Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
PL. ÚS 10/2017
PDF · 156.06 KB
No categories available
PL. ÚS 10/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. júna 2017 v pléne
zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej (sudkyňa
spravodajkyňa), Petra Brňáka, Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Milana Ľalíka,
Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej a Ladislava Orosza predbežne prerokoval návrh
Okresného súdu Košice I, zastúpeného sudcom JUDr. Pavlom Vargom, na začatie konania
o súlade § 4 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie
a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 20 ods. 1 a 4 a s čl. 35 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd a takto
rozhodol:
Návrh Okresného súdu Košice I o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 30. marca
2017 doručený návrh Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“),
zastúpeného sudcom JUDr. Pavlom Vargom, na začatie konania o súlade § 4 ods. 3 zákona
č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej
výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o podpore obnoviteľných zdrojov energie“) s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 20 ods. 1
a 4 a s čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a s čl. 1 Dodatkového
protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový
protokol“).
2. Návrh okresného súdu doručený ústavnému súdu je mimoriadne stručný. Okrem
informácie o právnej veci vedenej pred ním, v súvislosti s ktorou podáva návrh na začatie
konania o súlade ústavnému súdu, obsahuje len informáciu o tom, že predmetný návrh
okresný súd podáva na podnet žalobcu, ďalej informáciu o tom, že okresný súd počas
konania dospel k záveru, že citované ustanovenie zákona o podpore obnoviteľných zdrojov
energie je v rozpore s ústavným právom strany konania na súdnu ochranu, a preto
uznesením č. k. 30 Cb 2/2016-176 z 13. októbra 2016 (ďalej len „uznesenie z 13. októbra
2016“) prerušil konanie a rozhodol sa iniciovať začatie konania pred ústavným súdom,
a napokon len konštatovanie, že podľa názoru okresného súdu je citované ustanovenie
zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie v rozpore s označenými ustanoveniami
ústavy a dodatkového protokolu. Na základe uvedeného okresný súd navrhuje, aby ústavný
súd vydal nález, ktorým vysloví, že ustanovenie § 4 ods. 3 zákona o podpore obnoviteľných
zdrojov energie nie je v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 20 ods. 1 a 4 a s čl. 35 ods. 1
ústavy a s čl. 1 dodatkového protokolu.
3. Z uznesenia z 13. októbra 2016 o prerušení konania až do právoplatného skončenia
konania na ústavnom súde, ktoré tvorí prílohu k návrhu, vyplýva, že predmetom
označeného konania je rozhodovanie o nároku žalobcu ( ,
, pozn.), ktorým sa proti žalovaným ( ,
, a , , pozn.)
domáha zaplatenia pohľadávky v sume 40 312,41 € s príslušenstvom. V uznesení
z 13. októbra 2016 okresný súd okrem iného uvádza, že v označenom konaní je „Zásadný
rozpor daný skutočnosťou, že žalobcovi nebolo jednoznačne zdôvodnené na základe akého
ustanovenia zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko
účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, patrí oprávnenie rozhodnúť o nemožnosti uplatnenia si podpory podľa Zákona
OZE pre rok 2015 ako aj skutočnosť, že zákon OZE spája s porušením ustanovenia § 4
ods. 2 závažné právne dôsledky, ktoré by pri extenzívnom výklade dotknutého ustanovenia
mohli de facto poprieť účel samotného zákona OZE, ktorým je podpora obnoviteľných
zdrojov energie, na základe týchto skutočnosti oprávnenému subjektu sú odopreté jeho
ústavné práva dané čl. 13 ods. 4, čl. 20 ods. 1 a 4 a s čl. 35 ods. 1 Ústavy... a čl. 1
Dodatkového protokolu...“.
4. Okresný súd adresoval ústavnému súdu návrh na vyslovenie nesúladu napadnutého
ustanovenia zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie s označenými ustanoveniami
ústavy a dodatkového protokolu, v súvislosti s rozhodovaním v uvedenej právnej veci, už aj
svojím skorším podaním doručeným ústavnému súdu 16. decembra 2016. Ústavný súd
uznesením č. k. PL. ÚS 3/2017-5 z 1. februára 2017 rozhodol, že návrh okresného súdu
odmieta pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
II.
5. Podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov
s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas
Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom
ustanoveným zákonom.
6. Podľa čl. 144 ods. 2 ústavy ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny
predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci,
odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu,
konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Právny názor
ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd záväzný.
7. Podľa čl. 130 ods. 1 písm. d) ústavy ústavný súd začne konanie, ak podá návrh na
začatie konania súd. Podľa § 18 ods. 1 písm. d) zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) ústavný súd začne konanie, ak návrh podá súd v súvislosti so svojou rozhodovacou
činnosťou, pričom súdom podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde sa podľa
§ 19 zákona o ústavnom súde rozumie príslušný senát alebo samosudca. Podľa § 37 ods. 1
zákona o ústavnom súde ak osoby uvedené v § 18 ods. 1 písm. a) až g) dospejú k názoru,
že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade s právnym predpisom vyššej právnej
sily alebo s medzinárodnou zmluvou, môžu podať ústavnému súdu návrh na začatie
konania.
8. Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie
sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
9. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
10. Vychádzajúc z citovaných právnych noriem ústavný súd opakovane judikuje,
že každý návrh na začatie konania pred ústavným súdom musí bez výnimky spĺňať
všeobecné náležitosti návrhu, a to náležitosti týkajúce sa formy návrhu, ako aj jeho obsahu
(III. ÚS 349/2015). Pokiaľ ide o obsahové náležitosti, podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom
súde každý návrh na začatie konania pred ústavným súdom musí obsahovať, akej veci
sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa
navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Podľa § 20 ods. 4 zákona
o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov
výslovne uvedených v tomto zákone.
11. Jednou z neoddeliteľných súčastí každého návrhu na začatie konania
pred ústavným súdom (vrátane návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov) je
podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde jeho odôvodnenie (m. m. PL. ÚS 9/2012,
PL. ÚS 1/2014, PL. ÚS 7/2014). Odôvodnenie návrhu na začatie konania pred ústavným
súdom musí byť pritom obsiahnuté priamo v samotnom návrhu. Nemožno zaň považovať
iné odôvodnenie ako to, ktoré je obsiahnuté priamo v návrhu na začatie konania pred
ústavným súdom (m. m. PL. ÚS 46/2015). Ústavný súd už mnohokrát vo svojej doterajšej
judikatúre uviedol, že návrh na začatie konania, ktorý neobsahuje kvalifikované
odôvodnenie, nespĺňa podstatnú náležitosť ustanovenú v § 20 ods. 1 zákona o ústavnom
súde (IV. ÚS 359/08).
12. Okresný súd v návrhu na začatie konania len konštatuje, že ustanovenie § 4 ods. 3
zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie je v rozpore s označenými ustanoveniami
ústavy a dodatkového protokolu, avšak bez toho, aby uviedol konkrétne dôvody, pre ktoré
sa domnieva, resp. ktoré by signalizovali, že tomu tak je, a to osobitne vo vzťahu k všetkým
ustanoveniam ústavy a dodatkového protokolu, s ktorými napadnutý právny predpis podľa
jeho názoru nie je v súlade. Návrh okresného súdu na začatie konania takéto odôvodnenie
neobsahuje, t. j. jeho súčasťou nie je zákonom predpísaná podstatná obsahová náležitosť,
ktorá by svojou relevanciou aspoň signalizovala, že § 4 ods. 3 zákona o podpore
obnoviteľných zdrojov energie nie je v súlade s označenými ustanoveniami ústavy
a dodatkového protokolu. Návrh okresného súdu tak nespĺňa ani základné ústavno-právne
požiadavky, ktoré by ústavnému súdu umožnili sa ním po jeho prijatí na ďalšie konanie
meritórne zaoberať.
13. Navrhovateľ musí v návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov
nielen označiť predpis, ktorého nesúlad s právnym predpisom vyššej právnej sily namieta,
s vyjadrením, či navrhovateľ napáda predpis v celom rozsahu alebo v jeho časti, prípadne
v jednotlivom ustanovení, a predpis vyššej právnej sily, jeho časť alebo jednotlivé
ustanovenie alebo označenie medzinárodnej zmluvy, jej časti alebo jednotlivého
ustanovenia, s ktorým napadnutý predpis podľa navrhovateľa nie je v súlade (§ 37 ods. 3
zákona o ústavnom súde), ale rovnako musí v návrhu na začatie konania uviesť, z akých
dôvodov podľa neho predpis nižšej právnej sily nie je v súlade s predpisom vyššej právnej
sily. Odôvodnenie je jedným z esenciálnych predpokladov kvalifikovaného návrhu
na začatie konania podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Nedostatok právne
relevantného odôvodnenia návrhu na začatie konania má vo vzťahu k namietanému
nesúladu významné procesné dôsledky, pretože ústavný súd bez splnenia
uvedenej podmienky o návrhu navrhovateľa uvedenom v petite nemôže rozhodovať
(m. m. napr. III. ÚS 149/04, IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05, IV. ÚS 279/07,
III. ÚS 206/2010, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 131/2012, III. ÚS 26/2016 a iné).
14. Ústavný súd považuje za vhodné napokon poznamenať aj to, že okresný súd
v návrhu na začatie konania uvádza, že dospel k záveru, že napadnuté ustanovenie zákona
o podpore obnoviteľných zdrojov energie je v rozpore, okrem v petite návrhu označených
ustanovení ústavy a dodatkového protokolu, aj s ústavným právom strany konania na súdnu
ochranu, ktoré garantujú čl. 46 a nasl. ústavy (pozn.), avšak bez toho, aby napadnuté
ustanovenie zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie navrhol vyhlásiť za
nesúladné s predmetnými článkami ústavy, resp. s ich určitým(-i) konkrétne označeným(-i)
odsekom(-mi) aj v samotnom petite návrhu na začatie konania.
15. Podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom
na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania sa vzťahuje
zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa navrhovateľ domáha. Ústavný súd teda
môže rozhodnúť len o tom, čoho sa navrhovateľ domáha v petite svojho návrhu. Tvrdenia
o nesúlade napadnutých ustanovení právneho predpisu s inými ustanoveniami ústavy alebo
kvalifikovaných medzinárodných zmlúv, ktoré navrhovateľ uvádza iba v texte návrhu
(v jeho odôvodnení) a neuvádza ich aj v samotnom petite návrhu, možno podľa
názoru ústavného súdu považovať iba za súčasť argumentácie navrhovateľa
(m. m. II. ÚS 475/2010, III. ÚS 149/04, III. ÚS 235/05, II. ÚS 65/07).
16. Ústavný súd opätovne vyslovuje poľutovanie nad tým, že takýto nekvalifikovaný
návrh na začatie konania mu bol doručený všeobecným súdom, a to aj napriek tomu,
že ústavný súd už jeho prechádzajúci návrh v tej istej veci svojím uznesením
č. k. PL. ÚS 3/2017-5 z 1. februára 2017 odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí, a to práve z dôvodu absencie jeho odôvodnenia, a na túto podstatnú obsahovú
náležitosť návrhu na začatie konania okresný súd už výslovne upozornil.
17. Okrem toho nebolo možné opomenúť, že ústavný súd nálezom
č. k. PL. ÚS 50/2015-148 z 22. marca 2017 nevyhovel návrhu skupiny 40 poslancov
Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy
domáhali vyslovenia nesúladu § 4 ods. 3 zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie
s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 20 ods. 1 a 4 a s čl. 35 ods. 1 ústavy a čl. 1 dodatkového
protokolu. Týmto nálezom tak bolo o nesúlade toho istého ustanovenia zákona o podpore
obnoviteľných zdrojov energie s tými istými článkami ústavy a článkom dodatkového
protokolu, ako namietal okresný súd, už nateraz právoplatne rozhodnuté.
18. Na základe uvedeného ústavný súd návrh navrhovateľa pri predbežnom
prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol nielen pre nesplnenie
zákonom predpísaných náležitostí, ale aj pre neprípustnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. júna 2017