Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 18 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (23)PL. ÚS 18/06
PDF · 325.92 KB
No categories available
PL. ÚS 18/06
Legal thesis Official
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
PL. ÚS 18/06-51
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. septembra 2009 v
pléne zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jána Auxta, Petra Brňáka,
Ľubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Juraja Horvátha, Sergeja Kohuta, Jána Lubyho,
Milana Ľalíka, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa
Tkáčika o návrhu generálneho prokurátora Slovenskej republiky a návrhu 32 poslancov
Národnej rady Slovenskej republiky na začatie konania o súlade § 2 ods. 7, 8 a 9 a § 2a ods.
6 a 7 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení
neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1 prvou vetou, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 2, čl. 23 ods. 1 a 3,
čl. 46 ods. 1, čl. 64, čl. 64a prvou vetou, čl. 66 ods. 2 a čl. 67 ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky, ako aj s čl. 5 Európskej charty miestnej samosprávy, za účasti Národnej rady
Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky ako vedľajšieho účastníka, takto
rozhodol:
1. Ustanovenia § 2 ods. 7, 8 a 9 a § 2a ods. 6 a 7 zákona Slovenskej národnej rady
č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov n i e s ú v súlade s čl. 1
ods. 1 prvou vetou Ústavy Slovenskej republiky.
2. Konanie o návrhu generálneho prokurátora Slovenskej republiky vo veci
namietaného nesúladu § 2 ods. 7, 8 a 9 a § 2a ods. 6 a 7 zákona Slovenskej národnej rady
č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov s čl. 23 ods. 1 a 3 a čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky z a s t a v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
PL. ÚS 18/06-9 z 18. októbra 2006 prijal na ďalšie konanie návrh generálneho prokurátora
Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) na začatie konania podľa čl. 125
ods. 1 písm. a) a čl. 130 ods. 1 písm. e) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a podľa § 18 ods. 1 písm. e) v spojení s § 37 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) o súlade § 2 ods. 7, 8 a 9 a § 2a ods. 6 a 7 zákona Slovenskej národnej
rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o obecnom zriadení“) s čl. 1 ods. 1 prvou vetou, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 2, čl. 23 ods. 1 a 3,
čl. 46 ods. 1, čl. 66 ods. 2 a čl. 67 ods. 3 ústavy.
Uznesením č. k. PL. ÚS 19/06-16 z 18. októbra 2006 prijal ústavný súd na ďalšie
konanie návrh 32 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „poslanci
národnej rady“) na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) a čl. 130 ods. 1 písm. a)
ústavy a podľa § 18 ods. 1 písm. a) v spojení s § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde o súlade
§ 2 ods. 7, 8 a 9 a § 2a) ods. 6 a 7 zákona o obecnom zriadení s čl. 1 ods. 1 prvou vetou,
čl. 64 a čl. 64a prvou vetou ústavy, ako aj s čl. 5 Európskej charty miestnej samosprávy
(ďalej len „európska charta“).
Uznesením č. k. PL. ÚS 19/06-21 z 18. októbra 2006 ústavný súd spojil na spoločné
konanie konania vedené pod sp. zn. PL. ÚS 18/06 a sp. zn. PL. ÚS 19/06 s tým, že spojené
veci budú ďalej vedené pod sp. zn. PL. ÚS 18/06.
1. Generálny prokurátor odôvodnil svoj návrh takto:
«Medzi významné princípy právneho štátu patrí tak všeobecnosť predmetu právnej
normy (ďalej len „princíp generality“) ako aj zrozumiteľnosť, určitosť a jasnosť obsahu
právnej normy a splniteľnosť podmienok ňou stanovených. Princíp generality právnej
normy spočíva vo všeobecnom vymedzení jej skutkovej podstaty, čo inými slovami znamená,
že (právna norma) nikdy nemôže riešiť určitý konkrétny prípad. Táto stránka všeobecnosti
právnej normy je celkom nepochybná...
Z obsahu § 2 ods. 8, ods. 9, § 2a ods. 7, zákona o obecnom zriadení jasne vyplýva, že
tieto zákonné ustanovenia nerešpektujú princíp generality, keďže zámerom zákonodarcu pri
ich postulovaní bolo vyriešiť situáciu obcí Zlaté Klasy, Maslovce, Ľubické Kúpele,
Kvakovce a Dobrá nad Ondavou. ...
Ustanovenie čl. 1 ods. 1 Ústavy ukladá všetkým štátnym orgánom – a teda aj
zákonodarcovi – povinnosť chrániť princípy materiálneho právneho štátu, medzi ktoré patrí
aj právna istota. Medzi prvky právnej istoty patrí určitosť a jasnosť obsahu právnej normy a
z týchto faktorov vyplývajúca jej zrozumiteľnosť. Samotná zrozumiteľnosť je ďalej
predpokladom predvídateľnosti konania štátnych orgánov. Obdobný právny názor súd už
vyslovil aj v minulosti (PL. US 15/1998).
Ustanovenia § 2 ods. 7, zákona o obecnom zriadení obsahuje pojem, ktorý nemožno
označiť za zrozumiteľný práve pre nedostatočnú určitosť a jasnosť jeho obsahu. Ide o
pojem: - iná zmena územia obce (§ 2 ods. 7)...
Nezrozumiteľnosť vyššie uvedeného pojmu vedie súčasne k otvoreniu viacerých
otázok.
Pri pojme „iná zmena územia obce“ vyskytujúcom sa tak v ustanovení § 2 ods. 7 nie
je vôbec jasné, v čom spočíva podstata pojmu „iná zmena územia obce“ v porovnaní s už
známymi inštitútmi zásahu do územia obce, ako je „rozdelenie obce“, definované § 2a
ods. 5 zákona o obecnom zriadení. Z kontextu § 2 ods. 7 však vyplýva, že tu ide o osobitnú
úpravu rozdelenia obce, ktorá však nevyžaduje ani súhlas obce (§ 2 ods. 3 zákona o
obecnom zriadení), ani splnenie podmienky minimálneho počtu 3000 obyvateľov (§ 2a ods.
5 zákona o obecnom zriadení) a napokon ani dohodu v zmysle § 2a ods. 6 zákona o
obecnom zriadení. Ustanovenie § 2 ods. 7, ods. 8 zákona o obecnom zriadení takto
závažným spôsobom zasahuje do práv obce Zlaté Klasy, pričom ju znevýhodňuje voči
ostatným obciam. V dôsledku toho nie je ustanovenie § 2 ods. 7, ods. 8 zákona o obecnom
zriadení v súlade s čl. 12 ods. 2 Ústavy. ...
Ústava presne vymedzuje zákonodarcovi medze, v ktorých môže zákonom zasahovať
do existencie obce v čl. 66 ods. 2 Ústavy tak, že mu umožňuje zákonom upravovať len
zlúčenie, rozdelenie alebo zrušenie obce, nie však obnovenie obce. Ústavnú konformitu tejto
formulácie nemožno odvodzovať ani zo znenia čl. 67 ods. 3 Ústavy, pretože toto ústavné
ustanovenie reguluje len zásah do činnosti obce, nie však zásah do existencie obce.
Obnovenie obce má pritom jednoznačne charakter zásahu do existencie obce, pretože ním
samotná existencia obce začína. ...
Ustanovenia § 2 ods. 8 a § 2a ods. 7 zákona o obecnom zriadení nie sú v súlade s čl.
1 ods. 1 Ústavy aj preto, že umožňujú krajskému úradu či vláde vydávať rozhodnutia podľa
napadnutých ustanovení ešte skôr, než zákon ako celok nadobudne účinnosť.
Podľa čl. II. zákona č. 267/2006 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej
národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, tento
zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2007 okrem čl. I. prvého bodu § 2 ods. 9, ktorý
nadobúda účinnosť dňom zrušenia vojenského obvodu Javorina.
Naproti tomu ustanovenia § 2 ods. 8 a § 2a ods. 7 predpokladajú, že príslušné
rozhodnutia krajského úradu či vlády nadobudnú účinnosť dňom konania všeobecných
volieb do orgánov samosprávy obcí v roku 2006, z čoho jednoznačne vyplýva, že vydané
musia byť už pred týmto termínom. V tomto prípade treba poukázať na závažné porušenie
právnej istoty subjektov práva, ktoré sú nútené, aby rešpektovali rozhodnutia orgánov štátu
podľa zákona prv, než tento zákon nadobudne účinnosť.»
2. Poslanci národnej rady odôvodnili svoj návrh takto:
«Národná rada túto novelu prijala napriek tomu, že jej ju dvakrát vrátil pre jej
rozpor s Ústavou prezident SR a to prvýkrát 22. júla 2004 pod č. 2895-2004-BA a druhýkrát
5. 4. 2006 pod č. 1729-2006-BA a napriek tomu, že v spoločnej správe výborov Národnej
rady č. 434/2006-sekr. ... a gestorský výbor... odporučil túto novelu neschváliť. ...
Pre napadnuté ustanovenie § 2 ods. 7, 8 a § 2a ods. 6, 7 sú spoločné tieto prvky:
1./ zbavujú vládu a krajský úrad od všeobecnej zákonnej povinnosti získať súhlas
obce stanovený doteraz a i naďalej v ust. § 2 ods. 3, 4 zák. č. 369/1990 Zb. v znení do
prijatia napadnutej novely pri inej územnej zmene obce (§ 2 ods. 4.), alebo pri rozdelení
obce (§ 2 ods. 3)
2./ toto zbavenie povinnosti získať súhlas obce sa však týka iba v novele
vymenovaných obcí, t. j. Zlaté Klasy a Maslovce (§ 2 ods. 8) a obcí Kvakovce a Dobrá nad
Ondavou (§ 2a ods. 7).
Už táto skutočnosť spôsobuje dve základné neústavné a nezákonné nesystémové
následky: a/ pre prípad rozdelenia či inej územnej zmeny ostatných obcí (okrem vyššie
menovaných) musia vláda či krajský úrad získať súhlas obce ako zákonnú podmienku jej
rozdelenia, či inej územnej zmeny
b/ táto skutočnosť spôsobuje nerovnosť obcí pred zákonom a predstavuje faktické
zvýhodnenie tých obcí, v prospech ktorých sa rozdelenie, či iná územná zmena bez súhlasu
obce robí, resp. na druhej strane predstavuje znevýhodnenie tých obcí, ktorých sa negatívne
dotkne rozdelenie či iná územná zmena bez ich súhlasu. ...
c/ Inštitút zákona je v právnom štáte charakterizovaný ako všeobecne záväzné
pravidlo správania sa prijaté v štátom uznanej forme a ktorého zachovanie je vynutiteľné
štátnou mocou. Jeho charakteristickým znakom je najmä jeho VŠEOBECNOSŤ, t. j. že sa
musí týkať neurčitého množstva prípadov, ktorých naplnenie a teda aj aplikácia zákona
nastane vtedy, keď sa splnia podmienky zákona (hypotéza právnej normy). Zákon, ak má
spĺňať tento všeobecný charakter záväznosti, sa týka každého a nie iba určitého –
konkrétneho a dopredu v ňom konkretizovaného individuálneho subjektu práva a na ostatné
subjekty práva sa nevzťahuje. V praxi teda nemôže nastať situácia, aby bol prijatý zákon,
ktorý sa bude týkať iba dopredu v ňom menovite určených občanov, resp. dopredu určených
obcí. V takomto prípade by nešlo o zákon ako o všeobecne záväzné pravidlo správania sa,
ale o tzv. „operatívnu exekutívu“, t. j. riešenie konkrétneho prípadu formou zneužitia
zákona. A toto sa v danom prípade stalo, pretože na operatívne vyriešenie odčlenenia
konkrétnych obcí sa prijal zákon tak, aby sa obišla potreba súhlasu dotknutých obcí k
dosiahnutiu takéhoto dopredu želaného cieľa a dokonca sa v zákone stanovili špeciálne
podmienky, ktoré tieto obce spĺňajú. Ak by však takéto isté podmienky spĺňali aj iné obce,
ako obce v novele vymenované, na tie sa už nepotrebnosť súhlasu dotknutej obce
nevzťahuje. ...
Vo vzťahu k „obnoveniu obce Ľubické Kúpele“, je neústavnosť a nezákonnosť zrejmá
ešte viac.
Ust. § 2 ods. 9 totiž použila pojmy neznáme slovenskému právnemu poriadku, čo
nemožno vylúčiť so snahou, že už samotné použitie relevantných pojmov slovenského
právneho poriadku by odhalilo jeho nezákonnosť a neústavnosť.
Toto ustanovenie totiž hovorí o „obnovení“ obce Ľubické Kúpele,... ktorá bola
„vysťahovaná“.
Podľa relevantných ustanovení slovenského právneho poriadku obec Ľubické Kúpele
nebola „vysťahovaná“ a podľa relevantných ustanovení slovenského právneho poriadku
obec nemožno „obnoviť“.
Pokiaľ ide o bývalú obec Ľubické Kúpele, tak táto podľa ust. § 2 ods. 1 zák. č.
169/1949 Zb. o vojenských obvodoch a na jeho základe zanikla. Podľa tohto ustanovenia
zákona totiž „obce, ktorých územie bolo pojaté celkom do územia obvodu, a komunálne
podniky týchto obcí, zanikajú. (Vysťahovali sa obyvatelia obce, ktorým bol pridelený
náhradný majetok, domy a pôda.) Zánik obce ako subjektu práva znamená, že prestala
existovať obec, ako samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky,
ktorý združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt. ...
Za tejto situácie je možný vznik obce akejkoľvek a teda aj Ľubických Kúpeľov, opäť
len zákonným spôsobom a to podľa ust. § 2 ods. 3 zák. č. 369/1990 Zb. v platnom znení tak,
že ju zriadi vláda. Podľa tohto ustanovenia zákona totiž obec zriaďuje, zrušuje, rozdeľuje,
alebo obce zlučuje vláda nariadením.
Ak by malo teda dôjsť zákonným spôsobom a teda v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR k
tomu, že zákonom zaniknutá obec Ľubické Kúpele má opäť „vzniknúť“, tak ju musí zriadiť
vláda nariadením, ako to expressis verbis ustanovuje § 2 ods. 3 zák. 369/1990 zb. v platnom
znení. Nemôže ju teda „obnoviť“ Národná rada SR zákonom, ako sa to stalo v tomto
prípade. ...
Z uvedeného vyplýva, že slovenský právny poriadok nedáva Národnej rade SR
oprávnenie „obnoviť“ (či zriadiť) obec vôbec a ani v súvislosti so zrušovaním vojenského
obvodu a prijať o tom dokonca zákon. Zriadenie obce vôbec je podľa slovenského právneho
poriadku v právomoci vlády SR, ktorá o tom môže rozhodnúť formou nariadenia vlády.
Rovnako je v rozhodovacej právomoci vlády SR formou nariadenia vlády rozhodnúť o
zrušení vojenského obvodu a o dispozícii s jeho územím. ...
Pre úplnosť treba ešte uviesť, že jednou z podmienok rozdelenia obce podľa zákona o
obecnom zriadení je, že nové obce budú mať najmenej 3000 obyvateľov. Táto podmienka
rozdelenia obce nie je stanovená v druhom bode čl. I a § 2a ods. 6 schváleného zákona. Z
toho vyplýva, že vláda Slovenskej republiky môže rozhodnúť o rozdelení obce (a to aj o
rozdelení už i tak malej obce) na obce do 3000 obyvateľov. Takéto rozdelenie obce môže
byť pri súčasnom rozsahu výkonu samosprávy obcí a preneseného výkonu štátnej správy na
obce s tendenciou ďalšieho presunu kompetencií na obce problematické z hľadiska
možnosti ich zabezpečovania.»
Po prijatí návrhov na ďalšie konanie vyzval ústavný súd podľa § 30 ods. 2 a § 39
ods. 1 zákona o ústavnom súde Národnú radu Slovenskej republiky (ďalej len „národná
rada“) a vládu Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“), zastúpenú ministrom spravodlivosti
Slovenskej republiky (ďalej len „minister spravodlivosti“), na vyjadrenie k návrhom a na
oznámenie, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo verejné ústne pojednávanie.
3. Predseda národnej rady k návrhu generálneho prokurátora a návrhu poslancov
národnej rady zaujal toto stanovisko:
„Ako stanovisko uvádzam, že po formálnej stránke Národná rada Slovenskej
republiky schválila zákon súhlasom ustanovenej potrebnej väčšiny poslancov. Zákon bol
podpísaný príslušnými činiteľmi, vyhlásený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky je presvedčená, že prijatý zákon je v súlade s Ústavou
Slovenskej republiky a právnym poriadkom Slovenskej republiky. Je však na Ústavnom súde
Slovenskej republiky, aby v súvislosti s podanými návrhmi posúdil ústavnosť napadnutých
ustanovení.
Zároveň Vám oznamujem, že v predmetnom prípade netrvám na ústnom
pojednávaní.“
Predseda národnej rady ako prílohu k tomuto vyjadreniu predložil ústavnému súdu
„návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky J. P. na vydanie zákona“, ktorým sa
mení a dopĺňa zákon o obecnom zriadení (tlač 1 442); informáciu „výborov Národnej rady
Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky J.
P. na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa...“ zákon o obecnom zriadení z 15. marca
2006 (tlač 1 442a); záznam z rokovania 60. schôdze národnej rady konanej 16. marca 2006
o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o obecnom zriadení; list prezidenta
Slovenskej republiky z 5. apríla 2006 č. 1729-2006-BA a jeho rozhodnutie o vrátení zákona
schváleného 16. marca 2006, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o obecnom zriadení na
opakované prerokovanie národnej rade (tlač 1 569); spoločnú správu výborov národnej rady
č. 434/2006-sekr. z 19. apríla 2006 o ich stanovisku k pripomienkam prezidenta Slovenskej
republiky (tlač 1 569a) a záznam z rokovania 61. schôdze národnej rady konanej 19. apríla
2006 o opätovnom prerokovaní a schválení zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o
obecnom zriadení.
4. Za vládu sa k návrhu generálneho prokurátora a návrhu poslancov národnej rady
vyjadril minister spravodlivosti, ktorý uviedol:
„Vláda Slovenskej republiky zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej
republiky navrhuje, aby Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní o návrhu vyniesol tento
nález:
1. Ustanovenia § 2 ods. 7, 8, 9 a § 2a ods. 6, 7 zákona Slovenskej národnej rady č.
369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov nie sú v súlade s článkom 1
ods. 1 prvou vetou, s článkom 2 ods. 2, s článkom 12 ods. 2, s článkom 64 a 64a prvou
vetou, s článkom 66 ods. 2, s článkom 67 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a s článkom 5
Európskej charty miestnej samosprávy
2. Vo zvyšnej časti návrhu sa nevyhovuje.
Vláda Slovenskej republiky... súhlasí, aby Ústavný súd Slovenskej republiky... upustil
od ústneho pojednávania. ...
Z... ustanovenia § 2 ods.7 a 8 zákona o obecnom zriadení vyplýva, že krajský úrad
má právomoc po splnení ustanovených podmienok rozhodnúť o inej zmene územia obce
Zlaté Klasy odčlenením časti obce Maslovce a vytvorením samostatnej obce s rovnomenným
názvom, a to aj bez súhlasu obce Zlaté Klasy.
Uvedené riešenie je právne chybné, pretože sa vzťahuje výlučne len na jeden právny
subjekt (obec Zlaté Klasy), čo nezodpovedá základnej požiadavke kladenej na obsah
všeobecne záväzného právneho predpisu a právnej normy, ktorý sa musí vzťahovať na
neurčitý počet prípadov rovnakého druhu, a nielen účelovo na jeden konkrétny
(individuálny) prípad.
Ďalej je potrebné uviesť, že predmetnou úpravou sa obchádzajú podmienky inštitútu
rozdelenia obce ustanovené v § 2a ods. 5 zákona o obecnom zriadení, keďže v danom
prípade v podstate ide o rozdelenie obce, avšak neprípustnou formou vykonania inej zmeny
územia obce. Pritom z § 2 ods. 4 zákona vyplýva, že inou zmenou územia obce je akákoľvek
vnútorná alebo vonkajšia zmena územia obce s výnimkou zriadenia, zrušenia, rozdelenia a
zlúčenia obce. Realizáciou tejto územnej zmeny by vznikla malá obec Maslovce s počtom
asi 170 obyvateľov.
Predmetnú územnú zmenu nemožno ani vôbec vykonať, pretože rozhodnutie
krajského úradu o nej sa striktne viaže ku dňu konania všeobecných volieb do orgánov
samosprávy obcí v roku 2006, ktoré sa uskutočnili 2. decembra 2006. K tomuto termínu
však krajský úrad rozhodnúť nemohol, nakoľko príslušné ustanovenie zákona o obecnom
zriadení nadobudlo účinnosť až 1. januára 2007.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti možno konštatovať, že ustanovenia § 2 ods. 7 a 8
zákona o obecnom zriadení sú obsahovo protirečivé, zmätočné, nevykonateľné, a teda
závažným spôsobom narúšajú vnútornú systematiku úpravy problematiky územných zmien
obcí. ...
V § 2 ods. 9 zákon o obecnom zriadení ustanovuje nový právny inštitút územnej
zmeny - obnovenie obce, ktorý upravuje len vo vzťahu k obci Ľubické Kúpele, ktorá sa má
obnoviť priamo zo zákona v súvislosti so zrušením Vojenského obvodu Javorina v
Prešovskom kraji.
Závažným nedostatkom tohto riešenia je skutočnosť, že Ústava Slovenskej republiky
neumožňuje rozširovať druhy územných zmien nad rámec, ktorý vymedzuje. Podľa čl. 66
ods. 2 ústavy, zlúčenie, rozdelenie alebo zrušenie obce upraví zákon. Úprava obnovenia
obce je zjavne mimo rozsahu ústavného zmocnenia, a teda v rozpore s uvedeným článkom
ústavy. Navyše chýba všeobecná platnosť právnej normy, pretože obnovenie obce sa týka
iba jednej obce, ale v iných prípadoch sa už nemôže uplatniť. Toto porušenie zásady
všeobecnosti právnej normy je nezlučiteľné s princípom právneho štátu a spôsobuje jej
nesúlad s čl. 1 ods. 1 prvou vetou Ústavy Slovenskej republiky.“
5. Na výzvu ústavného súdu generálny prokurátor listom č. GÚs 4022/06-61 z
20. apríla 2009 zaujal k uvedeným vyjadreniam ministra spravodlivosti a predsedu národnej
rady toto stanovisko:
„... si... dovoľujem oznámiť, že beriem späť svoj návrh z 31. mája 2006 č. k. Gús
4022/06-25 v časti, ktorou sa domáham začatia konania o súlade § 2 ods. 7, 8, a 9 a § 2a
ods. 6 a 7 zákona č. 369/1990 zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov s čl. 23
ods. 1 a 3, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Na zostávajúcej časti návrhu trvám a žiadam mu vyhovieť.
Súčasne Vám oznamujem, že vo veci č. k. PL. ÚS 18/06 súhlasím s tým, aby ústavný
súd upustil od ústneho pojednávania o prijatom návrhu, keďže od ústneho pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.“
6. Na výzvu ústavného súdu zaujali k uvedeným vyjadreniam ministra spravodlivosti
a predsedu národnej rady stanovisko aj poslanci národnej rady prostredníctvom svojho
splnomocneného zástupcu, a to listom z 27. apríla 2009, pričom iba uviedli, že súhlasia s
prerokovaním ich návrhu bez nariadenia ústneho pojednávania.
II.
Právne východiská
Podľa čl. 1 ods. 1 prvej vety ústavy Slovenská republika je zvrchovaný,
demokratický a právny štát.
Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej
medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Podľa čl. 12 ods. 2 ústavy základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej
republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo,
politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo
etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov
poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.
Podľa čl. 64 ústavy základom územnej samosprávy je obec. Územnú samosprávu
tvorí obec a vyšší územný celok.
Podľa čl. 64a prvej vety ústavy obec a vyšší územný celok sú samostatné územné
samosprávne a správne celky Slovenskej republiky združujúce osoby, ktoré majú na ich
území trvalý pobyt.
Podľa čl. 66 ods. 2 ústavy zlúčenie, rozdelenie alebo zrušenie obce upraví zákon.
Podľa čl. 67 ods. 3 ústavy štát môže zasahovať do činnosti obce a vyššieho
územného celku len spôsobom ustanoveným zákonom.
Podľa čl. 5 európskej charty so zainteresovanými miestnymi samosprávami sa vopred
prekonzultujú všetky miestne zmeny územných hraníc, prípadne sa tam, kde to zákon
umožňuje, uskutoční referendum.
Po pristúpení Slovenskej republiky k európskej charte nadobudla táto medzinárodná
zmluva účinnosť na území Slovenskej republiky od 1. júna 2000 a bola uverejnená v
Zbierke zákonov pod č. 336/2000 v čiastke 138 z 19. októbra.
Ustanovenie § 2 ods. 7, 8 a 9 zákona o obecnom zriadení namietané generálnym
prokurátorom a poslancami národnej rady ako nesúladné s označenými článkami ústavy
znejú takto:
«(7) Príslušný krajský úrad môže rozhodnúť o inej zmene územia obce aj bez súhlasu
obce (§ 2 ods. 4), ak ide o územnú zmenu časti obce, ktorá bola pôvodne samostatnou
obcou (ďalej len „pôvodná obec“) a
a) má samostatné katastrálne územie,
b) katastrálne územie obce a pôvodnej obce je oddelené katastrálnym územím ďalšej
obce,
c) žiada o to petíciou aspoň 75 % obyvateľov obce s trvalým pobytom na území
pôvodnej obce.
(8) Ustanovenie odseku 7 sa vzťahuje na obec Zlaté Klasy a pôvodnú obec Maslovce.
Ak príslušný krajský úrad rozhodne podľa odseku 7, zakáže zároveň obci Zlaté Klasy
nakladať s nehnuteľným majetkom obce, ktorý sa nachádza na katastrálnom území
pôvodnej obce Maslovce. Rozhodnutie príslušného krajského úradu podľa odseku 7
nadobudne účinnosť dňom konania všeobecných volieb do orgánov samosprávy obcí v roku
2006, okrem zákazu nakladať s nehnuteľným majetkom obce podľa druhej vety, ktoré,
nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
(9) Obnovuje sa obec Ľubické Kúpele, ktorá bola vysťahovaná pri zriadení
Vojenského obvodu Javorina a:
a) pre obec sa určuje katastrálne územie Ľubické Kúpele, ktoré je vedené na
vojenskom katastrálnom úrade v Košiciach pod názvom Ľubické Kúpele,
b) do vlastníctva obce prechádzajú z majetku Slovenskej republiky nehnuteľnosti
prehlásené Ministerstvom obrany Slovenskej republiky za nadbytočné2aa) a nehnuteľnosti,
ku ktorým patrí ku dňu účinnosti tohto zákona právo hospodárenia organizáciám v
zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky; ostatné ustanovenia
iných osobitných predpisov2ab) sa v tomto prípade nepoužijú,
c) do doby zvolenia zastupiteľstva a starostu obce vystupuje za obec osoba určená v
petícii;2ac) prednosta obvodného úradu zabezpečí úlohy obce spojené s prípravou a
realizáciou volieb obecného zastupiteľstva a starostu obce:
______________
2aa)
„§ 3 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. 2ab) Napríklad zákon č. 172/2004 Z. z. o prevode vlastníctva nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky na obec alebo vyšší územný celok v znení zákona č. 657/2005 Z. z., zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.278/l 993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. 2ac) Zákon Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov.“»
Ustanovenia § 2a ods. 6 a 7 zákona o obecnom zriadení namietané generálnym
prokurátorom a poslancami národnej rady ako nesúladné s označenými článkami ústavy
znejú takto:
«(6) Vláda môže rozhodnúť o rozdelení obce aj bez súhlasu obce (§ 2 ods. 3), ak ide
o odčlenenie časti obce, ktorá pôvodne bola samostatnou obcou (ďalej len „pôvodná obec“)
a
a) má samostatné katastrálne územie alebo súbor katastrálnych území tvoriaci súvislý
územný celok,
b) urbanisticky nesplynula s ostatnými časťami obce, ktorá sa má rozdeliť,
c) do rozvoja odčleňovanej časti obce neboli vložené investície, od ktorých je závislá
celá obec,
d) žiada o to petíciou aspoň 75 % obyvateľov obce s trvalým pobytom na území
pôvodnej obce.
(7) Ustanovenie odseku 6 sa vzťahuje na obec Kvakovce a pôvodnú obec Dobrá nad
Ondavou. Ak vláda rozhodne podľa odseku 6, zakáže zároveň obci Kvakovce nakladať s
nehnuteľným majetkom obce, ktorý sa nachádza na katastrálnom území pôvodnej obce
Dobrá nad Ondavou. Rozhodnutie vlády podľa odseku 6 nadobudne účinnosť dňom konania
všeobecných volieb do orgánov samosprávy obcí v roku 2006, okrem zákazu nakladať s
nehnuteľným majetkom obce podľa druhej vety, ktoré nadobúda účinnosť dňom
vyhlásenia.»
Namietaný § 2 ods. 7, 8 a 9 a § 2a ods. 6 a 7 boli do zákona o obecnom zriadení
začlenené novelou uverejnenou v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 267/2006 Z.
z., ktorá mala nadobudnúť účinnosť od 1. januára 2007 okrem čl. I prvého bodu § 2 ods. 9,
ktorý mal nadobudnúť účinnosť dňom zrušenia vojenského obvodu Javorina.
Na základe uznesenia ústavného súdu č. k. PL. ÚS 18/06-9 z 18. októbra 2006 bola s
účinnosťou od 1. januára 2007 pozastavená účinnosť napadaného § 2 ods. 7, 8 a 9 a § 2a
ods. 6 a 7 zákona o obecnom zriadení.
Predmetná novela zákona o obecnom zriadení bola národnou radou opätovne
schválená 19. apríla 2006 aj po jej vrátení prezidentom Slovenskej republiky jeho
rozhodnutím z 5. apríla 2006.
Otázku zlučovania a rozdeľovania obce upravuje § 2a zákona o obecnom zriadení,
ktorý znie takto:
«(1) Dve obce alebo viac obcí sa môžu zlúčiť do jednej obce; obec sa môže rozdeliť
na dve obce alebo viac obcí. Zlúčením obcí zanikajú zlučované obce a vzniká nová obec;
rozdelením obce zaniká rozdeľovaná obec a vznikajú nové obce. Zlúčiť obce alebo rozdeliť
obec možno len s účinnosťou ku dňu konania všeobecných volieb do orgánov samosprávy
obcí.
(2) Súčasťou návrhu na zlúčenie obcí je dohoda o zlúčení obcí a údaje o výsledkoch
hlasovania obyvateľov zlučovaných obcí. Dohoda o zlúčení obcí obsahuje najmä
a) názvy obcí, ktoré dohodu uzatvárajú,
b) dátum, ku ktorému sa obce majú zlúčiť,
c) názov novej obce a sídlo jej orgánov,
d) označenie katastrálnych území novej obce,
e) určenie majetku novej obce vrátane finančných prostriedkov, pohľadávok a
záväzkov, ako aj označenie právnických osôb novej obce,
f) zoznam všeobecne záväzných nariadení (ďalej len „nariadenie“) vydaných
zlučovanými obcami,
g) podpisy starostov zlučovaných obcí s uvedením ich mena, priezviska a funkcie.
(3) Nová obec, ktorá vznikla zlúčením obcí, je právnym nástupcom každej z nich.
(4) Nová obec zasiela kópiu dohody o zlúčení samosprávnemu kraju, na ktorého
území sa táto obec nachádza, Štatistickému úradu Slovenskej republiky, obvodnému úradu a
daňovému úradu.
(5) Obec sa môže rozdeliť, ak nové obce budú mať katastrálne územie alebo súbor
katastrálnych území tvoriaci súvislý územný celok, najmenej 3 000 obyvateľov, ak
urbanisticky nesplynuli s ostatnými časťami obce. Obec nemožno rozdeliť, ak do rozvoja
odčleňovanej časti obce boli vložené investície, od ktorých je závislá celá obec.
(6) účinnosť pozastavená od 1. 1. 2007
(7) účinnosť pozastavená od 1. 1. 2007
(8) Dohodu o rozdelení obce a ďalšie dokumenty podpisuje starosta obce a
splnomocnenec petičného výboru alebo osoba určená v petícii. 2a) Na rozdelenie obce sa
primerane vzťahujú odseky 2 až 4.
________________________ 2a) Zákon č. 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení zákona č. 242/1998 Z. z.»
III.
Analýza a závery ústavného súdu
1. K namietanému nesúladu § 2 ods. 7, 8 a 9 a § 2a ods. 6 a 7 zákona o obecnom
zriadení s čl. 1 ods. 1 prvou vetou ústavy
Dôvodom namietaného nesúladu § 2 ods. 8, 9 a § 2a ods. 7 zákona o obecnom
zriadení s čl. 1 ods. 1 ústavy je podľa generálneho prokurátora absencia základného princípu
právneho štátu, ktorý spočíva v požiadavke kladenej na všeobecnosť predmetu právnej
normy (princíp generality), pričom označené ustanovenia zákona o obecnom zriadení tento
princíp podľa neho zjavne nerešpektujú, resp. obchádzajú, a preto požaduje vysloviť ich
nesúlad s čl. 1 ods. 1 prvou vetou ústavy. Označenými ustanoveniami má zákonodarca
podľa generálneho prokurátora snahu riešiť právnym predpisom (zákonom) prípady
individuálne určených obcí, a to konkrétne prípad „inej zmeny územia obce“ Zlaté Klasy,
ktorej dôsledkom by malo byť vytvorenie „pôvodnej obce“ Maslovce (§ 2 ods. 8);
„obnovenie“ obce Ľubické Kúpele zo zrušeného vojenského obvodu Javorina (§ 2 ods. 9) a
„rozdelenie obce“ Kvakovce, v dôsledku čoho sa má vytvoriť „pôvodná obec“ Dobrá nad
Ondavou (§ 2a ods. 7).
Okrem toho generálny prokurátor namieta nesúlad § 2 ods. 8 a § 2a ods. 7 zákona o
obecnom zriadení s čl. 1 ods. 1 prvou vetou ústavy aj z dôvodu, že zákonodarca týmito
ustanoveniami umožňuje príslušnému krajskému úradu a vláde vydať rozhodnutia o „inej
zmene územia obce“ a „o rozdelení obce“ ešte predtým, ako označené ustanovenia zákona
nadobudnú účinnosť. Účinnosť týchto individuálnych rozhodnutí príslušného krajského
úradu a vlády zákonodarca viaže na deň konania všeobecných volieb do orgánov
samosprávy obcí v roku 2006, ktoré sa napokon konali 2. decembra 2006, kým novela
zákona o obecnom zriadení, ktorou boli predmetné ustanovenia včlenené do zákona o
obecnom zriadení, mala nadobudnúť účinnosť od 1. januára 2007 (účinnosť bola ústavným
súdom pozastavená, pozn.).
Nesúlad ustanovenia § 2 ods. 7 a § 2a ods. 6 zákona o obecnom zriadení s čl. 1 ods. 1
prvou vetou ústavy vidí generálny prokurátor v nedostatku ich pojmovej zrozumiteľnosti,
určitosti, jasnosti a v tom dôsledku aj v nedostatku možnosti kontrolovateľnosti splnenia
podmienok nimi stanovených, čo podľa neho v konečnom dôsledku vedie k narušeniu
princípu právnej istoty, pretože zrozumiteľnosť právnej normy je základným predpokladom
predvídateľnosti konania štátnych orgánov.
Ustanovenie § 2 ods. 7 zákona o obecnom zriadení obsahuje neurčitý a nejasný
právny pojem – „iná zmena územia obce“ – ktorý nie je definovaný ústavou ani iným
všeobecne záväzným právnym predpisom, čím sa nekontrolovateľne rozširuje rámec voľnej
úvahy príslušného krajského úradu pri posudzovaní splnenia podmienok tohto ustanovenia,
navyše ak krajský úrad môže podľa tohto ustanovenia rozhodnúť „o inej zmene územia
obce“ aj bez súhlasu obce (pozri ďalej nesúlad s čl. 2 ods. 2 ústavy). V porovnaní s inými
zákonom upravenými spôsobmi zásahov do územia obce uvedenými v § 2a ods. 1 až 5 a
ods. 8 zákona o obecnom zriadení (zlúčenie a rozdelenie obce) je nejasná aj podstata a
význam pojmu „iná zmena územia obce“ v § 2 ods. 7 zákona o obecnom zriadení, pretože v
prípade rozhodnutia o tejto „inej zmene územia obce“ sa výnimočne nevyžaduje dodržanie
tých požiadaviek, ktorých splnenie zákon naopak vyžaduje v prípade zlúčenia alebo
rozdelenia obce – požiadavka súhlasu obce a hlasovanie obyvateľov obce (miestne
referendum), požiadavka minimálneho počtu obyvateľov obce (3 000 obyvateľov) pri
rozdelení obce a požiadavka uzavretia dohody o zlúčení alebo rozdelení obce.
Obdobne aj v napadnutom ustanovení § 2a ods. 6 zákona o obecnom zriadení
zákonodarca pojednáva „o rozdelení obce aj bez súhlasu obce“, čo je v rozpore so
všeobecnými zákonnými podmienkami rozdelenia obce upravenými v § 2a ods. 1 až 5 a
ods. 8 zákona o obecnom zriadení – súhlas obce a hlasovanie obyvateľov obce (miestne
referendum), minimálny počet obyvateľov rozdelením vzniknutých obcí (3 000 obyvateľov)
a uzavretie dohody o rozdelení obce. Uvedené závery vedú opäť k záveru, že napadnutými
ustanoveniami zákona o obecnom zriadení mal zákonodarca snahu riešiť iba špecifické
prípady konkrétnych dotknutých obcí, čo nie je v súlade s princípom generality.
Dôvody poslancov národnej rady o namietanom nesúlade § 2 ods. 7, 8 a 9 a § 2a ods.
6 a 7 zákona o obecnom zriadení s čl. 1 ods. 1 ústavy prvou vetou sú v podstate totožné s
dôvodmi generálneho prokurátora, pričom podľa argumentácie poslancov národnej rady
novela zákona o obecnom zriadení, ktorou boli do zákona o obecnom zriadení včlenené
nimi namietané ustanovenia, nie je všeobecne záväzným pravidlom správania, ale je
typickým príkladom „operatívnej exekutívy“ prijatej na riešenie konkrétnych prípadov
„formou zneužitia zákona“, čo je v príkrom rozpore s princípom generality.
Okrem toho poukázali aj na nejasnosť a nezrozumiteľnosť pojmového aparátu
používaného v napadnutých ustanoveniach zákona o obecnom zriadení, pričom príkladmo
poukazujú na jeho ustanovenie § 2 ods. 9 s tým, že právny poriadok Slovenskej republiky
nepozná pojem „vysťahovanie obce“ ani pojem „obnovenie obce“. Podľa poslancov
národnej rady obec Ľubické Kúpele nebola „vysťahovaná“, ale v dôsledku zriadenia
vojenského obvodu Javorina podľa § 2 ods. 1 zákona č. 169/1949 Zb. o vojenských
obvodoch v znení neskorších predpisov jednoducho zanikla, preto o jej prípadnej opätovnej
existencii môže zákonným spôsobom rozhodnúť iba vláda, a to nariadením o zriadení obce
podľa § 2 ods. 3 zákona o obecnom zriadení.
Vedľajší účastník konania (vláda) tiež konštatoval nesúlad označených ustanovení
zákona o obecnom zriadení s čl. 1 ods. 1 ústavy prvou vetou.
Podľa dôvodovej správy a parlamentnej rozpravy bolo dôvodom na prijatie osobitnej
úpravy týkajúcej sa troch konkrétnych prípadov to, že obce, ktoré mali byť jej
beneficientmi, nedokázali splniť aktuálne podmienky územných úprav stanovených
obecným zriadením. Zákonodarca preto v ich prospech ustanovil napadnutými
ustanoveniami derogáciu zo všeobecného právneho režimu. Tvrdená faktická nesplniteľnosť
zákonných podmienok však nie je dostatočným dôvodom na ich derogáciu v individuálne
určenom prípade. Zákonodarca ako vykonávateľ všeobecnej a prvotnej mocenskej regulácie
musí takýto nedostatok ním vytvoreného všeobecného právneho režimu v určitej oblasti
riešiť jeho modifikáciou prevedenou opäť na všeobecnej úrovni. Iný záver by pripúšťal
zasahovanie zákonodarného zboru do právomoci ostatných zložiek štátnej moci kedykoľvek
by považoval za vhodné takto korigovať nedokonalosť ním nastavených všeobecných
právnych noriem, čo je neprípustné z hľadiska princípu deľby moci. Vzhľadom na to, že
napadnuté ustanovenia sa neopierajú o ústavne konformné ospravedlnenie, konštatoval
ústavný súd ich nesúlad s princípom materiálneho právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 prvej
vety ústavy.
Ústavný súd sa stotožnil s už uvedenou argumentáciou generálneho prokurátora a
poslancov národnej rady (spolu ďalej len „navrhovatelia“), že v § 2 ods. 8, 9 a § 2a ods. 7
zákona o obecnom zriadení absentuje princíp všeobecnosti právnej normy, čo zhodne
konštatoval aj vedľajší účastník. Ústavný súd obdobne ako v prípade sp. zn. PL. ÚS 19/05
považuje za obzvlášť závažnú skutočnosť nielen to, že v namietanom prípade bol z dôvodu
usporiadania území individuálne určených obcí použitý (zneužitý) priamo zákon
(„všeobecne záväzný“ právny predpis), a to aj napriek skutočnosti, že zákon o obecnom
zriadení už pred prijatím dotknutej novely určoval všeobecne záväzné pravidlá, resp.
požiadavky na akýkoľvek zákonom poznateľný a predvídaný zásah do územia ktorejkoľvek
obce, ale aj skutočnosť, že v týchto individuálne určených prípadoch teritoriálnych zmien
území konkrétnych obcí zákonodarca striktne netrval na dodržaní týchto všeobecne
záväzných pravidiel (súhlas obce, miestne referendum a pod.), ktoré sám stanovil pre
neurčitý počet vopred neidentifikovaných adresátov rovnakého druhu.
Navyše, čo sa týka samostatného posúdenia § 2 ods. 8 a § 2a ods. 7 zákona o
obecnom zriadení, tieto ustanovenia nemajú vlastný normatívny obsah, sú len odkazovými
normami, ktoré obmedzujú (zužujú) na jednorázové použitie aj namietaný § 2 ods. 7 a § 2a
ods. 6 zákona o obecnom zriadení len na individuálne určené prípady, v dôsledku čoho
vlastne aj § 2 ods. 7 a § 2a ods. 6 strácajú, aj napriek ich legislatívne nedokonalej (pozri
ďalej), ale predsa len normatívnej podobe, svoj normatívny obsah a stávajú sa príkazom
zákonodarcu pre príslušný krajský úrad rozhodnúť „o inej zmene územia obce“ bez jej
súhlasu iba v prípade obce Zlaté Klasy a pôvodnej obce Maslovce a príkazom pre vládu
rozhodnúť „o rozdelení obce aj bez súhlasu obce“ iba v prípade obce Kvakovce a pôvodnej
obce Dobrá nad Ondavou, t. j. tieto ustanovenia nespĺňajú základné požiadavky na obsah
právnej normy, čím sa dostávajú tiež do nesúladu s čl. 1 ods. 1 ústavy prvou vetou.
Ústavný súd v súvislosti s namietaným § 2 ods. 8 a § 2a ods. 7 zákona o obecnom
zriadení nemohol neprihliadnuť ako na opodstatnenú aj na argumentáciu navrhovateľov,
podľa ktorej v týchto ustanoveniach predvídaná účinnosť rozhodnutí krajského úradu a
vlády, ktorá bola viazaná na komunálne voľby v roku 2006, predbieha v rozpore s
princípom právnej istoty dôsledky špeciálneho ustanovenia o účinnosti dotknutej novely
zákona o obecnom zriadení, ktorá mala nadobudnúť účinnosť 1. januára 2007 okrem § 2
ods. 9, ktorý mal nadobudnúť účinnosť dňom zrušenia vojenského obvodu Javorina
(účinnosť bola ústavným súdom pozastavená). Keďže až nadobudnutím účinnosti vyplývajú
z právnych noriem záväzné práva a povinnosti, a to aj pre orgány štátnej moci (čl. 2 ods. 2
ústavy) a tiež až nadobudnutím účinnosti právnej normy nastupuje aj možnosť aplikácie
štátneho donútenia, možno z uvedenej skutočnosti dospieť k záveru o nesúlade § 2 ods. 8 a
§ 2a ods. 7 zákona o obecnom zriadení s čl. 1 ods. 1 ústavy prvou vetou.
Pre dodržanie štandardu ústavného prieskumu je nevyhnutné podrobiť analogickej
analýze i napadnuté ustanovenia zákona o obecnom zriadení. Vo vzťahu k pojmom
označeným v návrhu nálezu za nezrozumiteľné je potrebné uviesť toto:
a) „Vysťahovanie obce“ a „obnovenie obce“ – tieto termíny sú použité v § 2 ods. 9
novelizovaného zákona o obecnom zriadení („Obnovuje sa obec Ľubické Kúpele, ktorá
bola vysťahovaná pri zriadení Vojenského obvodu Javorina.“). Napriek tomu, že ich zákon
ďalej nedefinuje, nevytvára ich použitie stav právnej neistoty. Naopak, účel sledovaný
zákonodarcom ich prijatím je jednoznačný – zriadenie individuálne určenej obce Ľubické
Kúpele. Nedostatok a nekvalita legislatívno-technickej konštrukcie po stránke voľby
konkrétnych jazykových prostriedkov nemôže sama osebe zakladať dôvod na vyslovenie
neústavnosti ustanovenia, ktoré ju obsahuje.
b) „Iná zmena územia obce bez jej súhlasu“ – pojem „iná zmena obce“ použitý v
§ 2 ods. 4 a 7 zákona o obecnom zriadení svojou povahou predstavuje demonštratívnu (teda
nie taxatívnu) formuláciu dispozície právnej normy. Inými slovami, ide o zvyškovú
klauzulu zhŕňajúcu všetky prípady zmeny územia obce, ktoré sa nedajú subsumovať pod
zriadenie, zrušenie, rozdelenie alebo zlúčenie obcí predvídané v § 2 ods. 3 citovaného
zákona. Zvyškové klauzuly nie sú slovenskému právnemu poriadku neznáme. Napr. aj
Trestný zákon v platnom znení umožňuje v ustanovení § 83 ods. 1 písm. e) súdu uložiť
zhabanie veci, ak „to vyžaduje bezpečnosť ľudí alebo majetku, prípadne iný obdobný
verejný záujem“. Použitie pojmu „iná zmena územia“ samo osebe nevytvára právnu
neistotu a ako zvyškovú klauzulu, ktorá zakladá demonštratívnu povahu výpočtu foriem
zmeny územia obce predvídaných zákonom o obecnom zriadení, tento pojem nie je
nevyhnutné v zákone definovať, podobne ako Trestný zákon ďalej nedefinuje „iný obdobný
verejný záujem“ v citovanom ustanovení.
Navyše, skutočnosť, že zákon na takúto zmenu územia obce nevyžaduje jej súhlas, je
irelevantná vo vzťahu k prieskumu jej zrozumiteľnosti. Požiadavka súhlasu obce alebo jej
neexistencia dopĺňa analyzovaný termín o jednu z dvoch binárne vyjadrených možností, čím
nijako nemení záver o jeho zrozumiteľnosti. Hodnotenie obmedzenia „voľnej úvahy štátu“
prípadným vyžadovaním tohto súhlasu ako faktoru zrozumiteľnosti zamieňa analýzu
právnej istoty s analýzou práva na výkon územnej samosprávy.
c) „Rozdelenie obce bez jej súhlasu“ – vo vzťahu k tomuto termínu platí v plnom
rozsahu argumentácia uvedená v písm. b).
Vzhľadom na to, že už uvedené zistenie nesúladu napádaných ustanovení § 2 ods. 7,
8 a 9 a § 2a ods. 6 a 7 zákona o obecnom zriadení s prvou vetou čl. 1 ods. 1 ústavy je
dostatočným dôvodom na stratu ich účinnosti, ústavný súd sa už nevysporiadaval s ich
prípadným nesúladom aj s ostatnými označenými článkami ústavy a európskej charty.
2. K namietanému nesúladu § 2 ods. 7, 8 a 9 a § 2a ods. 6 a 7 zákona o obecnom
zriadení s čl. 23 ods. 1 a 3 a s čl. 46 ods. 1 ústavy
Nesúlad § 2 ods. 7, 8 a 9 a § 2a ods. 6 a 7 zákona o obecnom zriadení s čl. 23 ods. 1 a
3 a čl. 46 ods. 1 ústavy namietal generálny prokurátor, ktorý ale svojím podaním doručeným
ústavnému súdu 24. apríla 2009 zobral svoj návrh v tejto časti späť a žiadal v tejto časti
konanie zastaviť.
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci
to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) alebo Trestného poriadku.
Podľa § 96 ods. 1 OSP navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho
začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.
Vzhľadom na to, že generálny prokurátor zobral podaním z 20. apríla 2009
doručeným ústavnému súdu 24. apríla 2009 svoj návrh späť v časti namietaného nesúladu §
2 ods. 7, 8 a 9 a § 2a ods. 6 a 7 zákona o obecnom zriadení s čl. 23 ods. 1 a 3 a čl. 46 ods. 1
ústavy a ústavný súd z obsahu návrhu nezistil existenciu skutočností, ktoré by mohli viesť k
záveru o neprípustnosti zastavenia konania, rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené v
bode 2 výroku tohto rozhodnutia.
IV.
Podľa čl. 125 ods. 3 ústavy ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi
právnymi predpismi uvedenými v čl. 125 ods. 1 ústavy je nesúlad, stráca príslušný právny
predpis, jeho časť, prípadne niektoré jeho ustanovenia účinnosť. Orgán, ktorý tento právny
predpis vydal, je povinný do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu
uviesť ho do súladu s ústavou, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami
vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, a ak ide o predpisy uvedené v čl. 125 ods. 1
písm. b) a c) ústavy, aj s inými zákonmi, a ak ide o predpisy uvedené v čl. 125 ods. 1 písm.
d) ústavy, aj s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi
ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Ak tak neurobí, taký predpis,
jeho časti alebo ustanovenia strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia
rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. septembra 2009