Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 431/2017
PDF · 79.41 KB
No categories available
I. ÚS 431/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. augusta 2017
predbežne prerokoval sťažnosť ,
zastúpenej advokátom JUDr. Martinom Čemanom, Letná 45, Spišská Nová Ves, vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 44/2016
z 28. februára 2017 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
31. mája 2017 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou v petite
namietal porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1
a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 44/2016 z 28. februára
2017 (ďalej len „najvyšší súd“ a „napadnuté uznesenie“).
2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa domáhal obnovy konania, pričom
všeobecné súdy jeho návrhu nevyhoveli, preto sa obrátil na najvyšší súd podaním dovolania.
Najvyšší súd však dovolanie odmietol ako neprípustné z dôvodu, že nesmeruje proti
uzneseniu, ktoré má znaky podľa § 239 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
v znení neskorších predpisov, a preto nemohol vykonať meritórny prieskum napadnutého
uznesenia. Takéto rozhodnutie sťažovateľ považuje za arbitrárne a svojvoľné,
ktoré porušuje ním označené práva, preto sa sťažnosťou domáha, aby ústavný súd vyslovil
porušenie ním označených práv, zrušil napadnuté uznesenie najvyššieho súdu a priznal
mu primerané finančné zadosťučinenie a náhradu trov konania.
3. Ústavný súd zistil, že sťažovateľ spolu so sťažnosťou nedoručil napadnuté
uznesenie najvyššieho súdu, ktoré neboli ústavnému súdu doručené ani do času jeho
rozhodovania.
4. Podľa § 50 ods. 1 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993
Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení
jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť
okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať, ktoré základné práva
alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili. Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom
súde k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz
o inom zásahu.
5. V súvislosti s v bode 3 uvedeným nedostatkom ústavný súd pripomína,
že daný rozsah nedostatkov zákonom predpísaných náležitostí, aký vyplýva z podania
sťažovateľa, nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút
povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra,
z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom
predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010,
IV. ÚS 322/2010, IV. ÚS 399/2010, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 267/2010, II. ÚS 309/2010,
III. ÚS 262/2010, III. ÚS 210/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010,
IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). V tejto súvislosti ústavný súd
už vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa § 18 ods. 2
zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.
o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát
je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať
práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval
úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli
objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie
konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky
zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“
6. Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľa
konštatuje, že sťažnosť vykazuje také nedostatky náležitostí predpísaných ústavou
a zákonom o ústavnom súde (bod 3), že nie je možné preskúmať splnenie hoci
len procesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu
odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 31. augusta 2017