Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 360/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. júna 2017 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosti súdneho

exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Záhradnícka 60, Bratislava, zastúpeného

advokátom doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., Advokátska kancelária Fridrich

Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, vedené pod sp. zn. a sp. zn.

vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1

a , práva podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava

V sp. zn. zo 17. marca 2017 () a uznesením Okresného súdu

Bratislava V sp. zn. z 5. apríla 2017 () a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., vedené pod sp. zn.

a sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej

vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 5. mája 2017

() a 10. mája 2017 () doručené sťažnosti súdneho exekútora

JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. (ďalej len „sťažovateľ“), vedené pod sp. zn.

a sp. zn. vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 20

ods. 1 a (ďalej len „“), práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

zo 17. marca 2017 () a uznesením okresného súdu sp. zn.

z 5. apríla 2017 () (spolu ďalej len „napadnuté uznesenia“).

Z obsahu sťažností a ich príloh vyplýva, že okresný súd napadnutými uzneseniami

uložil sťažovateľovi ako súdnemu exekútorovi povinnosť úhrady súdneho poplatku

za spravovanie hromadných podaní (žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

a dodatkov), a to v sume 38 eur a 44 eur.

Podľa sťažovateľa okresný súd napadnutými uzneseniami porušil ním označené

ústavné práva, keďže svoje rozhodnutia formuloval na základe nesprávneho právneho

posúdenia veci a s použitím chybnej aplikácie a interpretácie práva a osobitne aplikácie

protiústavnej úpravy bez toho, aby vyvolal konanie na potvrdenie domnienky o ústavnosti,

ktorá je však vyvrátiteľná rozhodnutím o abstraktnej kontrole ústavnosti. Podľa sťažovateľa

povinnosť úhrady poplatku za úkony súdu, tak ako bola stanovená okresným súdom

v napadnutých uzneseniach, nemožno sťažovateľovi uložiť. Podľa sťažovateľa súdnemu

exekútorovi nie je možné uložiť súdny poplatok za spracovanie hromadného

podania, pretože nie je uvedený ako poplatník v zmysle zákona Slovenskej národnej rady

č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení

neskorších predpisov. Podľa názoru sťažovateľa v exekučnom konaní platí súdny poplatok

iba oprávnený a nikto iný. Sťažovateľ dôvodí, že exekútor v prípade podania žiadosti

o vydanie poverenia sleduje len záujmy oprávneného.

Sťažovateľ navrhol vydať nález, ktorým vysloví, že okresný súd napadnutými

uzneseniami porušil ním označené ústavné práva, zruší napadnuté uznesenia okresného

súdu a prikáže okresnému súdu uhradiť sťažovateľovi trovy konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,

ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý

je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením

alebo iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto

možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po jej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. , , ,

).

II.1 K spojeniu vecí na spoločné konanie (bod 1 výroku tohto uznesenia)

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak

a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane

ustanovenia (ďalej len „“).

V zmysle v záujme hospodárnosti konania súd spojí na spoločné

konanie také veci, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých strán. nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak

v súlade s citovaným možno v konaní o sťažnosti

podľa použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia,

z ktorého je nepochybná právna a skutková súvislosť týchto sťažností, ako aj na totožnosť

v osobe sťažovateľa rozhodol ústavný súd, uplatniac citované právne normy, tak, ako to je

uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

III.

Bez potreby citácie odôvodnenia napadnutých uznesení alebo uvádzania

doktrinálnych záverov k označeným ústavným právam sťažovateľa ústavný súd konštatuje,

že sťažnosti je potrebné odmietnuť pri ich predbežnom prerokovaní, a to z týchto dôvodov:

Ústavný súd už v minulosti opakovane pri sťažnostiach sťažovateľa, ktorými sa

obracal na ústavný súd, judikoval, že súdny exekútor má pri výkone exekučnej činnosti

postavenie verejného činiteľa. Tento status mu priznáva Exekučný poriadok, ktorý

v ustanovení § 2 ods. 1 ustanovuje, že exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou

na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov. Podľa ustanovenia § 5 Exekučného

poriadku má exekútor pri výkone exekučnej činnosti, vykonávanie ktorej je výkonom

verejnej moci, postavenie verejného činiteľa. Z uvedeného vyplýva, že právnou úpravou

v Exekučnom poriadku preniesol štát časť výkonu svojej moci – špecificky moci súdnej,

ktorej súčasťou je aj konanie vykonávacie – na súdnych exekútorov. Nimi sú síce fyzické

osoby, avšak táto skutočnosť má význam len právne technicky či organizačne

inštitucionálny. Z hľadiska funkcionálneho vykonávajú tieto osoby štátnu moc, resp. moc

súdnu. Preto ak súdny exekútor vykonáva funkcie, ktoré by inak bol povinný vykonávať

štát, resp. súd, je pri výkone zverenej štátnej moci povinný rešpektovať a dbať na základné

práva tých osôb, vo vzťahu ku ktorým prenesenú štátnu moc vykonáva; rovnako tak

pre tieto osoby musí platiť rovnaký štandard ochrany ich základných práv ako v konaní pred

súdmi (rovnaké závery vo veciach sťažovateľa porovnaj v ,

, , , , ,

, , ).

Podľa § 35 ods. 1 Exekučného poriadku [účinného od 1. apríla 2017, t. j. platného

a účinného v čase rozhodovania okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn.

z 5. apríla 2017 ()] do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je

účastníkom konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi

konania oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto

postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom

konania je aj exekútor.

Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku [účinného do 31. marca 2017, t. j. platného

a účinného v čase rozhodovania okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn.

zo 17. marca 2017 ()] účastníkmi konania sú oprávnený

a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie

priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania

je aj poverený exekútor.

Z citovanej definície účastníkov exekučného konania vyplýva, že súdny exekútor

je účastníkom konania len vtedy, ak exekučný súd rozhoduje o trovách exekúcie.

Z uvedeného vyplýva, že súdny exekútor nemá aktívnu legitimáciu na podanie

sťažnosti ústavnému súdu proti rozhodnutiu, ktorým exekučný súd rozhodol v rámci

rozhodovania o vydaní poverenia na vykonania exekúcie o uložení povinnosti uhradiť

súdny poplatok za spracovanie hromadných podaní podaných súdnym exekútorom.

V takomto prípade súdny exekútor ako súčasť súdnej moci nie je nositeľom žiadnych

základných práv, a to ani v záujme ochrany účastníka exekučného konania (oprávneného).

Sťažovateľ nemal v namietaných konaniach pred okresným súdom, výsledkom ktorých sú

napadnuté uznesenia, postavenie účastníka konania, a teda nie je oprávnenou osobou

na podanie sťažnosti podľa .

Keďže porušenie označených ústavných práv v napadnutých uzneseniach

pred ústavným súdom namietala osoba odlišná od účastníka týchto súdnych konaní, ústavný

súd pri predbežnom prerokovaní sťažností tieto odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako podané zjavne neoprávnenou osobou.

Ústavný súd vzhľadom na hodnotu sporov pred okresným súdom (spolu 82 eur)

konštatuje, že ide o prípad posudzovaný ako tzv. bagateľná vec, kde vzhľadom na konkrétne

okolnosti prípadov už samotný predmet sporov v predmetných konaniach zakladá

z hľadiska doterajšej judikatúry ústavného súdu (porov. najmä , ako

aj , , , ) dôvod

na odmietnutie sťažností pri ich predbežnom prerokovaní z dôvodu ich zjavnej

neopodstatnenosti.

Opodstatnenosť sťažnosti podľa vo veciach bagateľných

prichádza totiž do úvahy iba v prípadoch extrémneho vybočenia zo štandardov, ktoré sú

pre postupy zisťovania skutkového základu sporu a pre jeho právne posúdenie esenciálne

(porov. ), resp. v prípadoch, ak pôjde o intenzitu zásahu kolidujúcu

s podstatou a zmyslom základných práv a slobôd (porov. nález Ústavného súdu Českej

republiky , bod 27).

Takéto vybočenie zo štandardov riadneho súdneho konania, resp. intenzitu zásahu

kolidujúcu s podstatou a zmyslom základných práv a slobôd ústavný súd navyše

v napadnutých uzneseniach vzhľadom na predmet rozhodovania okresného súdu

(súdny poplatok za spracovanie hromadných podaní) nenašiel.

Uvedená hodnota sporov pred všeobecnými súdmi, ako aj predmet sporov

pred okresným súdom tak signalizujú zjavnú neopodstatnenosť sťažností z dôvodu

bagateľnosti vecí. Sťažnosti sťažovateľa je tak potrebné odmietnuť podľa § 25 ods. 2

aj z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd o sťažnostiach sťažovateľa

rozhodol podľa tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. júna 2017