Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31S/130/2021

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej a členov senátu JUDr. Martiny Mochnáčovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcu: Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo, so sídlom Hviezdoslavovo námestie č. 213, 029 01 Námestovo, proti žalovanému: Mesto Námestovo, so sídlom Cyrila a Metoda č. 329/6, 029 01 Námestovo, o preskúmanie zo dňa 11.11.2020 potvrdeného uznesením Mestského zastupiteľstva mesta Námestovo č. 138/2020 zo dňa 09.12.2020, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Žiline zrušuje uznesenie Mestského zastupiteľstva mesta Námestovo č. 111/2020 zo dňa 11.11.2020 potvrdené uznesením Mestského zastupiteľstva mesta Námestovo č. 138/2020 zo dňa 09.12.2020, a to v bode A/.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Mestské zastupiteľstvo v Námestove na zasadnutí dňa 11.11.2020 prijalo v znení: „Mestské zastupiteľstvo mesta Námestovo: A) sa uznáša na nutnosti, aby vo všetkých zmluvných vzťahoch v zmluvách uzatváraných mestom Námestovo bola klauzula, ktorá zabraňuje netransparentným hospodárskym vzťahom. Osoba, ktorá uzatvára zmluvy, objednáva alebo zabezpečuje pre mesto Námestovo služby obstarávateľa alebo spracovateľa územnoplánovacej dokumentácie, služby stavebného dozoru, investora, dodávky alebo subdodávky iných služieb, diel alebo tovaru, nesmie ich zadať blízkym osobám alebo iným osobám, ktoré by mohli byť v konflikte záujmov. B) ruší zo dňa 22.04.2020, ktorým potvrdilo “. Uvedené uznesenie bolo prijaté hlasovaním 10 poslancov za, 0 proti, 1 sa zdržal.

2. Mestské zastupiteľstvo v Námestove na zasadnutí dňa 09.12.2020 prijalo v znení: „Mestské zastupiteľstvo mesta Námestovo opätovne schvaľuje , ktoré znie: „Mestské zastupiteľstvo mesta Námestovo: A) sa uznáša na nutnosti, aby vo všetkých zmluvných vzťahoch, zmluvách uzatváraných mestom Námestovo bola klauzula, ktorá zabraňuje netransparentným hospodárskym vzťahom. Osoba, ktorá uzatvára zmluvy, objednáva alebo zabezpečuje pre mesto Námestovo služby obstarávateľa alebo spracúvateľa územnoplánovacej dokumentácie, služby stavebného dozoru investora, dodávky alebo subdodávky iných služieb, diel alebo tovarov, nesmie ich zadať blízkym osobám alebo iným osobám, ktoré by mohli byť v konflikte záujmov. B) ruší zo dňa 22.04.2020, ktorým potvrdilo “. Uvedené uznesenie bolo prijaté hlasovaním 8 poslancov za, 0 proti, 0 sa zdržalo.

3. Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal v zákonnej lehote správnu žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia uznesenia Mestského zastupiteľstva mesta Námestovo č. 111/2020 zo dňa 11.11.2020, potvrdeného uznesením Mestského zastupiteľstva mesta Námestovo č. 138/2020 zo dňa 09.12.2020, a to v bode A/. Poukázal na prijatie uznesenia č. 111/2020 dňa 11.11.2020 hlasovaním 10 poslancov z celkového počtu 11 prítomných poslancov Mestského zastupiteľstva mesta Námestovo, teda nadpolovičnou väčšinou prítomných poslancov mestského zastupiteľstva. Následne primátor mesta Námestovo využil sistačné právo a podnetom napadnuté uznesenie mestského zastupiteľstva v zákonnej lehote nepodpísal, čím v zmysle o obecnom zriadení (ďalej len „“) výkon uznesenia pozastavil. Na zasadnutí mestského zastupiteľstva dňa 09.12.2020 bolo prijaté , ktorým mestské zastupiteľstvo potvrdilo primátorom mesta nepodpísané (v lehote do troch mesiacov od schválenia uznesenia č. 111/2020). Za prijatie potvrdzujúceho uznesenia č. 138/2020 hlasovalo 8 z celkového počtu 12 poslancov Mestského zastupiteľstva mesta Námestovo, teda trojpätinová väčšina všetkých poslancov. Na základe podnetu mesta Námestovo zastúpeného primátorom mesta okresná prokuratúra podala proti bodu A) uznesenia č. 111/2020 Mestského zastupiteľstva mesta Námestovo pod sp. zn. Pd 8/21/5507-6 dňa 09.03.2021 protest prokurátora. Okresná prokuratúra protest prokurátora odôvodnila tým, že došlo k porušeniu zákona o obecnom zriadení a o verejnom obstarávaní (ďalej len „“). Podstata argumentácie prokurátora spočíva v tom, že mestské zastupiteľstvo môže vykonávať len tie úlohy, ktoré mu zákon zveruje a uplatniť svoju normotvornú právomoc môže iba vtedy, ak zákony (iné všeobecne záväzné právne predpisy) na to odkazujú, alebo je možné takéto oprávnenie z nich odvodiť. Dňa 04.05.2021 mesto Námestovo oznámilo Okresnej prokuratúre Námestovo, že mestské zastupiteľstvo na svojom zasadnutí dňa 21.04.2021 nezrušilo protestom prokurátora napadnuté . Z obsahu Zápisnice zo zasadnutia Mestského zastupiteľstva mesta Námestovo zo dňa 21.04.2021 nevyplývajú žiadne relevantné argumenty, ktoré by zastupiteľstvo uviedlo v súvislosti so svojim rozhodnutím nezrušiť protestom prokurátora napadnuté . Ďalej žalobca poukázal na znenie ustanovení , , zákona o obecnom zriadení, ako aj na , , , a zákona o verejnom obstarávaní. Zdôraznil, že nie je v súlade so zákonom, keďže jeho prijatím došlo k porušeniu zákona o obecnom zriadení. Z zákona o obecnom zriadení je zrejmé, že mesto samostatne rozhoduje o otázkach svojej správy, majetku obce a ostatných samosprávnych kompetenciách. Činnosť v rámci výkonu samosprávnych funkcií spočívajúca v oprávnení určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom mesta však neoprávňuje mestské zastupiteľstvo upraviť podľa vlastnej úvahy rozpor záujmov, keď osobný záujem môže byť považovaný za ohrozenie nestrannosti a nezávislosti verejného obstarávania. Konflikt záujmov je upravený v zákone o verejnom obstarávaní, konkrétne v , pričom z právnej úpravy vyplýva, že verejný obstarávateľ a obstarávateľ musí predchádzať vzniku konfliktu záujmov s cieľom zabrániť narušeniam postupov verejného obstarávania, jeho transparentnosti a férovosti. Na základe predmetného ustanovenia tak osobám realizujúcim verejné obstarávanie vyplýva zákonná povinnosť identifikácie konfliktov záujmov, predchádzanie týmto konfliktom a ich náprava. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ je povinný počas celého procesu verejného obstarávania rešpektovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie, hospodárskych subjektov a princíp transparentnosti. Za týmto účelom je upravená definícia pojmov „konflikt záujmov“ a „zainteresovaná osoba“. Neexistuje zákonná úprava, ktorou by boli obecné, resp. mestské zastupiteľstvá splnomocnené upravovať podmienky transparentnosti zmluvných a hospodárskych vzťahov, do ktorých mesto vstúpi od zákona odlišným spôsobom. Napriek tejto skutočnosti napadnuté uznesenie Mestského zastupiteľstva mesta Námestovo upravuje vlastným spôsobom otázku konfliktu záujmov vo verejnom obstarávaní a konkrétnym osobám ukladá, že nesmú služby obstarávateľa alebo spracovateľa územnoplánovacej dokumentácie, služby stavebného dozoru investora, dodávky alebo subdodávky iných služieb, diela alebo tovarov zadať blízkym osobám alebo iným osobám, ktoré by mohli byť v konflikte záujmov. Mestské zastupiteľstvo sa uznieslo tiež na nutnosti, aby klauzula, ktorá zabraňuje netransparentným hospodárskym vzťahom, bola vo všetkých zmluvných vzťahoch, resp. zmluvách uzatváraných mestom. V zmysle zákona o obecnom zriadení je obecnému zastupiteľstvu vyhradené určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu, ktorý užíva, schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s ním, obsah uznesení musí byť v súlade so zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vrátane zákona o verejnom obstarávaní. Taktiež z zákona o obecnom zriadení nevyplýva, že by mestské zastupiteľstvo mohlo vykonávať pôsobnosť nadriadeného subjektu s rozhodovacou právomocou voči primátorovi

mesta, ktorý nie je výkonným orgánom zastupiteľstva. Pojmy ako „osoba uzatvárajúca zmluvy“ alebo „osoby, ktoré by mohli byť v konflikte záujmov“, ktoré mestské zastupiteľstvo použilo pri formulácii žalobou napadnutého uznesenia č. 111/2020, sú po významovej stránke neurčité a nejednoznačné. Z obsahu napadnutého uznesenia č. 111/2020 však možno vyvodiť, že „osobou uzatvárajúcou zmluvy“ v podmienkach mesta je primátor mesta, ktorý je štatutárnym zástupcom mesta a zastupuje obec aj v oblasti uzatvárania zmluvných vzťahov mesta (§ 13 zákona o obecnom zriadení). Postavenie mestského zastupiteľstva a primátora mesta je z hľadiska zákona o obecnom zriadení v štruktúre orgánov mesta rovnocenné. Primátor mesta nie je vo vzťahu podriadenosti k mestskému zastupiteľstvu, a teda mestské zastupiteľstvo nie je oprávnené zasahovať do kompetencií primátora mesta a ukladať mu povinnosti, pokyny, úlohy bez ohľadu na formu ich ukladania. Vzhľadom na uvedené uznesením č. 111/2020 Mestské zastupiteľstvo mesta Námestovo uložilo povinnosť primátorovi mesta postupovať pri uzatváraní zmluvných vzťahov a príprave a realizácii verejných obstarávaní v rozpore so nemá charakter správneho rozhodnutia, ide o inú formu činnosti orgánu verejnej správy pri riešení konkrétneho prípadu, o jednostranný prejav vôle verejnej správy, ktorý vyústil do vydania právneho aktu. Pri prijímaní svojich uznesení musí mestské zastupiteľstvo mať na zreteli, aby uznesenia, tak ako všetky právne normy, boli vyjadrované jasne, aby umožňovali ich adresátom urobiť si predstavu o svojej právnej situácii. Požiadavka, aby právne normy spĺňali kritéria zrozumiteľnosti aj v zmysle rozhodnutí Ústavného súdu SR, predstavuje významný faktor eliminovania možnosti svojvoľného, účelového, nejednotného alebo iného nežiaduceho výkladu a uplatňovania právnych noriem príslušnými orgánmi verejnej moci (napríklad rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. ). Uvedené princípy je potrebné dôsledne aplikovať aj pri prijímaní uznesení mestského zastupiteľstva, čo sa však v prípade napadnutého uznesenia č. 111/2020 nestalo. V danom prípade sa jedná o uznesenie, ktoré je nevykonateľné, nejasné a absolútne neurčité, z čoho pramenia aj dohady o tom, akým okruh osôb je ním viazaný a koho konkrétne sa týka. Uznesenie mestského zastupiteľstva je výsledkom rozhodovacej činnosti mesta, a to v oblasti výkonu územnej samosprávy, pričom charakter tejto činnosti vykonávanej vo verejnom záujme je nepopierateľný. Vychádzajúc z princípov právneho štátu, podľa ktorého panstvo zákona patrí pre všetky subjekty, ktoré svoje práva a povinnosti v rámci štátu vykonávajú, nie je možné, aby verejná moc samosprávnych subjektov, teda aj mesta, si vytvárali akési od štátnej moci nezávislé „právo“. Išlo by o také pravidlá správania sa, hoci vydané v rámci samosprávnej činnosti obce, ktoré by odporovali právnym predpisom vydaným štátom.

4. Mesto Námestovo konajúce prostredníctvom primátora mesta vo vyjadrení k podanej žalobe vyslovilo súhlas s podanou žalobou Okresnej prokuratúry Námestovo o zrušenie bodu A) uznesenia Mestského zastupiteľstva mesta Námestovo č. 111/2020 zo dňa 11.11.2020, potvrdeného uznesením Mestského zastupiteľstva mesta Námestovo č. 138/2020 zo dňa 09.12.2020.

5. Mestské zastupiteľstvo mesta Námestovo vo vyjadrení k podanej žalobe navrhlo túto v celom rozsahu zamietnuť. Uviedlo, že na svojom rokovaní dňa 11.11.2020 prijalo napadnuté ako reakciu na konflikt záujmov, ktorý vznikol pri obstarávaní územnoplánovacej dokumentácie mesta Námestovo, kedy mesto Námestovo zastúpené primátorom mesta uzatvorilo mandátnu zmluvu s H. na obstaranie zmeny - doplnku č. 1 Územného plánu mesta Námestovo, ktorá bola podpísaná dňa 28.10.2019 a zverejnená na webe mesta dňa 29.10.2019 s dohodnutou odplatou pre mandatára vo výške 2 200 eur. Zastupiteľstvo odkázalo na o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), podľa ktorého obec a samosprávny kraj zabezpečujú obstarávanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie prostredníctvom odborne spôsobilej osoby. Táto osoba nemôže byť súčasne spracovateľom ňou obstarávaných územnoplánovacích podkladov alebo územnoplánovacej dokumentácie. Obstarávanie územoplánovacej dokumentácie podľa stavebného zákona okrem iného zahŕňa aj zabezpečenie spracovania zadania a jeho prerokovanie. Na zabezpečenie spracovateľa územnoplánovacej dokumentácie sa použijú podľa odseku 2 tohto ustanovenia všeobecné predpisy o verejnom obstarávaní. Záväzok mandatára vyplývajúci z mandátnej zmluvy spočíval okrem odplatných činností aj v udelení plnomocenstva na zastupovanie mandanta - mesta Námestovo v sporoch pred súdmi a inými orgánmi vo veciach prípravy a spracovania zmeny územného plánu mandanta, ako aj oprávnenia korešpondovať s inými subjektami za mandanta pri objednávkach, zmluvách, reklamáciách, pokutách a súdnych podaniach. Zmluvou o dielo č. 19012-20 uzatvorenou mestom Námestovo zastúpeným primátorom mesta a zhotoviteľom H. dňa 28.10.2019, zverejnenou na webe sídla mesta dňa 29.10.2019, s dohodnutou cenou - honorárom pre zhotoviteľa vo výške 3 450 eur, sa zhotoviteľ zaviazal uskutočniť služby: zmeny a doplnky č. 1 - Územný plán mesta Námestovo. Zhoda priezvisk

mandatára H.. U. U. F. a zhotoviteľa H. nie je náhodná, ale ide o príbuzných v priamom rade matku a syna, čo vyhodnotilo mestské zastupiteľstvo ako taký konflikt záujmov, ktorý si vynútil jeho reakciu a prijatie napadnutého uznesenia, ktoré má eliminovať netransparentné hospodárske vzťahy s konfliktom záujmov, na ktoré neprihliadal primátor mesta ako jeho štatutárny zástupca. Mestské zastupiteľstvo formuláciou o nutnosti uplatnenia klauzuly, ktorá zabraňuje netransparentným hospodárskym vzťahom v zmluvných vzťahoch, neukladá novú povinnosť primátorovi mesta, ale deklaruje potrebu predchádzania netransparentným hospodárskym vzťahom s konfliktom záujmov v zmluvných záväzkových vzťahoch mesta. Žalobca v žalobe poukázal na to, že zákonná úprava konfliktu záujmov je dostatočne upravená v zákona o verejnom obstarávaní, a preto nie je zastupiteľstvo oprávnené upraviť podľa vlastnej úvahy rozpor záujmov. Zastupiteľstvo však poukázalo na to, že o verejnom obstarávaní sa nevzťahuje na zákazku, ktorej predpokladaná hodnota je nižšia ako 5 000 eur v priebehu kalendárneho roka alebo počas platnosti zmluvy, ak sa zmluva uzatvára na dlhšie obdobie ako jeden kalendárny rok, a preto nie je možné v argumentácii žalobcu akceptovať poukaz na zákona o verejnom obstarávaní, ako aj celý jeho text, ktorý primárne reguluje proces výberu zmluvného partnera, a to najmä predchádzaním ovplyvňovania výsledku verejného obstarávania a iných osobných záujmov ohrozujúcich nestrannosť a nezávislosť rozhodovania. Napadnuté uznesenie však zdôrazňuje nutnosť zabezpečenia transparentnosti a rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie najmä v zákazkách, ktoré nie sú regulované zákonom o verejnom obstarávaní. Mestské zastupiteľstvo formuláciou uznesenia o nutnosti uplatnenia klauzuly zabraňujúcej netransparentným hospodárskym vzťahom deklarovalo svoj zásadný postoj k tomu, že je nevhodné, aby v budúcnosti dochádzalo k takým zmluvným záväzkom, ktoré ignorujú konflikt záujmov u zmluvných partnerov, čím spochybňujú hospodárnosť, efektívnosť, účelnosť a účelovosť nakladania s majetkom mesta, za ktorý je rovnako zodpovedné aj mestské zastupiteľstvo. Žalobca svojim reštriktívnym prístupom k hodnoteniu dotknutého uznesenia mestského zastupiteľstva nenáležite vstupuje do výkonu samosprávy mestským zastupiteľstvom, ktorému upiera akúkoľvek možnosť vyjadrenia sa k činnosti výkonného aparátu, primátora a jeho samotného. Uvedené vyjadrenie schválilo Mestské zastupiteľstvo v Námestove na zasadnutí dňa 22.09.2021 uznesením č. 75/2021.

6. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu mestského zastupiteľstva uviedol, že toto vyjadrenie neobsahuje žiadne relevantné právne úvahy, ale v podstate len poukazuje na okolnosti a dôvody prijatia žalobou napadnutého uznesenia, preto sa plne pridržiaval všetkých skutkových a právnych argumentov prezentovaných v žalobe zo dňa 18.06.2021.

7. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, preskúmal podľa ustanovenia a nasl. súlad všeobecne záväzného nariadenia žalovaného s namietanými ustanoveniami zákona o obecnom zriadení a zákona o verejnom obstarávaní v rozsahu a na základe dôvodov žaloby ( ), pričom dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

8. Podľa žalobca sa môže žalobou domáhať zrušenia uznesenia zastupiteľstva, ak jeho obsahom alebo postupom pri jeho prijatí bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis.

9. Podľa ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne.

10. Podľa ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením zruší napadnuté uznesenie zastupiteľstva. Vo výroku uvedie označenie žalovaného a číslo a deň vydania zrušeného napadnutého uznesenia.

11. Pri preskúmavaní súladu napadnutého uznesenia s namietanými ustanoveniami zákona o obecnom zriadení vychádzal správny súd z právnej úpravy účinnej v čase prijatia daného uznesenia.

12. Podľa § 11 ods. 4 zákona o obecnom zriadení obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené a) určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu, ktorý užíva, schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s ním, b) schvaľovať rozpočet obce a jeho zmeny, kontrolovať jeho čerpanie a schvaľovať záverečný účet obce, vyhlásiť dobrovoľnú zbierku a ustanoviť jej podmienky, schvaľovať emisiu komunálnych dlhopisov,

schvaľovať zmluvu uzavretú podľa § 20 ods. 1, rozhodovať o prijatí úveru alebo pôžičky, o prevzatí záruky za poskytnutie návratnej finančnej výpomoci zo štátneho rozpočtu; v rozsahu určenom zastupiteľstvom môže zmeny rozpočtu vykonávať starosta, c) schvaľovať územný plán obce alebo jej časti a koncepcie rozvoja jednotlivých oblastí života obce, d) rozhodovať o zavedení a zrušení miestnej dane a ukladať miestny poplatok, 5a) e) určovať náležitosti miestnej dane alebo miestneho poplatku, f) vyhlasovať miestne referendum o najdôležitejších otázkach života a rozvoja obce a zvolávať zhromaždenie obyvateľov obce, g) uznášať sa na nariadeniach, h) schvaľovať dohody o medzinárodnej spolupráci a členstvo obce v medzinárodnom združení podľa § 21 ods. 1, i) určiť plat starostu podľa osobitného zákona 11) a určiť najneskôr 90 dní pred voľbami na celé funkčné obdobie rozsah výkonu funkcie starostu; zmeniť počas funkčného obdobia na návrh starostu rozsah výkonu jeho funkcie, j) voliť a odvolávať hlavného kontrolóra obce (ďalej len "hlavný kontrolór"), určiť rozsah výkonu funkcie hlavného kontrolóra a jeho plat, schvaľovať odmenu hlavnému kontrolórovi, k) schvaľovať štatút obce, rokovací poriadok obecného zastupiteľstva a zásady odmeňovania poslancov, l) zriaďovať, zrušovať a kontrolovať rozpočtové a príspevkové organizácie obce a na návrh starostu vymenúvať a odvolávať ich vedúcich (riaditeľov), zakladať a zrušovať obchodné spoločnosti a iné právnické osoby a schvaľovať zástupcov obce do ich štatutárnych a kontrolných orgánov, ako aj schvaľovať majetkovú účasť obce v právnickej osobe, m) schvaľovať združovanie obecných prostriedkov a činností a účasť v združeniach, ako aj zriadenie spoločného regionálneho alebo záujmového fondu, n) zriaďovať a zrušovať orgány potrebné na samosprávu obce a určovať náplň ich práce, o) udeľovať čestné občianstvo obce, obecné vyznamenania a ceny, p) ustanoviť erb obce, vlajku obce, pečať obce, prípadne znelku obce, q) vydávať súhlas s pričlenením obce podľa § 2aa ods. 1.

13. Podľa § 12 ods. 7 veta druhá zákona o obecnom zriadení na prijatie uznesenia obecného zastupiteľstva je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov, ak časť vety za bodkočiarkou, odsek 5, § 13 ods. 8, § 18a ods. 3 a 10, § 20a ods. 4 a § 20b ods. 5 alebo osobitný zákon neustanovuje inak; na prijatie nariadenia je potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny prítomných poslancov.

14. Podľa § 1 ods. 14 zákon o verejnom obstarávaní tento zákon sa nevzťahuje na zákazku, ktorej predpokladaná hodnota je nižšia ako 5 000 eur v priebehu kalendárneho roka alebo počas platnosti zmluvy, ak sa zmluva uzatvára na dlhšie obdobie ako jeden kalendárny rok.

15. Podľa § 23 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní zabezpečiť, aby vo verejnom obstarávaní nedošlo ku konfliktu záujmov, ktorý by mohol narušiť alebo obmedziť hospodársku súťaž alebo porušiť princíp transparentnosti a princíp rovnakého zaobchádzania.

16. Podľa § 23 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní konflikt záujmov zahŕňa najmä situáciu, ak zainteresovaná osoba, ktorá môže ovplyvniť výsledok alebo priebeh verejného obstarávania, má priamy alebo nepriamy finančný záujem, ekonomický záujem alebo iný osobný záujem, ktorý možno považovať za ohrozenie jej nestrannosti a nezávislosti v súvislosti s verejným obstarávaním.

17. Podľa § 23 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní zainteresovanou osobou je najmä a) zamestnanec verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, ktorý sa podieľa na príprave alebo realizácii verejného obstarávania alebo iná osoba, ktorá poskytuje verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi podpornú činnosť vo verejnom obstarávaní a ktorá sa podieľa na príprave alebo realizácii verejného obstarávania alebo b) osoba s rozhodovacími právomocami verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, ktorá môže ovplyvniť výsledok verejného obstarávania bez toho, aby sa nevyhnutne podieľala na jeho príprave alebo realizácii.

18. Podľa § 23 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní zainteresovaná osoba oznámi verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi akýkoľvek konflikt záujmov vo vzťahu k hospodárskemu subjektu,

ktorý sa zúčastňuje prípravných trhových konzultácií, záujemcovi, uchádzačovi, účastníkovi alebo dodávateľovi bezodkladne po tom, ako sa o konflikte záujmov dozvie.

19. Podľa § 23 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní prijať primerané opatrenia a vykonať nápravu, ak zistia konflikt záujmov. Opatreniami podľa prvej vety sú najmä vylúčenie zainteresovanej osoby z procesu prípravy alebo realizácie verejného obstarávania alebo úprava jej povinností a zodpovednosti s cieľom zabrániť pretrvávaniu konfliktu záujmov.

20. Podľa o majetku obcí (ďalej len „“) majetok obce tvoria nehnuteľné veci a hnuteľné veci vrátane finančných prostriedkov, ako aj pohľadávky a iné majetkové práva, ktoré sú vo vlastníctve obce podľa tohto zákona alebo ktoré nadobudne obec do vlastníctva prechodom z majetku Slovenskej republiky na základe tohto zákona alebo osobitného predpisu, alebo vlastnou činnosťou.

21. Podľa § 9 ods. 1 zákona o majetku obcí zásady hospodárenia s majetkom obce, ktoré určí obecné zastupiteľstvo, upravia najmä a) práva a povinnosti organizácií, ktoré obec zriadila, pri správe majetku obce, b) podmienky odňatia majetku organizáciám, ktoré obec zriadila, c) postup prenechávania majetku do užívania, d) nakladanie s cennými papiermi, e) ktoré úkony organizácií podliehajú schváleniu orgánmi obce, f) spôsoby výkonu práv vyplývajúcich z vlastníctva cenných papierov a majetkových podielov na právnických osobách založených obcou alebo v ktorých má obec postavenie ovládajúcej osoby alebo rozhodujúci vplyv s dôrazom na transparentnosť a efektívnosť nakladania s majetkom.

22. Z obsahu spisu mal správny súd preukázané, že prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal dňa 09.03.2021 protest podľa a o prokuratúre, a to proti bodu A) uznesenia č. 111/2020 Mestského zastupiteľstva mesta Námestovo, ktoré bolo prijaté na zasadnutí Mestského zastupiteľstva mesta Námestovo dňa 11.11.2020, potvrdené na zasadnutí Mestského zastupiteľstva mesta Námestovo dňa 09.12.2020 v znení, že „Mestské zastupiteľstvo mesta Námestovo sa uznáša na nutnosti, aby vo všetkých zmluvných vzťahoch v zmluvách uzatváraných mestom Námestovo bola klauzula, ktorá zabraňuje netransparentným hospodárskym vzťahom. Osoba, ktorá uzatvára zmluvy, objednáva alebo zabezpečuje pre mesto Námestovo služby obstarávateľa alebo spracovateľa územnoplánovacej dokumentácie, služby stavebného dozoru investora, dodávky alebo subdodávky iných služieb, diel alebo tovarov, nesmie ich zadať blízkym osobám alebo iným osobám, ktoré by mohli byť v konflikte záujmov. Prokurátor zároveň podľa o prokuratúre navrhol, aby predmetné uznesenie v označenej časti bodu A) bolo zrušené, pretože ním bolo porušené ustanovenie zákona o obecnom zriadení a ustanovenie zákona o verejnom obstarávaní. Na odôvodnenie prokurátor poukázal na skutočnosť, že dňa 15.01.2021 bol Okresnej prokuratúre Námestovo doručený podnet mesta Námestovo zastúpeným primátorom mesta Q. na preskúmanie prijatého na zasadnutí Mestského zastupiteľstva mesta Námestovo dňa 11.11.2020. Podávateľ sa domnieval, že predmetné uznesenie je v rozpore s zákona o obecnom zriadení, a tiež s a . Jedine primátor mesta ako štatutárny orgán si totiž stanovuje podmienky, za ktorých bude zmluva s úspešným uchádzačom uzatvorená. Podľa názoru podávateľa mestské zastupiteľstvo nemôže stanoviť, aké ustanovenia majú byť v zmluvách, ktoré nepodliehajú schváleniu mestského zastupiteľstva. Prokurátor odkázal na , , , , , a , ako aj na zákona o verejnom obstarávaní. Mal za to, že je v rozpore s označenými ustanoveniami zákonov. Existencia právnej úpravy určitej oblasti spoločenských vzťahov zákonom znamená, že zákonodarca si túto oblasť právnej úpravy vyhradil. Územná samospráva je teda oprávnená uplatniť svoju normotvornú právomoc iba vtedy, ak zákony (iné všeobecne záväzné právne predpisy) na to odkazujú, alebo je možné takéto oprávnenie z nich odvodiť. Z ustanovenia zákona o obecnom zriadení je zrejmé, že obec/mesto samostatne rozhoduje o otázkach svojej správy, majetku obce a ostatných samosprávnych kompetenciách. Činnosť v rámci výkonu samosprávnych funkcií spočívajúca v oprávnení určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom mesta však neoprávňuje mesto upraviť podľa vlastnej úvahy rozpor záujmov, keď osobný záujem môže byť považovaný za ohrozenie nestrannosti a nezávislosti verejného obstarávania. Konflikt záujmov je upravený v zákone o verejnom obstarávaní, konkrétne v . Na základe predmetného ustanovenia

tak osobám realizujúcim verejné obstarávanie vyplýva zákonná povinnosť zabezpečiť, aby vo verejnom obstarávaní nedošlo ku konfliktu záujmov, ktorý by mohol narušiť alebo obmedziť hospodársku súťaž alebo porušiť princíp transparentnosti a princíp rovnakého zaobchádzania. Neexistuje zákonná úprava, ktorou by boli obecné, resp. mestské zastupiteľstvá splnomocnené upravovať podmienky transparentnosti zmluvných a hospodárskych vzťahov, do ktorých mesto vstúpi, od zákona odlišným spôsobom. Navyše spôsob, akým mestské zastupiteľstvo upravilo „konflikt záujmov“ v uznesení č. 111/2020, vylučuje z účasti na verejnom obstarávaní širší okruh osôb ako samotný zákon. Ďalej z protestu vyplýva, že uznesenie predstavuje univerzálny akt mestského zastupiteľstva, ktorým toto prijíma svoje rozhodnutia. Zákon o obecnom zriadení nestanovuje žiadne náležitosti uznesení obecného zastupiteľstva, čo však neznamená, že žiadne náležitosti mať nemusia. Zo samotnej povahy uznesení mestských zastupiteľstiev vyplýva, že ich obsah má byť určitý, jednoznačný a zrozumiteľný. Uznesenie Mestského zastupiteľstva mesta Námestovo č. 111/2020 nespĺňa tieto požiadavky. Pojmy ako „osoba uzatvárajúca zmluvy“ alebo „osoby, ktoré by mohli byť v konflikte záujmov“ sú po významovej stránke neurčité a nejednoznačné. Napriek tomu, ak z obsahu napadnutého uznesenia možno prezumovať, že „osobou uzatvárajúcou zmluvy“ v podmienkach mesta je primátor mesta, ktorý je štatutárnym zástupcom mesta a zastupuje obec aj v oblasti uzatvárania zmluvných vzťahov mesta (§ 13 zákona o obecnom zriadení), je možné konštatovať ďalšiu nezákonnosť napadnutého uznesenia mestského zastupiteľstva. Postavenie mestského zastupiteľstva a primátora mesta je z hľadiska zákona o obecnom zriadení v štruktúre orgánov mesta rovnocenné. Primátor mesta nie je vo vzťahu podriadenosti k mestskému zastupiteľstvu, a teda mestské zastupiteľstvo nie je oprávnené zasahovať do kompetencií primátora mesta a ukladať mu povinnosti, pokyny, úlohy bez ohľadu na formu ich ukladania. Nehovoriac o tom, že uznesením č. 111/2020 Mestské zastupiteľstvo mesta Námestovo uložilo povinnosť primátorovi mesta postupovať pri uzatváraní zmluvných vzťahov a príprave a realizácii verejných obstarávaní v rozpore so zákonom.

23. Protest prokurátora č. Pd 8/21/5507-6 bol doručený mestskému úradu dňa 15.03.2021, pričom bol predložený na rokovanie Mestského zastupiteľstva v Námestove dňa 21.04.2021. Mestské zastupiteľstvo v Námestove nezrušilo bod A) uznesenia č. 111/2020, ktoré bolo prijaté na zasadnutí mestského zastupiteľstva dňa 11.11.2020 a potvrdené na zasadnutí mestského zastupiteľstva dňa 09.12.2020, a tým protestu okresnej prokuratúry nevyhovelo. Oznámenie o spôsobe vybavenia protestu bolo prokuratúre doručené 04.05.2021.

24. Vychádzajúc zo znenia ustanovenia správny súd zastáva názor, že účelom konania o preskúmanie uznesenia zastupiteľstva je dosiahnutie zákonného stavu zrušením napadnutého nezákonného uznesenia alebo jeho časti. Výsledkom takéhoto konania je strata platnosti a účinnosti nezákonného uznesenia alebo jeho časti, ktoré tým stráca spôsobilosť ovplyvňovať právne vzťahy v budúcnosti.

25. Uznesenie zastupiteľstva obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja predstavuje v postate univerzálny správny akt, ktorým zastupiteľstvo navonok prejavuje svoju vôľu, resp. rozhodovanie vo veciach, ktoré nemajú výlučne normatívny charakter. Pre účely správneho súdnictva je pod uznesením zastupiteľstva potrebné rozumieť len také uznesenie, ktoré sa netýka prijímania všeobecne záväzných nariadení. Dôvodom je skutočnosť, že prieskum zákonnosti všeobecne záväzných nariadení sa zo strany správneho súdu realizuje v osobitnom konaní o súlade všeobecne záväzného nariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy upravenom v až 367 . Inak povedané, pod uzneseniami zastupiteľstva je nutné rozumieť také správne akty, na ktorých prijatie sa vyžaduje súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov, resp. trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov v zmysle jednotlivých ustanovení zákona o obecnom zriadení. Predmetom konania v zmysle a nasl. je domáhanie sa zrušenia uznesenia zastupiteľstva. Aj keď to zákon výslovne v neuvádza, musí ísť o uznesenie, ktoré sa týka výkonu pôsobnosti zastupiteľstva, resp. obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja pri výkone verejnej správy. Táto skutočnosť vyplýva z toho, že v zmysle sa na uznesenie zastupiteľstva primerane vzťahujú ustanovenia týkajúce sa rozhodnutia a opatrenia orgánu verejnej správy. O opatrenie orgánu verejnej správy v zmysle ide pritom len vtedy, ak bolo vydané v administratívnom konaní, ktoré je vždy realizované pri výkone pôsobnosti v oblasti verejnej správy. Na základe uvedeného preto predmetom preskúmavania v rámci tohto konania nebude také uznesenie, ktoré sa napríklad týka čisto súkromnoprávnych vzťahov [ ]. Žalobou sa možno domáhať zrušenia uznesenia, ak

bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis jeho obsahom alebo postupom pri jeho prijatí. Namietanie samotného obsahu uznesenia zastupiteľstva je determinované právnou úpravou, ktorá explicitne nestanovuje žiadne náležitosti, ktoré by malo uznesenie zastupiteľstva obsahovať. To však neznamená, že otázka náležitostí, resp. obsahu uznesenia je na ľubovôli zastupiteľstva. Taký záver by nesporne viedol k neželanej arbitrárnosti a bol súčasne aj v rozpore so zásadou dobrej správy. Možno preto skonštatovať, že náležitosti toho ktorého uznesenia zastupiteľstva sú nevyhnutne určované už samotnou povahou veci, v rámci ktorej bolo uznesenie prijaté, pričom z obsahu uznesenia by malo jednoznačne vyplývať ako a na základe akého právneho ustanovenia bolo rozhodnuté. Porušenie zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu v postupe pri prijatí uznesenia zastupiteľstva môže spočívať v tom, že zastupiteľstvo vôbec nebolo oprávnené uznesenie prijať, alebo že uznesenie bolo prijaté procesne chybným postupom, teda najmä zastupiteľstvom, ktoré nebolo uznášaniaschopné, resp. uznesenie nebolo prijaté zákonom ustanovenou väčšinou. Príkladom procesného pochybenia je absencia právomocí zastupiteľstva prijať uznesenie, ktorým bol zamietnutý návrh rady školy pri základnej škole na obsadenie funkcie jej riaditeľa (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo 04.12.2008).

26. Významným dokumentom, ktorý má vymedziť základný rámec „dobrej správy“ je Odporúčanie CM/Rec(2007)7 Výboru ministrov členských štátov Rady Európy z 20. júna 2007 o dobrej verejnej správe (ďalej ako „Odporúčanie“). Odporúčanie obsahuje základné pravidlá a princípy, ktorými by sa mali riadiť správne orgány vo vzťahu k tzv. súkromným osobám. Cieľom je dosiahnuť dobrú správu vecí verejných. Odporúčanie obsahuje tiež samostatné definície tak správneho orgánu, ako aj súkromných osôb, t. j. bežných občanov. Správnym orgánom sa, na účely tohto Odporúčania, rozumie verejnoprávny subjekt akéhokoľvek druhu a na akejkoľvek úrovni (vrátane štátnych, miestnych a autonómnych orgánov), ktorý poskytuje verejnú službu alebo koná vo verejnom záujme. Za správny orgán sa tiež považuje akýkoľvek súkromnoprávny subjekt vykonávajúci výsady verejného orgánu zodpovedného za poskytovanie verejnej služby alebo konajúci vo verejnom záujme. Súkromnými osobami sa naopak rozumejú všetky fyzické a právnické osoby, ktoré sú objektom aktivít orgánu verejnej správy. Odporúčanie definuje jednotlivé zásady (princípy) „dobrej správy“ - zásada zákonnosti, zásada rovnosti a zákaz diskriminácie, zásada nestrannosti, zásada proporcionality, zásada konania v primeranej lehote, zásada spoluúčasti, zásada rešpektovania súkromia, zásada transparentnosti.

27. Pri nakladaní so svojím majetkom má obec po formálnej stránke postavenie subjektu súkromného práva, avšak zákon určuje niektoré obmedzenia pri nakladaní s jej majetkom, ktoré nie sú typické pre majetkové hospodárenie iných súkromnoprávnych subjektov. Už len samotná existencia zákona o majetku obcí dokazuje, že zákonodarca zamýšľal regulovať hospodárenie, a teda aj nakladanie s majetkom obce spôsobom odlišným v porovnaní s inými subjektmi súkromného práva. Zákony normujúce nakladanie s majetkom obce majú zjavne charakter zákazov a obmedzení obce v jej voľnosti pri rozhodovaní o hospodárení s jej majetkom. Aj už citované ustanovenia zákona o obecnom zriadení i zákona o majetku obcí vyjadrujú takúto podstatu.

28. Z toho treba vyvodiť, že majetok obce ako majetok verejnoprávnej korporácie slúžiaci predovšetkým na plnenie jej úloh daných kompetenciami pri výkone samosprávy, ktoré sa realizujú v prospech jednotlivých subjektov práva majúcich k územiu obce právne relevantný vzťah, nemožno z hľadiska právneho režimu nakladania s ním porovnávať s majetkom iných subjektov súkromného práva. Potreba odlišného právneho režimu je daná snahou usmerniť využívanie majetku obce na plnenie úloh verejnoprávnej povahy, chrániť majetok obce pred jeho zneužitím, pred nehospodárnym nakladaním a zabezpečiť jeho čo najefektívnejšie zhodnocovanie a zveľaďovanie, a tým v čo najväčšej možnej miere zabrániť situácii charakterizovanej neschopnosťou obce plniť svoje verejnoprávne funkcie riadne a včas v dôsledku nedostatočnej majetkovej základne.

29. Ústavný súd v náleze - 51 zo dňa 09.09.2009 konštatoval, že „ustanovenie ukladá všetkým štátnym orgánom - a teda aj zákonodarcovi - povinnosť chrániť princípy materiálneho právneho štátu, medzi ktoré patrí aj právna istota. Medzi prvky právnej istoty patrí určitosť a jasnosť obsahu právnej normy a z týchto faktorov vyplývajúca jej zrozumiteľnosť. Samotná zrozumiteľnosť je ďalej predpokladom predvídateľnosti konania štátnych orgánov. Obdobný právny názor súd už vyslovil aj v minulosti ()“.

30. Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 28.01.2015 konštatoval, že „pokiaľ ide o formálne náležitosti uznesenia mestského zastupiteľstva, najvyšší súd sa stotožňuje s právnym záverom krajského súdu, že náš právny poriadok neustanovuje jeho obsahové náležitosti. Uznesenia zastupiteľských zborov obcí, miest a vyšších územných celkov sú vo svojej podstate zachytením väčšinovej vôle kolektívneho orgánu samosprávy, pričom z ustanovení zákona o obecnom zriadení nevyplýva, žeby sa na náležitosti uznesení zastupiteľských orgánov vzťahovali ustanovenia správneho poriadku o náležitostiach správneho rozhodnutia. Uznášanie sa zastupiteľských zborov na rozhodnutiach týkajúcich sa realizácie samosprávnych kompetencií nemožno stotožniť s rozhodovaním správnych orgánov v oblasti verejnej správy podľa správneho poriadku. Najvyšší súd Slovenskej republiky je toho názoru, že z pohľadu existencie obsahových a formálnych náležitosti postačí, ak v uznesení obecného zastupiteľstva bude zrozumiteľne zachytené samotné rozhodnutie prijaté mestským zastupiteľstvom, s jasným odkazom na právne normy, ktoré prijatie takéhoto konkrétneho uznesenia podmieňujú. Ak to možno prirovnať k náležitostiam rozhodnutia podľa správneho poriadku, išlo by len o samotný výrok rozhodnutia, bez následného odôvodnenia“.

31. Z hľadiska činnosti orgánu verejnej správy je žiaduce, aby tento svoj správny akt (rozhodnutie, opatrenie, uznesenie) vyjadril zrozumiteľným, určitým spôsobom, nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo je jeho obsahom. V podmienkach postupu obce regulujúcej jej samosprávne úlohy je namieste očakávať rovnaký postup - či už je akt vydaný starostom alebo obecným-mestským zastupiteľstvom treba vždy trvať na požiadavke jeho určitosti tak, aby bolo obsah pravidla v ňom vyjadrený jasný všetkým jeho adresátom.

32. Správny súd považoval za potrebné prisvedčiť argumentácii Mestského zastupiteľstva mesta Námestovo v tom zmysle, že pôsobnosť zákona o verejnom obstarávaní sa v relevantnom čase nevzťahovala na zákazku, ktorej predpokladaná hodnota je nižšia ako 5 000 eur v priebehu kalendárneho roka. Toto pravidlo však nenašlo svoje vyjadrenie v dotknutom uznesení, ktoré pokrýva všetky právne vymedzené právne vzťahy bez ohľadu hodnotu plnenia.

33. V posudzovanej veci je pravidlo sporného uznesenia vyjadrené formuláciou „nutnosti, aby vo všetkých zmluvných vzťahoch v zmluvách uzatváraných mestom Námestovo bola klauzula, ktorá zabraňuje netransparentným hospodárskym vzťahom“. Takto vyjadrené ustanovenie je podľa názoru správneho súdu úplne neurčité, navyše samo o sebe nevyjadruje pravidlo správania a nie je zrejmé, aký cieľ má sledovať. Zakotvenie takejto klauzuly bez ďalšieho nemá z pohľadu správneho súdu žiadne právne účinky. Pokiaľ malo ísť len o istú formu deklarácie, ktorá sa spája s ďalšou časťou uznesenia, potom z hľadiska stanovenia práv a povinností, ide o časť uznesenia, ktorá sa javí byť bezpredmetnou.

34. V ďalšej časti preskúmavané uznesenie uvádza: „Osoba, ktorá uzatvára zmluvy, objednáva alebo zabezpečuje pre mesto Námestovo služby obstarávateľa alebo spracovateľa územnoplánovacej dokumentácie, služby stavebného dozoru, investora, dodávky alebo subdodávky iných služieb, diel alebo tovaru, nesmie ich zadať blízkym osobám alebo iným osobám, ktoré by mohli byť v konflikte záujmov.“ Uvedená druhá časť uznesenia formuluje pravidlo pre osobu s vymedzením jej statusu, avšak bez potrebných definícií, o akú osobu sa má presne jednať (či ide len o starostu alebo ďalšie osoby na základe zmluvných a iných vzťahov), pojmov „iných služieb“ či „konfliktu záujmov“ Súd môže len vysloviť domnienku, že išlo pravdepodobne o snahu zastupiteľstva zabezpečiť kontrolu zákaziek, na ktoré sa nevzťahujú ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní, z čoho vyvodzuje, že aj pojem „konflikt záujmov“ vychádza zrejme z tohto predpisu. Označenie „iných služieb“ je úplne neurčitým pojmom, ktorý znamená nezrozumiteľnosť daného uznesenia.

35. Správny súd považuje za potrebné pripomenúť, že starosta obce (primátor mesta) má vlastné kompetencie vo vzťahu k napĺňaniu svojich funkcií; nie je úlohou zastupiteľstva rozširovať pôsobnosť zákona o verejnom obstarávaní, čo však neznamená, že nemôže pravidlá nakladania s majetkom sprísniť. Pokiaľ má za to, že hospodárenie s majetkom obce je nutné precizovať, je vhodné použiť pravidlá zákona o majetku obcí, a to takým spôsobom, aby z uznesenia bolo zrejmé, kto je jeho adresátom a aké presné povinnosti ukladá. Nie je možné ponechať obsah uznesenia v tak všeobecnej rovine, aby bolo predmetom rôznorodých výkladov, bez jasného významu a cieľa. Uznesenie vyjadrujúce generálne pravidlo správania do budúcna pritom musí rešpektovať pravidlá všeobecne platné pre kreovanie právnej normy - jeho formulácia musí vychádzať z princípov určitosti a zrozumiteľnosti, aby bolo každému adresátovi pravidla jasné, akým spôsobom sa má správať.

36. V zmysle uvedených úvah dospel správny súd k záveru o neurčitosti preskúmavaného uznesenia Mestského zastupiteľstva mesta Námestovo, preto ho postupom podľa zrušil v napadnutej časti. Pokiaľ je snahou mesta zabezpečiť transparentné nakladanie s majetkom, nie je možné tomuto zámeru nič vyčítať, jeho naplnenie však možno učiniť len v zákonnom rámci a zrozumiteľným spôsobom.

37. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora.

38. Rozhodnutie bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.