Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 501/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. augusta 2017 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa

Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,

; , ; ,

; , , ;

, , , a , ,

, zastúpených advokátkou JUDr. Janou Briškovou Dominovou, Advokátska

kancelária, Kukučínova 8, Piešťany, vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť , , ,

, , , a ,

, o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. februára

2016 doručená sťažnosť , , ,

, , , a ,

(ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

.

2. Zo sťažnosti vyplynulo najmä, že:

«... Dňa 19.07.2012 podali sťažovatelia na Okresnom súde Piešťany Žalobu

o určenie vlastníckeho práva (ďalej len „Žaloba“). V Žalobe boli riadne označení nielen

všetci žalobcovia (sťažovatelia), ale taktiež aj všetci žalovaní a zároveň boli pripojené

všetky žalobcami označené dôkazy.

Následne dňa 09.11.2012 podali sťažovatelia na príslušný Okresný súd Piešťany

Návrh na vstup účastníkov do konania na strane žalovaných, Zaslanie listinných dôkazov,

nakoľko po podaní Žaloby z vlastnej vyhľadávacej činnosti zistili, že niektorí zo žalovaných

zomreli, a preto zmenili okruh žalovaných, pričom súdu zároveň k uvedenému doložili

aj príslušné rozhodnutia vydané v dedičských konaniach po týchto zomrelých.

Následne dňa 25.02.2013 doložili sťažovatelia príslušnému súdu ďalšie listiny

preukazujúce pasívnu legitimáciu navrhnutých žalovaných v konaní, pričom zároveň súd

požiadali o urýchlené konanie vo veci, nakoľko od podania žaloby uplynulo v tom čase

už viac ako 7 mesiacov, ako aj vzhľadom na vysoký vek a zlý zdravotný stav viacerých

účastníkov konania.

Nakoľko Okresný súd Piešťany od podania Žaloby ani po uplynutí viac ako dva a pol

roka vo veci nekonal a nenariadil pojednávanie, a to ani napriek urgencii zo strany

žalobcov, podali žalobcovia dňa 23.02.2015 Sťažnosť žalobcov na postup Okresného súdu

Piešťany, ktorým spôsobuje zbytočné prieťahy v konaní (ďalej len „sťažnosť 1“).

Následne dňa 30.03.2015 bolo sťažovateľom doručené Upovedomenie o spôsobe

vybavenia sťažnosti, v ktorom predsedníčka súdu uviedla,

že za účelom prešetrenia sťažnosti nahliadla do príslušného súdneho spisu, a tiež si

vyžiadala vyjadrenie zákonnej sudkyne. Ďalej uviedla, že dlhšie časové intervaly medzi

jednotlivými úkonmi súdu sú spôsobené objektívnymi okolnosťami ako je neúmerná

zaťaženosť tunajšieho súdu, pričom vzhľadom na uvedené posúdila sťažnosť ako čiastočne

opodstatnenú, pričom predsedníčka vo veci neprijala žiadne opatrenia. (...)

Vzhľadom na vyššie uvedené, keď súd následne ani po viac ako troch rokoch,

napriek urgenciám a sťažnosti na postup súdu zo strany žalobcov, nepostupoval vo veci

riadne a bez prieťahov, dňa 05.11.2015 podali žalobcovia Opätovnú sťažnosť žalobcov na

postup Okresného súdu Piešťany, ktorým spôsobuje zbytočné prieťahy v konaní (ďalej len

„sťažnosť 2“).

Dňa 04.12.2015 bolo právnej zástupkyni žalobcov doručené Upovedomenie

o spôsobe vybavenia sťažnosti, v ktorom predsedníčka súdu opätovne uznala sťažnosť

žalobcov za z časti opodstatnenú, nakoľko medzi jednotlivými úkonmi súdu sú dlhšie časové

intervaly. Predsedníčka iné opatrenia vo veci opätovne nevykonala.

V súvislosti s vyššie uvedeným sú sťažovatelia toho názoru, že ich sťažnosti neboli

riadne vybavené, nakoľko sa v upovedomeniach opätovne uvádza, že sú z časti

opodstatnené (čiastočne opodstatnené), pričom o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov takýto termín nepozná. Bez

konštatovania dôvodnosti, resp. bezdôvodnosti sťažnosti a bez prijatia potrebných opatrení

nepovažujeme konanie predsedníčky súdu za riadne vybavenia sťažností, a preto dňa

16.12.2015 bola na Krajský súd v Trnave podaná Žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti

(ďalej len „Žiadosť“).

Dňa 14.01.2016 bola právnej zástupkyni žalobcov doručená Odpoveď na Žiadosť

od predsedu Krajského súdu v Trnave (ďalej len „Odpoveď“).

Z obsahu Odpovede vyplýva, že po podaní Žaloby dňa 19.07.2012 vyššia súdna

úradníčka dala dňa 24.07.2012 úpravu na doručenie návrhu a príloh. Uvedená úprava bola

kanceláriou realizovaná až 22.10.2012, čo je prakticky 3 mesiace od úpravy a už len túto

skutočnosť treba považovať za zbytočný prieťah v konaní. Od októbra 2012 do júna 2013

nebol urobený zo strany súdu žiadny úkon, t. j. 7 mesiacov. Posledným úkonom v roku 2013

bola úprava pre kanceláriu za účelom zaslania obsahu zásielky z č. l. 103

na adresu uvedenú na č. l. 104, a to dňa 04.06.2013 a následne ďalší úkon súdu bol

až 08.08.2014, t. j. po 14 mesiacoch, keď sudkyňa 08.08.2014 predložila vec VSÚ

na preverenie doručenia Žaloby všetkým odporcom s výzvou či súhlasia so spoločným

zástupcom.

Predseda Krajského súdu v Trnave ďalej vo svojej odpovedi uviedol, že aj napriek

tomu, že ide o veľa účastníkov, je potrebné dať za pravdu právnej zástupkyni žalobcov,

že doba 3 roky, kde stále prebiehajú len procesné úkony s doručovaním a ustálením

účastníkov konania, je pridlhá, a z chronológie úkonom okresného súdu je zrejmé, že súd

ani nekonal plynulo, keď napr. nekonal od 04.06.2013 do 08.08.2014 prakticky

14 mesiacov. S predmetnou Odpoveďou sa v celom rozsahu stotožňujeme. (...)

Vzhľadom na vyššie uvedené sa sťažovatelia dôvodne domnievajú, že postupom

Okresného súdu Piešťany bolo porušené ich základné právo na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa či. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, ako aj ich právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Slovenskej republiky, na ktorý nadväzuje zákonná úprava

Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. (...)

Vzhľadom na celkovú dĺžku predmetného konania vedeného pred Okresným súdom

Piešťany s poukazom na skutočnosť, že nejde o vec po skutkovej či právnej stránke zložitú,

domáhajú sa sťažovatelia primeraného finančného zadosťučinenia, a to každý v rozsahu

300,- € (slovom: tristo eur).

Sťažovatelia sa primeraného finančného zadosťučinenia domáhajú najmä z dôvodu,

že konaním, resp. nekonaním zo strany Okresného súdu Piešťany sa dlhodobo, už viac ako

tri a pol roka, nachádzajú v stave právnej neistoty, pričom tento stav nepriaznivo vplýva

na ich vzájomné vzťahy ako podielových spoluvlastníkov nehnuteľností, keďže napriek

snahe sťažovateľov do dnešného dna nebolo pre zbytočné prieťahy podielové

spoluvlastníctvo vyporiadané.

V súlade s vyššie uvedeným navrhujeme, aby Ústavný súd Slovenskej republiky vydal

tento nález:

1. Základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie ich záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

2. Okresnému súdu Piešťany sa v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje

konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľom sa priznáva každému primerané finančné zadosťučinenie vo výške

300,- € (slovom: tristo eur), ktoré je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť im do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Piešťany je povinný uhradiť sťažovateľom trovy právneho zastúpenia

vo výške 1018,16 € (slovom: jedentisícosemnásť eur šestnásť centov) na účet ich právnej

zástupkyne do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia. (...)»

II.

3. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

4. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný

súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad

a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (, ).

5. Sťažovatelia namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Okresného súdu

Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. .

6. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru,

že účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu

právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu

(napr. ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu sa otázka, či v konkrétnom prípade

bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet

sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.

, , ).

7. Vychádzajúc zo sťažnosti, z jej príloh, ako aj zo zapožičaného spisu okresného

súdu sp. zn. ústavný súd konštatuje, že napadnuté konanie sa začalo

doručením žalobného návrhu okresnému súdu 19. júla 2012 a 17. januára 2017

bol uznesením okresného súdu č. k. -187 schválený súdny zmier.

8. Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že „Okresný súd Piešťany uznesením č. k.

-187, ktoré bolo vyhlásené na pojednávaní 19. januára 2017, schválil zmier

medzi stranami sporu, žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania a žalobcovi

vrátil súdny poplatok (pozri opravné uznesenie č. k. -203).“. Sťažovatelia

doručili predmetnú sťažnosť ústavnému súdu 19. februára 2017.

9. Ako už bolo uvedené, podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou,

účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu

právnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy,

ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte

trvalo (napr. , , ). Ak v čase, keď došla sťažnosť

ústavnému súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný

súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú ( )

bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie ().

10. Ústavný súd poznamenáva, že účastníci konania uzavretím súdneho zmieru

uplatnia svoje ústavné právo na autonómiu vôle strán, a ak je návrh na uzavretie súdneho

zmieru v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 148 Civilného súdneho

poriadku), súd nemá inú zákonnú možnosť, než súdny zmier schváliť (mutatis mutandis

). Podľa názoru ústavného súdu sa takýmto procesným úkonom účastníkov

konania v zásade mení aj záujem o odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa účastníci

nachádzali počas súdneho konania pred týmto procesným úkonom. Je síce pravdou,

že právnu istotu vytvára až právoplatné rozhodnutie súdu, avšak v tomto prípade

rozhodnutie o uzavretí zmieru bolo schválené 17. januára 2017 a verejne vyhlásené

na pojednávaní 19. januára 2017. Sťažovatelia sa napriek tomu na ústavný súd obrátili

so svojou sťažnosťou až podaním zo 16. februára 2017, t. j. v čase, keď porušenie

označeného základného práva na súde, ktorý označili za účastníka konania, už netrvalo

a konanie o ich sťažnosti pred ústavným súdom nebolo spôsobilé naplniť účel ochrany,

ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k právu na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (mutatis mutandis ).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, a pretože sťažovatelia sa v predmetnej veci

domáhali ochrany svojho základného práva podľa a podľa

dohovoru v čase, keď v označenom konaní pred okresným súdom namietané porušenie práv

už netrvalo, a teda bola odstránená ich právna neistota, ich sťažnosť bolo treba odmietnuť

pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

11. Nad rámec uvedeného ústavný súd zistil, že hoci v danej veci nebol postup

okresného súdu pred schválením súdneho zmieru bez prieťahov, nemožno ho s ohľadom

na konkrétne okolnosti prípadu a účel základného práva zaručeného v citovaných článkoch

a dohovoru považovať bez ďalšieho za porušenie označených práv sťažovateľov.

2. Napadnuté konanie „o určenie vlastníctva“, v ktorom 7 žalobcov (sťažovatelia)

žalovalo 26 žalovaných, trvalo pred okresným súdom štyri a pol roka. Vzhľadom na počet

účastníkov konania vec vykazuje skutkovo určitú mieru zložitosti, keďže žalobu bolo treba

upresňovať, pretože došlo k úmrtiam účastníkov konania už aj pred podaním žaloby,

ale aj po podaní žalobného návrhu (napr. Patta proti Českej republike, rozsudok Európskeho

súdu pre ľudské práva č. 12605/02).

Počas napadnutého konania vyšlo najavo, že žalovaná v 17. rade (

) a žalovaná v 25. rade ( ) zomreli ešte pred začatím konania,

preto musel okresný súd proti nim konanie zastaviť a pripustiť do konania dedičov. Neskôr

v priebehu konania zomrela žalovaná v 26. rade ( ), rovnako sa musel upraviť

okruh dedičov a pokračovalo sa dedičom poručiteľky po vydaní osvedčenia o dedičstve

(sp. zn. z 2. decembra 2015.). Pre uvedené skutočnosti sa napadnuté konanie

predĺžilo, avšak ústavný súd tieto skutočnosti nemohol pripísať na vrub okresnému súdu,

pretože sa odstraňovali vady žalobného návrhu, a to bolo tiež dôvodom, prečo sa viac rokov

vykonávali iba procesné úkony v napadnutom konaní.

13. Ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru (napr. ,

, ), podľa ktorej nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má

nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v . Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v

ods. 2 je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým

materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí

vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

„zbytočné prieťahy“ v zmysle (napr. ). Ústavný súd

už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci

aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (napr.

).

14. Z obsahu sťažnosti podanej ústavnému súdu a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia

pred jej podaním opakovane využili možnosť postupu podľa a nasl.

Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o súdoch“) a podal sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú predsedovi

okresného súdu.

Ústavný súd konštatuje, že využitie právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mali

sťažovatelia právo podľa citovaného zákonného ustanovenia zákona o súdoch,

sa v okolnostiach posudzovanej veci prejavil ako účinný prostriedok nápravy, ktorý mali

k dispozícii a úspešne ho aj využili ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.

Po prešetrení vybavenia sťažnosti predsedom Krajského súdu v Trnave z 8. januára 2016,

ktorý uznal dôvodnosť sťažnosti, okresný súd už plynulo vykonával úkony smerujúce

k rozhodnutiu veci a napokon 17. januára 2017 bol schválený súdny zmier, ktorý

aj nadobudol právoplatnosť, hoci je fakt, že okresný súd schválený zmier musel ešte

upresniť opravným uznesením okresného súdu č. k. -203.

Skutočnosť, že orgán štátnej správy súdu uzná sťažnosť na prieťahy za dôvodnú,

nemusí viesť bez ďalšieho k prijatiu v nadväznosti na to podanej sťažnosti podľa čl. 127

na ďalšie konanie, pretože ústavný súd, pridržiavajúc sa doterajšej stabilizovanej

judikatúry, považuje za potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový priestor na prijatie

opatrení pre účely nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného jeho

nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou (, ).

Postup okresného súdu v napadnutom konaní nebol bez prieťahov (čomu nasvedčuje

aj odpoveď predsedu krajského súdu sp. zn. Spr 738/15 z 8. januára 2016), avšak po využití

účinných prostriedkov nápravy sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré

by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle a podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru.

15. S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade s doterajšou rozhodovacou

činnosťou preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup okresného súdu

v napadnutom konaní po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie kvalifikovať ako

porušenie základného práva sťažovateľov zaručeného v a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto sťažnosť sťažovateľov podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. augusta 2017