Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 183/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. júna 2017 v senáte

zloženom z predsedu Petra Brňáka, zo sudcu Milana Ľalíka a sudkyne Marianny

Mochnáčovej o prijatej sťažnosti , ,

zastúpenej obchodnou spoločnosťou Advokátska kancelária Mandzák a spol., s. r. o.,

Zámocká 6954/5, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Michal Mandzák,

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €

(slovom tisíc eur), ktoré j e Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý uhradiť

trovy právneho zastúpenia v sume 374,80 € (slovom tristosedemdesiatštyri eur a osemdesiat

centov) na účet obchodnej spoločnosti Advokátska kancelária Mandzák a spol., s. r. o.,

Zámocká 6954/5, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -12 z 29. marca 2017 prijal v zmysle ustanovenia § 25 ods. 3 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na ďalšie konanie sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

2.1 Porušenie základného práva zaručeného a práva zaručeného

čl. 6 ods. 1 dohovoru sťažovateľka [v procesnom postavení žalobkyne v konaní o ochranu

osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 33 193,91 eur pôvodne vedenom

na Okresnom súde Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. , pozn.]

vidí v postupe odvolacieho súdu, ktorý „... neuskutočnil v odvolacom konaní vedenom

pod sp. zn. žiadne relevantné úkony smerujúce k meritórnemu rozhodnutiu

veci...

Krajský súd v Bratislave, ako všeobecný súd, nezabezpečil v danej právnej veci taký

procesný postup, ktorý by odstránil stav právnej neistoty sťažovateľky a v dôsledku tohto

postupu všeobecného súdu stav právnej neistoty sťažovateľky naďalej trvá.“.

2.2 Podľa názoru sťažovateľky „... prieťahy v predmetnom odvolacom konaní neboli

spôsobené právnou a faktickou zložitosťou veci. Taktiež zo správania účastníka nemožno

vyvodiť záver, že svojím konaním spôsobil prieťahy v súdnom konaní...

... prieťahy v súdnom konaní boli spôsobené postupom všeobecného súdu,

nakoľko od podania odvolania sťažovateľky proti rozsudku Okresného súdu

Bratislava V dňa 29. 10. 2012 nevykonal Krajský súd v Bratislave žiadny právne relevantný

úkon, ktorý by smeroval k meritórnemu prejednaniu a rozhodnutiu veci v odvolacom

konaní.“.

3. S poukazom na rozhodovaciu prax ústavného súdu sťažovateľka v podanej

ústavnej sťažnosti žiada, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie jej základného práva

zaručeného v a práva zaručeného v dohovoru postupom

krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , aby krajskému súdu prikázal

vo veci konať bez zbytočných prieťahov a jej priznal primerané finančné zadosťučinenie

vo výške 10 000 eur, ako i úhradu trov konania.

4.1 Na základe výzvy ústavného súdu bolo ústavnému súdu faxovým podaním

16. mája 2017 (doplneným o písomnú formu 22. mája 2017) doručené vyjadrenie krajského

súdu č. 1SprV/222/17 zo 16. mája 2017, v rámci ktorého predseda krajského súdu

JUDr. Ľuboš Sádovský okrem uvedenia stručnej chronológie úkonov krajského súdu

v napadnutom konaní a oznámenia súhlasu s upustením od ústneho pojednávania vo veci

zaujal toto stanovisko:

„... v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. sa

žalobkyňa ... žalobou podanou dňa 27. 09. 2007 domáha ochrany

osobnosti spojenej s náhradou nemajetkovej ujmy. Požadovala ospravedlnenie spôsobom v

žalobe uvedeným a náhradu nemajetkovej ujmy v sume 1 000 000,- Sk (33 193,91 eur).

Rozsudkom č. k. -278 zo dňa 05. 09. 2012 súd prvej inštancie žalobe

sčasti vyhovel (v ospravedlnení ako morálnom zadosťučinení, v náhrade nemajetkovej ujmy

v sume 2 000 eur) a sčasti (v náhrade nemajetkovej ujmy presahujúcej sumu 2 000 eur do

33 193,91 eur) žalobu zamietol. Stranám sporu nepriznal právo na náhradu trov konania.

Na základe odvolania žalobkyne proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola

žaloba vo zvyšku zamietnutá a vo výroku o náhrade trov konania, bola vec predložená

odvolaciemu súdu dňa 06. 12. 2012. Predmetom odvolacieho konania tak zostali nároky

žalobkyne v rozsahu ich zamietnutia a náhrady trov konania a vo zvyšnej časti zostalo

konanie právoplatne skončené.

Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. -352 zo dňa 07. 03. 2017

zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku napadnutom odvolaním a vec mu v rozsahu

zrušenia vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd pred vydaním uznesenia č. k.

-350 zo dňa 07. 03. 2017 rozhodol, že v konaní pokračuje s právnym

nástupcom žalovaného. Pochybenia súdu prvej inštancie a úlohy uložené súdu prvej

inštancie v ďalšom konaní odvolací súd uviedol v bode 11 a nasl. zrušujúceho uznesenia.

... JUDr. Mária Hajdínová (predsedníčka krajského súdu konajúca v uvedenej

právnej veci; pozn.) skonštatovala, že išlo o vec právne a skutkovo náročnú, pričom vady

konania a rozhodnutia nemohol vyriešiť odvolací súd. Ak by aj odvolací súd tieto otázky

posúdil sám, nahradil by konanie pred súdom prvej inštancie a rozhodnutie súdu prvej

inštancie, čím by odňal stranám sporu právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 , Listiny základných práv a slobôd, právo

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd; predovšetkým možnosť strán sporu v riadnom opravnom konaní

realizovať práva, ale aj povinnosti, uložené im procesným predpisom. V tomto smere potom

ústavné právo strán sporu, teda aj sťažovateľky, na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd musí ustúpiť právu na súdnu a inú právnu ochranu podľa

Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, právu na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Zo stanoviska uvedenej predsedníčky senátu tiež vyplýva, že senát 2Co, v ktorom

pôsobila od roku 2011, vybavoval a vybavuje všetku agendu patriacu do pôsobnosti senátov

občianskoprávneho kolégia odvolacieho súdu a od roku 2012 popri bežnom (vysokom)

nápade občianskoprávnych vecí do senátu 2Co (ale aj do ostatných senátov

občianskoprávneho kolégia) napadalo len od jednej spoločnosti (POHOTOVOSŤ, s.r.o.)

veľmi veľa vecí na rozhodnutie o námietke zaujatosti (pred vydaním rozhodnutia, ktoré by

bolo napadnuté odvolaním), ale aj na rozhodnutie o odvolaní proti uzneseniam

a rozsudkom; ustanovenie ukladalo nadriadenému súdu rozhodnúť

o námietke zaujatosti do 10 dní od predloženia veci. Okrem toho popri bežnom nápade vecí

od februára 2014 boli prideľované do tohto senátu (aj iným senátom občianskoprávneho

kolégia) na rozhodnutie o odvolaní proti uzneseniam a rozsudkom aj veci vo vzťahu k tomu

istému žalovanému: Slovenská republika - Národná banka Slovenska. Senát vybavoval

(od 1. 5. 2017 pôsobí JUDr. Mária Hajdínová v inom senáte) veci podľa nápadu majúc

na zreteli osobitné zásady, ktoré sú súčasťou Rozvrhu práce Krajského súdu v Bratislave,

ktoré stanovujú veci, v ktorých senát pri rozhodovaní musí zachovať osobitnú rýchlosť,

výnimočnú rýchlosť, a teda ktoré musel a musí odvolací súd uprednostniť. Predmetná

právna vec do týchto kategórií nepatrila. Senát, ale aj všetky ostatné senáty

občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave, nestíhal vybavovať priebežný

mesačný nápad, nieto ešte popri tom veci napadnuté skôr; čím sa podľa názoru

JUDr. Márie Hajdínovej predĺžil primeraný čas na prípravu senátu odvolacieho súdu

na rozhodnutie (aj) v sťažnosťou napadnutej veci a nadväzne na uvedené má za to,

že rozhodnutie vo veci sp. zn. v mesiaci marec 2017 bolo zapríčinené výlučne

len z objektívnych dôvodov.

Vo svojom vyjadrení JUDr. Mária Hajdínová tiež zdôraznila, že skončením konania

sp. zn. pred Krajským súdom v Bratislave v mesiaci marec 2017 došlo

k odstráneniu stavu právnej neistoty a po tomto období už nedochádzalo k porušeniu práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Počas konania sťažovateľka prieťahy

nenamietala, urobila tak až po jeho skončení (odvolací súd rozhodol dňa 07. 03. 2017,

sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky podala podaním zo dňa 09. 03. 2017)

a nevysvetlila, prečo sa tak nestalo skôr, t. zn., že po skončení konania vedeného

pod sp. zn. už nie je možné údajné prieťahy v ňom reparovať.

Stav právnej neistoty sťažovateľky bol odstránený tým, že odvolací súd rozhodol dňa

07.03. 2017 o odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie, po čom už k porušeniu práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nedochádzalo; tým sa skončilo aj možné

porušovanie práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote. V tejto súvislosti

odkázala JUDr. Mária Hajdínová na ustálenú prax Ústavného súdu Slovenskej republiky

(napr. rozhodnutia vo veciach vedených pod sp.zn. , , ,

, . , . m. m. ,

, , , , , ,

, , , , ), z ktorej vyplýva,

že podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty. Tento účel spravidla nie je možné dosiahnuť

po právoplatnom skončení konania. Ústavný súd poskytuje ochranu tomuto základnému

právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď porušenie namietaného

práva ešte trvalo; mohlo dochádzať.“

4.2 V rámci chronológie procesných úkonov napadnutého konania predseda

krajského súdu uviedol:

„06. 12. 2012 - predloženie veci na konanie a rozhodnutie o odvolaní sťažovateľky

(žalobkyne) proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 05. 09. 2012

č. k. -278,

- 07. 03. 2017 - vydanie uznesení č. k. -350 a č. k. -352

- 28. 03. 2017 - zaslanie uznesení č. k. -350, č. k. -352

zo dňa 07. 03. 2017 a súdneho spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn.

Okresnému súdu Bratislava V.“

5. Sťažovateľka vo svojom vyjadrení z 31. mája 2017 v nadväznosti na vyjadrenie

predsedu krajského súdu (body 4.1 a 4.2) v plnom rozsahu zotrvala na tvrdeniach

obsiahnutých v ňou podanej ústavnej sťažnosti a nad rámec už uvedeného zastala názor, že

«... neobstojí tvrdenie, že v súdnom spore o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej

ujmy išlo o vec právne a skutkovo náročnú. Odkazujúc na nález Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. zo 4. februára 2015 poukazujeme na skutočnosť, že ani

právne či skutkovo náročný spor nesmie trvať neprimerane dlhú dobu...

Nemožno súhlasiť s tvrdením Krajského súdu v Bratislave, že v danom prípade išlo

o skutkovo a právne náročnú vec, nakoľko pri rozhodnutí o odvolaní vychádzal z ustálenej

judikatúry v skutkovo totožných veciach. Túto skutočnosť potvrdzuje aj citácia zo str. 10

uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 07.03.2017 sp. zn. -352...

Prihliadajúc na uvedené máme za to, že odvolací súd nemusel v danej právnej veci

vytvárať nové právne názory, ale v podstate sa jednalo o prípad, ktorý s prihliadnutím na

všetky okolnosti mohol jednoducho a promptne rozhodnúť už skôr ako v marci 2017.

Je nepochopiteľné, prečo odvolací súd nevykonával žiadne úkony a rozhodol o odvolaní

proti rozsudku súdu prvej inštancie po takmer piatich rokoch, hoci mal z vlastnej činnosti

vedomosti o skutkovo totožných právnych veciach, na základe ktorých mohol argumentovať

a rozhodnúť. Nakoľko v danom spore šlo o právo na ochranu osobnosti, práve z týchto

dôvodov by súd mal rozhodnúť efektívne a pružne vzhľadom na situáciu, keďže neskoré

rozhodnutie by sa už mohlo minúť účinku. Dovolíme si zdôrazniť, že žaloba bola podaná

ešte v roku 2007 a daný súdny spor po 10 rokoch stále nie je právoplatne skončený, keďže

po vrátení veci odvolacím súdom na súd prvého stupňa, je pojednávanie vytýčené

až na mesiac september 2017.

Z chronológie úkonov uvádzaných v závere vyjadrenia je možné preukázať,

že od predloženia veci na konanie a rozhodnutie o odvolaní sťažovateľky proti rozsudku

Okresného súdu Bratislava V zo dňa 05. 09. 2012 č. k. -278 Krajskému súdu

v Bratislave cez vydanie uznesení Krajským súdom v Bratislave dňa 07. 03. 2017 č. k.

-350 a č. k. -352 až po zaslanie predmetných uznesení

dňa 28. 03. 2017 ubehlo takmer 5 rokov. Máme za to, že konanie Krajského súdu

v Bratislave sa vyznačuje nečinnosťou, nakoľko svojím postupom v predmetnej veci spôsobil

zbytočné prieťahy, a tým porušil právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl.6 ods. 1 Dohovoru...

Krajský súd v Bratislave vo svojom vyjadrení uvádza rozhodnutia ústavného súdu,

podľa ktorých je účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov odstránenie

stavu právnej neistoty, pričom tento účel spravidla nie je možné dosiahnuť po právoplatnom

skončení konania. Hoci k vydaniu predmetných uznesení Krajského súdu došlo dňa

07. 03. 2017, tie boli doručené Okresnému súdu Bratislava V dňa 28. 03. 2017 a právnemu

zástupcovi sťažovateľky až dňa 03. 04. 2017, čiže v čase podania ústavnej sťažnosti nemohli

byť právoplatné, a to v zmysle ustanovenia ,

podľa ktorého “Ak proti uzneseniu nemožno podať odvolanie alebo sťažnosť, je právoplatné

doručením“. Súdne konanie v predmetnej právnej veci sťažovateľky ako také rovnako

nemožno považovať za právoplatne skončené, keďže Krajský súd v Bratislave predmetnými

uzneseniami zo dňa 07. 03. 2017 zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava V

a vec mu vrátil na nové konanie a zároveň rozhodol, že v konaní pokračuje s právnym

nástupcom žalovaného. Z uvedeného vyplýva, že neobstojí tvrdenie, že sťažovateľka sa

domáha ochrany svojich práv až po právoplatnom skončení konania, podaním ústavnej

sťažnosti dňa 09. 03. 2017, nakoľko je v predmetnej právnej veci vytýčený termín

pojednávania na deň 13. 09. 2017 na súde prvej inštancie.

Na podporu argumentácie si dovolíme uviesť, že účelom konania pred ústavným

súdom, v ktorom sa domáha vyslovenia, že došlo k porušeniu práva z dôvodu zásahu

do práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nie je iba odstránenie právnej

neistoty, ale jedná sa predovšetkým aj o naplnenie reparačnej a satisfakčnej funkcie.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti na ústavnej sťažnosti trváme a navrhujeme,

aby ústavný súd rozhodol o ústavnej sťažnosti sťažovateľky sp. zn. tak, ako

je uvedené v petite predmetnej ústavnej sťažnosti zo dňa 09. 03. 2017 s tým, že vzhľadom

na skutočnosť, že medzičasom došlo Krajským súdom v Bratislave k vydaniu zrušujúceho

rozhodnutia vo veci, upúšťame od bodu č. 2 navrhovaného petitu. ktorý znel: „Krajskému

súdu v Bratislave prikazuje, aby vo veci vedenej pod sp. zn.: konal

bez zbytočných prieťahov.“, nakoľko je daný bod s ohľadom na vzniknuté okolnosti

už bezpredmetný. V ostatnej časti trváme na ústavnej sťažnosti.».

Sťažovateľka si zároveň uplatnila náhradu trov konania za dva úkony právnych

služieb vo výške 374,80 eur vrátane dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“)

a ústavnému súdu oznámila svoj súhlas s upustením od ústneho pojednávania vo veci.

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie predmetu podanej ústavnej sťažnosti. Prerokovanie

veci na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená

povahou namietaného porušenia práv – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani

za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných na meritórne

rozhodnutie, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom krajského súdu bolo porušené

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. v primeranej lehote

(, , ).

II.

7. Lustráciou ústavného súdu bolo zistené, že uznesenie krajského súdu

č. k. -352 zo 7. marca 2017, ktorým bol rozsudok okresného súdu

č. k. -278 z 5. septembra 2012 zrušený a ktorým bola vec vrátená okresnému

súdu na ďalšie konanie, nadobudol právoplatnosť 4. apríla 2017.

III.

8. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon.

9. Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného

práva zaručeného , ako aj práva zaručeného dohovoru

postupom krajského súdu v rámci ústavnou sťažnosťou napadnutého konania.

10. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

11. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno

v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

12. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

(i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry

ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca

sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota

osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(, ).

13. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

14. Keďže konanie začalo za účinnosti Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“), táto povinnosť súdu a sudcu

vychádzala z dikcie ustanovenia , ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti

so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná.

Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť

(ďalej aj „CSP“), ktorý nahradil a ktorý vo svojich

ustanoveniach upravuje zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania v čl. 17. Podľa § 157

ods. 1 súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,

spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania (obdobne § 100 ods. 1

).

15. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, , ) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá,

ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka

súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu

pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu

veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (, ,

).

Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

16.1 Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, predmetom odvolacieho

konania vedeného krajským súdom pod sp. zn. bolo rozhodovanie

o podanom odvolaní voči rozsudku okresného súdu č. k. -278 z 5. septembra

2012 vo veci ochrany osobnosti a náhrady nemajetkovej ujmy v sume 33 193,91 eur

s príslušenstvom.

Po skutkovej a právnej stránke ide o štandardný predmet rozhodovania na odvolacom

súde a ústavný súd nezistil žiaden významný dôvod pre viac ako štvorročné trvanie

napadnutého odvolacieho konania. Samotný predseda krajského súdu vo svojom vyjadrení

č. 1SprV/222/17 zo 16. mája 2017 (bod 4.1) odôvodnil niekoľkoročný priebeh odvolacieho

konania okrem iného i stavom súdneho oddelenia „2Co“ a potrebou prednostného

vybavovania iných vecí, teda výlučne len objektívnymi dôvodmi.

Ústavný súd však v súvislosti so zohľadnením zmienených objektívnych dôvodov

vedúcich ku vzniku prieťahov v napadnutom konaní zastáva názor, že v okolnostiach

posudzovanej veci pri efektívnejšom postupe krajského súdu bolo možné postupovať tak,

aby bol skôr odstránený stav právnej neistoty sťažovateľky.

16.2 Pri hodnotení ďalšieho kritéria, teda správania účastníkov súdneho konania,

ústavný súd pri preskúmaní spisu nezistil žiadnu okolnosť, ktorou by samotná sťažovateľka

akýmkoľvek spôsobom prispela k zbytočným prieťahom v konaní.

16.3 Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľky, bol postup samotného krajského súdu.

Vychádzajúc z predloženej sťažnosti a z pripojených dokumentov,

ako aj zo stanovísk účastníkov konania, ústavný súd konštatuje nečinnosť krajského súdu,

ktorá pri celkovej dĺžke odvolacieho konania (4 roky a 3 mesiace, pozn.) mala za následok

zistenie zbytočných prieťahov v konaní.

Podľa názoru ústavného súdu konanie, ktoré trvá dlhšie obdobie, už aj

s prihliadnutím na predmet konania, ako to bolo v danej veci, možno už len na základe jeho

posúdenia ako celku považovať za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v čl. 48 ods. 2

, ako aj dohovoru (obdobne napr. , ,

).

Lustráciou ústavného súdu bolo zistené, že predmetné ústavnému prieskumu

podliehajúce konanie napadlo na krajskom súde 6. decembra 2012. Krajský súd

v napadnutom odvolacom konaní viac ako 4 roky a 3 mesiace nekonal a až 7. marca 2017

uznesením č. k. -352 vo veci rozhodol tak, že rozsudok okresného

súdu č. k. -278 z 5. septembra 2012 v odvolaním napadnutom výroku zrušil

a v rozsahu zrušenia vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Predmetné rozhodnutie

krajského súdu nadobudlo právoplatnosť 4. apríla 2017.

17. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že postupom krajského

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj

k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

18. S ohľadom na právoplatnosť uznesenia krajského súdu č. k. -352

zo 7. marca 2017 (bod 7) ústavný súd (i s poukazom na vyjadrenie sťažovateľky ‒bod 5,

pozn.) o príkaze konať zo strany krajského súdu nerozhodoval.

IV.

19. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

20. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

21. Sťažovateľka v sťažnosti žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie

v sume 10 000 eur.

22. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

23. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného krajským súdom

pod sp. zn. a berúc do úvahy konkrétne okolnosti posudzovaného prípadu

(body 16.1 až 16.3) ústavný súd považoval priznanie sumy 1 000 eur sťažovateľke

za primerané finančné zadosťučinenie podľa (bod 2

výroku nálezu).

Ústavný súd pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia zohľadnil

„účelovosť“ podanej ústavnej sťažnosti, ktorá bola zo strany sťažovateľky podaná

na poštovú prepravu 10. marca 2017, t. j. tri dni potom, ako krajský súd 7. marca 2013

vo veci rozhodol uznesením, ktorým rozsudok okresného súdu č. k. -278

z 5. septembra 2012 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

24. Ústavný súd preto nevyhovel v súlade s a zákona

o ústavnom súde tej časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľka žiadala priznať finančné

zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu 1 000 eur. Z uvedených dôvodov

ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

25. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom obchodnou spoločnosťou

Advokátska kancelária Mandzák a spol., s. r. o., Zámocká 5, Bratislava, a ktoré si

sťažovateľka uplatnila za dva úkony v sume 374,80 eur (bod 5).

26. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

27. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal

z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby

uskutočnený v roku 2017 je 147,33 eur a hodnota režijného paušálu je 8,84 eur.

27.1 Ústavný súd vzhliadol za dôvodné priznať sťažovateľke úhradu trov právneho

zastúpenia za uplatnené dva vyúčtované úkony právnych služieb (prevzatie a prípravu

zastúpenia a podanie ústavnej sťažnosti) takto:

- za dva vykonané právne úkony v roku 2017 2 x po 147,33 eur, paušálna náhrada

nákladov 2 x po 8,84 eur a DPH v sume 62,47 eur.

27.2 Keďže sťažovateľka si uplatnila náhradu trov konania v sume 374,80 €, ústavný

súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto nálezu.

28. Trovy konania je krajský súd povinný uhradiť na účet obchodnej spoločnosti

Advokátska kancelária Mandzák a spol., s. r. o., Zámocká 5, Bratislava, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

29. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok;

to neplatí, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie

medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vznikne Slovenskej

republike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté

rozhodnutie ústavného súdu ( ).

V Košiciach 14. júna 2017