Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 501/2017
PDF · 204.2 KB
No categories available
II. ÚS 501/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. augusta 2017 v senáte
zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa
Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,
; , ; ,
; , , ;
, , , a , ,
, zastúpených advokátkou JUDr. Janou Briškovou Dominovou, Advokátska
kancelária, Kukučínova 8, Piešťany, vo veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní
vedenom pod sp. zn. 5 C 116/2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť , , ,
, , , a ,
, o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. februára
2016 doručená sťažnosť , , ,
, , , a ,
(ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
2. Zo sťažnosti vyplynulo najmä, že:
«... Dňa 19.07.2012 podali sťažovatelia na Okresnom súde Piešťany Žalobu
o určenie vlastníckeho práva (ďalej len „Žaloba“). V Žalobe boli riadne označení nielen
všetci žalobcovia (sťažovatelia), ale taktiež aj všetci žalovaní a zároveň boli pripojené
všetky žalobcami označené dôkazy.
Následne dňa 09.11.2012 podali sťažovatelia na príslušný Okresný súd Piešťany
Návrh na vstup účastníkov do konania na strane žalovaných, Zaslanie listinných dôkazov,
nakoľko po podaní Žaloby z vlastnej vyhľadávacej činnosti zistili, že niektorí zo žalovaných
zomreli, a preto zmenili okruh žalovaných, pričom súdu zároveň k uvedenému doložili
aj príslušné rozhodnutia vydané v dedičských konaniach po týchto zomrelých.
Následne dňa 25.02.2013 doložili sťažovatelia príslušnému súdu ďalšie listiny
preukazujúce pasívnu legitimáciu navrhnutých žalovaných v konaní, pričom zároveň súd
požiadali o urýchlené konanie vo veci, nakoľko od podania žaloby uplynulo v tom čase
už viac ako 7 mesiacov, ako aj vzhľadom na vysoký vek a zlý zdravotný stav viacerých
účastníkov konania.
Nakoľko Okresný súd Piešťany od podania Žaloby ani po uplynutí viac ako dva a pol
roka vo veci nekonal a nenariadil pojednávanie, a to ani napriek urgencii zo strany
žalobcov, podali žalobcovia dňa 23.02.2015 Sťažnosť žalobcov na postup Okresného súdu
Piešťany, ktorým spôsobuje zbytočné prieťahy v konaní (ďalej len „sťažnosť 1“).
Následne dňa 30.03.2015 bolo sťažovateľom doručené Upovedomenie o spôsobe
vybavenia sťažnosti, v ktorom predsedníčka súdu uviedla,
že za účelom prešetrenia sťažnosti nahliadla do príslušného súdneho spisu, a tiež si
vyžiadala vyjadrenie zákonnej sudkyne. Ďalej uviedla, že dlhšie časové intervaly medzi
jednotlivými úkonmi súdu sú spôsobené objektívnymi okolnosťami ako je neúmerná
zaťaženosť tunajšieho súdu, pričom vzhľadom na uvedené posúdila sťažnosť ako čiastočne
opodstatnenú, pričom predsedníčka vo veci neprijala žiadne opatrenia. (...)
Vzhľadom na vyššie uvedené, keď súd následne ani po viac ako troch rokoch,
napriek urgenciám a sťažnosti na postup súdu zo strany žalobcov, nepostupoval vo veci
riadne a bez prieťahov, dňa 05.11.2015 podali žalobcovia Opätovnú sťažnosť žalobcov na
postup Okresného súdu Piešťany, ktorým spôsobuje zbytočné prieťahy v konaní (ďalej len
„sťažnosť 2“).
Dňa 04.12.2015 bolo právnej zástupkyni žalobcov doručené Upovedomenie
o spôsobe vybavenia sťažnosti, v ktorom predsedníčka súdu opätovne uznala sťažnosť
žalobcov za z časti opodstatnenú, nakoľko medzi jednotlivými úkonmi súdu sú dlhšie časové
intervaly. Predsedníčka iné opatrenia vo veci opätovne nevykonala.
V súvislosti s vyššie uvedeným sú sťažovatelia toho názoru, že ich sťažnosti neboli
riadne vybavené, nakoľko sa v upovedomeniach opätovne uvádza, že sú z časti
opodstatnené (čiastočne opodstatnené), pričom zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov takýto termín nepozná. Bez
konštatovania dôvodnosti, resp. bezdôvodnosti sťažnosti a bez prijatia potrebných opatrení
nepovažujeme konanie predsedníčky súdu za riadne vybavenia sťažností, a preto dňa
16.12.2015 bola na Krajský súd v Trnave podaná Žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti
(ďalej len „Žiadosť“).
Dňa 14.01.2016 bola právnej zástupkyni žalobcov doručená Odpoveď na Žiadosť
od predsedu Krajského súdu v Trnave (ďalej len „Odpoveď“).
Z obsahu Odpovede vyplýva, že po podaní Žaloby dňa 19.07.2012 vyššia súdna
úradníčka dala dňa 24.07.2012 úpravu na doručenie návrhu a príloh. Uvedená úprava bola
kanceláriou realizovaná až 22.10.2012, čo je prakticky 3 mesiace od úpravy a už len túto
skutočnosť treba považovať za zbytočný prieťah v konaní. Od októbra 2012 do júna 2013
nebol urobený zo strany súdu žiadny úkon, t. j. 7 mesiacov. Posledným úkonom v roku 2013
bola úprava pre kanceláriu za účelom zaslania obsahu zásielky z č. l. 103
na adresu uvedenú na č. l. 104, a to dňa 04.06.2013 a následne ďalší úkon súdu bol
až 08.08.2014, t. j. po 14 mesiacoch, keď sudkyňa 08.08.2014 predložila vec VSÚ
na preverenie doručenia Žaloby všetkým odporcom s výzvou či súhlasia so spoločným
zástupcom.
Predseda Krajského súdu v Trnave ďalej vo svojej odpovedi uviedol, že aj napriek
tomu, že ide o veľa účastníkov, je potrebné dať za pravdu právnej zástupkyni žalobcov,
že doba 3 roky, kde stále prebiehajú len procesné úkony s doručovaním a ustálením
účastníkov konania, je pridlhá, a z chronológie úkonom okresného súdu je zrejmé, že súd
ani nekonal plynulo, keď napr. nekonal od 04.06.2013 do 08.08.2014 prakticky
14 mesiacov. S predmetnou Odpoveďou sa v celom rozsahu stotožňujeme. (...)
Vzhľadom na vyššie uvedené sa sťažovatelia dôvodne domnievajú, že postupom
Okresného súdu Piešťany bolo porušené ich základné právo na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa či. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, ako aj ich právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 Ústavy
Slovenskej republiky, na ktorý nadväzuje zákonná úprava § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. (...)
Vzhľadom na celkovú dĺžku predmetného konania vedeného pred Okresným súdom
Piešťany s poukazom na skutočnosť, že nejde o vec po skutkovej či právnej stránke zložitú,
domáhajú sa sťažovatelia primeraného finančného zadosťučinenia, a to každý v rozsahu
300,- € (slovom: tristo eur).
Sťažovatelia sa primeraného finančného zadosťučinenia domáhajú najmä z dôvodu,
že konaním, resp. nekonaním zo strany Okresného súdu Piešťany sa dlhodobo, už viac ako
tri a pol roka, nachádzajú v stave právnej neistoty, pričom tento stav nepriaznivo vplýva
na ich vzájomné vzťahy ako podielových spoluvlastníkov nehnuteľností, keďže napriek
snahe sťažovateľov do dnešného dna nebolo pre zbytočné prieťahy podielové
spoluvlastníctvo vyporiadané.
V súlade s vyššie uvedeným navrhujeme, aby Ústavný súd Slovenskej republiky vydal
tento nález:
1. Základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie ich záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 5C/116/2012
porušené bolo.
2. Okresnému súdu Piešťany sa v konaní vedenom pod sp. zn. 5C/116/2012 prikazuje
konať bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľom sa priznáva každému primerané finančné zadosťučinenie vo výške
300,- € (slovom: tristo eur), ktoré je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť im do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Piešťany je povinný uhradiť sťažovateľom trovy právneho zastúpenia
vo výške 1018,16 € (slovom: jedentisícosemnásť eur šestnásť centov) na účet ich právnej
zástupkyne do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia. (...)»
II.
3. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
4. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom
prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,
reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný
súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad
a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (I. ÚS 117/05, I. ÚS 225/05).
5. Sťažovatelia namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Okresného súdu
Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 116/2012.
6. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto
v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).
Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru,
že účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu
právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu
(napr. II. ÚS 26/95).
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu sa otázka, či v konkrétnom prípade
bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet
sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.
I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02).
7. Vychádzajúc zo sťažnosti, z jej príloh, ako aj zo zapožičaného spisu okresného
súdu sp. zn. 5 C 116/2012 ústavný súd konštatuje, že napadnuté konanie sa začalo
doručením žalobného návrhu okresnému súdu 19. júla 2012 a 17. januára 2017
bol uznesením okresného súdu č. k. 5 C 116/2012-187 schválený súdny zmier.
8. Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že „Okresný súd Piešťany uznesením č. k.
5 C 116/2012-187, ktoré bolo vyhlásené na pojednávaní 19. januára 2017, schválil zmier
medzi stranami sporu, žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania a žalobcovi
vrátil súdny poplatok (pozri opravné uznesenie č. k. 5 C 116/2012-203).“. Sťažovatelia
doručili predmetnú sťažnosť ústavnému súdu 19. februára 2017.
9. Ako už bolo uvedené, podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou,
účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu
právnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy,
ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte
trvalo (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase, keď došla sťažnosť
ústavnému súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný
súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde)
bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie (II. ÚS 139/02).
10. Ústavný súd poznamenáva, že účastníci konania uzavretím súdneho zmieru
uplatnia svoje ústavné právo na autonómiu vôle strán, a ak je návrh na uzavretie súdneho
zmieru v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 148 Civilného súdneho
poriadku), súd nemá inú zákonnú možnosť, než súdny zmier schváliť (mutatis mutandis
I. ÚS 59/00). Podľa názoru ústavného súdu sa takýmto procesným úkonom účastníkov
konania v zásade mení aj záujem o odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa účastníci
nachádzali počas súdneho konania pred týmto procesným úkonom. Je síce pravdou,
že právnu istotu vytvára až právoplatné rozhodnutie súdu, avšak v tomto prípade
rozhodnutie o uzavretí zmieru bolo schválené 17. januára 2017 a verejne vyhlásené
na pojednávaní 19. januára 2017. Sťažovatelia sa napriek tomu na ústavný súd obrátili
so svojou sťažnosťou až podaním zo 16. februára 2017, t. j. v čase, keď porušenie
označeného základného práva na súde, ktorý označili za účastníka konania, už netrvalo
a konanie o ich sťažnosti pred ústavným súdom nebolo spôsobilé naplniť účel ochrany,
ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k právu na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (mutatis mutandis I. ÚS 6/03).
Vzhľadom na uvedené skutočnosti, a pretože sťažovatelia sa v predmetnej veci
domáhali ochrany svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru v čase, keď v označenom konaní pred okresným súdom namietané porušenie práv
už netrvalo, a teda bola odstránená ich právna neistota, ich sťažnosť bolo treba odmietnuť
pre jej zjavnú neopodstatnenosť.
11. Nad rámec uvedeného ústavný súd zistil, že hoci v danej veci nebol postup
okresného súdu pred schválením súdneho zmieru bez prieťahov, nemožno ho s ohľadom
na konkrétne okolnosti prípadu a účel základného práva zaručeného v citovaných článkoch
ústavy a dohovoru považovať bez ďalšieho za porušenie označených práv sťažovateľov.
2. Napadnuté konanie „o určenie vlastníctva“, v ktorom 7 žalobcov (sťažovatelia)
žalovalo 26 žalovaných, trvalo pred okresným súdom štyri a pol roka. Vzhľadom na počet
účastníkov konania vec vykazuje skutkovo určitú mieru zložitosti, keďže žalobu bolo treba
upresňovať, pretože došlo k úmrtiam účastníkov konania už aj pred podaním žaloby,
ale aj po podaní žalobného návrhu (napr. Patta proti Českej republike, rozsudok Európskeho
súdu pre ľudské práva č. 12605/02).
Počas napadnutého konania vyšlo najavo, že žalovaná v 17. rade (
) a žalovaná v 25. rade ( ) zomreli ešte pred začatím konania,
preto musel okresný súd proti nim konanie zastaviť a pripustiť do konania dedičov. Neskôr
v priebehu konania zomrela žalovaná v 26. rade ( ), rovnako sa musel upraviť
okruh dedičov a pokračovalo sa dedičom poručiteľky po vydaní osvedčenia o dedičstve
(sp. zn. 6 D 161/2015 z 2. decembra 2015.). Pre uvedené skutočnosti sa napadnuté konanie
predĺžilo, avšak ústavný súd tieto skutočnosti nemohol pripísať na vrub okresnému súdu,
pretože sa odstraňovali vady žalobného návrhu, a to bolo tiež dôvodom, prečo sa viac rokov
vykonávali iba procesné úkony v napadnutom konaní.
13. Ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru (napr. I. ÚS 46/01,
II. ÚS 57/01, I. ÚS 66/02), podľa ktorej nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má
nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy. Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48
ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým
materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí
vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako
„zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00). Ústavný súd
už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci
aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr.
14. Z obsahu sťažnosti podanej ústavnému súdu a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia
pred jej podaním opakovane využili možnosť postupu podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o súdoch“) a podal sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú predsedovi
okresného súdu.
Ústavný súd konštatuje, že využitie právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mali
sťažovatelia právo podľa citovaného zákonného ustanovenia zákona o súdoch,
sa v okolnostiach posudzovanej veci prejavil ako účinný prostriedok nápravy, ktorý mali
k dispozícii a úspešne ho aj využili ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.
Po prešetrení vybavenia sťažnosti predsedom Krajského súdu v Trnave z 8. januára 2016,
ktorý uznal dôvodnosť sťažnosti, okresný súd už plynulo vykonával úkony smerujúce
k rozhodnutiu veci a napokon 17. januára 2017 bol schválený súdny zmier, ktorý
aj nadobudol právoplatnosť, hoci je fakt, že okresný súd schválený zmier musel ešte
upresniť opravným uznesením okresného súdu č. k. 5 C 116/2012-203.
Skutočnosť, že orgán štátnej správy súdu uzná sťažnosť na prieťahy za dôvodnú,
nemusí viesť bez ďalšieho k prijatiu v nadväznosti na to podanej sťažnosti podľa čl. 127
ústavy na ďalšie konanie, pretože ústavný súd, pridržiavajúc sa doterajšej stabilizovanej
judikatúry, považuje za potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový priestor na prijatie
opatrení pre účely nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného jeho
nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou (IV. ÚS 78/07, IV. ÚS 59/08).
Postup okresného súdu v napadnutom konaní nebol bez prieťahov (čomu nasvedčuje
aj odpoveď predsedu krajského súdu sp. zn. Spr 738/15 z 8. januára 2016), avšak po využití
účinných prostriedkov nápravy sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré
by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru.
15. S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade s doterajšou rozhodovacou
činnosťou preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup okresného súdu
v napadnutom konaní po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie kvalifikovať ako
porušenie základného práva sťažovateľov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto sťažnosť sťažovateľov podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. augusta 2017