvorí obec a vyšší územný celok.

Podľa a prvej vety obec a vyšší územný celok sú samostatné územné

samosprávne a správne celky Slovenskej republiky združujúce osoby, ktoré majú na ich

území trvalý pobyt.

Podľa zlúčenie, rozdelenie alebo zrušenie obce upraví zákon.

Podľa štát môže zasahovať do činnosti obce a vyššieho

územného celku len spôsobom ustanoveným zákonom.

Podľa čl. 5 európskej charty so zainteresovanými miestnymi samosprávami sa vopred

prekonzultujú všetky miestne zmeny územných hraníc, prípadne sa tam, kde to zákon

umožňuje, uskutoční referendum.

Po pristúpení Slovenskej republiky k európskej charte nadobudla táto medzinárodná

zmluva účinnosť na území Slovenskej republiky od 1. júna 2000 a bola uverejnená v

Zbierke v čiastke 138 z 19. októbra.

Ustanovenie § 2 ods. 7, 8 a 9 zákona o obecnom zriadení namietané generálnym

prokurátorom a poslancami národnej rady ako nesúladné s označenými článkami

znejú takto:

«(7) Príslušný krajský úrad môže rozhodnúť o inej zmene územia obce aj bez súhlasu

obce (§ 2 ods. 4), ak ide o územnú zmenu časti obce, ktorá bola pôvodne samostatnou

obcou (ďalej len „pôvodná obec“) a

a) má samostatné katastrálne územie,

b) katastrálne územie obce a pôvodnej obce je oddelené katastrálnym územím ďalšej

obce,

c) žiada o to petíciou aspoň 75 % obyvateľov obce s trvalým pobytom na území

pôvodnej obce.

(8) Ustanovenie odseku 7 sa vzťahuje na obec Zlaté Klasy a pôvodnú obec Maslovce.

Ak príslušný krajský úrad rozhodne podľa odseku 7, zakáže zároveň obci Zlaté Klasy

nakladať s nehnuteľným majetkom obce, ktorý sa nachádza na katastrálnom území

pôvodnej obce Maslovce. Rozhodnutie príslušného krajského úradu podľa odseku 7

nadobudne účinnosť dňom konania všeobecných volieb do orgánov samosprávy obcí v roku

2006, okrem zákazu nakladať s nehnuteľným majetkom obce podľa druhej vety, ktoré,

nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.

(9) Obnovuje sa obec Ľubické Kúpele, ktorá bola vysťahovaná pri zriadení

Vojenského obvodu Javorina a:

a) pre obec sa určuje katastrálne územie Ľubické Kúpele, ktoré je vedené na

vojenskom katastrálnom úrade v Košiciach pod názvom Ľubické Kúpele,

b) do vlastníctva obce prechádzajú z majetku Slovenskej republiky nehnuteľnosti

prehlásené Ministerstvom obrany Slovenskej republiky za nadbytočné2aa) a nehnuteľnosti,

ku ktorým patrí ku dňu účinnosti tohto zákona právo hospodárenia organizáciám v

zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky; ostatné ustanovenia

iných osobitných predpisov2ab) sa v tomto prípade nepoužijú,

c) do doby zvolenia zastupiteľstva a starostu obce vystupuje za obec osoba určená v

petícii;2ac) prednosta obvodného úradu zabezpečí úlohy obce spojené s prípravou a

realizáciou volieb obecného zastupiteľstva a starostu obce:

______________

2aa)

„ o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. 2ab) Napríklad o prevode vlastníctva nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky na obec alebo vyšší územný celok v znení , zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.278/l 993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. 2ac) o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov.“»

Ustanovenia § 2a ods. 6 a 7 zákona o obecnom zriadení namietané generálnym

prokurátorom a poslancami národnej rady ako nesúladné s označenými článkami

znejú takto:

«(6) Vláda môže rozhodnúť o rozdelení obce aj bez súhlasu obce (§ 2 ods. 3), ak ide

o odčlenenie časti obce, ktorá pôvodne bola samostatnou obcou (ďalej len „pôvodná obec“)

a

a) má samostatné katastrálne územie alebo súbor katastrálnych území tvoriaci súvislý

územný celok,

b) urbanisticky nesplynula s ostatnými časťami obce, ktorá sa má rozdeliť,

c) do rozvoja odčleňovanej časti obce neboli vložené investície, od ktorých je závislá

celá obec,

d) žiada o to petíciou aspoň 75 % obyvateľov obce s trvalým pobytom na území

pôvodnej obce.

(7) Ustanovenie odseku 6 sa vzťahuje na obec Kvakovce a pôvodnú obec Dobrá nad

Ondavou. Ak vláda rozhodne podľa odseku 6, zakáže zároveň obci Kvakovce nakladať s

nehnuteľným majetkom obce, ktorý sa nachádza na katastrálnom území pôvodnej obce

Dobrá nad Ondavou. Rozhodnutie vlády podľa odseku 6 nadobudne účinnosť dňom konania

všeobecných volieb do orgánov samosprávy obcí v roku 2006, okrem zákazu nakladať s

nehnuteľným majetkom obce podľa druhej vety, ktoré nadobúda účinnosť dňom

vyhlásenia.»

Namietaný § 2 ods. 7, 8 a 9 a § 2a ods. 6 a 7 boli do zákona o obecnom zriadení

začlenené novelou uverejnenou v Zbierke Z.

z., ktorá mala nadobudnúť účinnosť od 1. januára 2007 okrem čl. I prvého bodu § 2 ods. 9,

ktorý mal nadobudnúť účinnosť dňom zrušenia vojenského obvodu Javorina.

Na základe uznesenia ústavného súdu č. k. -9 z 18. októbra 2006 bola s

účinnosťou od 1. januára 2007 pozastavená účinnosť napadaného § 2 ods. 7, 8 a 9 a § 2a

ods. 6 a 7 zákona o obecnom zriadení.

Predmetná novela zákona o obecnom zriadení bola národnou radou opätovne

schválená 19. apríla 2006 aj po jej vrátení prezidentom Slovenskej republiky jeho

rozhodnutím z 5. apríla 2006.

Otázku zlučovania a rozdeľovania obce upravuje § 2a zákona o obecnom zriadení,

ktorý znie takto:

«(1) Dve obce alebo viac obcí sa môžu zlúčiť do jednej obce; obec sa môže rozdeliť

na dve obce alebo viac obcí. Zlúčením obcí zanikajú zlučované obce a vzniká nová obec;

rozdelením obce zaniká rozdeľovaná obec a vznikajú nové obce. Zlúčiť obce alebo rozdeliť

obec možno len s účinnosťou ku dňu konania všeobecných volieb do orgánov samosprávy

obcí.

(2) Súčasťou návrhu na zlúčenie obcí je dohoda o zlúčení obcí a údaje o výsledkoch

hlasovania obyvateľov zlučovaných obcí. Dohoda o zlúčení obcí obsahuje najmä

a) názvy obcí, ktoré dohodu uzatvárajú,

b) dátum, ku ktorému sa obce majú zlúčiť,

c) názov novej obce a sídlo jej orgánov,

d) označenie katastrálnych území novej obce,

e) určenie majetku novej obce vrátane finančných prostriedkov, pohľadávok a

záväzkov, ako aj označenie právnických osôb novej obce,

f) zoznam všeobecne záväzných nariadení (ďalej len „nariadenie“) vydaných

zlučovanými obcami,

g) podpisy starostov zlučovaných obcí s uvedením ich mena, priezviska a funkcie.

(3) Nová obec, ktorá vznikla zlúčením obcí, je právnym nástupcom každej z nich.

(4) Nová obec zasiela kópiu dohody o zlúčení samosprávnemu kraju, na ktorého

území sa táto obec nachádza, Štatistickému úradu Slovenskej republiky, obvodnému úradu a

daňovému úradu.

(5) Obec sa môže rozdeliť, ak nové obce budú mať katastrálne územie alebo súbor

katastrálnych území tvoriaci súvislý územný celok, najmenej 3 000 obyvateľov, ak

urbanisticky nesplynuli s ostatnými časťami obce. Obec nemožno rozdeliť, ak do rozvoja

odčleňovanej časti obce boli vložené investície, od ktorých je závislá celá obec.

(6) účinnosť pozastavená od 1. 1. 2007

(7) účinnosť pozastavená od 1. 1. 2007

(8) Dohodu o rozdelení obce a ďalšie dokumenty podpisuje starosta obce a

splnomocnenec petičného výboru alebo osoba určená v petícii. 2a) Na rozdelenie obce sa

primerane vzťahujú odseky 2 až 4.

________________________ 2a) o petičnom práve v znení »

III.

Analýza a závery ústavného súdu

1. K namietanému nesúladu § 2 ods. 7, 8 a 9 a § 2a ods. 6 a 7 zákona o obecnom

zriadení s prvou vetou

Dôvodom namietaného nesúladu § 2 ods. 8, 9 a § 2a ods. 7 zákona o obecnom

zriadení s je podľa generálneho prokurátora absencia základného princípu

právneho štátu, ktorý spočíva v požiadavke kladenej na všeobecnosť predmetu právnej

normy (princíp generality), pričom označené ustanovenia zákona o obecnom zriadení tento

princíp podľa neho zjavne nerešpektujú, resp. obchádzajú, a preto požaduje vysloviť ich

nesúlad s prvou vetou . Označenými ustanoveniami má zákonodarca

podľa generálneho prokurátora snahu riešiť právnym predpisom (zákonom) prípady

individuálne určených obcí, a to konkrétne prípad „inej zmeny územia obce“ Zlaté Klasy,

ktorej dôsledkom by malo byť vytvorenie „pôvodnej obce“ Maslovce (§ 2 ods. 8);

„obnovenie“ obce Ľubické Kúpele zo zrušeného vojenského obvodu Javorina (§ 2 ods. 9) a

„rozdelenie obce“ Kvakovce, v dôsledku čoho sa má vytvoriť „pôvodná obec“ Dobrá nad

Ondavou (§ 2a ods. 7).

Okrem toho generálny prokurátor namieta nesúlad § 2 ods. 8 a § 2a ods. 7 zákona o

obecnom zriadení s prvou vetou aj z dôvodu, že zákonodarca týmito

ustanoveniami umožňuje príslušnému krajskému úradu a vláde vydať rozhodnutia o „inej

zmene územia obce“ a „o rozdelení obce“ ešte predtým, ako označené ustanovenia zákona

nadobudnú účinnosť. Účinnosť týchto individuálnych rozhodnutí príslušného krajského

úradu a vlády zákonodarca viaže na deň konania všeobecných volieb do orgánov

samosprávy obcí v roku 2006, ktoré sa napokon konali 2. decembra 2006, kým novela

zákona o obecnom zriadení, ktorou boli predmetné ustanovenia včlenené do zákona o

obecnom zriadení, mala nadobudnúť účinnosť od 1. januára 2007 (účinnosť bola ústavným

súdom pozastavená, pozn.).

Nesúlad ustanovenia § 2 ods. 7 a § 2a ods. 6 zákona o obecnom zriadení s čl. 1 ods. 1

prvou vetou vidí generálny prokurátor v nedostatku ich pojmovej zrozumiteľnosti,

určitosti, jasnosti a v tom dôsledku aj v nedostatku možnosti kontrolovateľnosti splnenia

podmienok nimi stanovených, čo podľa neho v konečnom dôsledku vedie k narušeniu

princípu právnej istoty, pretože zrozumiteľnosť právnej normy je základným predpokladom

predvídateľnosti konania štátnych orgánov.

Ustanovenie § 2 ods. 7 zákona o obecnom zriadení obsahuje neurčitý a nejasný

právny pojem – „iná zmena územia obce“ – ktorý nie je definovaný ani iným

všeobecne záväzným právnym predpisom, čím sa nekontrolovateľne rozširuje rámec voľnej

úvahy príslušného krajského úradu pri posudzovaní splnenia podmienok tohto ustanovenia,

navyše ak krajský úrad môže podľa tohto ustanovenia rozhodnúť „o inej zmene územia

obce“ aj bez súhlasu obce (pozri ďalej nesúlad s ). V porovnaní s inými

zákonom upravenými spôsobmi zásahov do územia obce uvedenými v § 2a ods. 1 až 5 a

ods. 8 zákona o obecnom zriadení (zlúčenie a rozdelenie obce) je nejasná aj podstata a

význam pojmu „iná zmena územia obce“ v § 2 ods. 7 zákona o obecnom zriadení, pretože v

prípade rozhodnutia o tejto „inej zmene územia obce“ sa výnimočne nevyžaduje dodržanie

tých požiadaviek, ktorých splnenie zákon naopak vyžaduje v prípade zlúčenia alebo

rozdelenia obce – požiadavka súhlasu obce a hlasovanie obyvateľov obce (miestne

referendum), požiadavka minimálneho počtu obyvateľov obce (3 000 obyvateľov) pri

rozdelení obce a požiadavka uzavretia dohody o zlúčení alebo rozdelení obce.

Obdobne aj v napadnutom ustanovení § 2a ods. 6 zákona o obecnom zriadení

zákonodarca pojednáva „o rozdelení obce aj bez súhlasu obce“, čo je v rozpore so

všeobecnými zákonnými podmienkami rozdelenia obce upravenými v § 2a ods. 1 až 5 a

ods. 8 zákona o obecnom zriadení – súhlas obce a hlasovanie obyvateľov obce (miestne

referendum), minimálny počet obyvateľov rozdelením vzniknutých obcí (3 000 obyvateľov)

a uzavretie dohody o rozdelení obce. Uvedené závery vedú opäť k záveru, že napadnutými

ustanoveniami zákona o obecnom zriadení mal zákonodarca snahu riešiť iba špecifické

prípady konkrétnych dotknutých obcí, čo nie je v súlade s princípom generality.

Dôvody poslancov národnej rady o namietanom nesúlade § 2 ods. 7, 8 a 9 a § 2a ods.

6 a 7 zákona o obecnom zriadení s prvou vetou sú v podstate totožné s

dôvodmi generálneho prokurátora, pričom podľa argumentácie poslancov národnej rady

novela zákona o obecnom zriadení, ktorou boli do zákona o obecnom zriadení včlenené

nimi namietané ustanovenia, nie je všeobecne záväzným pravidlom správania, ale je

typickým príkladom „operatívnej exekutívy“ prijatej na riešenie konkrétnych prípadov

„formou zneužitia zákona“, čo je v príkrom rozpore s princípom generality.

Okrem toho poukázali aj na nejasnosť a nezrozumiteľnosť pojmového aparátu

používaného v napadnutých ustanoveniach zákona o obecnom zriadení, pričom príkladmo

poukazujú na jeho ustanovenie § 2 ods. 9 s tým, že právny poriadok Slovenskej republiky

nepozná pojem „vysťahovanie obce“ ani pojem „obnovenie obce“. Podľa poslancov

národnej rady obec Ľubické Kúpele nebola „vysťahovaná“, ale v dôsledku zriadenia

vojenského obvodu Javorina podľa o vojenských

obvodoch v znení neskorších predpisov jednoducho zanikla, preto o jej prípadnej opätovnej

existencii môže zákonným spôsobom rozhodnúť iba vláda, a to nariadením o zriadení obce

podľa § 2 ods. 3 zákona o obecnom zriadení.

Vedľajší účastník konania (vláda) tiež konštatoval nesúlad označených ustanovení

zákona o obecnom zriadení s prvou vetou.

Podľa dôvodovej správy a parlamentnej rozpravy bolo dôvodom na prijatie osobitnej

úpravy týkajúcej sa troch konkrétnych prípadov to, že obce, ktoré mali byť jej

beneficientmi, nedokázali splniť aktuálne podmienky územných úprav stanovených

obecným zriadením. Zákonodarca preto v ich prospech ustanovil napadnutými

ustanoveniami derogáciu zo všeobecného právneho režimu. Tvrdená faktická nesplniteľnosť

zákonných podmienok však nie je dostatočným dôvodom na ich derogáciu v individuálne

určenom prípade. Zákonodarca ako vykonávateľ všeobecnej a prvotnej mocenskej regulácie

musí takýto nedostatok ním vytvoreného všeobecného právneho režimu v určitej oblasti

riešiť jeho modifikáciou prevedenou opäť na všeobecnej úrovni. Iný záver by pripúšťal

zasahovanie zákonodarného zboru do právomoci ostatných zložiek štátnej moci kedykoľvek

by považoval za vhodné takto korigovať nedokonalosť ním nastavených všeobecných

právnych noriem, čo je neprípustné z hľadiska princípu deľby moci. Vzhľadom na to, že

napadnuté ustanovenia sa neopierajú o ústavne konformné ospravedlnenie, konštatoval

ústavný súd ich nesúlad s princípom materiálneho právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 prvej

vety .

Ústavný súd sa stotožnil s už uvedenou argumentáciou generálneho prokurátora a

poslancov národnej rady (spolu ďalej len „navrhovatelia“), že v § 2 ods. 8, 9 a § 2a ods. 7

zákona o obecnom zriadení absentuje princíp všeobecnosti právnej normy, čo zhodne

konštatoval aj vedľajší účastník. Ústavný súd obdobne ako v prípade sp. zn.

považuje za obzvlášť závažnú skutočnosť nielen to, že v namietanom prípade bol z dôvodu

usporiadania území individuálne určených obcí použitý (zneužitý) priamo zákon

(„všeobecne záväzný“ právny predpis), a to aj napriek skutočnosti, že zákon o obecnom

zriadení už pred prijatím dotknutej novely určoval všeobecne záväzné pravidlá, resp.

požiadavky na akýkoľvek zákonom poznateľný a predvídaný zásah do územia ktorejkoľvek

obce, ale aj skutočnosť, že v týchto individuálne určených prípadoch teritoriálnych zmien

území konkrétnych obcí zákonodarca striktne netrval na dodržaní týchto všeobecne

záväzných pravidiel (súhlas obce, miestne referendum a pod.), ktoré sám stanovil pre

neurčitý počet vopred neidentifikovaných adresátov rovnakého druhu.

Navyše, čo sa týka samostatného posúdenia § 2 ods. 8 a § 2a ods. 7 zákona o

obecnom zriadení, tieto ustanovenia nemajú vlastný normatívny obsah, sú len odkazovými

normami, ktoré obmedzujú (zužujú) na jednorázové použitie aj namietaný § 2 ods. 7 a § 2a

ods. 6 zákona o obecnom zriadení len na individuálne určené prípady, v dôsledku čoho

vlastne aj § 2 ods. 7 a § 2a ods. 6 strácajú, aj napriek ich legislatívne nedokonalej (pozri

ďalej), ale predsa len normatívnej podobe, svoj normatívny obsah a stávajú sa príkazom

zákonodarcu pre príslušný krajský úrad rozhodnúť „o inej zmene územia obce“ bez jej

súhlasu iba v prípade obce Zlaté Klasy a pôvodnej obce Maslovce a príkazom pre vládu

rozhodnúť „o rozdelení obce aj bez súhlasu obce“ iba v prípade obce Kvakovce a pôvodnej

obce Dobrá nad Ondavou, t. j. tieto ustanovenia nespĺňajú základné požiadavky na obsah

právnej normy, čím sa dostávajú tiež do nesúladu s prvou vetou.

Ústavný súd v súvislosti s namietaným § 2 ods. 8 a § 2a ods. 7 zákona o obecnom

zriadení nemohol neprihliadnuť ako na opodstatnenú aj na argumentáciu navrhovateľov,

podľa ktorej v týchto ustanoveniach predvídaná účinnosť rozhodnutí krajského úradu a

vlády, ktorá bola viazaná na komunálne voľby v roku 2006, predbieha v rozpore s

princípom právnej istoty dôsledky špeciálneho ustanovenia o účinnosti dotknutej novely

zákona o obecnom zriadení, ktorá mala nadobudnúť účinnosť 1. januára 2007 okrem § 2

ods. 9, ktorý mal nadobudnúť účinnosť dňom zrušenia vojenského obvodu Javorina

(účinnosť bola ústavným súdom pozastavená). Keďže až nadobudnutím účinnosti vyplývajú

z právnych noriem záväzné práva a povinnosti, a to aj pre orgány štátnej moci (čl. 2 ods. 2

) a tiež až nadobudnutím účinnosti právnej normy nastupuje aj možnosť aplikácie

štátneho donútenia, možno z uvedenej skutočnosti dospieť k záveru o nesúlade § 2 ods. 8 a

zákona o obecnom zriadení s prvou vetou.

Pre dodržanie štandardu ústavného prieskumu je nevyhnutné podrobiť analogickej

analýze i napadnuté ustanovenia zákona o obecnom zriadení. Vo vzťahu k pojmom

označeným v návrhu nálezu za nezrozumiteľné je potrebné uviesť toto:

a) „Vysťahovanie obce“ a „obnovenie obce“ – tieto termíny sú použité v § 2 ods. 9

novelizovaného zákona o obecnom zriadení („Obnovuje sa obec Ľubické Kúpele, ktorá

bola vysťahovaná pri zriadení Vojenského obvodu Javorina.“). Napriek tomu, že ich zákon

ďalej nedefinuje, nevytvára ich použitie stav právnej neistoty. Naopak, účel sledovaný

zákonodarcom ich prijatím je jednoznačný – zriadenie individuálne určenej obce Ľubické

Kúpele. Nedostatok a nekvalita legislatívno-technickej konštrukcie po stránke voľby

konkrétnych jazykových prostriedkov nemôže sama osebe zakladať dôvod na vyslovenie

neústavnosti ustanovenia, ktoré ju obsahuje.

b) „Iná zmena územia obce bez jej súhlasu“ – pojem „iná zmena obce“ použitý v

§ 2 ods. 4 a 7 zákona o obecnom zriadení svojou povahou predstavuje demonštratívnu (teda

nie taxatívnu) formuláciu dispozície právnej normy. Inými slovami, ide o zvyškovú

klauzulu zhŕňajúcu všetky prípady zmeny územia obce, ktoré sa nedajú subsumovať pod

zriadenie, zrušenie, rozdelenie alebo zlúčenie obcí predvídané v § 2 ods. 3 citovaného

zákona. Zvyškové klauzuly nie sú slovenskému právnemu poriadku neznáme. Napr. aj

v platnom znení umožňuje v ustanovení súdu uložiť

zhabanie veci, ak „to vyžaduje bezpečnosť ľudí alebo majetku, prípadne iný obdobný

verejný záujem“. Použitie pojmu „iná zmena územia“ samo osebe nevytvára právnu

neistotu a ako zvyškovú klauzulu, ktorá zakladá demonštratívnu povahu výpočtu foriem

zmeny územia obce predvídaných zákonom o obecnom zriadení, tento pojem nie je

nevyhnutné v zákone definovať, podobne ako ďalej nedefinuje „iný obdobný

verejný záujem“ v citovanom ustanovení.

Navyše, skutočnosť, že zákon na takúto zmenu územia obce nevyžaduje jej súhlas, je

irelevantná vo vzťahu k prieskumu jej zrozumiteľnosti. Požiadavka súhlasu obce alebo jej

neexistencia dopĺňa analyzovaný termín o jednu z dvoch binárne vyjadrených možností, čím

nijako nemení záver o jeho zrozumiteľnosti. Hodnotenie obmedzenia „voľnej úvahy štátu“

prípadným vyžadovaním tohto súhlasu ako faktoru zrozumiteľnosti zamieňa analýzu

právnej istoty s analýzou práva na výkon územnej samosprávy.

c) „Rozdelenie obce bez jej súhlasu“ – vo vzťahu k tomuto termínu platí v plnom

rozsahu argumentácia uvedená v písm. b).

Vzhľadom na to, že už uvedené zistenie nesúladu napádaných ustanovení § 2 ods. 7,

8 a 9 a a zákona o obecnom zriadení s prvou vetou je

dostatočným dôvodom na stratu ich účinnosti, ústavný súd sa už nevysporiadaval s ich

prípadným nesúladom aj s ostatnými označenými článkami a európskej charty.

2. K namietanému nesúladu § 2 ods. 7, 8 a 9 a § 2a ods. 6 a 7 zákona o obecnom

zriadení s a 3 a s

Nesúlad § 2 ods. 7, 8 a 9 a § 2a ods. 6 a 7 zákona o obecnom zriadení s čl. 23 ods. 1 a

3 a namietal generálny prokurátor, ktorý ale svojím podaním doručeným

ústavnému súdu 24. apríla 2009 zobral svoj návrh v tejto časti späť a žiadal v tejto časti

konanie zastaviť.

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

(ďalej len „OSP“) alebo .

Podľa navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho

začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.

Vzhľadom na to, že generálny prokurátor zobral podaním z 20. apríla 2009

doručeným ústavnému súdu 24. apríla 2009 svoj návrh späť v časti namietaného nesúladu §

2 ods. 7, 8 a 9 a § 2a ods. 6 a 7 zákona o obecnom zriadení s čl. 23 ods. 1 a 3 a čl. 46 ods. 1

a ústavný súd z obsahu návrhu nezistil existenciu skutočností, ktoré by mohli viesť k

záveru o neprípustnosti zastavenia konania, rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené v

bode 2 výroku tohto rozhodnutia.

IV.

Podľa ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi

právnymi predpismi uvedenými v je nesúlad, stráca príslušný právny

predpis, jeho časť, prípadne niektoré jeho ustanovenia účinnosť. Orgán, ktorý tento právny

predpis vydal, je povinný do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu

uviesť ho do súladu s , ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami

vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, a ak ide o predpisy uvedené v čl. 125 ods. 1

písm. b) a c) , aj s inými zákonmi, a ak ide o predpisy uvedené v písm.

d) , aj s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi

ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Ak tak neurobí, taký predpis,

jeho časti alebo ustanovenia strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia

rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. septembra 2009